Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203885
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8719203885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a sudcov JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX,
D.,práv.zást.:JUDr.PeterHarakály,Mlynská28,04001Košice,IČO:00620157,protižalovanej:ČSOB
Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zást.: MGA IURIS s.r.o., Cukrová
14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 233 028, o náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia a jeho zvýšenia s prísl., o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.
10C/36/2019-285 z 24.2.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I.

II. Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku III. o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči
žalobcovi a v zrušenej časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:
„I. Žalobu zamieta.
II. Konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21 198,50 eur
a konanie v časti o nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 2 242,-

eur zastavuje.
III.Priznáva žalovanémuvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe na náhradu škody z ublíženia na zdraví a jej zvýšenia
s príslušenstvom, ktorej sa žalobca pôvodne domáhal v sume 54 195,50 eur spolu s 5,00%-ným ročným
úrokom z omeškania od 16.10.2019 do zaplatenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, a v sume

38 494,- eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Na podklade postupne učinených
späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 32 997,- eur (3800 bodov x 19,08 eur za bod = 72 504 eur - plnenia žalovanej v
sume 22 792,50 eur, 7 597,50 eur a 9 117 eur) a nárok na náhradu škody titulom zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia po korekcii jej výšky v sume 36 252,- eur (3800 bodov x 19,08 eur
za bod a z toho 50%)

3. Prípad právne posudzoval podľa § 3 ods. 1 a § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ďalej podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1, 2 a 5,
§ 10 ods. 1 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. ozdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) a § 145 a 255 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný správy poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj ustanovení zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z. z.“).

4. Vo veci mal preukázané, že rozsudkom súdu prvej inštancie vydaným v konaní vedenom pod
sp. zn. 12C/6/2019 bola žalovaná voči žalobcovi zaviazaná zaplatiť mu bolestné v sume 10 490,25
eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.9.2018 do zaplatenia, ďalej
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 22 896,- eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania z
uvedenej sumy od 17.12.2018 do zaplatenia, liečebné náklady v sume 921,23 eur s 5%-ným ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.9.2018 do zaplatenia a súčasne žaloba v časti zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 45 792,- eur vylúčená na samostatné konanie. Označeným
rozsudkom bolo žalobcovi priznané bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku totožnej
dopravnej nehody a jej následkov, ktorá sa stala 12.9.2017 pri zohľadnení už skôr žalovanou vyplatenej
náhrady z titulu bolestného žalobcovi v sume 19 083,76 eur (na bolestnom tak celkovo suma 29 574 eur)
a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 68 688 eur (za sťaženie spoločenského uplatnenia

vznikol žalobcovi celkový nárok na zaplatenie sumy 91 584 eur). Z obsahu spisu vo veci 12C/6/2019
zistil, že podkladom pre podanie žaloby bol okrem lekárskeho posudku o bolestnom aj lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia zo 17.9.2018 vypracovaný C. E. F., primárom FBLR, ortopédom
špecialistom FBLR, Národné rehabilitačné centrum Kováčová, z ktorého okrem iných položiek vyplýva
uplatnenie si náhrady aj za položku č. 253 - organický psychosyndróm s poúrazovým kognitívnym

deficitom ľahkého stupňa v rozsahu 400 bodov s tým, že pri uvedenej položke bolo bodové hodnotenie
podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekárom zvýšené na dvojnásobok, teda 800 bodov.

5. Z predloženého lekárskeho posudku C. G. H. ďalej súd prvej inštancie zistil, že táto na základe
jednorazového psychiatrického vyšetrenia dňa 3.5.2019 vydala dňa 4.5.2019 lekársky posudok o sťaž.

spol. uplatnenia u žalobcu, v ktorom za položku 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom
poranení hlavy pridelila 1100 bodov, toto bodové hodnotenie podľa § 10 ods. 4 cit. zákona zvýšila o
100 %, spolu na 2200 bodov, a ďalej za položku 321a - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu s
počtom 800 bodov, pričom aj bodové hodnotenie za túto položku navýšila podľa § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z. o 100 %, spolu na 1600 bodov. Vo vzťahu k položke č. 253 v odôvodnení konštatovala

prítomnosť organického psychosyndrómu a poúrazovú zmenu osobnosti vzniknutú v dôsledku dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a uvedomovania si konečnosti telesného hendikepu ako priameho
následku úrazu s tým, že v dôsledku autonehody došlo k podstatnému a nezvratnému zníženiu možnosti
uplatniť sa v spoločenskom, pracovnom a rodinnom živote u mladého muža. Určenie položky č. 321a
odôvodnila jej použitím per analógia ako bodové ohodnotenie definitívnej straty sexuálnej atraktivity v

dôsledku telesného hendikepu. Súd prvej inštancie súčasne vychádzal zo znaleckého posudku C. I.,
ktorý sa vo svojich záveroch stotožnil s návrhom bodového hodnotenia sťaž. spol. uplatnenia podľa C. H.
pod položkou č. 253 v počte 1100 bodov, so zvýšením sťaž. spol. uplatnenia o 100 % na celkových 2200
bodov (súčasne nepotvrdil návrh C. C. J. vyplývajúci z jeho odborného vyjadrenia zo 4.6.2020) ako aj
u položky 321a, t. j. s počtom bodov 800 zvýšených o 100 % na 1600 (súčasne nepotvrdil návrh C. C.

J. k tejto položke vyplývajúci z jeho odborného vyjadrenia). Vo svojich záveroch uviedol, že žalobca trpí
vážnymi poúrazovými duševnými a sexuálnymi poruchami so zásadne nepriaznivým dosahom na jeho
spoločenské uplatnenie, ktoré sú v jednoznačnej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ku ktorému
došlo pri dopravnej nehode z 12.9.2017. Bodové hodnotenie sťaž. spol. uplatnenia stanovil totožne ako
v lekárskom posudku C. H., teda s celkovým počtom bodov 3800. Zdravotný stav odškodňovaný pod

položkami 253 a 321a považoval za ustálený k septembru 2018.

6. Vychádzal tiež z vyjadrenia žalobcu pri vyšetrení C. H. dňa 3.5.2019, kde menovaný uviedol, že
je slobodný, žije s rodičmi, má frajerku, je 16-ročná, chodia spolu za ruky, bozkávajú sa, prvý sex mal
ako 17-ročný s inou ženou, prestala sa mu páčiť a preto sa po úraze rozišli, že penis sa mu stoporí

každé ráno, erekcia ho nebolí, vie, čo je masturbácia, masturbuje asi jedenkrát týždenne, pritom na
dakoho myslí, alebo také niečo, ejakuláciu má pravidelne, sex s priateľkou nemá preto, lebo ešte nie
je plnoletá. „Ona nechce, ani sme ešte neskúšali.“ a tiež z vyjadrení žalobcu pri vyšetrení u znalca
C. I. v psychiatrickej ambulancii dňa 30.7.2022, u ktorého uvádzal, že od nehody frajerku nemal, má20 rokov a 20-ročný potrebuje aspoň priateľku, ďalej že: „Stále sa mi páčia baby, stále mám chuť na
sex. Masturbujem. Funguje mi to. Masturbujem, keď mám chuť. Asi každý druhý deň masturbujem a
dakedy aj každý tretí deň. Postaví sa mi a ide mi aj semeno. Od nehody som babu nemal a baby sa

mi stále páčia. V noci sa mi sníva aj o babách, aj o sexe s babami. Keďže som stále doma, s babami
prichádzam do styku, iba keď idem dakde s rodičmi. Cez kamarátov som sa chcel zoznámiť, ale nedalo
sa. Cez Facebook som si písal, ale keď som napísal, že som chorý, tak potom už nemali záujem. Cez
Facebook som si písal asi s troma, takže tri pokusy. Na mobile a na počítači sa mi dá písať. Mám mobil,
neviem, či budem mať ešte dakedy babu. Na internete pozerám aj holé baby a porno. Sú tam pekné

baby. Nikdy ma neťahalo ísť do salónu a zaplatiť si za sex, keď nemám frajerku. Nemal by som ani na
to ani peniaze.“ Rovnako vychádzal z výpovede žalobcu k žalovanou predloženým fotografiám s E. K.
získaným zo sociálnej siete, ku ktorým potvrdil jej identitu na fotografiách a uvádzal, že sa poznajú viac
ako 2 roky, intímny pomer spolu nemajú, chodia spolu od septembra 2022, predtým boli len kamaráti,
chcel ju za frajerku aj skôr, ale ona nechcela; k fotografii zverejnenej 12.4.2021 s popisom: „Moja krásna
láska“, uviedol, že vtedy mala druhého frajera, no on ju chcel za frajerku tiež a dával fotky, aby sa nad

ním zľutovala; k fotografii z 2.7.2022 uviedol, že ešte vtedy nebola jeho frajerka. Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodnutí tiež vychádzal z výpovede svedkyne E. K., ktorá uviedla že sa so žalobcom poznajú
asi 2,5 roka, chodia spolu od septembra 2022, ďalej že v r. 2021 mala iného frajera, i keď sa žalobca o
ňu uchádzal, s iným frajerom mala intímne styky, ale so žalobcom nemala intímny styk, a tiež uviedla,
že „Pol roka je dosť krátka doba a ja teraz, keď som jeho frajerka, neviem, či ho mám tým vyčerpávať.

Poznám ho ako človeka, ako priateľa. Viem, že keď idem ku nim, lebo už náš vzťah je verejný, on
celý deň leží, všetko len leží, on nevie normálne ísť sám bez pomoci paličky. Keď je vyčerpaný, už ho
bolí ruka, noha, už nevládze, dosť veľa vecí mu zdravotný stav nepovoľuje, v dosť veciach ho to brzdí,
myslím, že toto by ho vyčerpalo.... Keď idú spolu, držia sa spolu za ruky, je to normálne, dajú si pusu.“

7. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že z výpovede žalobcu pred súdom nevyplynul
jednoznačný záver, že by žalobca nebol schopný sexuálneho styku, ako aj že napriek fyzickým
obmedzeniam po dopravnej nehode vo forme trvalých následkov má záujem o dievčatá, o
nadväzovanie partnerského vzťahu, ako aj o sexuálny styk. Vychádzal tiež zo zistenia, že lekársky
posudok psychiatričky C. H. bol vyhotovený len na základe jediného vyšetrenia žalobcu, že obsahu

psychiatrického vyšetrenia žalobcu z 3.5.2019 pri C. H. je protirečivý, pretože na základe popisu
sexuálneho života samotným žalobcom nie sú u žalobcu ťažkosti charakteru absolútnej straty sexuality
(straty penisu) preukázané a pohlavný pud žalobcu je len spomalený (utlmený), ale nie stratený. Na
základe toho zastal názor, že výsledné bodové hodnotenie C. H., a ani jeho dvojnásobné zvýšenie
nezodpovedá zisteniam a konštatáciám jej vlastného slovného hodnotenia. K znaleckému posudku

C. I., sexuológa, konštatoval, že aj tento bol vyhotovený po jednom osobnom vyšetrení u znalca na
ambulancii,naktoromsamotnýžalobcaprezentoval,ževovzťahuspartnerkoubybolschopnýsexuálnej
aktivity, že o tieto veci má záujem a že ani sám žalobca ako svoje poškodenie po dopravnej nehode
neuvádzal poškodenie penisu, nemožnosť mať pohlavný styk, či nefungovanie pohlavného orgánu
kvôli bolesti alebo nemožnosti dosiahnuť erekciu, či podobných problémov, z dôvodov ktorých svoju

nemožnosť spoločensky sa uplatniť v tejto oblasti sám nevidel. Súčasne dospel k záveru, že pri podaní
žaloby a následne aj vo výpovedi pred súdom žalobca uvádzal skutočnosti, ktoré so sexuálnou stránkou
súvisia len okrajovo, ako napr. možnú neatraktivitu v očiach druhého pohlavia kvôli jazve na hlave, či
na hrudi, resp. kvôli celkovému vzhľadu a chôdzi v dôsledku potreby používať paličku pri chôdzi. Pre
rozhodnutie považoval za relevantné to čo v priebehu konania vyplynulo najavo, a síce že sám žalobca

nadviazal a aj udržiava vzťah so ženou, vo vzťahu je šťastný, nejedná sa o vzťah na krátku dobu, ale
o rozvíjanie partnerského vzťahu, ktorý trvá niekoľko mesiacov a ktorý trval aj v čase rozhodnutia súdu
o žalobcovom nároku. V nadväznosti na to súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu, ako aj jeho priateľky
o tom, že vo vzťahu absentuje intímna stránka, teda, že medzi nimi navzájom nie sú sexuálne styky,
resp. že ešte medzi sebou nemali sexuálny styk po existujúcom niekoľkomesačnom vzťahu, považoval

za účelové, a to aj vzhľadom na tvrdenia oboch o ich predchádzajúcich vzťahoch a sexuálnych stykoch
počas predchádzajúceho vzťahu žalobcu, i jeho terajšej partnerky. Z uvedeného podľa súdu prvej
inštancie vyplýva jednoznačný záver, že u žalobcu sa nejedná o stav, kedy je u neho tak výrazne sťažené
uplatnenie sa v partnerskom, resp. sexuálnom živote, že by to svedčilo pre podanie žaloby, v zmysle
ktorej by mu v položke strata penisu alebo ťažká deformácia penisu malo byť priradených 800 bodov

znalcom C. H., a toto sťaženie spoločenského uplatnenia lekárom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z. z. zvýšené o 100 %, a zároveň žalobcom požadované navýšenie bodového hodnotenia súdom
na základe sudcovskej úvahy o 50 % základného bodového hodnotenia (teda na maximálnej hranici
možného priznania), to všetko za stavu, kedy žalobca má počas vedeného konania vzťah s inou ženou.S ohľadom na uvedené považoval za dôvodnú argumentáciu žalovanej, že fotografie oboznámené
v konaní dokumentujú spoločenskú existenciu žalobcu a fungovanie v rámci jeho spoločenského života,
a tým vyvracajú opodstatnenosť tejto žaloby - nielen v rozsahu základného bodového hodnotenia sťaž.

spol. uplatnenia, ale aj čo sa týka zvýšenia požadovaného bodového hodnotenia.

8. Okrem toho mal súd prvej inštancie za to, že v tomto konaní nebolo možné priznať úspech nároku na
náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo vzťahu k položke č. 253 podľa znaleckého
posudku C. H., pretože táto položka už bola predmetom konania vo veci prejednávanej tunajším

súdom sp. zn. 12C/6/2019 a náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia za uvedenú položku
bola už žalobcovi priznaná na základe lekárskeho posudku C. E. F., ortopéda, s popisom organický
psychosyndróm s poúrazovým kognitívnym deficitom ľahkého stupňa v rozsahu 400 bodov a podľa §
10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšená na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, z dôvodu ktorého bola žalobcovi za uvedenú položku
priznaná suma 15.264,- eur (800 bodov x 19,08 eur). V tomto ohľade sa súd prvej inštancie nestotožnil

s argumentáciou práv. zást. žalobcu, že položka 253 označená ako vážne mozgové alebo duševné
poruchy po ťažkom poranení hlavy, je položkou, ktorú by bolo možné rozčleniť na dve časti a osobitne
hodnotiť vážne mozgové poruchy a osobitne tiež vážne duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, a
naopak uzavrel, že sa jedná o jednu položku, ktorá je predmetom bodového hodnotenia. V tomto ohľade
sa stotožnil s procesnou obranou žalovanej, že znalecký posudok C. I. na str. 38 znaleckého posudku

jednoznačne uvádza, že u žalobcu zisťuje tzv. poúrazovú organickú poruchu osobnosti s trvalým
oslabením rozumových schopností (tzv. kognitívnych funkcií a s trvalými nepriaznivými osobnostnými
zmenami)ažezjehopohľaduniejedôležitéoznačeniepoložky253,alediagnóza,ktorúlekáriposudzujú
a hodnotia a túto priradia k určitej položke. Vzhľadom na diagnózy stanovené C. F., C. H. a C. I. mal za
zrejmé, že menovaní mozgové, tak aj duševné poruchy žalobcu posudzovali a diagnostikovali totožne,

keďže diagnostický záver - poúrazová organická porucha osobnosti je totožná s použitým výrazom
organický psychosyndróm. Z uvedeného dôvodu, že C. I. používa pojem alebo diagnózu poúrazová
organická porucha osobnosti, C. F. pojem organický psychosyndróm a C. H. uviedla v lekárskom
posudku aj výraz organický psychosyndróm, aj výraz poúrazová zmena osobnosti. Okrem toho všetci
lekári na doplnenie tohto organického psychosyndrómu, alebo poúrazovej zmeny osobnosti uviedli aj

oslabenie rozumových schopností, tzv. kognitívnych funkcií, a teda všetci sa zhodli na kognitívnom
deficite žalobcu. Základné predpoklady pre priznanie odškodnenia sťaž. spol. uplatnenia nepovažoval
súd prvej inštancie za naplnené tiež s poukazom na to, že na obidve položky podľa lekárskeho posudku
a neskôr znaleckého posudku žalovaná žalobcovi plnila bez ohľadu na výsledok konania pred súdom.
Súčasne ustálil, že pokiaľ žaloba nespĺňa predpoklady na priznanie sťaž. spol. uplatnenia podľa § 2

ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., je v tejto súvislosti bezpredmetné aj priznanie zvýšenia sťaž. spol.
uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a v nadväznosti na to aj nárok podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., teda zvýšenie náhrady sťaž. spol. uplatnenia v rozpätí do 50 % na
základe úvahy súdu. V tejto súvislosti vyhodnotil, že žalobca v žalobe nevymedzil dôvody, pre ktoré
uplatňuje zvýšenie sťaž. spol. uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., keď odôvodnenie

tohto zvýšenia podľa lekárskeho posudku C. H. konštatuje obmedzenie a stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v spoločenskom živote, ktorú mal vo veku, kedy utrpel poškodenie na zdraví, čím došlo len
k citovaniu obsahu zákonného ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., avšak lekár bližšie
neozrejmil dôvody, z ktorých prípadný nárok poškodeného na zvýšenie náhrady vyplýva. Mal za to,
že už v samotnom základe priznanej náhrady sa do určitej miery zohľadňuje strata, resp. obmedzenie

uplatnenia žalobcu v bežnom živote. Žalobca utrpel následky vo veku 16-tich rokov, avšak súd prvej
inštancie pri posudzovaní otázky, v akom rozsahu sú u žalobcu stratené alebo obmedzené možnosti
uplatniť sa v partnerskom a spoločenskom živote dospel k záveru, že u neho sa nejedná o absolútnu
stratu možnosti uplatniť sa v partnerskom a spoločenskom živote, a preto zvýšenie v maximálnej miere
stanovenej zákonom mu neprináleží. V tomto kontexte sa stotožnil s procesnou obranou žalovanej, že

žalobca má síce doživotné trvalé následky, ktoré mu znepríjemňujú život, a to aj v oblasti intímnej a
partnerskej, avšak nie tak závažného charakteru, aby odôvodňovali jeho zvýšenie nad 50 % základného
bodového ohodnotenia. Doteraz žalovanou poskytnuté odškodnenie tak je podľa názoru súdu prvej
inštancie plne postačujúce.

9. K nároku podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. súd prvej inštancie zaujal názor, že žalobcom
uvádzané okolnosti (t. j. že vonkajší prejav a psychický hendikep žalobcu je na poli atraktivity výrazne
zhoršený) už boli zohľadnené čiastočne v samotnom základe nároku a predovšetkým v jeho zvýšení
podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., k čomu poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súduSlovenskej republiky, podľa ktorej mimoriadne zvýšenie náhrady sťaž. spol. uplatnenia podľa § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z. nemožno odôvodniť tými istými skutkovými okolnosťami, ako samotný
základ nároku podľa § 4 zákona č. 437/2004 Z. z., či dôvodmi zvýšenia podľa § 10 ods. 4 zákona č.

437/2004 Z. z. K tomu citoval z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/126/2014, podľa ktorého „maximálne
navýšenie o 50% je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, keď zostanú pripútaní
na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú
úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od
sexuálnehoacitovéhoživota“.Zdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprichádzapodľa§5ods.5zákona

č. 437/2004 Z. z. do úvahy zvýšenie náhrady len výnimočne, odôvodnené však musí byť skutočnosťami
odlišnými od tých, ktoré predstavujú podklad pre priznanie základu nároku, alebo jeho zvýšenie podľa §
10 zákona č. 437/2004 Z. z., k čomu v danom prípade nedošlo. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na
skutočnosť, že žalobca sa s nejakou priateľkou rozišiel, lebo sa mu prestala páčiť a v čase vyšetrenia mal
vzťah s inou priateľkou, pričom uvedené skutočnosti, vrátane skutočnosti o novej priateľke a existujúcom
niekoľkomesačnom vzťahu nesvedčia o miere znevýhodnenia, ktorá by predstavovala prípad hodný

osobitného zreteľa. S ohľadom na to súd prvej inštancie zaujal názor, že následky poškodenia zdravia
u žalobcu neodôvodňovali nárok na zvýšenie náhrady v rozsahu zákonného maxima 50 % a v danom
prípade neboli preukázané ani okolnosti na priznanie nižšieho percentuálneho rozpätia zvýšenia sťaž.
spol. uplatnenia. Žalobca podľa názoru súdu je schopný sexuálnej aktivity (pred súdom však on, ako aj
jeho partnerka tvrdili, že intímne styky medzi nimi nie sú, a to aj napriek niekoľko mesiacov trvajúcemu

vzťahu, čo však súd prvej inštancie považoval za účelové) a žalobca nie je vylúčený z partnerského
života

10. Za relevantné pre rozhodnutie považoval súd prvej inštancie medzi stranami nesporné skutkové
zistenia o uskutočnenej výške plnenia žalovanej v prospech žalobcu, keď na položku č. 253 - vážne

mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy žalovaná celkovo plnila 1040 bodov + 520
bodov (zvýšenie o 50% podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z. z.) + 800 bodov na základe lek. posudku
C. F., t. j. 1040 + 520 + 800 = 2360 bodov x 19,08 = 45.028,80 eur a na položku 321a, ktorá bola
žalovanou nahradená položkou 255, bola plnená suma 7441,08 eur za 260 bodov + 130 bodov titulom
50 %-ného navýšenia (spolu 390 bodov x 19,08). Právna zástupkyňa žalovanej k tomu na pojednávaní

upresnila, že aj na strane žalovanej pri plneniach v priebehu konania malo dôjsť pri likvidácii škody k
chybe,pretože800bodovplnenýchžalovanounazákladelekárskehoposudkuC.F.napoložku253malo
byť odrátaných od plnenia na základe lekárskeho posudku C. H., čo zo strany žalovanej nebolo urobené
a z toho dôvodu na položku 253 žalovaná plnila viac, než je predmetom žaloby. Okrem toho považoval
súd prvej inštancie vo veci za dôvodné aplikovať § 3 ods. 1 OZ, a to s ohľadom na správanie sa

žalobcu po podaní žaloby, pri ktorom malo z jeho strany dôjsť k zatajeniu skutočností majúcich zásadný
vplyv na výsledok rozhodnutia súdu, a to existujúci partnerský vzťah medzi ním a jeho priateľkou.
Pokiaľ celé konanie týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia je vedené za skutkového stavu a
výpovedí účastníkov, ako aj znalcov (výpoveď C. H., ako aj C. I.) o takmer úplnej nemožnosti vytvorenia
partnerského a sexuálneho vzťahu žalobcu s inou osobou, ako o tom vypovedali samotní znalci, pričom

títo bez pravdivých údajov od žalobcu nemali vedomosť o existujúcom partnerskom vzťahu a žalobca
túto skutočnosť sám dobrovoľne súdu neoznámil, hoci vedel, že je vedené toto konanie, bol podrobený
vyšetreniu znalca a vedel, že v konaní mu môže byť priznaná pomerne vysoká finančná čiastka, toto
konanie žalobcu vyhodnotil za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že povinnosťou žalobcu
bolo riadne preukázať existujúci skutkový stav a nezatajovať podstatnú skutočnosť majúcu zásadný

vplyv na rozhodnutie súdu vo veci. Tvrdenia žalobcu a jeho priateľky, že sú v partnerskom vzťahu až od
polovice septembra 2022 s ohľadom na zjavný rozpor s dátumami vyhotovených fotografií, textami pri
nich uvedenými a emotikonmi vyhodnotil za zjavne účelové, k čomu poukázal aj na dodatočné písomné
oznámenie znalca. K znaleckému posudku C. I. zaujal názor, že tento nevykazuje hodnoverne úroveň
poškodenia zdravia, ako aj sťaž. spol. uplatnenia žalobcu v zmysle vyššie uvádzaných ustanovení

zákona č. 437/2004 Z. z. a preto nemohol byť ani hodnoverným podkladom pre priznanie uplatňovanej
výšky požadovaného nároku, keďže neodrážal skutočný stav zdravia, resp. zdravotných obmedzení
žalobcu v bežnom živote, čo sa týka jeho intímnej, resp. partnerskej stránky života a sexuálneho
prežívania.

11. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil § 255 CSP vychádzajúc zo záveru,
že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná a preto vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi má
nárok na náhradu trov konania.12. Voči výrokom I. a III. napadnutému rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov
vymedzených v § 365 písm. b), f) a h) CSP. Argumentoval v ňom, že v konaní bol predložený lekársky
posudok zo 4.5.2019 vyhotovený C. G. H. ako aj znalecký posudok č. 171/2022 vypracovaný na návrh

žalovanej znalcom C. L. I.. S poukazom na § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. mal
za to, že ide o jediné zákonom predpokladané listiny, na základe ktorých možno urobiť záver o výške
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle žalobcom citovaných ustanovení sa totiž
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje a jej výška sa určuje na základe lekárskeho
posudku, a v prípade dôvodných pochybností o správnosti lekárskeho posudku, možno tieto odstrániť

znaleckým posudkom. Podľa názoru žalobcu, napriek týmto jednoznačným dôkazom, vyhotoveným
odborne spôsobilými osobami a následného výsluchu posudzujúceho lekára ako aj znalca, súd prvej
inštancie pri absencii vlastných vedomostí z odboru psychiatrie a sexuológie tieto odborné zistenia
ignorovalasám,bezvlastnýchodbornýchznalostí,ichsvojvoľnenegovalnazákladeobvinenížalovanej,
že žalobca v konaní zavádzal, napriek tomu, že tieto obvinenia žalovanej sa v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázali. V ďalšom namietal, že odborné vyjadrenie C. C. J. z 9.12.2019 nie je ani lekárskym

posudkom ani znaleckým posudkom a súd prvej inštancie sa o neho pri svojom rozhodovaní nesprávne
oprel. V uvedenom videl zjavnú svojvôľu súdu pre ktorú považoval závery súdu prvej inštancie za
arbitrárne a tým napĺňajúce odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ďalej argumentoval, že do
bodového hodnotenia položky 253 v lekárskom posudku C. H., ako aj v znaleckom posudku C. I., súd
prvej inštancie nesprávne započítal bodové hodnotenie tejto položky vyplývajúce z lekárskeho posudku

C. F., hoci zo žiadneho odborného podkladu nevyplýva, že by položkou č. 253 boli hodnotené tie isté
trvalé poškodenia zdravia žalobcu. Napadnutý rozsudok tak považoval za rozporný s § 4 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z., nakoľko náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná komplexu
všetkých následkov poškodenia zdravia, ako aj ich predpokladanému vývoju, teda pokrývať všetky
tieto následky a ich predpokladaný vývoj. V prípade nezohľadnenie niektorého poškodenia zdravia

a jeho predpokladaného vývoja v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno
hovoriť o primeranej náhrade za neho. Zopakoval svoju argumentáciu prednesenú už konaní pred
súdom prvej inštancie, že pod položkou 253 sa hodnotia 2 druhy porúch a to poruchy mozgové a
poruchy duševné, a že z lekárskeho posudku C. F., ktorý je bez špecializácie z odboru psychiatrie, je
zrejmé, že tento hodnotil poúrazový kognitívny deficit ľahkého stupňa t.j. mozgovú poruchu, a nemohol

hodnotiť duševné, respektíve psychiatrické poruchy. Naopak z lekárskeho posudku C. H. vyplýva, že
táto hodnotila zmenu osobnosti žalobcu, ktorá u neho nastala v dôsledku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a uvedomovania si konečnosti telesnému hendikepu. To znamená, že obidvoma
lekárskymi posudkami boli hodnotené iné následky, ako aj že súčet oboch týchto hodnotení nepresiahol
počet bodov, ktoré možno za uvedenú položku maximálne priznať. Za tejto skutkovej a právnej situácie

takneboldôvod,abynanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,ktorejsažalobcavtomtokonaní
domáhal, započítaval aj náhradu priznanú v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/6/2019, ktorú hodnotil
C. F. vo svojom lekárskom posudku. Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa položky 321a namietal, že súd prvej inštancie sám seba štylizoval do pozície osoby
s odbornými znalosťami z odboru sexuológie, keď bez riadneho odborného podkladu iba na základe

subjektívnych údajov žalobcu konštatoval, že tento má zachované riadne všetky sexuálne funkcie,
pretože v súčasnosti má partnerku, s ktorou má intímny pomer, hoci žalobca aj jeho priateľka tvrdili, že
intímny pomer spolu nemajú. Na podporu svojich tvrdení poukázal na vyjadrenia žalobcu pred MUDr.
Caisovou ako aj pred znalcom v rámci nimi realizovaných vyšetrení. Podľa žalobcu súd prvej inštancie
neprihliadol na vysvetlenie C. H. v lekárskej správe o nespoľahlivosti údajov uvádzaných žalobcom

a že skutočnosti odborne zistené znalcom z odvetvia sexuológia potvrdzujú tvrdenia žalobcu, že od
dopravnejnehodyeštepohlavnýstyknemal.C.H.akoajC.I.pripustilimožnosť,žežalobcasimôženájsť
partnerku, hodnotili však sexuálne poruchy v ich celkovom komplexe, vrátane toho ako dokáže žalobca
so svojou partnerkou komplexne vzťahovo, nielen po intímnej stránke, dlhodobo fungovať, so záverom,
že jeho prognóza v smere dlhodobého, respektíve trvalého udržania si partnerky, vytvorenia si trvalej

rodiny, splodenia potomstva, starostlivosti o partnerku, rodinu aj zabezpečenie, je zjavne negatívna.
Tieto skutočnosti však majú pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia a stanovenia výšky jeho
náhrady podstatný význam aj v zmysle ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. K odôvodneniu aplikácie
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. mal za to, že v konaní preukázal, že v dôsledku úrazu a trvalého
poškodenia je podstatne obmedzený nielen v osobnom živote, ale aj v pracovnom živote ako aj v oblasti

perspektívy vytvorenia trvalého partnerského vzťahu, rodiny, záľub, to všetko v mimoriadne mladom
veku. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania mal zato, že súd prvej inštancie neprihliadol
na čiastočné zastavenie konania ako aj na skutočnosť, že nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. závisí výlučne od úvahy súdu.13. Žalovaná vo vyjadrení z 3.7.2023 k odvolaniu žalobcu odmietla žalobcom tvrdené dôvody podaného
odvolania. Súd prvej inštancie podľa žalovanej zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, z akých dôvodov

sa odchýlil od záverov lekárskeho posudku a v konaní vypracovaného znaleckého posudku, ktoré sú
len jedným z množstva dôkazov vykonaných v konaní. Poukázala na to, že žiaden z dôkazov nemá
predpísanú zákonov silu a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi a pravidlami
hodnotenia dôkazov. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo

všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti, ale súd hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenie znaleckého nálezu ako aj jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ak by súd ponechal
bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo
by to vo svojich dôsledkoch popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov a možnosti súdu hodnotiť
ho podľa svojho vnútorného presvedčenia. Súčasne by dochádzalo k preneseniu zodpovednosti za

skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska akceptovateľné.
Poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Obdo V 11/2008,
podľa ktorého, aj keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter, zostáva iba jedným z možných
dôkazov. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, pokiaľ si závery znalca
C. L. I. nekriticky neosvojil, ale tento dôkaz hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vykonanými

dôkazmi. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že žalovaná žalobcovi poskytla plnenie za náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotenú položkou 253 vo výške 46 869,60 eur za spolu 2360
bodov (1040 bodov podľa lekárskeho posudku C. H. + ich zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z. o 50%, t.j. 520 bodov + 400 bodov podľa lekárskeho posudku C. E. F. z 23.2.2018 +
ich zvýšenie o 100%, t.j. o 400 bodov). Považoval za správne, ak súd prvej inštancie nárok žalobcu v

položke 253 vo výške základného bodového ohodnotenia (spolu 1440 bodov) považoval za dostačujúci
vzhľadom na zdravotný stav žalobcu a jeho dôsledky a dopady na spoločenský život, keď bodové
rozpätiepodľazákonač.437/2004Z.z.pritejtopoložkejeod262do1560bodov.Žalobcomuplatňovanú
náhradu škody za položku 253 vo výške 1500 bodov považoval za absolútne neprimeranú vzhľadom
na rozsah poškodenia zdravia žalobcu a jeho zdravotný stav. Poukázala na to, že o takomto bodovom

hodnotení pri tejto položke neuvažovala ani jedna z odborne spôsobilých osôb, ktoré zdravotný stav
žalobcu posudzovali (C. H., C. I., C. F.). V súvislosti so žalobcom požadovaným zvýšením náhrady
podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca
riadne nevymedzil dôvody, pre ktoré uvedené zvýšenie požaduje a v tomto smere na jeho odôvodnenie
nestačí len odkaz na označené zákonné ustanovenie. Podľa žalovanej, žalobca síce má doživotné

trvalé následky, ktoré negatívne zasiahli do jeho života, tieto však nie sú tak závažného charakteru,
aby odôvodňovali zvýšenie nad 50% základného bodového hodnotenia. Pokiaľ ide o položku 321a
vyjadrujúcu stratu penisu alebo ťažkú deformáciu penisu muža do 45 rokov zotrvala na názore, že
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania jej analogické použitie v danom prípade neobstojí,
nakoľko žalobca nie je v žiadnom prípade vylúčený z akéhokoľvek sexuálneho a intímneho života. K

lekárskemu posudku C. H. v tejto časti namietala aj skutočnosť, že posudok bol vyhotovený na základe
jednorazového psychiatrického vyšetrenia žalobcu, ktoré nenadväzovalo na žiadne predošlé vyšetrenia
a ani po ňom nenasledovali ďalšie vyšetrenia tohto druhu. Rovnako k nemu namietala skutočnosť,
že napriek tvrdenej závažnosti psychického stavu žalobcu mu na tento stav nebola aplikovaná žiadna
liečba a žalobca sa až na základe námietok žalovanej prvýkrát po úraze, ktorý utrpel 12.09.2017,

dostavil k psychiatričke C. I. dňa 24.2.2021. Lekársky posudok C. H. tak namietal ako účelový a
nekorešpondujúci s predchádzajúcou zdravotnou dokumentáciou žalobcu a spôsobom jeho liečenia.
Vykonaným dokazovaním boli vážne spochybnené a vyvrátené aj závery znalca C. I., ktorý neodráža
skutočný stav zdravia, resp. zdravotných obmedzení žalobcu v bežnom živote ako aj v jeho intímnej,
resp. partnerskej stránke a sexuálneho prežívania, preto nemohol byť hodnoverným podkladom pre

priznanie uplatňovanej výšky požadovaného nároku.

14.Žalobcavodvolacejreplikezo14.8.2023kvyjadreniužalovanejnamietolspôsobvykonaniavýsluchu
žalobcu a svedkyne E. K. na pojednávaní dňa 24.2.2023 súdom prvej inštancie ako povýšenecký
a predpojatý, s potrebou objektívneho zhodnotenia prístupu označeného súdu na tomto pojednávaní

odvolacím súdom, predovšetkým z hľadiska dodržania zásady nezávislosti súdu a princípu rovnosti
zbraní. Zopakoval, že v odborných otázkach, relevantných pre rozhodnutie vo veci nemôže súd sám
prijať odborné závery na ktoré sú potrebné vedecké znalosti. Aj v prípade, že by súd dospel k záveru,
že predložený, či vyhotovený znalecký posudok je nepreskúmateľný, respektíve, že jeho závery niesú zdôvodniteľné obsahom znaleckého posudku alebo zisteniami z dokazovania, musí odborné závery
prijať výlučne na podklade záverov odborne spôsobilej osoby, ktorá v konaní podá kontrolný znalecký
posudok. Opätovne namietal, že za odborný podklad nie je možné zobrať odborné vyjadrenie C. J. z

9.12.2019, pretože uvedený lekár nemá špecializáciu v odbore sexuológia a v zmysle § 206 CSP nie
je odborne spôsobilou osobou pre posudzovanie následkov tohto charakteru. Argumentoval tiež tým,
že zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je súčasťou bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného posudzujúcim lekárom alebo znalcom a
poškodeného osoba si ho nemôže ani zdôvodniť ani zvýšiť. Zvýraznil, že všetky skutočnosti odborne

zistené znalcom z odvetvia sexuológie potvrdzujú tvrdenie žalobcu, že od dopravnej nehody nemal
pohlavný styk, pričom súd prvej inštancie tieto skutočnosti potvrdené odborne kvalifikovanými osobami
absolútne nevzal do úvahy a ignorovali ich, čím zjavne postupoval v rozpore s § 191 ods. 1 CSP
upravujúcim postup súdu pri hodnotení dôkazov. Tvrdil, že sexuálne poruchy žalobcu boli hodnotené
celkovo komplexne, vrátane toho ako žalobca dokáže so svojou partnerkou komplexne vzťahovo nielen
po intímnej stránke, dlhodobo fungovať, pričom ich prognóza smere dlhodobého trvalého udržania si

partnerky a vytvorenia si trvalej rodiny, splodenia potomstva, starostlivosti o partnerku, rodinu a jej
zabezpečenie, je zjavne negatívna. Význam fotodokumentácie predložený žalovanou nemožno podľa
žalobcu absolutizovať nad všetky iné v konaní vykonané dôkazy. K nároku na zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. poukázal na jej
jednorázovosť, ktorá nemá zohľadniť len terajší stav žalobcu, ale ho má odškodniť za celý priebeh

jeho života, ktorý od mladého veku bude prežívať ako invalid a mrzák. K rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania namietal, že úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť
mechanicky porovnaním toho akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v
konečnom rozhodnutí priznaná. Na zreteľ je totiž potrebné vziať, či rozhodnutie nezáviselo od úvahy
súdu, prípadne či jeho výška nezávisela od odborných znalostí a bola určená na základe znaleckého

posudku alebo odborného vyjadrenia. Hodnotenie úspechu v konaní musí byť prísne individuálne
tak, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá
a účinná. Nároky žalobcu, ktoré súd zamietol záviseli výlučne od odborných medicínskych znalostí,
respektíve od znaleckého posudku a od úvahy súdu.

15. Žalovaná v duplike zo 14.9.2023 k námietkam žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie v konaní
dôsledne zachovával rovnosť strán a naplnil princíp spravodlivého procesu. K namietanému spôsobu
výsluchu svedkyne E. K. poukázal na to, že ako žalovaná tak ani súd prvej inštancie nemal pred
pojednávaním konaným 24.2.2023 vopred vedomosť o návrhu na jej výsluch, tomuto návrhu žalobcu,
ktorý jej účasť na pojednávaní zabezpečil, však priamo na ňom vyhovel. Za týchto okolností nevidí

dôvod namietať zo strany žalobcu porušenie rovnosti strán v konaní. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy a žalobca na preukázanie svojich tvrdení
a dôvodnosti svojej žaloby nenavrhoval ďalšie dôkazy, napr. kontrolný znalecký posudok. V súdenom
prípade nie je možné konštatovať, že súd prvej inštancie žalobe nevyhovel výsostne z dôvodu,
že v odborných otázkach robil sám odborné závery, keďže okrem iných dôkazov pri rozhodovaní

hodnotil a posudzoval aj odborné vyjadrenia predložené žalovanou, vypracované znalcom C. J. z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, pričom práve na ich podklade bolo namietané
použitie položky 321a v zmysle prílohy zákona č. 437/2004 Z. z., pretože klasifikačnej položke F07.0
„Organická porucha osobnosti“ prináležia aj zmeny v sexualite a znalec psychiater sa nevyhne aj
takémuto vyhodnoteniu v zmysle, že tieto zmeny zahrnie pod položku 253, respektíve pod položku

255 prečítanú k položke 253 v zmysle prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. K námietkam žalobcu voči
spoločnému hodnoteniu mozgových a duševných porúch pri položke 253 odkázala na oboznámené
odborné vyjadrenie C. J. č. 2/2023 konštatujúc, že mozgová porucha a duševná porucha je to isté, ak pre
tento prípad posúdení ako organický psychosyndróm, t.j. poúrazový, resp. organická poúrazová porucha
osobnosti. Žalovaná tiež argumentovala, že žalobca sa snaží význam predloženej fotodokumentácie

bagatelizovať, za významné však považuje v akom dlhom časovom období fotografie vznikali, akú
atmosféru, pocity a dojmy navodzujú v akejkoľvek tretej osobe, čo je obsahom popisu jednotlivých
fotografií a aké emotikony ich sprevádzajú, čo všetko v súhrne spolu s výpoveďami žalobcu a svedkyne
vytvárajú obraz o psychickom prežívaní žalobcu a jeho sexualite. Opätovne konštatovala, že žalobcu nie
je možné hodnotiť ako človeka, ktorý bude do konca svojho života vylúčený z akéhokoľvek partnerského,

sexuálneho a intímneho života v dôsledku straty alebo ťažkej deformácie penisu.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení, že
odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou(§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385
CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným

súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol
odvolacísúdviazanýdôvodmipodanéhoodvolaniadotejmiery,ženapadnutýrozsudokneboloprávnený
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací
súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v predmetnom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v

kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva na
spravodlivý proces, nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky

práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie

sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich
následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa
§ 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia a súd pritom

hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.21. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 132 O.s.p. (teraz § 191

ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu
k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov
zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom

základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej
inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS
214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

23. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal
v zásade správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a
právnych zisteniach, vyjadrených hlavne v odsekoch 34. až 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,

s ktorým sa v týmto rozsudkom potvrdenej časti stotožňuje a v plnom rozsahu na neho poukazuje (§ 387
ods. 2 CSP). Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92.

24. Napadnuté rozhodnutie je v odvolacím súdom potvrdenej časti konzistentné a jednoznačnými

argumentmi podporuje skutkové a právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie v konaní dospel. Premisy
zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel súd prvej inštancie sú pre
nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé.
Prijaté právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na zvýraznenie vecnej správnosti
napadnutého rozsudku v potvrdenej časti (t. j. rozhodnutí o merite veci) odvolací súd v kontexte
odvolacích námietok žalobcu uvádza nasledovné.

25. Žalobca v odvolaní na prvom mieste v podstatnom namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie

pri hodnotení vo veci podľa neho kľúčových dôkazov - lekárskeho posudku C. G. H. zo 4.5.2019,
ako aj znaleckého posudku č. 171/2022 vypracovaného znalcom C. L.. I.. V tomto smere prezentuje
názor, že výlučne len na základe týchto druhov dôkazov, t. j. na základe lekárskeho posudku v zmysle
§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., alebo znaleckého posudku v zmysle § 7 ods. 8 zákona č.
437/2004 Z. z. možno hodnotiť oprávnenosť žalobcom vo veci uplatneného nároku. Odvolací súd sa

s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožňuje, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
súdu obmedzenie hodnotiť uplatnený nárok len na základe týchto dvoch druhov dôkazov. Práve
naopak, súd prvej inštancie bol aj v prejednávanom prípade povinný, na základe všetkých vo veci
vykonaných dôkazov vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach posúdiť, či nárok uplatnený žalobcom
ako poškodeným na podklade lekárskeho posudku v zmysle § 7 zákona č. 437/2004 Z. z. je preukázaný,

resp. či o jeho danosti neexistujú vážne pochybnosti. Nie je preto vylúčené, aby inými dôkazmi,
vrátane odborných vyjadrení, fotografickej dokumentácie, či výpovedí sporových strán a svedkov
boli v podstatnej miere spochybnené (vyvrátené) závery vyplývajúce z lekárskeho posudku, alebo
znaleckého posudku, najmä pokiaľ boli v konaní preukázané skutočnosti spochybňujúce podklady ainformácie, z ktorých posudzujúci lekár, resp. znalec vychádzali, prípadne tieto sa ukázali ako neúplné,
nedostatočné alebo v rozpore s realitou. Pokiaľ k takýmto relevantným pochybnostiam o správnosti
týchto dôkazov došlo, bolo procesným oprávnením žalujúcej strany navrhnúť včas také nové dôkazy,

ktoré by pri zohľadnení nových skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo tieto pochybnosti odstránili.
V súdenom prípade žalobca zastúpený právnym zástupcom po doplnení výsluchu žalobcu a svedkyne
K. na jeho návrh na pojednávaní konanom v deň vyhlásenia napadnutého rozsudku na dotaz súdu prvej
inštancie prezentoval stanovisko, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a až v odvolacej
replike žalobca uviedol potrebu vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku vo veci, čo však je

potrebné považovať za novotu v odvolacom konaní uplatnenú v rozpore s § 366 CSP. Žalobca teda
v konaní pred súdom prvej inštancie na preukázanie svojho nároku nenavrhol doplnenie dokazovania,
resp. navrhol ho len v miere nepostačujúcej pre rozptýlenie dôvodných pochybností o oprávnenosti
uplatneného nároku. Potrebnú relevanciu nemožno priznať ani námietke žalobcu, že C. J. nie je znalcom
v odvetví sexuológie, nakoľko o jeho odborné vyjadrenia žalobca v danom súdnom konaní uplatnený
nárok neopieral.

26. K vyššie uvedenej námietke žalobcu odvolací súd ďalej poznamenáva, že hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom
smere, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa

zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Voľnosť hodnotenia dôkazov však
neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia.
Naopak, konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu

s priebehom konania. Zároveň však platí, že odborné vyjadrenie ani znalecký posudok nemá žiadnu
predpísanú zákonnú silu, „váhu“, čím je sudcovi umožnené in concreto prisudzovať týmto dôkazom
dôkaznú silu na účely konkrétneho konania a nebyť viazaný absolútnym, neprekročiteľným zákonným
príkazom.Platítiež,žeodbornévyjadreniemôževypracovaťajznalec(porovnaj§16zákonač.382/2004
Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov).Sudcanemusí

rozhodnúť v zhode s vykonaným znaleckým dokazovaním, jeho povinnosťou však je takýto postup
náležite a presvedčivo odôvodniť a vylúčiť tak pochybnosti vo vzťahu k prípadnej arbitrárnosti tohto
postupu. Tento prístup obsahovo korešponduje aj s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vysloveným v rozhodnutí sp. zn. MObdo V 11/2008, na ktoré vo svojich vyjadreniach poukazuje
žalovaná.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého lekársky
posudok spracúva posudzujúci lekár, ktorým je lekár, ktorý v súvislosti s daným poškodením naposledy
poškodeného liečil (§ 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z.). V tejto súvislosti však presvedčivosti
žalobcom predloženého lekárskeho posudku nesvedčí medzi stranami nesporná skutočnosť, že

hodnotiaca lekárka pred vystavením lekárskeho posudku žalobcu opakovane nevyšetrovala, ani
neliečila, keď aj podľa odvolacieho súdu je pre klinickú prax (obzvlášť v obore psychiatrie ) potrebná
určitá kontinuita a periodicita vyšetrení, prípadne aj hospitalizácia a tiež, že uvedený lekár ani na liečbu
zisteného zdravotného stavu neodporučil žiadnu terapiu. Odvolací súd prízvukuje, že konajúci súd je
v každom konkrétnom prípade povinný komplexne posúdiť, či lekársky posudok, resp. znalecký posudok

bol vyhotovený na základe úplných podkladov bez vážnych pochybností zodpovedajúcich objektívnej
pravde, vierohodnosť použitých metód a správnosť vyvodených záverov.

28. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu o svojvoľnom postupe súdu prvej inštancie
pri započítaní bodového hodnotenia položky 253 v zmysle lekárskeho posudku C. F. (400 bodov +

400 bodov zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.) do lekárskeho
posudku C. H., resp. znalca C. I. (1100 bodov + 1100 bodov zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v lekárskych posudkoch
C. H. a C. F. boli položkou 253 hodnotené mozgové a duševné následky poškodeného po úraze
mozgu spoločne. Pre organický (fyzický) charakter poškodenia mozgu sú logicky tieto následky úzko

prepojené, resp. vzájomne podmienené a preto sa aj spoločne posudzujú. Žalobca v priebehu celého
konania žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom sa u žalobcu prejavuje odlišnosť jeho mozgových
a duševných porúch vzniknutých v dôsledku ťažkého poškodenia mozgu a už vôbec o takomto striktne
oddelenom posudzovaní nesvedčí obsah v konaní vykonaných dôkazov. Pre záver o nemožnostispoločného posudzovania týchto porúch podľa sadzby určenej v položke 253 prílohy č. 1 zákona č.
437/2004 Z. z., ktorého sa vo veci domáha žalobca tak vo vykonanom dokazovaní chýba akýkoľvek
podklad.

29. K posúdeniu vzájomného vzťahu obidvoch lekárskych posudkov, ktorými boli hodnotené vážne
mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v zmysle položky 253 prílohy 1 zákona
č. 437/2004 Z. z. odvolací súd poukazuje aj na § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. podľa ktorého jednou
zo zásad hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je, že pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa

pri pôvodnom hodnotení nepredpokladal, sa v novom lekárskom posudku odpočíta bodové hodnotenie
určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. V posudzovanom prípade však z bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku C. H. nevyplýva, že by v tomto, v poradí
druhom lekárskom posudku, ktorým bolo hodnotené poškodenie zdravia žalobcu položkou 253 (t. j.
vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy), došlo pri ustaľovaní jej hodnoty
k zohľadneniu bodového hodnotenia vyplývajúceho z pôvodne vydaného lekárskeho posudku C. F.

arovnakoznehonevyplýva,žebyposudzujúcalekárkaC.H.vôbecmalakdispozíciibodovéhodnotenie
položky 253 vystavené C. F.. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie pri položke 253
opodstatnene na uplatnenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vzal do úvahy plnenie na
túto položku (v rozsahu 800 bodov) priznané už v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/6/2019 a ohľadne
istiny nároku vyplývajúcej z hodnotenia tejto položky dôvodne žalobu zamietol, pokiaľ prihliadal, že na

túto položku (aj po zohľadnení nároku priznaného v konaní sp. zn. 12C/6/2019) žalovaný postupne
viacerými platbami poskytol náhradu celkovo v rozsahu 2360 bodov, t. j. 45 028,80 eur (poslednou
platbou z 20.12.2019), hoci žalobou bol na podklade lekárskeho posudku C. H. za položku 253 uplatnený
len nárok zodpovedajúci rozsahu 2200 bodov (1100 bodov na základe bodového hodnotenia tejto
položky podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. + 1100 bodov zvýšenie na dvojnásobok podľa § 10

ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), čo pri hodnote 1 bodu v sume 19,08 Eur predstavuje sumu 41 976,- eur.
Vecne správny je aj záver súdu prvej inštancie, že v konaní neboli preukázané také výnimočné okolnosti,
ktoré by odôvodňovali priznanie ďalšieho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sudcovskou úvahou podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. až do 50%.

30. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu o absencii odborného podkladu pre
nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pokiaľ ide o ním uplatnenú položku 321a
v zmysle prílohy 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Takýto odborný podklad je totiž potrebný len na preukázanie
poškodenia zdravia a jeho hodnotenia pre účely stanovenia rozsahu náhrady škody na zdraví, v
danom prípade titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ v súdnom konaní vyjdú najavo také

závažné skutočnosti, ktoré pri odbornej činnosti posudzujúceho lekára alebo znalca neboli vzaté do
úvahy, pretože tieto boli pred nimi utajené, alebo z iných dôvodov neboli s nimi oboznámení, ako
tomu bolo aj v danej veci, potom výsledky tejto odbornej/znaleckej činnosti nemôžu byť dostatočným
podkladom pre priznanie uplatneného nároku. Hodnotenie výsledkov takejto odbornej činnosti, je podľa
odvolacieho súdu závislé aj od možností ich objektivizácie, resp. overiteľnosti, čo obzvlášť v oblasti

sexuologickýchporúchmožnohodnotiťakoproblematické,nakoľkovznačnejmieresaprinichvychádza
len zo subjektívnych vyjadrení poškodeného a nie z objektívnych výsledkov napríklad medicínskych
zobrazovacích, či laboratórnych techník. O to skôr môže následné preukázanie posudzujúcim lekárom
nepredpokladaného správania poškodeného, ktoré aj v tomto konaní vyšlo najavo, zásadne oslabiť
dôveryhodnosť záverov lekárskeho (znaleckého) posudku, na podklade ktorých bol žalobný nárok

uplatňovaný. Súd prvej inštancie dostatočne podrobne a jasne vysvetlil, prečo považuje analogické
použitie položky 321a vyjadrujúcej bodové hodnotenie za stratu penisu alebo ťažkú deformáciu penisu
muža do 45 rokov za vylúčené, keď dospel k záveru, že u žalobcu existuje pohlavný pud (aj keď
spomalený), nebola u neho zistená strata sexuálnej túžby, nedostatočné sexuálne vzrušenie, či poruchy
erekcie a pod. K výhrade žalobcu, že pri psychiatrickom a sexuologickom vyšetrení C. H. nezatajil v

tom čase aktuálny vzťah s priateľkou, je potrebné dodať, že napriek tomu je lekársky posudok C. H.
založený na závere o nespoľahlivosti tejto informácie prezentovanej žalobcom, v dôsledku čoho bola
na hodnotenie následkov poškodenia zdravia žalobcu použitá položka 321a prílohy zákona č. 437/2004
Z. z. Ako však bolo konštatované súdom prvej inštancie, existencia dlhodobého vzťahu žalobcu so
svedkyňou vypočutou v spore zásadne oslabuje hodnovernosť záverov vyplývajúcich z lekárskeho

posudku C. H., resp. v rámci konania zabezpečeného znaleckého posudku, pričom je potrebné stotožniť
sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že vývoj udalostí v tomto smere nepotvrdzuje vylúčenie žalobcu
v sexuálnej oblasti v takej miere, aby pre jeho fyzickú alebo psychickú stigmatizáciu bolo možné
poškodenie zdravia dôsledkom úrazu hodnotiť navrhovanou položkou 321a v zmysle prílohy 1 zákona č.437/2004 Z. z., ktorá vo svojich dôsledkoch znamená v podstate vylúčenie poškodeného zo sexuálneho
života,

31. Odvolací súd vôbec nevylučuje, že u žalobcu sa z dôvodu fyzických alebo psychických následkov
úrazu môžu prejavovať ťažkosti aj v sexuálnej oblasti, avšak v súdenom prípade neboli obmedzenia v
tejto oblasti preukázané v takej miere a takej povahy, aby ich za použitia § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004
Z. z. bolo dôvodné hodnotiť položkou 321a rovnako ako v prípade úplnej straty pohlavného orgánu
alebo jeho takej deformácie, ktorá vo svojej podstate vyjadruje stav znemožňujúci akékoľvek sexuálne

prežívanie poškodeného. Náhrada škody na zdraví prejavujúca sa v týchto ťažkostiach pritom môže
byť odôvodnená aj použitím inej položky prílohy zákona č. 437/2004 Z. z., čo koniec koncov pripúšťa
aj odborné vyjadrenie zabezpečené v konaní žalovanou, v ktorom bola v súvislosti s uvedomovaním si
konečného telesnému hendikepu odôvodňovaná možnosť použitia položky 255 ako pričítanej k položke
253. Hodnotenie iných obdobných ťažkostí v sexuálnej oblasti (napr. erektilná dysfunkcia muža a pod.)
použitím tejto položky pritom v praxi nie je ojedinelé. Na priznanie náhrady škody na zdraví v oblasti

očakávaného narušenia sexuálneho života podľa inej položky prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. než tej,
ktorú si žalobca uplatňoval, však v konaní nebolo zo strany žalobcu unesené dôkazné bremeno a teda
ani v tomto smere nebol zabezpečený dostatočný podklad pre iné právne posúdenie prípadu.

32. V súvislosti s touto časťou uplatneného nároku (t. j. podľa položky 321a) odvolací súd nepovažuje

za arbitrárne ani použitie § 3 ods. 1 OZ súdom prvej inštancie na daný prípad. Toto ustanovenie
umožňuje súdu posúdiť aj spôsob uplatňovania nároku sporovej strany v súdnom konaní a v prípade
rozporu s dobrými mravmi právnu ochranu výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nepriznať. Konanie žalobcu, ktorý pri svojom psychiatrickom vyšetrení pred znalcom zamlčal
dôverný priateľský vzťah so svedkyňou K., napriek tomu, že znalcovi bol povinný poskytnúť potrebnú

súčinnosť (napr. pod hrozbou realizácie poriadkových opatrení – viď uznesenie súdu prvej inštancie sp.
zn. 10/36/2019-137 z 28.12.2021) vykazuje symptómy úmyslu získať neoprávnenú výhodu v procese na
úkor opačnej sporovej strany. Je totiž nepochybné, že v oblasti skúmania následkov zásahu do sexuálnej
stránkyživotačlovekajemimoriadnedôležitáspoluprácapoškodenéhosoznalcom,vzmyslepravdivého
a úplného opísania skutočností týkajúcich sa vnútorného a vonkajšieho prežívania poškodeného v tejto

oblasti.

33. K ostatnej námietke žalobcu ohľadne spôsobu kladenia otázok pri jeho druhom výsluchu ako aj
pri výsluchu svedkyne K. dňa 24.2.2023 odvolací súd po preverení spôsobu vykonania týchto dôkazov
nenachádza vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady rovnosti strán v konaní relevantnú príčinu

súvislosť.

34. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že vo veci nedošlo
k naplneniu žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

36. Vo vzťahu k napadnutému výroku III. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému voči
žalobcovi sa odvolací súd zhoduje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa v tejto časti
dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ vo veci neaplikoval aj § 256 ods. 1 CSP, napriek tomu,
že konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 22 198,50 eur a

v časti nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2 242,- eur zastavil
na základe čiastočných späťvzatí žaloby učinených v priebehu konania. V tomto kontexte nebolo riadne
posúdené, ktorá procesná strana zavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP), prípadne procesne
zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 256 ods. 2 CSP), pričom súd prvej inštancie saani nezaoberal podmienkami aplikácie § 257 CSP, existenciou ktorých je povinný zaoberať sa ex offo,
a osobitne aj vo vzťahu k nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý výlučne závisí od úvahy súdu.

37. Vo svetle vyššie opísaného preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie po
vrátenívecibudeopätovnezhodnotiťrelevantnéaspektyprípadumajúcevýznamprerozhodovaniesúdu

o nároku na náhradu trov konania, správne ich právne posúdiť nielen podľa § 255 CSP, ale aj § 256 a 257
CSP, o tomto uplatnenom nároku rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Súd
prvej inštancie súčasne v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).