Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Csp/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122200213
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6122200213.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanému v 1/ rade:
Z. H., T..: XX.XX.XXXX, H. XXX XX S. U. Č.. XXX, a proti žalovanému v 2/ rade: S. N., T..: XX.XX.XXXX,
H. XXX XX S. U. Č.. XXX, o zaplatenie 30.517,52 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.517,52 EUR spolu s úrokom
vo výške 6,09 % ročne zo sumy 29.619,55 EUR od 14.05.2021 do zaplatenia, najviac však do výšky
35.902,93 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 29.674,95 EUR od 14.05.2021
do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia žalovaného

v 2/ rade zaniká povinnosť plniť uložená žalovanému v 1/ rade platobným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 12Up/3/2022 zo dňa 28.01.2022 a v rozsahu plnenia žalovaného v 1/ rade zaniká
povinnosť plniť žalovaného v 2/ rade uložená týmto rozsudkom.

II. Žalobca má voči žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % s tým, že
v rozsahu plnenia žalovaného v 2/ rade zaniká povinnosť plniť uložená žalovanému v 1/ rade platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12Up/3/2022 zo dňa 28.01.2022 a v rozsahu plnenia

žalovaného v 1/ rade zaniká povinnosť plniť žalovaného v 2/ rade uložená týmto rozsudkom a osobitným
uznesením o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava domáhal voči obidvom žalovaným zaplatenia
sumy 30.517,52 EUR s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola so žalovanými uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
4591846101 zo dňa 02.03.2018, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške
30.000,00 EUR. Žalovaní sa zaviazali splatiť medziúver pravidelnými mesačnými splátkami jednou
sumou vo výške 197,65 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do

pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 45,40 EUR, 6,09 % úrok
ročne za medziúver vo výške 152,25 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady
na konto sporenia. Žalobca z vkladu prijatého na konto sporenia preúčtoval na konto medziúveru časť,
ktorá mu prináleží a to splátku úrokov za medziúver. Uvedené preúčtovanie sa vykonalo v súlade so
zásadou pravidla uspokojovania v zmysle článku V. bodu 5.3 zmluvy o úvere. Splátky boli splatné k
15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého úveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní
porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa

10.3.2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň
upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky
neboli doplatené žalobca dňa 13.5.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.Žalobca listom zo dňa 11.10.2021 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili.
Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 380,45
EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30.000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky),

čo predstavuje po započítaní sumu 29 619,55 EUR (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (13.5.2021), predstavuje sumu vo výške 30.517,52 EUR,
pričom pozostáva z istiny vo výške 29 619,55 EUR, z nezaplatených 6,09 % p. a. úrokov za medziúver
zo sumy 30.000,00 EUR do 13.5.2021 spolu vo výške 842,57 EUR a z nezaplatených poplatkov (kópia
úverovej dokumentácie, poplatok za predĺženie lehoty a náklady za nedočerpanie úveru) vo výške

spolu 55,40 EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených
poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 345,00 EUR.
Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 13.5.2021 v Oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.5.2021. (30862,52 EUR - 345,00 EUR = 30517,52 EUR, t.
j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním
predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle úverovej zmluvy úročí istinu

dohodnutým 6,09 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. X. bod 10.13. zároveň zostatok dlhu, vyčíslený
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 14.5.2021). Žalovaní do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
uhradili na úrokoch za úver sumu v celkovej výške 4.765,40 EUR. Podľa amortizačnej tabuľky, ktorá
je prílohou zmluvy o úvere, mali žalovaní do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t.j. k

15.02.2048 zaplatiť na riadnych úrokoch sumu vo výške 41.510,90 EUR. Zostatok na úrokoch za úver
do pôvodnej splatnosti úveru je vo výške 35.902,93 EUR (predpísané úroky 41.510,90 EUR - zaplatená
suma na úrokoch 4.765,40 EUR - suma uplatnená v žalovanej istine 842,57 EUR).

2. Žalobca ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2018, všeobecné podmienky pre zmluvy o
stavebnom sporení, výpis z účtu medziúveru, amortizačnú tabuľku, výpis z účtu stavebného sporenia,
upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.03.2021, oznámenie o mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 13.05.2021 a predžalobnú výzvu.

