Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122305582
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6122305582.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu:

ZB-AMOS Interim, s.r.o., Hlavná ulica 276, Horná Seč, IČO: 50 902 024, zastúpeného Advokátska
kancelária Prachová & Partners, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50
491 300, proti žalovanému: Summit Motors Bratislava, spol. s r.o., Tuhovská 9, Bratislava, IČO: 35 915
609, zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066, o
zaplatenie 2 407,89 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady
trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 04. 2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2 407,89 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 11. 02. 2022 až do zaplatenia z dôvodu,
že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka č. PZ W. dňa 21. 10. 2021. Predmetom uzatvorenej
kúpnej zmluvy bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi motorové vozidlo FORD Mustang Fastback 5.0

Ti- VTC 450k M6 (331 kW) 55 Edition, podľa jeho špecifikácie uvedenej v článku 1.3 zmluvy, previesť
na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu a záväzok žalobcu zaplatiť kúpnu cenu vo výške 49
990,- eura s DPH, ktorá bola riadne uhradená podľa zmluvy. Motorové vozidlo bolo prevzaté žalobcom
dňa 04. 11. 2021. V decembri 2021 (cca. mesiac po prevzatí) došlo k nefunkčnosti prevodovky na
predmetnom motorovom vozidle, pričom v uvedenom čase sa žalobca zdržiaval na území Francúzskej
republiky. Nakoľko sa v zmysle zmluvy na motorové vozidlo vzťahovala záruka výrobcu (žalovaného) do
15. 12. 2022, žalobca sa domáhal reklamácie vo francúzskom autorizovanom autoservise Ford, ktorý mu

záruku neuznal. Následne žalobca požiadal o vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný vyjadril súhlas s
postupom francúzskej spoločnosti. V kontexte uvedeného servisného zásahu bola zo strany francúzskej
spoločnosti Ford (ďalej len ako „servis“) vystavená žalobcovi faktúra na sumu v celkovej výške 2 407,89
eura (TOTAL HT). Z faktúr za opravu je zrejmé, že ide o opravu vady motorového vozidla spočívajúcej
vo poruche prevodovky, ktorá musela existovať už v čase jeho odovzdania, pričom žalobca ako kupujúci
nebol žalovaným ako predávajúcim výslovne upozornený na takúto vadu a súčasne ide o vadu, o ktorej
žalobca nevedel a ani nemohol vedieť v dobe uzatvorenia zmluvy. Zo strany právneho zástupcu žalobcu

bola žalovanému dňa 20. 01. 2022 zaslaná predžalobná výzva, žalovaný však neuznal nárok žalobcu
a neuhradil tak predmetnú faktúru.2. Súd vydal dňa 27. 07. 2020 pod č.k. 24Up/1371/2020-53 platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že dňa 21. 10. 2021 bola medzi žalobcom (kupujúci) a žalovaným
(predávajúci) uzatvorená kúpna zmluva č.: F. W. PO podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

Predmetom zmluvy bol záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu motorové vozidlo FORD Mustang
Fastback 5.0 podľa špecifikácie uvedenej v článku 1.3 Zmluvy, záväzok predávajúceho previesť na
kupujúceho vlastnícke právo k motorovému vozidlu a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu vo
výške 49 990,- eura s DPH. Motorové vozidlo bolo prevzaté kupujúcim dňa 04. 11. 2021, čo potvrdzuje
preberací protokol podpísaný predávajúcim a kupujúcim. Následne sa kupujúci v autorizovanom servise

Ford vo Francúzsku domáhal nárokov z vád, ktoré mu tento servis Ford zamietol. Kupujúci uznal,
že sa na vadu motorového vozidla nevzťahuje zákonná zodpovednosť predávajúceho objednaním a
zaplatením mimozáručnej opravy vykonanej autorizovaným servisom Ford. Po tom, čo žalobca uznal
zaplatením faktúry za opravu, že za vadu motorového vozidla nie je zodpovedný žalovaný, žiada žalobca
od žalovaného preplatenie opravy vady, za ktorú žalovaný nebol zodpovedný. Zo žalobcom pripojených
faktúr nemožno akýmkoľvek spôsobom výkladu dôjsť k záveru, že motorové vozidlo malo vadu, za ktorú

bol zodpovedný žalovaný, že táto vada musela existovať už v čase odovzdania motorového vozidla, že
na túto vada nebol žalobca upozornený ani že o takej vade nemohol vedieť. Ani jedno z týchto tvrdení
žalobcu nie je podoprené dôkazmi. Faktúry sú vo francúzskom jazyku, ktorému žalovaný nerozumie.
Tento jazyk nie je ani jazykom konajúceho súdu, pričom strany majú právo konať v jazyku, ktorému
rozumejú. Odhliadnuc od nezrozumiteľnosti faktúr možno z faktúr vyčítať iba kto vystavil faktúru, na

koho je faktúra vystavená, na akú sumu je vystavená a jednotkovú cenu položiek, ktorým žalovaný
nerozumie. Ďalej z uvedených faktúr nie je možné vyčítať, či žalobca riadne a včas uplatnil nároky
z vád motorového vozidla, ani to aké nároky uplatnil. Keďže nemožno určiť, či uplatňoval nároky z
vád, nemožno ani uvažovať o tom, či vada existovala už v čase prechodu nebezpečenstva škody na
motorovom vozidle, alebo sa stala zjavnou až neskôr. Z uvedeného tiež nemožno vyvodzovať závery

o vedomosti žalobcu o vade motorového vozidla. Navyše, ak žalobca tvrdí, že išlo o vadu existujúcu
už v čase prechodu nebezpečenstva škody na motorovom vozidle a že o nej žalovaný vedel, musí
uvedené aj podložiť dôkazmi. Žalobca žiadny dôkaz ohľadne týchto tvrdení nepredložil, preto neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne týchto tvrdení. Z faktúr a z platieb za opravu, ako ich nazval žalobca možno
vyvodiť, že žalobca si nechal vymeniť nejaké súčiastky v motorovom vozidle a že za ne zaplatil. Uvedené

žalovaný vyvodzoval z toho, že VIN číslo motorového vozidla uvedené v zmluve, a to uvedené vo
faktúre sa zhoduje. V zmysle čl. 5.3 zmluvy je zrejmé, že si kupujúci motorové vozidlo ešte pred
uzatvorením zmluvy dôkladne prezrel a vykonal skúšobnú jazdu. Kupujúci vyhlásil, že dôkladne prezrel
motorovévozidlo,tedavykonaldôkladnejšieakolenobyčajnéprezretievozidla.Stavmotorovéhovozidla
overil tiež skúšobnou jazdou, mal teda empirickú skúsenosť s motorovým vozidlom a jeho jazdnými

vlastnosťami, vrátane stavu prevodovky. Tieto skutočnosti potvrdil svojím podpisom na zmluve. Po
vykonaní skúšobnej jazdy predávajúci s kupujúcim podpísali preberací protokol, ktorý podľa čl. 3.1
zmluvy zachytáva stav, parametre a vady motorového vozidla v čase predaja. V zmysle čl. 3.2 zmluvy
zachytáva preberací protokol tiež vady motorového vozidla, o ktorých predávajúci v čase jeho podpisu
vedel. Keďže tam nie sú uvedené žiadne vady a žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by svedčil o opaku

možno ustáliť, že žalovaný nevedel o žiadnych vadách motorového vozidla. Keďže teda žalovaný o
žiadnych vadách nevedel, nemohol žalobcu o nejakých informovať. Ako je tiež zrejmé z preberacieho
protokolu, žalobca neidentifikoval ani napriek dôkladnému prezretiu a skúšobnej jazde žiadne vady na
motorovom vozidle, lebo žiadne nezachytil v preberacom protokole ani nevytkol pri kúpe. Motorové
vozidlo bolo teda v čase predaja a prechodu nebezpečenstva škody bez vád. Ak žalobca uplatňuje

zodpovednosť za vady motorového vozidla voči žalovanému, je nutné opäť zdôrazniť, že si vozidlo
dôkladne prehliadol a otestoval jeho akosť skúšobnou jazdou, pričom bez toho, aby uviedol nejaké
faktické vady motorového vozidla, ho bez ďalšieho kúpil a prevzal. V zmysle ust. § 424 Obchodného
zákonníka nezodpovedá predávajúci za vady, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím
na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela - vyhlásenie o dôkladnej prehliadke pred kúpou vozidla

v čl. 5.3 zmluvy a vykonanie skúšobnej jazdy potvrdenej podpisom zmluvy a preberacieho protokolu,
musel vedieť. Motorové vozidlo malo podľa odborného posúdenia autorizovaného servisu Ford takú
vadu, za ktorú nebol predávajúci zodpovedný. Túto vadu servis Ford odstránil mimo záruky, s čím
žalobca súhlasil a zaplatil za opravu. Preto je zrejmé, že sa vada na motorovom vozidle vyskytla až
neskôr a že za ňu zodpovedal žalobca, nie žalovaný. Navyše, v zmysle ust. § 427 ods. 1 Obchodného

zákonníka mal kupujúci povinnosť motorové vozidlo prezrieť čo najskôr po prechode nebezpečenstva
škody. Nebezpečenstvo škody na motorovom vozidle prešlo na kupujúceho v zmysle čl. 6.2 zmluvy
prevzatím motorového vozidla. Keďže kupujúci netvrdil, že prehliadku za účelom objavenia zistiteľných
vádvykonal,jetrebamaťzato,žejunevykonal.Pretoježalobcapovinnýpreukázať,žemotorovévozidlomalo vady už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Keďže zo spisu vyplýva, že žalobca
nepredložil žiaden dôkaz na podporu tohto tvrdenia, nesplnil si ohľadne tohto tvrdenia k tomu imanentnú
povinnosť predložiť relevantný dôkaz a neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia. Nakoľko

predávajúci dôkladne prezrel motorové vozidlo a mal možnosť sám vykonať skúšobnú jazdu už pred
uzavretím zmluvy, pri prebratí motorového vozidla nevytkol žiadnu vadu a nepredložil žiaden dôkaz
na preukázanie, že motorové vozidlo malo v čase prechodu nebezpečenstva vady, v čase prechodu
nebezpečenstva škody motorového vozidlo žiadne vady nemalo a žalobcovi nevznikol nárok z vád
voči žalovanému. Žalobca uplatňuje na súde zodpovednosť žalovaného za údajnú vadu, ktoré malo

mať motorové vozidlo, a za ktoré má byť podľa názoru žalobcu zodpovedný žalovaný. Podľa tvrdení
žalobcu sa domáhal vo francúzskom autorizovanom servise reklamácie nefunkčnej prevodovky. Žalobca
teda požiadal o opravu nefunkčnej prevodovky autorizovaný servis Ford vo Francúzsku. Vyjadrenie
autorizovaného servisu Ford možno považovať za odborné vyjadrenie v zmysle Civilného sporového
poriadku. Tento odborne spôsobilý Servis Ford mal v zmysle Záručných podmienok Ford posúdiť, či ide
o vadu, na ktorú sa vzťahuje záruka a či je za ňu zodpovedný predávajúci, alebo či ide vadu, na ktorú

sa nevzťahuje záruka a predávajúci za ňu nie je zodpovedný. Autorizovaný servis Ford ako oprávnený
vykonávať záručné opravy v zmysle Záručných podmienok Ford posúdil povahu vadu na motorovom
vozidle a vyhodnotil, že vada nie je krytá zárukou predávajúceho, ako to vyplýva z tvrdení žalobcu
v predžalobnej výzve. Záručné podmienky Ford obsahujú tiež úpravu vád, na ktoré sa nevzťahuje
záruka s uvedením, že nie sú kryté zárukami podobné úpravy výluky zo záruk ako je v zmluve, najmä

v prvých troch bodoch. Pri tomto posúdení servis vyhodnotil, že predmetná vada nie je krytá zárukami
v zmysle záručných podmienok Ford. Žalobca vyhodnotenie servisu Ford akceptoval a prijal záver o
tom, že za predmetnú vadu prevodovky nie je zodpovedný žalovaný. Sám teda potvrdil skutočnosť, že
voči žalovanému mu nároky z vád nikdy nevznikli. Tento záver akceptoval objednaním mimozáručnej
opravy a zaplatením faktúr ako to vyplýva z prílohy „Platba za opravu“. Nie je možné, aby žalobca

uplatňoval nároky z vád u žalovaného, ak už raz po odbornom posúdení akceptoval, že zodpovednosť
za predmetnú vadu nenesie žalovaný a že mu nároky z vád voči žalovanému nikdy nevznikli. Ak teda
už raz žalobca uznal, že za uvádzanú vadu motorového vozidla nie je zodpovedný žalovaný a uhradil
náklady spojené s mimozáručnou opravou, nie je možné, aby si bez právneho titulu opätovne uplatňoval
nároky z vady tovaru u žalovaného, hoci motorové vozidlo v čase uplatnenia jeho domnelých nárokov

voči žalovanému žiadne vady nevykazuje. Šlo by o bezdôvodné obohatenie žalobcu z titulu plnenia bez
právneho dôvodu. Predávajúci a kupujúci si nároky z vád komplexne upravili v článku 7.5 zmluvy, kde
sa predávajúci a kupujúci dohodli, že záruka sa nevzťahuje na vady taxatívne určené prípady. V zmysle
čl. 7.6 zmluvy ak ide o vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, odstráni túto vadu opravou. Predávajúci
a kupujúci sa dohodli na vylúčení aplikácie ust. § 436 - § 441 Obchodného zákonníka. Predávajúci

a kupujúci teda komplexne upravili v akých prípadoch sa na vady motorového vozidla nevzťahuje
záruka. Pri faktických vadách, za ktoré predávajúci zodpovedá, sa dohodli na spôsobe jej odstránenia
opravou ako jediným spôsobom odstránenia vád motorového vozidla. V zmysle zásady autonómie
vôle v súkromnoprávnych vzťahoch má úprava zmluvných strán v zmluve prednosť pred zákonnou
úpravou. Z výsledku posúdenia servisom Ford vyplýva, že predmetnú vadu prevodovky posúdil ako

vadu, na ktorú sa záruka nevzťahuje. Preto servis Ford fakturoval žalobcovi vykonanie objednanej
mimozáručnej opravy predmetnej vady. Vada tak bola odstránená, ale nie v režime záruky, ale mimo
nej. Keďže autorizovaný servis Ford posúdil vadu motorového vozidla ako takú, na ktorú sa záruka
nevzťahuje, mal kupujúci možnosť neuznať tento výsledok posúdenia, alebo uznať a prípadne poveriť
autorizovaný servis vykonaním mimozáručnej opravy. Kupujúci si zvolil druhú možnosť, uznal, že za

predmetnú vadu nenesie zodpovednosť predávajúci a za mimozáručnú opravu autorizovanému servisu
zaplatil. Týmto postupom sám uznal, že mu nároky z vád voči predávajúcemu nevznikli, a že za vadu
motorového vozidla nie je predávajúci zodpovedný. Keď teda žalobca nemá právny titul na uplatňovanie
zodpovednosti žalovaného z vád motorového vozidla, nemôže mu súd vyhovieť a priznať uplatňovaný
nárok v peniazoch. V zmluve je jasne určený spôsob odstránenia vád motorového vozidla (bezplatnou)

opravou. Žalobca teda nemá nárok žiadať peňažné plnenie od žalovaného, pretože predovšetkým mu
taký nárok nevznikol a ani si takýto spôsob odstránenia vady nedohodli. Výkon práva, kde si žalobca
znova uplatňuje už raz uplatnený domnelý nárok s tým, že mu raz bol riadne zamietnutý, s čím súhlasil
zaplatením, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako taký nepožíva právnu ochranu
v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka. Z uvedenej argumentácie je zrejmé, že po prvé, vada

motorového vozidla nebola prítomná už pri prechode škody, ale sa vyskytla až neskôr; po druhé, za
vadu, ktorá sa vyskytla neskôr nezodpovedal žalovaný, čo potvrdil servis Ford aj sám žalovaný, čo tiež
znamená, že mu nároky z vád nikdy nevznikli; po tretie, že jediným spôsobom odstránenia prípadných
vád, za ktoré by zodpovedal žalovaný je odstránenie vady opravou, nie relutárna náhrada mimozáručnejopravy v peniazoch; a po štvrté, že žalobca si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť oznámiť vady
žalovanému.

3. Žalobca sa v konaní vyjadril ešte tak, že odo dňa prevzatia motorového vozidla na ňom žalobca
najazdil necelých 2 000 km z celkového nájazdu motorového vozidla 10 248 km. Zároveň je skutočne
zarážajúce, že spojková časť vykazovala znaky poškodenia po tak krátkom nájazde kilometrov, nakoľko
problémy so spojkou sú dnes veľmi zriedkavé, väčšina jej komponentov máva veľmi dobrú životnosť.
Najväčšmi zo všetkých je namáhaná lamela (stredový trecí kotúč), no aj jej obloženie je vždy navrhnuté

minimálne na 100.000 kilometrov. Ak vydrží menej, isto je za tým nejaký technický problém. Zároveň,
ak by aj chyba spojkovej časti nebola spôsobená technickým problémom (vadou) ale neprimeranou
jazdou vodiča, uvedené nemôže byť na ujmu len žalobcu, nakoľko ten prebral motorové vozidlo pri
počte najazdených kilometrov 8.387 km, teda pomerne veľká väčšina kilometrov bola najazdená v čase,
keď vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný. Z uvedeného hľadiska by v prípade nesprávnej jazdy
bol za poškodenú spojkovú časť zodpovedný aj žalovaný, nakoľko už v čase odovzdania motorového

vozidla muselo existovať určité poškodenie spojkovej časti. Zároveň však žalobca nebol na takúto
vadu upozornený, pričom je možné konštatovať, že išlo o vadu, o ktorej kupujúci nevedel a ani
nemohol vedieť v dobe uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa nesprávne domnieva, že žalobca akceptoval
vyhodnotenie servisu Ford na podklade toho, že objednal mimozáručnú opravu. Žalobca sa v čase
poruchy - vady prevodovky nachádzal vo Francúzsku, z uvedeného dôvodu tak nemohol vykonať

servis vozidla u žalovaného na území Slovenskej republiky. Zároveň, aj keď žalovaný nesúhlasil so
závermi vyhodnotenia servisu Ford vo Francúzsku, nutne potreboval opraviť vozidlo, tak aby bolo
funkčné a napĺňalo svoj účel. Z uvedeného dôvodu tak žalovaný nemal na výber a musel pristúpiť
na vykonanie mimozáručnej opravy ako aj k následnému uhradeniu faktúry za vykonanie opravy.
Nie je tak absolútne možné stotožňovať vykonanie mimozáručnej opravy servisom Ford a následné

uhradenie tejto opravy zo strany žalobcu za akési „potvrdenie“ prípadne „akceptovanie“ skutočnosti, že
v prípade nefunkčnosti prevodovky nešlo o vadu, za ktorú je zodpovedný žalovaný. Žalobca toho času
nemal na výber iné prostriedky nápravy a bol tak nútený uchýliť sa k takémuto riešeniu. Nakoľko zo
strany žalobcu nikdy nedošlo k uznaniu absencie zodpovednosti žalovaného, právny titul zodpovednosti
za vady stále trvá. Vzhľadom na uvedené si tak žalobca môže z dôvodu existencie tohto právneho

titulu uplatňovať svoje nároky z vád tovaru u žalovaného. Podľa názoru žalobcu neobstojí na tomto
mieste námietka žalovaného spočívajúca v tom, že žalobca nemôže žiadať od žalovaného peňažné
plnenie, nakoľko by jeho poskytnutím došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. K uvedenej námietke
si žalobca dovoľuje uviesť, že práve v situácii, kedy bola vykonaná oprava v servise Ford a za
ktorú žalobca následne zaplatil, hoci išlo o opravu vady, za ktorú bol zodpovedný žalovaný, došlo k

bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobca tak v konečnom dôsledku uhradil faktúru za
opravu, ktorá mu mala byť poskytnutá bezplatne v zmysle dojednanej zmluvy. Žalobca sa v súvislosti s
posúdením technického stavu motorového vozidla v čase poruchy snažil zabezpečiť odborné vyjadrenia
autoservisov špecializujúcivh sa na servis vozidiel továrenskej značky FORD. Autoservis N-motor,
s.r.o., Autoservis-Focus s.r.o. a spoločnosť J.M.MARTIN, spol. s r.o. sa vyjadrili záporne voči žiadosti o

vypracovanie odborného vyjadrenia. Autoservis N-motor, s.r.o. vo svojej odpovedi uviedol, že na danom
type vozidla neevidujú žiadne systémové chyby vozidla.

4. Žalovaný sa v konaní vyjadril ešte tak, že ak bola chyba spojkovej časti spôsobená neprimeranou
jazdou vodiča, je za ňu zodpovedný výlučne žalobca a nik iný. Zodpovednosť bývalého vlastníka

motorového vozidla za chybu spojkovej časti spôsobenú neprimeranou jazdou vodiča nemožno odvodiť
zo žiadnej normy ani právneho princípu uplatniteľného v Slovenskej republike. Keďže žalovaný žiadnu
právnu povinnosť neporušil, nemožno voči nemu vyvodzovať akýkoľvek druh právnej zodpovednosti;
v tomto prípade zodpovednosť za vady. Chyba spojkovej časti v čase prechodu nebezpečenstva
na motorovom vozidle neexistovala a ak tvrdí žalobca opak, je svoje tvrdenie povinný preukázať.

Keďže na podporu tohto tvrdenia žiadny dôkaz nepredložil, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
tohto tvrdenia. Žalovaný neporušil povinnosť informovať žalobcu o existencii vady motorového vozidla,
pretože žiadna vada prítomná nebola. Žalobca si navyše vozidlo sám vyskúšal a dôkladne ho
prezrel, preto by o prípadnej vade musel vedieť. Nemôže teda tvrdiť, že o vade nevedel ani vedieť
nemohol. Žalobca skutočne požiadal autorizovaný servis o vykonanie opravy auta, autorizovaný servis

vykonal mimozáručnú opravu, keďže povahu technickej vady na motorovom vozidle posúdil tak, že
sa na ňu nevzťahuje záruka žalovaného, žalobca za mimozáručnú opravu zaplatil a uznal svoju
výlučnú zodpovednosť za technické vadu prevodovky. V čase, kedy uplatňuje žalobca žalobou svoje
domnelé právo na súde nemá motorové vozidlo žiadnu vadu na prevodovke, ktorej opravy by sa vočižalovanému mal právo domáhať. Žalobca sa nemá právo požadovať náhradu nákladov vynaložených na
mimozáručnú opravu motorového vozidla. Uzatvoril zmluvu s autorizovaným servisom (osobou odlišnou
od žalovaného), na základe ktorej mu autorizovaný servis vo Francúzsku mimozáručne odstránil vadu

na motorovom vozidle. Žalovaný nie je zo zákona ani zo zmluvy zaviazaný preplácať záväzky žalobcu
z obligačných vzťahov s inými osobami. Keďže žalovaný za túto vadu zodpovedný nebol, ale naopak
za vzniknutú vadu bol zodpovedný žalobca, čo uznal zaplatením mimozáručnej opravy, tak v prípade
vyplatenia peňažnej náhrady by sa na úkor žalovaného žalobca skutočne bezdôvodne obohatil, pretože
by šlo o plnenie bez právneho dôvodu. Zmluvný vzťah, v ktorom sa autorizovaný servis zaviazal vykonať

mimozáručnú opravu motorového vozidla a žalobca sa zaviazal za ňu zaplatiť, vznikol iba medzi týmito
subjektmi a pre žalovaného z tohto vzťahu nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Preplatením ceny
mimozáručnej opravy by preto žalobca plnil bez právneho dôvodu, ktorý by ho na to zaväzoval. Z
predložených fotografií nie je zrejmé aké tvrdenia žalobcu majú preukazovať, a preto nie sú pre výsledok
tohto sporu relevantné.

5. Svedok F. W. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracujem ako senior prijímací technik u
žalovaného od roku 2017. Opravu motorového vozidla zamietli v autorizovanom servise, nakoľko tam asi
nenašli žiadnu výrobnú chybu, preto si opravu musel hradiť zákazník sám. Podľa neho nešlo o výrobnú
vadu. Z fotografií, ktoré mu boli predložené, by asi rozhodol rovnako. Bolo z nich vidieť vlásočnice zo
spojky, čo nastane vtedy, keď sa spojka buď spáli alebo je veľmi namáhaná. K takémuto niečom môže

prísť pri neodbornom šoférovaní, napr. ak šofér má neustále nohu na spojke, ktorá je jemne stlačená, až
príde k prehrievaniu a jej spáleniu alebo môže ísť o neodbornú jazdu pri častom zaťahovaní ručnej brzdy
a následne akceleračnom rozbiehaní. Nedá sa uviesť presne, po koľkých odjazdených kilometroch by
mohlo prísť k takejto vade, všetko závisí od dotyčného šoféra. Podľa jeho názoru nemohla spôsobiť
roztrhnutie vlásočníc prasklina, pretože ak by tam prasklina bola, prejavila by sa obtiažnym radením

prevodových stupňov. Doba opotrebovania spojky záleží na šoférovi, vo svojej praxi vadu spojky po
najazdených 2 000 km ešte nemal. Vo svojej praxi zažil prípad, že staršiemu šoférovi menili spojku po 5
000 km. Ak išiel žalobca po diaľnici do Francúzska 2 000 km, kde neprichádzalo k častému preraďovaniu
a prílišnému namáhaniu spojky, za takýchto okolností by k takejto vade nemalo prísť, ale pokiaľ mal
celú cestu nohu na spojke, tak k takejto vade by prísť mohlo. Nemyslel si, že táto vada bola už pri kúpe

vozidla,priktorejmuselabyťvykonanáskúšobnájazdaaakbyvtomčasevadaexistovala,priskúšobnej
jazde by sa prejavila. Pri vzniku vady a jej trvaní sa táto vada neprejavila blikaním žiadnej kontrolky.
Spálenú spojku vie vodič zaregistrovať tak, že spojka reaguje na plyn až v skoro hornej polohe a nie
hneď ako pri nespálenej spojke. Keď je spojka spálená, dá sa cítiť zápach spáleniny a pri skúšobnej
jazde by sa na spálenú spojku dalo prísť, všetko samozrejme záleží od skúseností vodiča. Na tomto type

vozidla sa častokrát šoféruje tak, že sa zatiahne ručná brzda, pridá sa plyn a počas veľkého krútiaceho
momentu motora sa ručná brzda pustí, pričom však spojka prichádza do priameho kontaktu s veľkým
krútiacim momentom motora. Princíp šoférovania na tomto type vozidla, i keď je silnejšie, je rovnaký ako
na iných typoch vozidla s manuálnou prevodovkou. Môže dochádzať k poškodeniu spojky pri takom type
šoférovania, že sa prudko menia prevodové stupne alebo zabezpečuje sa prudká akcelerácia vozidla.

Pri odovzdávaní vozidla sa nedá skontrolovať prevodovka, to by sa musela potom dávať dole. Skoro
pri žiadnej kúpe sa nekontroluje prevodovka, ktorá by sa v takom prípade musela dať dole, čo je robota
zhruba na 2 dni. Pri tomto type motorového vozidla je väčšina aut vyrobená s automatickou prevodovkou
a len veľmi málo ich má manuálnu prevodovku. Nevedel, či mohlo ísť o výrobnú vadu, ale predpokladal,
že ak by išlo o takúto vadu, tak by to výrobca v rámci reklamačného konania opravil, nakoľko bolo vozidlo

ešte rok v záruke. Ak by išlo o výrobnú vadu, prejavila by sa ihneď a muselo by vozidlo ísť na reklamačnú
výmenu. Výluka záruky nastala z jeho pohľadu preto, pretože spojka je drahá ako spotrebný materiál,
ktorý sa používaním opotrebúva rovnako ako brzdy. Myslel si, že v rámci reklamácii nenašli prasklinu
a vzniknutú vadu brali ako opotrebenie.

6. Právny zástupca žalobcu navrhol v konaní zabezpečiť znalecké dokazovanie z príslušného odboru
na preukázanie, či predmetná vada motorového vozidla bola výrobnou vadou, alebo bola spôsobená
žalobcom. Súd vykonal dopyt u príslušného znalca, pričom znalec uviedol, že nakoľko nie je možné
zabezpečiť predloženie reklamácie z príslušného francúzskeho autorizovaného servisu Ford, nie je
možné z jeho strany ani podať odborné vysvetlenie k položenej otázke. Z uvedeného dôvodu súd

žalobcom navrhované znalecké dokazovanie nevykonal.

7. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že v konaní nebolo sporné, že
prišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na motorové vozidlo v hodnote 49 000,- eur a že žalobca dňa 04. 11.2021 toto motorové vozidlo prevzal. Žalobca z celkového nájazdu 11 000 km najazdil necelých 2 000
km, z čoho je zrejmé, že spojková časť musela vykazovať znaky poškodenia už v čase prevzatia vozidla
žalobcom. Svedok W. uviedol, že takúto vadu spojkovej časti po najazdení 2000 km vo svojej praxi

nezažil a nemalo by k nej prísť počas jednej cesty do Francúzska, avšak ak by mal vodič celú cestu
nohu na spojke, k takejto vade by prísť mohlo. Z týchto dôvodov je absurdné, ak by k predmetnej vade
počas jednej cesty prišlo, a to aj vzhľadom na počet najazdených kilometrov a cenu a kvalitu motorového
vozidla.

8. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že žalobca v konaní
nepreukázal, že motorové vozidlo malo vady v čase predaja a že za ne zodpovedá žalovaný, pretože
žalobca podpisom kúpnej zmluvy potvrdil, že motorové vozidlo vady nemá. Ak by aj v čase predaja
malo motorové vozidlo vady, v zmysle ust. § 424 Obchodného zákonníka by za ňu zodpovedal žalobca,
pretože si motorové vozidlo pri predaji vyskúšal a svedok W. potvrdil, že ak by vozidlo malo takúto
vadu v čase predaja, išlo by o zjavnú vadu, zistiteľnú svietením kontrolky na riadiacom paneli a ťažkým

radením, čo by sa pri skúšobnej jazde prejavilo. Navyše svedok uviedol, že ak vada na motorovom
vozidle presahuje sumu 1 500,- eur, vozidlo sa dáva výrobcovi na posúdenie, či ide o výrobnú vadu,
pričom v tomto prípade Autorizovaný servis Ford odmietol, že by išlo o výrobnú vadu. V danom prípade
teda škoda nebezpečenstva na predanom motorovom vozidle prešla na žalobcu predajom tohto vozidla.
Žalobca navyše nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, pretože v kúpnej zmluve bola dohodnutá

ako jediná možnosť odstránenia vady na vozidle oprava, z dôvodu čoho nemôže žiadať od žalovaného
peňažné plnenie.

9. Na pojednávaní dňa 18. 03. 2024 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných
dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a po záverečnom vyjadrení právnych zástupcov strán sporu v jeho

závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku
pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 17.04. 2024, kedy vo veci vyhlásil rozsudok
vo veci samej.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka F. W., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: kúpnou

zmluvou č. F. W. dňa 21. 10. 2021, Preberacím protokolom zo dňa 04. 11. 2021, faktúrou na sumu
2 407,89 eura, potvrdením o zaplatení, predsporovou výzvou žalobcu žalovanému zo dňa 20. 01.
2022, záručnými podmienkami FORD, fotografiami motorového vozidla, odpoveďou spoločnosti N-
motor, s.r.o., odpoveďou od Autoservis-Focus s.r.o., odpoveďou od J.M.MARTIN, spol. s.r.o. a výpisom
z obchodného registra spoločností strán sporu.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v

obchodnom registri.

14. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

16. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

17. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu,
aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.18. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke

právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

19. Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť
aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez
určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

20. Podľa ust. § 411 Obch. Z. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré
sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou
a týmto zákonom.

21. Podľa ust. § 412 ods. 3 Obch. Z. v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci

povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci
svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej
miesto včas kupujúcemu oznámi.

22. Podľa ust. § 414 ods. 1 písm. a) Obch. Z. predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve

určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve.

23. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obch. Z. predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení,
ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

24. Podľa ust. § 420 ods. 2 Obch. Z. ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci
povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel
nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

25.Podľaust. §422ods.1Obch.Z.akpredávajúciporušípovinnostiustanovenév§420,mátovarvady.

Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných
na užívanie tovaru.

26. Podľa ust. § 424 Obch. Z. predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase
uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť,

ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

27. Podľa ust. § 425 ods. 1 Obch. Z. predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď
prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto
čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

28. Podľa ust. § 427 ods. 1 Obch. Z. kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po
prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

29. Podľa ust. § 427 ods. 3 Obch. Z. ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase

prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke,
len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

30. Podľa ust. § 428 ods. 1 Obch. Z. právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom
konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na

ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

31. Podľa ust. § 428 ods. 2 Obch. Z. na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci
namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.32. Podľa ust. § 443 ods. 1 Obch. Z. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný
tovar odovzdaný.

33.Podľaust.§445Obch.Z.stranysimôžupísomnedohodnúť,žekupujúcinadobudnevlastníckeprávo
k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva
niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej
ceny.

34. Podľa ust. § 447 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar
v súlade so zmluvou.

35. Podľa ust. § 448 ods. 1 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

36. Podľa ust. § 450 ods. 1 veta prvá Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

37. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

39. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

40. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou

zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú

aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného

dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

41. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra
spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase

uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa
ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich
činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods.
1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého

bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia
predmetnej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného
zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k
ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy
zahŕňal podstatné časti kúpnej zmluvy, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu

úpravu kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

42. Strany sporu uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu č. F. W. dňa 21. 10. 2021 podľa ust. § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka, kde žalobca bol predávajúcim a žalovaný kupujúcim. Predmetom uzatvorenejkúpnej zmluvy bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi motorové vozidlo FORD Mustang Fastback 5.0
Ti- VTC 450k M6 (331 kW) 55 Edition, podľa jeho špecifikácie uvedenej v článku 1.3 zmluvy, previesť
na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu a záväzok žalobcu zaplatiť kúpnu cenu vo výške

49 990,- eura s DPH. Článok 3.1 zmluvy znel „Stav, parametre a vady motorového vozidla v čase
predaja zachytáva Odovzdávací protokol motorového vozidla vyhotovený predávajúcim.“. Článok 3.2
zmluvy znel „Odovzdávací protokol zachytáva stav motorového vozidla v čase jeho predaja a vady
motorového vozidla, o ktorých predávajúci vie.“. Článok 5.3 zmluvy znel „Kupujúci prehlasuje, že si
motorové vozidlo dôkladne prehliadol a absolvoval s ním pred podpisom tejto zmluvy skúšobnú jazdu,

počas ktorej kupujúci motorové vozidlo sám riadil.“. Článok 7.3 zmluvy znel „Predávajúci nezodpovedá
za vady motorového vozidla, o ktorých kupujúci v čase uzavretia tejto zmluvy vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť.“. Článok 7.5 zmluvy znel „Na ostatné vady,
ktoré nie sú uvedené vyššie, poskytuje predávajúci kupujúcemu záruku v trvaní dvanásť mesiacov.
Záručná doba začína plynúť dňom odovzdania motorového vozidla kupujúcemu. Na vozidlo sa vzťahuje
záruka výrobcu vozidla Ford do 15.12.2022. Kupujúci je povinný vadu motorového vozidla, za ktorú

podľa tejto zmluvy predávajúci zodpovedá, písomne oznámiť predávajúcemu do piatich pracovných dní
od jej zistenia, najneskôr však do 12 mesiacov od prevzatia motorového vozidla od predávajúceho.
Záruka na vady sa nevzťahuje na vady spôsobené:
a) použitím motorového vozidla na iné ako určené účely;
b) použitím motorového vozidla v rozpore s návodom na použitie, technickými normami alebo

