Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122370909
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6122370909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F.
XXXX/XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka
27 proti žalovanému G. - H. I. I., so sídlom J., K. XXXX/X,
IČO XX XXX XXX o zaplatenie 7.579,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/57/2022-102 zo dňa 16. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II.Žalobca má vočižalovanému nárok nanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%,ktorú
náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 3.579,83 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.579,83 eur od 05.11.2020 do zaplatenia zastavil (výrok I.),
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 4.000 eur od 05.11.2020
dozaplatenia,do3dníodprávoplatnostirozsudku(výrokII.)arozhodol,žežalobcamáprotižalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,54 % (výrok III.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 7.579,83 eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že do 21.05.2018 bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, k.ú. F. L., a to bytu č. XX, na 3. poschodí bytového domu so súp. č. XX, postaveného na parcele
č. XXX/X, v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parc. č.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1100 m2, podiel 97/3599. Titulom notárskej zápisnice o
osvedčení priebehu dobrovoľnej nehnuteľnosti sp. zn. N 373/2018, NZ 16147/2018,

NCRIs 16508/2018 zo dňa 21.05.2018 a následným vkladom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností sa výlučným vlastníkom stal G. C.. Žalovaný bol dražobníkom dobrovoľnej dražby, ktorý
nepostupoval už pred samotnou dražbou v súlade so zákonom,
na základe čoho podal žalobca návrh na určenie neplatnosti dražby. Vec bola vedená
naOkresnomsúdevTrenčínepodsp.zn.11C/39/2018abolaukončenádohodouourovnaní,nazáklade
ktorej žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. V zmysle predmetnej dohody žalovaní 1/ až 3/ v
uvedenom spore mali vyplatiť žalobcovi 8.000 eur, z toho

G. I., I. sumu 4.000 eur. Dňa 03.07.2020 žalovaný odoslal notárskej kancelárii K. E. a M. E., so sídlom
B. XX, J., žiadosť
o prípravu úschovy na sumu 32.709,15 eur. Podľa tohto emailu odmena dražobníka je5.260 eur a suma z dohody o urovnaní je 4.000 eur. Žalobca sa domnieval, že pravdepodobne
nedorozumením došlo zo strany G. I. I. k nesprávnemu výpočtu odmeny dražobníka ako aj započítanie
sumy z Dohody o urovnaní do nákladov dražby, nakoľko suma aká mu mala byť vyplatená, bola vyššia

ako suma, ktorú notár na základe notárskej zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy uvoľnil na
účet žalobcu. Na základe emailu právnej zástupkyne žalovaného C. I. E. zo dňa 07.11.2019 v súvislosti s
pojednávaním ohľadne konania o určenie neplatnosti dražby a Dohody o mimosúdnom vyrovnaní, bolo
konštatované a žalovaný si bol vedomý, že odmena sa podľa zákona stanovuje stropom
vo výške 20 % z vymáhanej pohľadávky, t.j. 20 % zo sumy 8.400,85 eur, čo činí 1.680,17 eur a nie 5.260

eur, ako si uplatnil podľa zápisnice žalovaný. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje sumu 3.579,83
eur. Navyše dohoda o urovnaní sporu o neplatnosť dražby by nemala žiaden zmysel, ak by žalovaný
vyplatil dohodnutú sumu 4.000 eur z výťažku dražby, čo patrí žalobcovi. Suma 4.000 eur ako podiel
žalovaného na Dohode na urovnaní nemôže byť súčasťou nákladov dražby, čo vyplýva z predmetnej
dohody. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako dražobník dňa 25.11.2020 odoslal do notárskej
úschovy doplatok sumu 3.579,83 eur, keď aj podľa zápisnice o vydaní peňazí notár osvedčil, že do

úschovy prijal sumu 36.288,99 eur a nie žalobcom tvrdených 32.709,15 eur. Žalobcom požadovaná
suma 3.579,83 eur bola žalobcovi vyplatená z notárskej úschovy dňa 11.01.2021. Čo do sumy 4.000
eur, žalobcovi bolo zrejmé, že po uspokojení nárokov všetkých záložných veriteľov, ktoré dosahovali cca
33.000 eur, mu ostane len nepatrná suma. Preto sa žalobca domáhal neplatnosti dražby, hoci on sám
zapríčinil, že nebolo možné uskutočniť riadnu ohliadku draženého bytu. V konaní sp. zn. 11C/39/2018

sa žalovaný so žalobcom dohodli
na mimosúdnom urovnaní, pričom žalovaný mal vyplatiť podľa dohody žalobcovi sumu 4.000 eur, čo aj
urobil tak, že žalovaný zahrnul sumu 4.000 eur do nákladov dražby. Žalovaný odmietal uzavrieť dohodu
o urovnaní so žalobcom, pokiaľ by mala byť suma 4.000 eur uhradená z jeho odmeny ako dražobníka,
lebo v takejto výške mu odmena ako dražobníkovi ani neprislúchala. Žalovaný nevidí dôvod, pre ktorý

by mal sumu 4.000 eur uhrádzať
z vlastných finančných prostriedkov, mimo prostriedkov získaných vydražením bytu. Neexistovalo ani
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo, že zo strany dražobníka došlo k pochybeniu v
procese dražby. Pokiaľ by mal žalovaný vedomosť, že žalobca žiada zaplatenie sumy 4.000,- eur z jeho
finančných prostriedkov, žalovaný by nikdy k podpisu takejto dohody nepristúpil. Dohodu o urovnaní