3. Na základe skutočností tvrdených žalobcom v jeho žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, č.k.: 12Up/3/2022 zo dňa 28.01.2022, ktorým uložil žalovaným, aby spoločne a
nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 30.517,52 Eur spolu s úrokom 6,09 % ročne zo sumy 29.619,55
Eur od 14.05.2021 do zaplatenia, najviac do výšky 35 902,93 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 29.674,95 Eur od 14.05.2021 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu, alebo aby v tej istej lehote podali na súde odpor s vecným odôvodnením. Súčasne
súd uložil žalovaným, do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 915,50 Eur (ďalej len: „Platobný rozkaz“).

4. Žalovaný v 2/ rade v zákonom stanovenej lehote podal dňa 22.02.2022 voči Platobnému rozkazu

odpor s vecným odôvodnením, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný v 2/ rade mal v zmluve o
spotrebiteľskom úvere vystupovať len ako formálny spoludlžník vzhľadom na nedostatočnú bonitu
žalovaného v 1/ rade. Následne žalovaný v 2/ rade poukázal na platne uzatvorenú dohodu o zrušení a
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej sa žalovaný v 1/ rade zaviazal
prevziať a splácať predmetný spotrebiteľský úver. Žalovaný v 2/ rade poukázal vo svojom odpore na

dobré mravy v kontexte toho, prečo by mal on splácať za žalovaného v 1/ rade predmetný úver. Súčasne
žalovaný v 2/ rade namietol výšku úrokov (6,09 % + 5,00 % = 11,09 %), ktorá je podľa jeho názoru
neprimeraná. Súčasne žalovaný v 2/ rade uviedol, že je potrebné skontrolovať, či žalovaná suma
uvádzaná žalobcom zodpovedá naozaj dlžnej sume, keďže úver bol načerpaný len vo výške 30.000,00
Eur.

5. Žalobca k odporu žalovaného v 2/ rade zaslal svoje vyjadrenie, v rámci ktorého uviedol, že zmluvou
o úvere sa žalobca zaviazal na žiadosť žalovaných ako solidárnych dlžníkov, poskytnúť mimoriadny
medziúver vo výške 30.000,00 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle zmluvy o úvere mal
byť mimoriadny medziúver poskytnutý v celej výške obom spoludlžníkom, bez uvedenia ich podielov

na dlhu a rovnako tiež nebola v zmluve o úvere osobitne dohodnutá výlučná povinnosť niektorého
z dlžníkov, resp. spoludlžníkov plniť dohodnuté splátky, žalobca považuje tvrdenia žalovaného v
2/ rade za bezpredmetné. Zmluva o úvere bola uzavretá so žalovanými ako solidárnymi dlžníkmi
a teda žalobca ako veriteľ má právo požadovať plnenie od ktorejkoľvek osoby zaviazanej na toisté plnenie, čím sa žalobca žalobou zo dňa 28.12.2021 domáhal splnenia tejto povinnosti aj od
žalovaného v 2/ rade. Pasívna solidarita spočíva v povinnosti plniť veriteľovi spoločne a nerozdielne.
Skutočnosť, že peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere boli poukázané na účet

žalovaného v 1/ rade, nezbavuje žalovaného v 2/ rade plniť dlh voči žalobcovi spoločne a nerozdielne
so žalovaným 1/, nakoľko žalobca môže žiadať splatenie dlhu od ktoréhokoľvek z nich. Podstatou
postavenia spoludlžníka pri poskytovaní úveru nie je zámer dlžníka a spoludlžníka na spoločné čerpanie
poskytnutých finančných prostriedkov. V nadväznosti na uvedené je absurdné, aby bola povinnosť
vrátenia finančných prostriedkov medzi dlžníkom a spoludlžníkom viazaná na skutočné čerpanie

finančných prostriedkov, ak to tak neurčila ani zmluva o úvere. K tvrdeniam žalovaného v 2/ rade, že
sa so žalovaným v 1/ rade po rozvode manželstva dohodli, že záväzok bude splácať iba žalovaný v 1/
rade, si žalobca dovoľuje uviesť, že uvedené je vo vzťahu k posudzovanému prípadu bezpredmetné
a poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019, v ktorom
sa Najvyšší súdu vyjadril, že Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má zásadne účinky len medzi bývalými
manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa. Žalovaný v 2/ rade ďalej