bezpečnostnými predpismi;
d) neodborným, neprimeraným alebo nesprávnym nastavením, opravou, inštaláciou, úpravou
(modifikáciou) alebo iným zásahom;
e) nehodou alebo poškodením spôsobeným kupujúcim alebo inými osobami;
f) v dôsledku prirodzeného opotrebovania motorového vozidla;

g) v dôsledku vystavenia motorového vozidla pôsobeniu prostredia, pre ktoré motorové vozidlo nie je
určené.
h) nesprávnym postupom alebo nedodržaním postupov stanovených výrobcom pri pravidelnej
starostlivosti o vozidlo (pravidelné prehliadky vozidla).“ Článok 7.6 zmluvy znel „Ak ide o vadu, za
ktorú predávajúci zodpovedá, odstráni predávajúci túto vadu opravou. Predávajúci a kupujúci sa dohodli

na vylúčení aplikácie ustanovení § 436-441 Obchodného zákonníka.“. Motorové vozidlo bolo prevzaté
žalobcom dňa 04. 11. 2021 a jeho cena bola žalobcom riadne uhradená podľa zmluvy. V decembri
2021 (cca. mesiac po prevzatí) došlo k nefunkčnosti prevodovky na predmetnom motorovom vozidle,
pričom v uvedenom čase sa žalobca zdržiaval na území Francúzskej republiky. Žalobca sa domáhal
reklamácie vo francúzskom autorizovanom autoservise Ford, ktorý mu záruku neuznal. Následne

žalobca požiadal o vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný vyjadril súhlas s postupom francúzskej
spoločnosti. Francúzsky autorizovaný autoservis Ford predmetnú vadu vozidla odstránil a vystavil za
túto opravu žalobcovi faktúru na sumu 2 407,89 eura. Žalobca dňa 20. 01. 2022 zaslal žalovanému
predžalobnú výzvu, žalovaný však neuznal nárok žalobcu a neuhradil žalobcovi predmetnú faktúru.
Tento skutkový stav mal súd preukázaný nielen z vykonaného dokazovania, ale aj zo zhodných tvrdení

strán sporu podľa ust. § 151 Civilného sporového poriadku.

43. Žalovaný v konaní tvrdil, že „decembri 2021 (cca. mesiac po prevzatí motorového vozidla od
žalovaného) došlo k nefunkčnosti prevodovky na predmetnom motorovom vozidle, pričom v uvedenom
čase sa žalobca zdržiaval na území Francúzskej republiky. Žalobca sa domáhal reklamácie vo

francúzskom autorizovanom autoservise Ford, ktorý túto vadu nevyhodnotil ako takú, na ktorú sa
vzťahuje záruka a vadu opravil, ale vystavil za takúto opravu žalobcovi faktúru na sumu 2 407,89
eura“. Súd mal za predložených fotografií a faktúry francúzskeho Autorizovaného servisu Ford za
preukázané, že tento servis vykonal opravu na predmetnom motorovom vozidle žalobcu. Súd teda
pripustil argumentáciu žalobcu, že na predmetom motorovom vozidle sa vyskytla chyba prevodovky tak,

ako to tvrdil žalobca, pretože vadu prevodovky na predmetom motorovom vozidle potvrdil okrem vyššie
uvedeného aj v konaní vypočutí svedok F. W., ktorý z predložených fotografií predmetného motorového
vozidla usúdil, že ide o chybu prevodovky na motorovom vozidle žalobcu.

44. Spornou skutočnosťou na základe rozporných tvrdení strán sporu bol charakter tejto preukázateľne

vzniknutej vady. Pri riešení tejto spornej skutočnosti súd vychádzal v prvom rade z ustáleného
skutkového stavu, uvedeného vyššie a zo znenia zmluvy č. PZ W. dňa 21. 10. 2021, v zmysle čl. 5.3
ktorej je zrejmé, že si kupujúci bol povinný motorové vozidlo ešte pred uzatvorením zmluvy dôkladne
prezrieť a vykonať skúšobnú jazdu. Žalobca podpisom predmetnej kúpnej zmluvy vyhlásil, že dôkladneprezrelmotorovévozidlo,tedavykonaldôkladnejšieakolenobyčajnéprezretievozidla.Stavmotorového
vozidla overil tiež skúšobnou jazdou. Tu súd poukazuje na výpoveď svedka F. W., ktorý uviedol, že ak
by vada prevodovky existovala v čase kúpy motorového vozidla, musela by byť pri obyčajnej prehliadke

a skúšobnej jazde odhalená a nebola by na jej odhalenie potrebná špeciálna odborná starostlivosť. Z
uvedeného dôvodu mal súd za to, že v okamihu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy a odovzdania
motorového vozidla žalobcovi dňa 04. 11. 2021 predmetné motorové vozidlo nemalo vadu (spálená
prevodovka), ktorá sa objavila podľa tvrdenia žalobcu až mesiac po prevzatí motorového vozidla
žalobcom. Po vykonaní skúšobnej jazdy predávajúci s kupujúcim podpísali preberací protokol, ktorý

podľa čl. 3.1 zmluvy zachytával stav, parametre a vady motorového vozidla v čase predaja. V zmysle čl.
3.2 zmluvy zachytáva preberací protokol tiež vady motorového vozidla, o ktorých predávajúci v čase jeho
podpisu vedel. Keďže v tomto preberacom protokole nie sú uvedené žiadne vady a žalobca nepredložil
dôkaz, ktorý by svedčil o opaku (teda že motorové vozidlo vykazovalo akékoľvek vady pri jeho kúpe)
súd ustálil, že žalovaný nemohol vedieť o vadách motorového vozidla v čase kúpy motorového vozidla,
nakoľko motorové vozidlo v čase kúpy žiadne vady nemalo (nevykazovalo). Motorové vozidlo bolo teda

v čase predaja a prechodu nebezpečenstva škody na žalobcu ako kupujúceho bez vád. V zmysle ust. §
424 Obchodného zákonníka nezodpovedá predávajúci za vady, o ktorých kupujúci musel vedieť v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela (vyhlásenie o dôkladnej
prehliadke pred kúpou vozidla uvedené v čl. 5.3 zmluvy a vykonanie skúšobnej jazdy potvrdenej
podpisom kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu). V zmysle ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka

mal žalobca ako kupujúci povinnosť motorové vozidlo prezrieť čo najskôr po prechode nebezpečenstva
škody. Nebezpečenstvo škody na motorovom vozidle prešlo tak na žalobcu v zmysle čl. 6.2 zmluvy
prevzatím motorového vozidla.

45. Ďalej súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že motorové vozidlo malo podľa odborného

posúdenia autorizovaného servisu Ford takú vadu (spálená prevodovka), za ktorú nebol zodpovedný
predávajúci (žalovaný). Inými slovami autorizovaný servis konštatoval, že vzniknutá vada nebola
výrobnou vadou, ale k nej prišlo iným spôsobom, nemajúcim pôvod vo výrobe motorového vozidla,
pričom v takomto prípade za takúto vadu nezodpovedá ani výrobca motorového vozidla (pretože vada
nevznikla pri výrobe motorového vozidla), ani predajca vozidla (pretože vada nevznikla ani do okamihu

odovzdania motorového vozidla kupujúcemu). Pri charaktere vady teda súd vychádzal zo stanoviska
francúzskeho Autorizovaného servisu Ford, ktorý predmetnú vadu síce odstránil, ale na náklady žalobcu
ako vlastníka vozidla, pretože po prehliadke vady motorového vozidla dospel tento servis k záveru, že
za predmetnú vadu zodpovedá vlastník vozidla (žalobca) a vada nie je výrobnou vadou, takže za ňu
nezodpovedá výrobca vozidla. To isté vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok F. W., ktorý po predložení

fotografií a opísania vady motorového vozidla - spálenej prevodovky uviedol, že podľa jeho odborných
skúseností nejde o výrobnú vadu a aj on by rozhodol rovnako ako Autorizovaný servis vo Francúzsku.
Navyše svedok domnieval, že k predmetnej vade muselo prísť neodbornou jazdou a rovnako potvrdil
záver súdu, že ak by táto vada existovala v čase uzavretia kúpnej zmluvy, bolo by ju veľmi ľahké pri
skúšobnej jazde odhaliť. Na základe uvedeného vychádzal súd pri svojom rozhodovaní zo záveru, že

prevodovka predmetného motorového vozidla nevykazovala znaky poškodenia už v čase prevzatia
vozidla žalobcom, takže v prípade jej neskoršieho objavenia sa nešlo o výrobnú vadu.

46. Súd ďalej uvádza, že predávajúci a kupujúci si nároky z vád komplexne upravili v článku 7.5 zmluvy,
kde sa predávajúci a kupujúci dohodli, že záruka sa nevzťahuje na vady v taxatívne určených prípadoch.

V zmysle čl. 7.6 zmluvy ak ide o vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, odstráni túto vadu opravou.
Predávajúci a kupujúci sa dohodli na vylúčení aplikácie ust. § 436 - § 441 Obchodného zákonníka.
Predávajúci a kupujúci teda komplexne upravili v akých prípadoch sa na vady motorového vozidla
nevzťahuje záruka. Pri faktických vadách, za ktoré predávajúci zodpovedá, dohodli sa na spôsobe
jej odstránenia opravou ako jediným spôsobom odstránenia vád motorového vozidla. Nakoľko však

Autorizovaný servis predmetnú vadu prevodovky posúdil ako vadu, na ktorú sa záruka nevzťahuje,
nemohol za ňu zodpovedať žalovaný ako predajca motorového vozidla, pretože táto vada neviazla na
motorovom vozidle v čase jeho kúpy žalobcom.

47. Na základe uvedeného žalobcovi nevznikol právny titul na uplatňovanie zodpovednosti žalovaného

z vád motorového vozidla, nakoľko podľa ust. § 424 Obchodného zákonníka žalovaný nezodpovedá
za vady tovaru, o ktorých žalovaný v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa
zmluva uzavrela, musel vedieť. Keďže žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil, nemožno voči nemu
vyvodzovať akýkoľvek druh právnej zodpovednosti, v tomto prípade zodpovednosť za vady, pretožepredmetná vada v čase prechodu nebezpečenstva na motorovom vozidle neexistovala, resp. žalobca
v konaní takúto skutočnosť nepreukázal.

48. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný, mal za to, že za
predmetnú vadu, ktorú si musel dať žalobca odstrániť u Autorizovaného servisu nenesie zodpovednosť
žalovaný, nakoľko nebola výrobnou vadou ani neexistovala v čase kúpy motorového vozidla, a teda
žalobcovi ako kupujúcemu nevznikol nárok v zmysle ust. § 420 a nasl. Obchodného zákonníka na
uhradenie ceny vynaloženej na odstránenie vady predmetu kúpy.

49. Podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

50. Súd nehodnotil pri svojom rozhodovaní tie vyjadrenia strán sporu, ktoré sa priamo a bezprostredne
netýkali základu predmetu sporu (ktorým bola otázka nároku žalobcu voči žalovanému), pretože neboli
spôsobiléprivodiťzmenurozhodnutiasúduosamotnomzákladesporu,ktorýmbolfakt,žežalobnýnárok

žalobcu bol súdom vyhodnotený ako podaný nedôvodne.

51. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor
vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

52. K tomuto postupu súd pristúpil aj vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti
Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa

19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo
dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp zn. III. ÚS
260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010 alebo sp.zn. I. ÚS 114/08 zo dňa
12.06.2008), v zmysle ktorých nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná
odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.

53. Keďže súd nemusí dať v zmysle vyššie uvedeného odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco objasňujú skutkový a
právnyzákladrozhodnutiabeztoho,abysazachádzalodovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchstranami
sporu, súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy ďalšie tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalovaným,

ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (išlo o tvrdenie, že „žalobca navyše
nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, pretože v kúpnej zmluve bola dohodnutá ako jediná
možnosť odstránenia vady na vozidle oprava, z dôvodu čoho nemôže žiadať od žalovaného peňažné
plnenie“), nakoľko toto tvrdenie by nemalo na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, preto ho ani v rozsudku
nehodnotil.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

55. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

57.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýmalplnýúspechvovecisamej,keďžesúdjehoobranevyhovel
v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na
náhradutrovkonaniavplnejvýške,oktorejsúdrozhodnepodľaust.§262ods.2C.s.p.poprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.