považoval za uzatvorenú za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni, a preto je podľa neho v
časti záväzku žalovaného neplatná. Tiež namietal, že mu nie je jasné, prečo žalovaný počíta počiatok
omeškania
pre účely úrokov z omeškania od 05.11.2020. Žalobu žiadal zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v zmysle notárskej zápisnice
o osvedčení priebehu dobrovoľnej dražby nehnuteľností N 373/2018,
NZ 16147/2018, NCRIs 16508/2018 zo dňa 21.05.2018 žalovaný ako dražobník realizoval dražbu bytu
vo vlastníctve žalobcu, k vydraženiu došlo za sumu 52.600 eur dražobníkom G. C.. Zo zápisnice o
vydaní peňazí z notárskej úschovy N 254/2020 zo dňa 11.01.2021 vyplýva, že do notárskej úschovy

bolo dražobníkom (žalovaným) zložených 36.288,98 eur v prospech ostatných záložných veriteľov. Po
uspokojení záložných veriteľov bolo v zmysle zápisnice žalobcovi vydaných 33.128,13 eur ako zostatok
vydraženej sumy. Súd zistil, že pod sp. zn. 11C/39/2018 sa viedlo konanie o neplatnosť dražby na
podkladežalobyžalobcupodanejvočižalovanémuakodražobníkoviavočivydražiteľovi.Podľazmluvyo
vykonaní dražby č. DD/02BPND/2018 uzatvorenej medzi žalovaným ako dražobníkom a navrhovateľom

dražby dňa 12.02.2018 sa v čl. VI. uvádza, že za náklady dražby sa považujú náklady na vypracovanie
znaleckého posudku predmetu dražby, odmena dražobníka, odmena a náhrada hotových výdavkov
notára, náklady na zabezpečenie oznámenia o dražbe v Centrálnom notárskom registri a o výsledku
dražby a prístup
do Centrálneho notárskej registra záložných práv, náklady na prenájom dražobnej miestnosti, náklady

na účelnú a zmluvnými stranami odsúhlasenú inzerciu a obligatórne zverejnenie oznámenia o dražbe,
poštovné a ostatné náklady (cestovné, ubytovacie, telekomunikačné). Predpokladaná výška nákladov
bola do 1.980 eur. Konanie o neplatnosť dražby bolo zastavené uznesením zo dňa 27.01.2020 na
základe späťvzatia žaloby. Strany uzatvorili dohodu o urovnaní zo dňa 27.12.2019, na základe ktorej
sa v čl. II žalovaný (dražobník)

a vydražiteľ zaviazali zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 eur, a to každý 4.000 eur. V čl. II. 2 sa žalovaný
zaviazal podpisom tejto dohody uhradiť žalobcovi sumu 4.000 eur prostredníctvom bankovej vinkulácie.
Emailom zo dňa 21.10.20219 advokát žalobcu zaslal advokátke žalovaného C. E. návrh dohody o
urovnaní. V zmysle emailu C. E.zo dňa 07.11.2019 adresovaného advokátovi žalobcu, bol žalobca informovaný, že žalovaný nepristúpi
k podpisu návrhu dohody o urovnaní, pretože žalovaný zistil po prepočítaní nároku na jeho odmenu
ako dražobníka, že nárok na jeho odmenu nedosiahne ani polovicu sumy požadovanej v zmysle návrhu

dohody o urovnaní. Aj vydražiteľ p. C. sa vyjadril mailom zo dňa 07.11.2019 adresovaným advokátke
žalovaného, v zmysle ktorého si nemyslí, že je dôvod, aby žalovaný na úhradu žalobcovi použil
výťažok z dražby. Navrhol, aby výšku úhrady, ktorú navrhla konateľka žalovaného na súde, zhmotnila
zamestnancovi, ktorý spôsobil súdny spor. On sám už uhradil kúpnu cenu a nechal sa vmanévrovať,
aby uhradil

za dražobnú spoločnosť polovicu úhrady žalobcovi. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného
na zaplatenie sumy 4.000 eur listom zo dňa 19.10.2010, ktorý bol prílohou emailu doručovaného
žalovanému dňa 04.11.2020. Lehota na plnenie bola do 30.10.2020.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146
ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

§ 488, § 585, § 37 ods. 1, § 39, § 49, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občianky zákonník“), § 2 písm. i), § 25 ods. 1, § 32 ods. 1, 2 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. S poukazom
na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy

3.579,83 eur, súd konanie v dotknutej časti zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 4.000
eur s príslušenstvom, na ktorej zaplatenie sa žalovaný mal zaviazať
na základe dohody o urovnaní sporu sp. zn. 11C/39/2018 zo dňa 27.12.2019. V konaní nebolo sporné,
že žalobca bol vlastníkom bytu, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby, ktorú ako dražobník viedol
žalovaný a vydražiteľom bol G. C.. Tiež nebolo sporné, že žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto

dražby, ktorá sa na Okresnom súde Trenčín prejednávala pod sp. zn. 11C/39/2018, ktorý spor bol
ukončený zastavením konania z dôvodu, že strany sporu uzatvorili dňa 27.12.2019 dohodu o urovnaní,
čím vyriešili spor mimosúdne. Tiež nebolo sporné, že žalovaný sumu 4.000 eur, ktorej úhrada žalobcovi
bola predmetom dohody o urovnaní, považoval za náklady dražby a takto k jej zaplateniu aj pristupoval.
Súd po vykonaní a zhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný sa zaviazal

dohodou o urovnaní zo dňa 27.12.2019 zaplatiť žalobcovi za účelom ukončenia sporu o neplatnosť
dražby sumu 4.000 eur. Žalovaný sa zaviazal túto sumu žalobcovi zaplatiť, pričom v spore nebolo
preukázané, že by si žalovaný tento svoj záväzok voči žalobcovi splnil. Ak sa žalovaný bránil tým, že
dohodu uzatváral v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, z čoho usudzoval na neplatnosť tejto
dohodyvčastijehozáväzkuuhradiťsumu4.000euržalobcovi,stoutoargumentáciousasúdnestotožnil.

V zmysle § 49 Občianskeho zákonník tieseň, či nápadne nevýhodné podmienky dohody totiž nie sú
dôvodom neplatnosti zmluvy, ale zákonným dôvodom pre odstúpenie od dohody uzatváranej za takýchto
okolností.Kodstúpeniuoddohodynedošlozostranyžiadnehojejúčastníka.Ztýchtotvrdenýchokolností
preto dohoda neplatná nie je. Súd nezistil žiaden iný dôvod absolútnej neplatnosti. Žalovaný sa bránil
tým, že nikdy na podklade tejto dohody nesúhlasil, že by bol on sám

zo svojich finančných prostriedkov povinný zaplatiť sumu 4.000 eur žalobcovi, ale chápal svoj záväzok
tak, že tento bude uhradený z výťažku dražby, čo z dohody nevyplýva. Argumentácia žalovaného
smerovala ďalej k tomu, že na uzavretie dohody s takýmto obsahom nemal nikdy vôľu. Akákoľvek vada
vôle na strane žalovaného v spore nevyšla najavo, a to ani výsluchom svedka. Nebolo preukázané, že by
žalovaný bol k prejavu vôle zachytenému na dohode prinútený akýmikoľvek skutočnosťami, bez ktorých

by k takémuto úkonu nedošlo, teda násilím, či vyhrážkou. Z výsluchu konateľky žalovaného vyplýva, že
to bola ona, ktorá uzavretie dohody pôvodne iniciovala, pričom k predzmluvnému prerokúvaniu obsahu
dohody dochádzalo nie narýchlo, jednorazovo pod časovým tlakom, avšak strany
po tom, čo sa rámcovo dohodli na pojednávaní o tom, že spor vyriešia mimosúdne, opakovane
komunikovali po dlhší čas emailom a telefonicky. Žalovaný mal dlhší čas, aby produkoval pripomienky

k obsahu dohody, prípadne aby zapracoval do dohody znenie ustanovení, ktoré by odzrkadľovali jeho
predstavu o spravodlivom usporiadaní veci. To, že
vurčitejfázekreovaniadohodyžalovanývyjadrilnesúhlassjejobsahom,ktorýnapokonprostredníctvom
svojej konateľky vlastnoručne podpísal, samo o sebe nemôže svedčiť o tom, že by nemal skutočnú
vôľu podpísať dohodu s daným obsahom. Bola to samotná konateľka žalovaného, ktorá potvrdila, že

ku koncu na ďalšie vyjednávanie rezignovala, keď nemala ani chuť obsah dohody konzultovať, pričom
nebolo preukázané, že by táto jej rezignácia bola docielená akýmikoľvek praktikami alebo vplyvmi, ktoré
by boli v rozpore s právom. Neplatnosť tejto dohody nemôže spôsobiť ani to, že žalovaný sa spoliehalna to, že jeho advokátka, ktorá tiež komunikovala s protistranou, vyjednala obsah dohody v súlade s ich
vzájomnou dohodou, keď ide o vnútorné vzťahy medzi advokátom a klientom bez vplyvu
na záväzok voči žalobcovi. Nebolo preukázané ani to, že by advokátka žalovaného mala rozhodujúcu

úlohu a vplyv na to, aký obsah dohody bol nakoniec ustálený a podpísaný, keď
z jej výsluchu vyplynulo, že ona odkomunikovala protistrane len prvotné nesúhlasné stanovisko
žalovaného a potom už rokovania išli mimo nej, nebola pri jej podpise a potvrdila, že mimosúdne
rokovania si viedla aj konateľka žalovaného sama. Neboli preukázané ani tvrdenia o tom, že vydražiteľ
pán Malatinec "silou mocou" tlačil žalovaného do uzatvorenia dohody, čím sa tiež mala zrejme

odôvodňovať neplatnosť dohody, keď žalovaný nepreukázal, že by vydražiteľ pôsobil na žalovaného s
cieľom protiprávnymi praktikami vylučujúcimi slobodu vôle docieliť podpis dohody. Tvrdenie, že žalovaný
mal v úmysle uhradiť žalobcovi sumu 4.000 eur za použitia výťažku dražby (ktorý žalovanému nepatrí),
hoci dohoda, ktorú podpísal o tomto nesvedčí, ale naopak, vyplýva z nej, že ide o záväzok na úhradu,
ktorý
na seba prevzal priamo žalovaný, nemôže nič meniť na vzájomných vzťahoch vyplývajúcich z dohody.

Z dokazovania vyplynulo, že cieľom všetkých zúčastnených bolo ukončenie sporu, a to práve dohodou,
ktorej obsah bol výsledkom dlhšie trvajúcich vzájomných rokovaní. Súd preto neplatnosť dohody z týchto
dôvodov nezistil. Ak žalovaný tvrdil, že svoj záväzok
z dohody o urovnaní si splnil tým, že sumu 4.000 eur z dohody o urovnaní považoval
za náklady dražby a žalobcovi uhradil túto sumu z výťažku z dražby, takýto postup žalovaného

nepredstavuje splnenie jeho záväzku z dohody o urovnaní. Záväzok dražobníka uhradiť sumu 4.000
eur žalobcovi za účelom mimosúdneho ukončenia sporu nie je nákladom dražby, a to ani podľa § 2
písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách. Ide o samostatný záväzok dražobníka, ku ktorého splneniu
sa dražobník zaviazal za účelom vyhnutia sa prípadných nepriaznivých následkov ďalšieho vedenia
sporu. Svojím charakterom nespadá pod definíciu nákladov dražby v zmysle zákonného ustanovenia.

Ani v zmysle čl. VI zmluvy o vykonaní dražby č. DD/02BPND/2018 uzatvorenej medzi žalovaným ako
dražobníkom a navrhovateľom dražby dňa 12.02.2018 sa výdavok tohto charakteru ako náklad dražby
nespomína a nepočíta sa s ním ani vo vyčíslení možných a predpokladaných nákladov dražby. Ak
žalovaný sumu 4.000 eur predstavujúcu jeho záväzok žalobcovi považoval za náklady dražby, konal v
rozpore so zákonným ustanovením § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný sumu 4.000

eur uhradil žalobcovi z výťažku z dražby. Takýto postup nemôže predstavovať splnenie dlhu, na úhradu
ktorého sa zaviazal dražobník, pretože nešlo
o náklady dražby, ktoré by bolo možné z výťažku dražby uhradiť (§ 25 ods. 1 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Uhradením sumy 4.000 eur žalobcovi z výťažku z dražby
odôvodňujúc tento postup tým, že suma 4.000 eur je nákladom dražby, nepredstavuje splnenie dlhu

žalovaného, ku ktorého splneniu sa osobne v dohode zaviazal. Nebolo preukázané, že by žalovaný
svoj dlh iným spôsobom splnil, preto súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie
sumy 4.000 eur. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Lehotu splatnosti žalobca odvíjal od výzvy
na plnenie zo dňa 19.10.2020, kde bola určená dodatočná lehota na plnenie do 30.10.2020. Z obsahu
emailu zo dňa 04.11.2020 vyplýva, že táto výzva bola žalovanému adresovaná skoršie aj poštou, čo

žalovaný nerozporoval, a teda doručenie výzvy na plnenie žalovanému bolo nesporné. Ak by súd aj
posudzoval (na prospech žalovaného) lehotu na plnenie až v zmysle tejto neskoršej výzvy
zo dňa 19.10.2020 a nie v zmysle ustanovení dohody o urovnaní ( z ktorej by vyplynula skoršia splatnosť
dlhu), ak táto bola stanovená dodatočne do 30.10.2020, dňa 05.11.2020 (odkedy si žalobca uplatnil
úroky z omeškania) žalovaný už bol v omeškaní. Súd preto úroky z omeškania priznal od 05.11.2020.

Uplatnená výška úrokov z omeškania 5% ročne nepresahovala najvyššiu prípustnú výšku úrokov z
omeškania ustanovenú v § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
sa domáhal zaplatenia sumy 7.579,83 eur s príslušenstvom. Čo sa týka zastavenej časti konania, čo

do sumy 3.579,83 eur s úrokom z omeškania, nesie procesné zavinenie na zastavení konania žalobca,
ktorý sa rozhodol túto sumu ďalej neuplatňovať. Jeho úspech potom činí 47,23 %. Žalobca bol úspešný
v časti o zaplatenie sumy 4.000 eur
s úrokom z omeškania, čo z celku činí úspech žalobcu v rozsahu 52,7 7%. Z uvedeného vyplýva, že
úspešnejším bol žalobca, ktorého čistý úspech (úspech – neúspech) je 5,54 %. Preto súd žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,54 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Žalobca nemal v čase podpisu dohody žiaden nárok na zvyšok výťažku z dobrovoľnej dražby, keď
v súlade so zápisom na LV a podľa poradia zápisu pohľadávok druhá prihlásená pohľadávka po
navrhovateľovi dražby presahovala sumu 30.000 eur. Toto tvrdenie nebolo súdom hodnotené ako dôkaz

úmyslu žalobcu k podpisu dohody za „každú cenu“ napriek tomu, že ukazuje na motív žalobcu na
uzatvorenie dohody v jeho osobnej naliehavosti a prospechu. V prípade dohody o urovnaní to mali byť
jediné peniaze, ktoré mal žalobca obdržať. Je nesporné, že žalovaný bol tlačený do podpisu dohody
o urovnaní žalobcom tým, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dražby s cieľom získať peniaze,
hoci na to nemal nárok. Uvedené dôvodil tak, že chce uhradiť všetkých veriteľov a zmenšiť svoje dlhy