vo svojom odpore uvádza, že výška úrokov je vzhľadom na dnešné úroky neprimerane vysoká. K
uvedenému si žalobca dovoľuje uviesť, že si žalobou uplatňuje riadny úrok vo výške 6,09 % a úrok z
omeškania v výške 5,00 %, pričom na oba úroky má zákonný nárok. Žalovaná v 2/ rade ďalej uvádza,
že je potrebné preveriť tvrdenie žalovaného 1/ ohľadne skutočnosti, že úver spláca a či istina uvádzaná
žalobcom zodpovedá naozaj dlžnej sume. V prípade poskytnutia medziúveru sa jedná o špecifický

finančný produkt žalobcu, kedy Žalobca poskytuje medziúver a to na preklenutie obdobia, kým budú
splnené podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Špecifickosť uvedeného produktu spočíva aj
v participácii zo strany štátu, v rámci podpory občanov pri financovaní nadobudnutia nehnuteľností
súvisiacich s bývaním a úpravy obydlí obyvateľov. Podpora štátu spočíva vo forme štátnej prémie.
Zmluvná úprava žalobcu je limitovaná právnou úpravou, tak aby došlo ku garantovaniu účelového

použitia finančných prostriedkov a aj spôsobu poskytovania finančných prostriedkov za výhodnejších
podmienok. V prípade, že by boli splnené všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy, medziúver
by sa zúčtoval s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia a týmto procesom by sa medziúver
zmenilnastavebnýúver.Nakontemedziúverusasplácasplátkaúrokovzposkytnutéhomedziúveruana
konte stavebného sporenia sa vytvára kapitál, potrebný na preklopenie do fázy stavebného medziúveru.

Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 380,45
EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30.000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo
predstavuje po započítaní sumu 29.619,55 EUR (istina). Žalobca priložil k návrhu na vydanie platobného
rozkazu aj špecifikáciu požadovaného nároku, z ktorého vyplýva, že v prospech konta medziúveru bola
poslednáúhradapripísanádňa16.12.2020vovýške400,00EUR.Nazákladetýchtoskutočnostížalobca

považuje odpor žalovaného v 2/ rade za neopodstatnený a žiadal pokračovanie v konaní na príslušnom
súde.

6. Nakoľko žalovaný v 1/ rade nepodal v zákonom stanovenej lehote vo či uvedenému Platobnému
rozkazu odpor s vecným odôvodnením, Platobný rozkaz sa stal voči žalovanému v 1/ rade právoplatným

dňa 18.02.2022 a vecne a mieste príslušný Okresný súd Trnava ďalej v konaní pokračoval len voči
žalovanému v 2/ rade.

7. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

8. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženýmižalobcom. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade ako solidárnym dlžníkom došlo
k uzatvoreniu zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola so žalovaným v

2/ rade uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2018, v súlade s
ktorou žalobca poskytol žalovanému v 2/ rade medziúver vo výške 30.000,00 EUR. Predmetom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie medziúveru vo výške 30.000,00 EUR zo strany žalobcu ako
veriteľa žalovanému v 2/ rade ako solidárnemu dlžníkovi, a to na preklenutie obdobia, kým žalovaný v 2/
rade splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. Pri dodržaní

všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov
pre fyzické osoby sa mal medziúver zúčtovať s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím
sa mal medziúver zmeniť na stavebný úver. Úroková sadzba úrokov za medziúver bola zmluvne
dohodnutá vo výške 6,09 % ročne. Žalovaný v 2/ rade sa zaviazal spoločne so žalovaným v 1/ rade
splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 197,65 EUR. Žalovaný v 2/ rade sa dostal
do omeškania so splácaním splátok úveru, z ktorého dôvodu žalobca aj žalovaného v 2/ rade upozornil

listom zo dňa 10.03.2021 na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný v 2/ rade omeškané
splátky nezaplatil, vyhlásil žalobca dňa 13.05.2021 mimoriadnu splatnosť úveru.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.“

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“

13. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď
sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov.“

14.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníkanajskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.“

21. Poznámka pod čiarou 1b) odkazuje na § 7 ods. 7 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len: „zákon o stavebnom

sporení“).

22. Podľa § 2 ods. 2 zákona o stavebnom sporení: „stavebným sporením sa rozumie bankový produkt,
v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky vo forme vkladov na stavebné účely
uvedené v § 11 a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na

štátnu prémiu a nárok na stavebný úver; stavebným úverom je úver poskytnutý stavebnému sporiteľovi
zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11.“

23. Podľa § 7 ods. 2 zákona o stavebnom sporení: „zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať:
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov

ustanovenom osobitnými predpismi,
b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a
podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,
c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa,
d) úrokové sadzby vkladov,

e) podmienky a postup pri výplate vkladov,
f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane
podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení
poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky
a postup pri výplate vkladov,

g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s
právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,
h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení,
i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení,
j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie

v rámci tejto zmluvy.

24. Podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení: „zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať:a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,

c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.“

25. Podľa § 7 ods. 4 zákona o stavebnom sporení: „zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom
úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným
sporiteľom.“

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.“

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

29. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade ako spotrebiteľský právny vzťah,
kedy medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade bola uzatvorená zmluva o stavebnom sporení v zmysle § 7

ods.2zákonaostavebnomsporení,nazákladektorejžalobcaajsožalovanýmv2/radeuzatvorilzmluvu
o stavebnom úvere v zmysle § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení. Súd poskytnutý úver na základe
zmluvy o stavebnom sporení posúdil ako spotrebiteľský úver poskytnutý v zmysle § 1 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom zmluva o stavebnom úvere má súčasne charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

30. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko je
však právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka prednostne aplikovať na tento právny vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru

dospelsúdzdôvodu,žeuvedenázmluva ostavebnomúvereje formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
keďže text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný v 2/ rade ako spotrebiteľ nemal možnosť
žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ,
keď poskytol žalovanému v 2/ rade spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný v

2/ rade vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému v 2/ rade poskytnutý za iným účelom, ako
za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na
predmetný právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

31. Následne súd pristúpil k preskúmaniu povinných minimálnych zákonných náležitostí zmluvy o
stavebnom úvere. Súd po preskúmaní zmluvy o stavebnom úvere dospel k právnemu záveru, že
predmetná zmluva spĺňa všetky minimálne zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a v § 7 ods. 3 zákona o stavebných úveroch.

32. Žalovaný v 2/ rade v rámci svojich písomných podaní a pojednávania namietal svoju pasívnu
legitimáciu, argumentoval prostredníctvom predloženej dohody o zrušení a vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a súčasne spochybnil výšku úrokov a úrokov z omeškania, ktoré si žalobca
uplatnil v tomto konaní.33. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že je nefér, aby platil dlh za žalovaného v 1/ rade, keď vidí zo
sociálnych sietí, ako žije. Žalovaný v 2/ rade z tohto úveru nemal žiadny finančný prospech a domnieval

sa, že vystupuje v rámci tejto zmluvy len ako čisto formálny spoludlžník z dôvodu negatívnej platobnej
kondície žalovaného v 1/ rade. Súd k tomuto tvrdeniu žalovaného v 2/ rade uvádza, že jeho námietka
pasívnej legitimácie je v tomto prípade právne irelevantná, pretože na zmluve o stavebnom úvere
vystupoval jednoznačne a nespochybniteľné ako spoludlžník. V zmysle § 511 Občianskeho zákonníka
boli žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne peňažný záväzok

žalobcovi, ktorý im vyplával z platne uzatvorenej zmluvy o stavebnom úvere. Podľa § 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

34. Ďalej žalovaný v 2/ rade v konaní poukázal na platne uzatvorenú dohodu o zrušení a vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej sa žalovaný v 1/ rade zaviazal na seba

prevziať a splácať dlh žalobcovi z tejto zmluvy o stavebnom úvere. Súd ani túto námietku žalovaného
v 2/ rade nemohol akceptovať, pretože predložená dohoda o zrušení a vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov má právnu relevanciu v otázke prevzatia a splácania úveru zásadne len
medzi bývalými manželmi, ktorí sú zmluvnými stranami tejto dohody. Nakoľko zmluvnou stranou takejto
dohody nie je a ani nemôže byť žalobca v právnom postavení veriteľa svojej pohľadávky, takáto

dohoda nemá právny účinok vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi tejto pohľadávky. Žalobca ako veriteľ
svojej pohľadávky je bez ohľadu na obsah vzájomnej dohody o zrušení a vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov stále oprávnený požadovať zaplatenie svojej pohľadávky v zmysle § 511 ods.
1 Občianskeho zákonníka od hociktorého zo spoločne a nerozdielne zaviazaných dlžníkov z predmetnej
zmluvy o stavebnom úvere.

35. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít v Slovenskej
republike. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4 Cdo/28/2019 zo dňa 27.
júna 2019 platí, že: „rozhodnutie o vyporiadaní má zásadne účinky len medzi bývalými manželmi a nie
je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa.“

36. Ako poslednú skutočnosť žalovaný v 2/ rade v priebehu konania namietol výšku úrokov a úrokov
z omeškania. Súd konštatuje, že žalovaný v 2/ rade namietol výšku uplatnených úrokov a úrokov z
omeškania,avšakneuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,prektoréichvýškupovažujezaneprijateľnú.
Aj napriek absencii skutkových tvrdení zo strany žalovaného v 2/ rade súd pristúpil k verifikácii úrokov

a úrokov z omeškania, ktoré si žalobca v tomto konaní riadne uplatnil.

37. Súd mal za to, že kumulácia dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania je možná do výšky, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník na dohodnutých úrokoch zaplatil. Aj po predčasnom zosplatnení
úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške

a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
Na druhej strane, dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do
skutočného vrátenia istiny úveru, by bolo pre dlžníka spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.

38. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu
povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, avšak zo žiadneho ustanovenia
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz
dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia
úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník neupravuje moment trvania záväzku platiť

úroky v prípade omeškania dlžníka s platením úveru. Za situácie, že dlžník z úverového
vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné
dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z
úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.
Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti

porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako
úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho
existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena,
záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu,na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú
zmluvný základ.

39. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť
platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase
jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k
omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil
úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až

do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú
situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej
doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v
konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky
predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť
stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za

poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020
zo dňa 16.06.2020). V citovanom uznesení dovolací súd uzavrel, že: „v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí“.

40. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že žalobca si uplatnil úrok vo
výške 6,09 % ročne zo sumy 29.619,55 EUR od 14.05.2021 do zaplatenia, najviac do sumy 35.902,93
EUR v správnej výške. Je tomu tak preto, pretože žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade uhradili
spoločnedovyhláseniamimoriadnejsplatnostiúverunaúrokochzaúversumuvcelkovejvýške4.765,40
EUR. Podľa amortizačnej tabuľky, ktorá je prílohou zmluvy o úvere, mali žalovaní do predpokladaného

dátumu splatenia celého úveru, t.j. ku dňu 15.02.2048 zaplatiť na riadnych úrokoch sumu vo výške
41.510,90 EUR. Zostatok na úrokoch za úver do pôvodnej splatnosti úveru bol vo výške 35.902,93 EUR
(predpísané úroky 41.510,90 EUR - zaplatená suma na úrokoch 4.765,40 EUR - suma uplatnená v
žalovanej istine vo výške 842,57 EUR).

41. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru,
že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalovaný v 2/ rade dostal
s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne
určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania žalované

v 2/ rade s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky vo výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych
bodov (0,00 % + 5,00 % = 5,00 % úrok z omeškania).

42. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

43. Súd v tomto prípade určil žalovanému v 2/ rade dlhšiu lehotu na plnenie v zmysle vyššie uvedeného
§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pretože mal na pojednávaní za preukázané, že žalovaný
v 2/ rade krátko pred týmto pojednávaním prišiel o prácu a súčasne samotný žalobca vo svojej žalobe

navrhol zaviazať žalovaného v 2/ rade na plnenie v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

44. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k
právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

45. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

46. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“47. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

48. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

49. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v

zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému v 2/ rade, pretože žalobca mal
vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v
plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného
v 2/ rade bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 %
- 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému v 2/ rade na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol
vo výroku II. tohto rozsudku.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

51. Nakoľko voči žalovanému v 1/ rade nadobudol vyššie uvedený Platobný rozkaz právoplatnosť dňa
18.02.2022 a žalovaný v 1/ rade je spolu so žalovaným v 2/ rade zaviazaný spoločne a nerozdielne na
to isté plnenie z toho istého právneho titulu, súd v rámci výroku I. a výroku II. tohto rozsudku uviedol, že

v rozsahu plnenia žalovaného v 2/ rade zaniká povinnosť plniť uložená žalovanému v 1/ rade platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12Up/3/2022 zo dňa 28.01.2022 a v rozsahu plnenia
žalovaného v 1/ rade zaniká povinnosť plniť žalovaného v 2/ rade uložená týmto rozsudkom. Uvedené
obdobne platí aj pre náhradu trov konania.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno podľa odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov.