Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200270
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, LL.M. A., v právnej veci

žalobkyne: B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. XXX, právne zastúpenej Mgr. Jozefom
Gáplovským, advokátom, so sídlom A. Kmeťa 358/2, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanej:
Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo
dňa 24. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX- E. F. C.
XX.XX.XXXX,boložalobkynipredpísanézaobdobiejúl2009aždecember2010poistnénanemocenské
poistenie v sume 221,90 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie v sume 2.418,60 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 600,- eur a poistné do rezervného
fondu solidarity v sume 267,60 eur (ďalej ako „poistné a príspevky“), čo predstavuje úhrnom sumu

3.508,10 eur s odôvodnením, že za uvedené mesiace žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky, čím
porušila § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004
Z. z., § 141 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 20 ods. 1
písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012
(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 02.10.2017 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná
žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022 tak, že prvostupňové
rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenila
vo výroku tak, že vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom potvrdila
prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, je vecne správne a taktiež i správne právne posúdené s tým, že pri

vydaní rozhodnutia boli zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky
poistného v kontrolovanom období.

Žalobné body – podstatné zhrnutie argumentov žalobcu3. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov. Poukazuje na to, že z výroku prvostupňového rozhodnutia, ani rozhodnutia
žalovanej nie je zrejmý odkaz na právny predpis, ktorý oprávňuje žalovanú a jej zložky bez
upovedomenia o začatí správneho konania zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa taktiež namieta, že nebola
upovedomená o začatí správneho konania a nemohla sa tak k nemu vyjadriť. Zdôraznila, že jej povinné

sociálne poistenie zaniklo k 30.06.2009 a od 01.07.2009 nemala žiaden príjem ako fyzická osoba, ktorý
by jej zakladal povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Z dôvodu opatrnosti a
procesnej hospodárnosti vzniesla žalobkyňa námietku premlčania voči čo aj potencionálnym nárokom
žalovanej voči žalobkyni.

Podstatné zhrnutie argumentov vo vyjadreniach žalovanej

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetom súdneho prieskumu nie je otázka, kedy
zaniklo žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. O tomto sa totiž viedlo samostatné
konanie s právoplatným rozhodnutím, že k zániku došlo 31.12.2010. Predmetom súdneho prieskumu
je otázka predpísania poistného a príspevkov. Keďže námietky žalobkyne smerujú proti rozhodnutiu

vo veci zániku jej povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ide o námietky vo vzťahu
k veci, ktorá je predmetom tohto súdneho prieskumu, právne irelevantné. O predpísaní dlžnej sumy
poistného a príspevkov rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica až po právoplatnom
ukončení súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo

činnej osoby, na účely sociálneho poistenia. Žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť.

5. Replika a duplika nebola v konaní podaná.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Trenčíne konajúci ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec
prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 26. októbra 2022 a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná,
nakoľko rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Rozsudkom č. k.: 26Sa/7/2022-39 zo dňa 26. októbra
2022 Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo
dňa 24. júna 2022 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovanú zároveň zaviazal povinnosťou
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že čo do skutku,
bolo z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že žalobkyni bolo právoplatne predpísané poistné dňa

29.06.2022, kedy jej bolo doručené rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna
2022. Vychádzajúc ďalej zo skutočnosti, že poistné bolo žalobkyni predpísané za obdobie júl 2009 až
december 2010, bolo povinnosťou správnych orgánov sa zaoberať otázkou premlčania v zmysle § 147
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zároveň Krajský
súd v Trenčíne uviedol, že penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom

právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.
Krajský súd v Trenčíne poukázal na podporu odôvodnenia svojho rozhodnutia na rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa
30.06.2021. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového
rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky

spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene
uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so
samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája. Krajský

súd v Trenčíne napokon konštatoval, že správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo
prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň
právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce
zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a ajsamotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Proti tomuto
rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 09.11.2022, Číslo:
XXXXX-XX/XXXX-XX.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 6Ssk/19/2023 zo dňa 20. decembra
2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č. k. 26Sa/7/2022-39 a vec
vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že spornou
bola skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne postupovala, ak rozhodla v prípade

žalobkyne o predpísaní poistného za obdobie júl 2009 až december 2010 v celkovej výške 3.508,10
eur vypočítané na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie,invalidnépoistenieadorezervnéhofondusolidarity.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky
vzhľadom na vznesené námietky žalovanou, ktoré smerovali vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci
Krajským súdom v Trenčíne najmä, čo sa týka inštitútu premlčania a práva predpísať poistné žalovanou
a vzhľadom na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022, ktoré sa zaoberalo práve predpísaním poistného a
penále Sociálnou poisťovňou, skonštatoval dôvodnosť kasačných námietok vyslovených žalovanou.
V súvislosti s problematikou poistného a penále v súvislosti s inštitútom premlčania Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.: 6Ssk/19/2023 zo dňa 20. decembra 2023 poukázal na
právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 1SVs/5/2022, v ktorom bolo vyslovené, že: „...Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu
je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok
tejto úpravy, ktoré sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez
ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre
občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto

zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem toho pojem a
účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú
verejnoprávne vzťahy...
... Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno
prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá.

Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume.
Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto,
že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného
zákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu

penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa
§ 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej
poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto
pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov,
kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák.,

v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne
na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie
jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať
otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky

rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie § 150 ani §
151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula
premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením §
151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe

samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná,
a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia
celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak
neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie....
...Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle

§ 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním
zaoberá len na základe námietky dlžníka....
...Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by
uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak,znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto
práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne
vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná

zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán
podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné
premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania
svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit.
zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom

odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako
vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal
aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale
umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a
tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“

8. Vzhľadom na právny názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý
je v zmysle § 466 ods. 3 SSP pre senáty Najvyššieho správneho súdu záväzný, námietky žalovanej
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti vyhodnotil ako dôvodné. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky potom uzavrel, že Krajský súd v Trenčíne dospel k nesprávnemu záveru, keď
zrušilrozhodnutiežalovanejavecjejvrátilnaďalšiekonanie,apretojehorozsudokč.k.:26Sa/7/2022-39

zo dňa 26. októbra 2022 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm.
g) SSP. Keďže Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej vyhodnotil ako
dôvodnú, tak v dôsledku uvedeného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 SSP
napadnutý rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k.: 26Sa/7/2022-39 zo dňa 26. októbra 2022 zrušil a vec
vrátil správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, keďže s účinnosťou od 01.06.2023 prešla

pôsobnosť Krajského súdu v Trenčíne ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa §
3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

9. Správny súd v Banskej Bystrici nariadil na prejednanie veci na žiadosť žalobkyne pojednávanie na

deň 02.04.2024. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,

14. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa § 143 ods. 1, prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku
dňu vydania prvostupňového rozhodnutia; poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

16. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia; právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.17. Podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu
vydania prvostupňového rozhodnutia; konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči

účastníkovi konania prvý úkon.

18. Podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia; (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je
to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody,

odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

19. V dôsledku zrušenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č. k.
26Sa/7/2022-39 vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 6Ssk/19/2023 zo dňa 20. decembra 2023, právoplatným dňa 29.01.2024, Správny súd v Banskej
Bystrici nanovo posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej komplexne, vrátane

všetkých žalobných námietok, ako aj nad ich rozsah, keďže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach.
Správny súd v Banskej Bystrici je zároveň viazaný podľa § 469 SSP právnym názorom vysloveným
v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/19/2023 zo dňa 20.
decembra 2023.

20. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktorými žalobkyňa brojí proti zmene rozhodnutia o zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, keď zdôrazňuje svoje
stanovisko o zániku povinného sociálneho poistenia k 30.06.2009 správny súd uvádza, že predmetom
súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie,

poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu
solidarity za obdobie júl 2009 až december 2010. Správny súd mal za preukázané, že Sociálna
poisťovňa, pobočka Považská Bystrica rozhodnutím č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017 rozhodla
vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že
žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2009,

ale zaniklo dňa 31.12.2010. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2017 zamietla
odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne. Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č.k. 15Sa/32/2017-45 zo dňa 26. júla 2018 zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2017
a Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/136/2018 zo dňa 27. apríla 2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2022, zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sa/32/2017-45 zo dňa 26. júla 2018. Správny súd poukazuje na ust.
§ 145 ods. 5 SSP v zmysle ktorého, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
a rozhodovať znova. Vzhľadom na uvedené sa potom správny súd stotožňuje so stanoviskom

žalovanej, že pokiaľ žalobné námietky žalobkyne smerujú k popieraniu zániku nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2010, tak sú to námietky smerované proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017, pričom
o týchto bolo už na úrovni súdnych inštancií právoplatne rozhodnuté, a preto nemôže byť daná
vec opätovne správnym súdom posudzovaná. Vzhľadom na uvedené potom správny súd vyhodnotil

tieto žalobné námietky ako nedôvodné v konaní, kde predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
žalovanej vo veci predpísania poistného a príspevkov.

21. K žalobnej námietke týkajúcej sa procesného postupu, keď žalobkyňa namietala neupovedomenie
zo strany pobočky Sociálnej poisťovne o začatí konania o predpísaní poistného a príspevkov, správny

súd uvádza, že i túto žalobnú námietku považuje za nedôvodnú. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, vylučujúcu
použitie všeobecného predpisu o správnom konaní - správneho poriadku (§ 172 ods. 1, prvá veta zákona
č. 461/2003 Z. z.). Nepoužije sa preto ani ust. § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správnyporiadok),ktorýupravujenotifikačnúpovinnosťsprávnehoorgánuvoväzbenazačatiekonania.

Podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nekonkretizuje o
aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ pobočkaSociálnej poisťovne disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Žalovaná
na str. 10 napadnutého rozhodnutia uviedla, že nevykonala u účastníčky konania kontrolu plnenia
povinností ustanovených zákonom (vonkajšiu kontrolu) v zmysle ustanovení § 242 a nasl. zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a že v danom prípade vykonal prvostupňový orgán kontrolu odvodu
poistného v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, kedy pobočka Sociálnej poisťovne o vykonaní
kontroly odvodu poistného osobitne odvádzateľov poistného neupozorňuje, keď výsledkom vykonanej
systémovej kontroly správnosti odvádzania poistného je vydanie prvostupňového rozhodnutia vo veci
predpísania dlžného poistného, ktoré je účastníkovi konania doručené, a voči ktorému má možnosť sa

odvolať; v danom prípade žalobkyňa využila možnosť podať opravný prostriedok proti prvostupňovému
rozhodnutiu. Správny súd v tomto smere poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, na ktorý odkázal Najvyšší
súd Slovenskej republiky aj vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18. novembra 2014,
a to síce, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci (predpísania dlžného poistného a príspevkov)
podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych

účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Čo sa týka žalobných námietok ohľadom účelovosti
postupu pobočky Sociálnej poisťovne spočívajúcom v neupovedomení o začatí konania vo veci
predpísania poistného a príspevkov, či straty jednej inštancie v rámci obrany práv žalobkyne, tak
tieto majú spoločný základ v subjektívnej nespokojnosti žalobkyne s napadnutým rozhodnutím, avšak
takto sformulované námietky musí správny súd odmietnuť, lebo nepreukazujú žiadne porušenie práva

sociálneho poistenia, ktoré by mal zákon č. 461/2003 Z. z. žalobkyni priznávať.

22. K žalobnej námietke týkajúcej sa premlčania práva predpísať poistné žalobkyňa len všeobecne
v žalobe uviedla, že námietku premlčania vznáša z dôvodu opatrnosti a procesnej hospodárnosti,
a to voči akýmkoľvek potencionálnym nárokom žalovanej bez toho, aby uviedla akúkoľvek bližšiu

argumentáciu ohľadom uplynutia 10 ročnej zákonnej premlčacej lehoty. Správny súd v tomto smere
odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktoré je záväzné pre všetky správne súdy, keď veľký senát v bode
27. a 28. dôvodil, že: „27. Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava
právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej

zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods.
5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní
pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne
ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods.

2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods.
2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného
a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané
až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom
zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo

vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák.,
môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek
počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná
premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát

kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej
právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto
doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo
predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením

takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1
alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou,
či sa právo predpísať poistné premlčalo. ...“

23. V prejednávanom prípade bolo žalobkyni predpísané poistné a príspevky za obdobie júl 2009 až

december 2010, keď poistné za mesiac júl 2009 bolo s poukazom na § 143 ods. 1, prvá veta zákona č.
461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia splatné 8. augusta 2009.
Desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia uplynula 8. augusta 2019, keď poistnéa príspevky za mesiac júl 2009, ako aj nasledujúce mesiace v období až do decembra 2010, boli
predpísané už momentom vydania prvostupňového rozhodnutia zo strany pobočky Sociálnej poisťovne
dňa 2. októbra 2017, t.j. v lehote. Vzhľadom na uvedené aj žalobná námietka týkajúca sa uplynutia

premlčacej lehoty je nedôvodná. So vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobkyne, ktorá bola
obsiahnutá v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaná vysporiadala na str.
10 napadnutého rozhodnutia, keď skonštatovala, že desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti
poistného za kontrolované obdobie do dňa vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia pobočky
Sociálnej poisťovne (t.j. do dňa 02.10. 2017) neuplynula, s čím sa stotožňuje aj správny súd.

24. O trovách konania a trovách kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol
v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa úspešná nebola, preto jej správny súd náhradu trov
konania nepriznal.

25. Žalovaná bola v kasačnom konaní úspešná avšak v konaní nenastala žiadna skutočnosť, pre ktorú
by bolo možné dospieť k záveru, že bol naplnený dôvod pre priznanie náhrady trov žalovanej podľa §
168 SSP. Správny súd preto žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).