a za takejto podmienky dostať sa k peniazom z výťažku dražby, bol žalobca ochotný vziať žalobu
späť. Od začiatku to bola kalkulácia a vytvorenie materiálneho tlaku na vydražiteľa, ktorý telefonicky
atakoval žalobcu s tým, že preinvestoval financie v predmete vydraženia a nebude ich môcť dlho
otočiť, keď zamýšľal predaj predmetu dražby po jej zhodnotení, oboznamoval žalovaného so svojimi
finančnými problémami a dával mu za vinu sled udalostí. Pokiaľ tu nedošlo k priamym vyhrážkam
a k iným protiprávnym úkonom za účelom podpísania dohody o urovnaní, tak podanie žaloby o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby, neustále telefonáty zo strany vydražiteľa o tom, ako dlho bude čakať na
zisk s tým, že za jeho ležiacu investíciu nesie zodpovednosť žalovaný, je možné považovať za psychický
nátlak. Tieto telefonáty boli značne intenzívne a sledovali dotlačenie žalovaného k dohode, na základe
ktorej sa vyplatia peniaze žalobcovi. Žalovaný bol v psychickom nekomforte z neustáleho nátlaku,
potom prestal komunikovať aj s vlastným advokátom a pokračovať v koncipovaní dohody o urovnaní

za podmienok, ktoré mu nedávali zmysel. Žalobca nemal odovzdať predmet vydržania vydražiteľovi
a umožniť mu v ňom realizovať stavebné úpravy v hodnote 10.000 eur, bol to priamy zavádzajúci
úkony, ktorým následne vydieral vydražiteľa. Súd nevykonal dôkaz a nevenoval pozornosť konaniu
žalobcu, ktoré spočívalo v podaní žaloby o určenie neplatnosti dražby. Žalovaný odstúpil od ďalšieho
koncipovania dohody o urovnaní s tým, že mu skutočnosť, že uvedenú sumu bude musieť zaplatiť

z firemných financií, po zaplatení nákladov dražby, pripadala ako ekonomický nezmysel, na čo žalovaný
upozornil všetkých pred odmlčaním sa. Uvedené je známe z mailovej komunikácie a z výpovede svedka.
Súd dospel k záveru, že právne vzdelanie konateľky žalovaného bolo postačujúce na pochopenie, že
uzatvorenie zmluvy s výhradou nerobí zmluvu neplatnou. Žalovaný nemal dôvod zaoberať sa výhradou,
nakoľko mu vzájomný súlad v interpretácií bol vydražiteľom potvrdený a takto žalovaný pristupoval

k podpisu. Žalovaný zakaždým zdôrazňoval, že aktuálny zárobok je nepostačujúci
na vytvorenie záväzku 4.000 eur z vlastných finančných prostriedkov. Nová dohoda o urovnaní
zohľadňovala názor žalovaného na vec len v tom smere, že peniaze budú vyplatené žalobcovi z výťažku
dobrovoľnej dražby v sume 4.000 eur. Pri podpise dohody žalovaný vnímal naliehavosť žalobcu, ktorý
sa podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby sám chytil do pasce zdĺhavosťou súdneho systému

a tiež materiálnou tenziou vydražiteľa spôsobenou žalobcom. Žalovaný sa nestotožňuje s interpretáciou
zmluvných dojednaní ohľadom svojho záväzku, nakoľko sú vytrhnuté z kontextu skutkových okolností
v čase podpisu zmluvy, ktoré neboli súdom vyhodnotené ako dôkazy. Na samotnú interpretáciu dohody
je potrebné zohľadniť reálny skutkový stav v čase podpisu dohody. Je irelevantné, či zákon považuje za
náklady dražby takéto plnenie, či samotná zmluva o výkone dražby s uvedeným počíta, nakoľko dohoda

o urovnaní sa mala týkať práv kontrahentov aktívne legitimovaných na podanie žaloby o neplatnosť
dražby, teda dohoda nemala byť v zmysle zákona plne podporovaná, vyjadrovala záujem a dohodu strán
a nebol nikto, kto by jej nesúlad mal odporovať na súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd sa jednoznačne a správne
vysporiadal s argumentáciou žalovaného. Z výsluchu svedkyne
a konateľky žalovaného bolo zrejmé, že uzatvorenie dohody o urovnaní inicioval práve žalovaný. Toto
jeho konanie nasvedčuje tomu, že k uzatvoreniu dohody nebol žiadnym spôsobom nútený. Ak mal

žalovaný pocit, že uzatvorenie dohody je v jeho neprospech, nemal povinnosť túto dohodu uzavrieť
a mohol pokračovať v začatom konaní o neplatnosť dražby,
v ktorom by súd definitívne rozhodol. Žalovaný tvrdil, že pri výkone dražby nepochybil. Ak si bol vedomý
toho, že jeho konanie bolo správne, v súlade so zákonom a dohoda o urovnaní mu nevyhovovala,
mal pokračovať v predchádzajúcom začatom konaní. Po ukončení dražby bolo žalobcovi vyplatených

33.128,73 eur a sumu 4.000 eur, ktorú mu „vyplatil“ žalovaný, by mu bola vydaná tak či tak. Žalovaný
tvrdil, že svoj záväzok z dohody o urovnaní splnil tým, že sumu 4.000 eur z dohody o urovnaní považoval
za náklad držby a žalobcovi ho preto uhradil z výťažku dražby. V tomto prípade sa nejedná o splnenie
záväzku žalovanéhoz dohody o urovnaní a nie je ani v súlade so zákonom. Žalovaný nepreukázal, že by zo strany žalobcu,
ani zo strany tretieho účastníka dohody došlo k akémukoľvek nátlaku. Skutočnosť, že žalobca podal
žalobou o určenie neplatnosti držby nemožno považovať na nátlak. Podanie žaloby je právo, ktorým

disponuje každý občan Slovenskej republiky, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ak žalovaný nepochybil, mal možnosť pokračovať
v začatom konaní a preukázať svoju pravdu. Skutočnosť, že žalovaný sa dobrovoľne nezúčastňoval na
rokovaniach o uzatvorení dohody, nemôže byť na škodu žalobcu. Ak chcel žalovaný upraviť dohodu
v jeho prospech, mal možnosť vyjadriť sa, prípadne na osobnom rokovaní. Jediný raz, kedy došlo

k nesúhlasu, bolo na počiatku rokovania, avšak potom komunikácia žalovaného s protistranou ustala.
Pri podpise, ako aj pred ním, mal žalovaný možnosť si celú dohodu preštudovať a vytknúť jej znenie,
čo neurobil. Ide o štandardnú dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vyplatiť
žalobcovi sumu 4.000 eur z vlastných prostriedkov a žalobca sa zaviazal vziať žalobu o neplatnosť
dražby späť, čo aj urobil. Žiadna súkromnoprávna zmluva nesmie odporovať zákonu. Zmluva v znení,
v akom žalovaný považuje za „správnu“ by odporovala § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách

a zároveň by porušovala právo žalobcu. Vzhľadom k tomu, akým spôsobom pristupuje žalovaný k
zákonným ustanoveniam v súvislosti s touto dohodou, je možné predpokladať, že rovnako tak pristupuje
k zákonným ustanoveniam aj v súvislosti so samotnou dražbou, preto sa rozhodol navrhnúť dohodu o
urovnaní. Žalobca sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho za vecne správny,
preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP

odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených
v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil
podľazásadvyplývajúcichz§191až194CSP,ztýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver o dôvodnosti žaloby o zaplatenie sumy 4.000
eur
spríslušenstvom.Odvolacísúdnezistilanižiadnepochybeniavprocesnompostupesúduprvejinštancie

porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces a ani inú vadu, ktorá by mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Dôvody rozsudku súdu prvej inštancie sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 7.579,83 eur s príslušenstvom. V zmysle notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dobrovoľnej
dražby nehnuteľností N 373/2018, NZ 16147/2018, NCRIs 16508/2018 zo dňa 21.05.2018, žalovaný

ako dražobník realizoval dražbu bytu vo vlastníctve žalobcu.
K jeho vydraženiu došlo za sumu 52.600 eur dražobníkom G. C.. Žalobca podal žalobu o určenie
neplatnosti dražby, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/39/2018, a to
voči žalovanému ako dražobníkovi a voči vydražiteľovi. Konanie o neplatnosť dražby bolo zastavené
uznesením Okresného súdu Trenčín

č.k. 11C/39/2018-104 zo dňa 27.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2020, a to na
základe späťvzatia žaloby. Medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili dohodu o urovnaní dňa
27.12.2019 a v čl. I. bod 3 dohody je uvedené, že žalobca podal na Okresný súd Trenčín žalobu
oneplatnosťdražby,preporušeniezákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,konaniejevedené
pod sp. zn. 11C/39/2018 a na pojednávaní konanom dňa 03.10.2019 sa účastníci dohodli, že spor

vyriešia mimosúdne, na základe čoho uzatvárajú túto dohodu.
V čl. II bod 1 sa žalovaný ako dražobník a vydražiteľ zaviazali zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 eur z titulu
doplatenia kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva nehnuteľností zo žalobcuna žalovaného 3/ (vydražiteľa), a to každý 1 tejto sumy. V čl. II. bod 2 dohody sa žalovaný zaviazal
podpisom tejto dohody uhradiť žalobcovi sumu 4.000 eur prostredníctvom bankovej vinkulácie. V čl. III.
bod 1 (tretia veta) účastníci dohody prehlasujú, že v prípade splnenia podmienok uvedených v čl. II.

tejto dohody si nebudú navzájom uplatňovať voči sebe akékoľvek iné nároky vyplývajúce z predmetného
súdneho sporu. V čl. III. bod 4 účastníci dohody podpisom dohody prehlasujú, že táto dohoda je
prejavom ich skutočnej, vážnej a slobodnej vôle, nebola zjednaná v tiesni, ani za nápadne nevýhodných
podmienok, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie
v časti o zaplatenie sumy 3.579,83 eur s príslušenstvom zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 4.000 eur s príslušenstvom, teda predmetom prieskumu odvolacieho konania bol len
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.000 eur s príslušenstvom.

10. Dohodou o urovnaní v zmysle ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka účastníci odstraňujú
spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností. Dohoda o urovnaní je samostatným právnym
dôvodom vzniku záväzku a po jej uzavretí sa veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku.

Dohodou o urovnaní si môžu účastníci upraviť akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať.
Pochybnostisamôžutýkaťotázokskutkovýchajprávnych,pričommôžeísťajopochybnosťsubjektívnej
povahy. Účelom uzavretia dohody
o urovnaní je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok,
v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí novým záväzkom. Dohodou o urovnaní je teda

možné upraviť vzájomné práva a povinnosti v pomerne širokom rozsahu. Dohoda
o urovnaní sa môže týkať niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadne ktorých účastníci neboli
v zhode, ale aj celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov
medzi účastníkmi (tzv. generálne urovnanie), s výnimkou tých práv a im zodpovedajúcich povinností, na
ktoré niektorý z účastníkov v čase uzavretia dohody o urovnaní nemohol pomýšľať (napr. ktoré môžu

vzniknúť až v budúcnosti). Doterajší záväzok, ktorý zanikol je nahradený novým záväzkom, ktorý je
obsiahnutý v dohode
o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní zo dňa 27.12.2019 je
platným právnym úkonom, ktorá svojím obsahom neodporuje účelu zákona, ani ho neobchádza a z
jej obsahu (nielen formálneho označenia) nepochybne vyplýva, že vôľou zmluvných strán dohody o
urovnaní bolo definitívne a neodvolateľne vysporiadať spor
na základe podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré konanie bolo vedené na

OkresnomsúdeTrenčínpodsp.zn.11C/39/2018.Dohodouourovnanísiúčastnícivysporiadaliavyriešili
tento súdny spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to tak, že žalovaný (dražobník) a vydražiteľ
predmetu dražby (G. C.) sa zaviazali zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 eur titulom doplatenia kúpnej ceny
za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na vydražiteľa, každý 1 tejto sumy podľa
čl. II. bod 1 dohody o urovnaní. Z čl. II. bod 2 dohody o urovnaní jednoznačne vyplýva, že sa žalovaný

zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 4.000 eur prostredníctvom bankovej vinkulácie na základe Zmluvy
o bankovej vinkulácii uzavretej medzi žalovaným (dražobníkom) a vinkulujúcou bankou (J. D., M.)
s dobou trvania vinkulácie najmenej do 30.01.2020, v ktorej sa banka zaviaže, že finančné prostriedky
vo výške 4.000 eur uvoľní v prospech bankového účtu žalobcu do 5 dní odo dňa, kedy bude banke
predložené späťvzatie žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/39/2018. Podľa názoru odvolacieho

súdu, prejav vôle účastníkov obsiahnutý v dohode o urovnaní zo dňa 27.12.2019 (čl. I. a čl. II.) v zmysle
jeho jazykového vyjadrenia
a úmyslu konajúcich osôb, jednoznačne smeroval k uzavretiu dohody o urovnaní v zmysle ustanovenia
§ 585 Občianskeho zákonníka, keďže vôľou strán bolo dohodou o urovnaní vyriešiť prebiehajúci spor
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to okrem iného aj záväzkom žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 4.000 eur. Z vykonaného dokazovania pritom nebolo preukázané, že by si tento záväzok žalovaný
splnil vo vzťahu k žalobcovi, čo i len čiastočne. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že dohoda
o urovnaní mala zohľadňovať požiadavku žalovaného, že suma vo výške 4.000 eur bude žalobcovi
vyplatená z výťažku dobrovoľnej dražby, nakoľko uvedené nevyplýva z obsahu čl. II. bodu 2 dohodyo urovnaní, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu 4.000 eur žalobcovi prostredníctvom
bankovej vinkulácie. Pokiaľ by účastníci dohody o urovnaní chceli prejaviť vôľu vysporiadať si svoje
sporné nároky vytvorením nového záväzku v podobe uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

sumu 4.000 eur z výťažku dobrovoľnej dražby, takáto formulácia záväzku by bola priamo obsiahnutá
v dohode o urovnaní /s otázkou platnosti takéhoto dojednania/, čo z čl. II. bodu 2 dohody žiadnym
spôsobom nevyplýva a uvedené nemožno vyvodiť ani z obsahovej stránky záväzku. Žalovaný sa tak
nemohol zbaviť svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 eur vyplatením tejto sumy z výťažku
dobrovoľnej dražby, ktorý spôsob vyplatenia záväzku nebol obsiahnutý v dohode o urovnaní a žalovaný

bol povinný zaplatiť sumu 4.000 eur z vlastných finančných prostriedkov. Nemožno súhlasiť s námietkou
žalovaného, že je irelevantné, či zákon považuje takéto plnenie/záväzok za náklady dražby, či zmluva
o výkone dražby s uvedeným počíta, keď predmetná pohľadávka žalobcu voči žalovanému titulom
dohody o urovnaní nemôže byť započítaná do nákladov dražby z dôvodu, že takéto plnenie nespadá
pod zákonnú definíciu nákladov dražby v zmysle ustanovenia
§ 2 písm. i) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Rovnako neobstojí ani ďalšia odvolacia

námietka žalovaného, podľa ktorej podstatné skutkové okolnosti v čase podpisu dohody o urovnaní
neboli súdom vyhodnotené ako dôkazy. Súdu prvej inštancie bola dohoda o urovnaní predložená
žalobcom spolu so žalobou s tým, že súd na pojednávaní za účelom zistenia skutkového stavu, ktorý
predchádzal uzatvoreniu dohody o urovnaní, vykonal výsluch svedkyne C. I. E. (právnej zástupkyne
žalovaného v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom pod sp. zn. 11C/39/2018) a konateľky

žalovaného. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril k dohode o urovnaní so
záverom, že táto je platná, pretože boli splnené podstatné náležitosti pre jej uzavretie, ďalej uviedol,
čo bolo predmetom tejto dohody, že dôvodom jej uzavretia bolo definitívne vyriešenie sporu o určenie
neplatnosti dražby, ako aj to, aké okolnosti predchádzali uzavretiu dohody o urovnaní.

14. Žalovaný v odvolaní namietal, že bol tlačený do podpisu dohody o urovnaní tým, že žalobca podal
žalobu o určenie neplatnosti dražby a zo strany žalobcu a vydražiteľa došlo k priamym vyhrážkam a iným
protiprávnym úkonom za účelom podpísania dohody o urovnaní, teda na žalovaného bol vytvorený
psychický a materiálny nátlak. S tvrdením žalovaného odvolací súd nesúhlasí, tieto skutočnosti neboli zo
strany žalovaného v konaní preukázané. Nebola preukázaná absencia vôle žalovaného pri uzatváraní

dohody o urovnaní
a použitie bezprávnej vyhrážky zo strany žalobcu.

15. Bezprávnou vyhrážkou je vyhrážka, ktorou je vynucované niečo, čo nesmie byť vynucované. Môže
spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo hroziaci vôbec nie je oprávnený vykonať, alebo čo síce

oprávnený vykonať je, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho primäl k určitému právnemu úkonu, nie
je potrebné aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky, bol sám protiprávny. Musí ďalej
ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho,
voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu, a vyhrážka musí byť adresovaná tomu, ktorého právny
úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu blízkym. Medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom musí

byť príčinná súvislosť (NSČR sp. zn. 22Cdo/2016/2001). Neplatný je právny úkon, ktorý nemá zákonom
požadované náležitosti, pričom existencia vôle je v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka esenciálnou náležitosťou každého právneho úkonu. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny
úkon absolútne neplatný.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že dohoda o urovnaní uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 27.12.2019 je platná a účinná. Z
dokazovania vyplýva, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka dobrovoľne, bola prejavom slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán, ktorú podpísali zmluvné
strany dohody o urovnaní. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s platnosťou dohody o

urovnaní, na závery ktoré odvolací súd poukazuje. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu
dohody o urovnaní
pod nedovoleným nátlakom žalobcu alebo vydražiteľa. Uzavretiu dohody o urovnaní predchádzali
najmenej dvojmesačné rokovania. Žalobca mal tak dostatok času si uzavretie dohody premyslieť.
Rovnako bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný bol v konaní o určenie neplatnosti

dražby vedenom pod sp. zn. 11C/39/2018 zastúpený advokátom a mal možnosť sa s ním spojiť, poradiť
sa, pričom z výpovede svedkyne
C. E. vyplynulo, že mimosúdna dohoda bola iniciatívou najmä zo strany konateľky žalovaného,
čo potvrdila aj samotná konateľka. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil s návrhomdohody o urovnaní v znení, aby žalovaný zaplatil navrhovanú sumu žalobcovi z vlastných finančných
prostriedkov, následne žalovaný nechcel ďalej komunikovať s účastníkmi a odmlčal sa od mimosúdneho
rokovania, je zrejmé, že sa žalovaný sám, po zvážaní reálnych možností zmluvných strán, slobodne

rozhodol pristúpiť
ku kompromisnému riešeniu a vysporiadať si vzájomné sporné práva a záväzky uzatvorením dohody
o urovnaní v znení čl. II. dohody. Ako už vyššie konštatoval odvolací súd, nemožno sa stotožniť
s odvolacou námietkou žalovaného, že dohoda o urovnaní zohľadňovala požiadavku žalovaného v tom
smere, že suma 4.000 eur bude vyplatená žalobcovi z výťažku dražby, nakoľko takýto spôsob uhradenia

záväzku žalobcovi z čl. II. bodu 2 dohody
o urovnaní nevyplýva. Je plne prirodzené, že výsledkom dohody o urovnaní nie je úplné uspokojenie
a deklarovanie všetkých práv určitej strany, pretože vzdanie sa určitých práv vyvažuje práve výhoda
spočívajúca v skutočnosti, že strany si už nebudú ďalšie práva
z urovnaných vzťahov uplatňovať a dôjde k rýchlejšiemu plneniu, oproti prípadnému vymáhaniu
pohľadávokvsúdnomspore.Vprípade,akžalovanýnesúhlasilstým,abybolasuma4.000eurvyplatená

žalobcovi z finančných prostriedkov žalovaného, nemožno konanie predchádzajúce uzatvoreniu dohody
o urovnaní v podobe mimosúdnych rokovaní účastníkov, v podobe prebiehajúceho súdneho konania
o určenie neplatnosti dražby a telefonátov žalovaného s vydražiteľom, ktorý investoval finančné
prostriedky do predmetu dražby
za účelom následného predaja predmetu dražby, vyhodnotiť ako neoprávnený psychický nátlak,

bezprávnu vyhrážku, v dôsledku ktorej by bol žalovaný pozbavený svojej slobodnej vôle nepodpísať
dohodu. Žalovaný mal možnosť sa s dohodou o urovnaní oboznámiť, mal dostatok času na jej
preštudovanie a pokiaľ nesúhlasil so spôsobom uhradenia záväzku
vo vzťahu k žalobcovi tak, ako to namietal, mal možnosť s dohodu nesúhlasiť, dohodu nepodpísať a súd
mohol naďalej konať a právoplatne rozhodnúť vo veci určenia neplatnosti dražby. Nebola tak preukázaná

absencia vôle žalovaného pri uzatváraní dohody o urovnaní
a použitie bezprávnej vyhrážky zo strany žalobcu a vydražiteľa. Nakoľko v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4.000 eur titulom dohody o urovnaní, súd prvej inštancie správne
zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).