Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 21. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202317
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124202317.1

Uznesenie

Okresný súd v Trnave v právnej veci žalobcu: DASMOL s.r.o, so sídlom Športová 5274/43, 905 01
Senica - Čáčov, IČO: 46 993 011, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o.,
so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: BK-OIL Kft., so sídlom 2900 Komárom,
hrsz. 0240/30, Maďarská republika, IČO: 24743291-2014-113-11,DIČ: HU24743291, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

2. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 20.03.2024, doručenému súdu dňa 22.03.2024 domáhal aby súd zakázal
žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami na dvoch bankových účtoch vedených v I. U. O. N.

and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky, a to na oboch účtoch do výšky 1.007.945,19. Žalobca zároveň
žiadal o priznanie náhrady trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný (ktorý je právnickou osobou zriadenou podľa práva Maďarskej
republiky so sídlom v Komárome), si na základe objednávok objednal u žalobcu v priebehu rokov
2021-2022 dodanie tovaru - najmä antikoróznu kvapalinu (ANTI-CORROSIVE LIQUID FWM-68) a

základný olej BASE-OIL N100, čím medzi žalobcom a žalovaným vznikli ústne kúpne zmluvy. Žalobca
doručil cestou žalobcom objednaného dopravcu tovar objednaný žalovaným zo svojho skladu v Senici
(miesto nakládky) do žalovaným určeného miesta vykládky v Maďarsku, v súlade s Dohovorom o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), a o preprave vždy vyhotovil
medzinárodný nákladný list (CMR) ako doklad o odoslaní a doručení tovaru žalovanému. Rovnakým
spôsobom fungovala spolupráca žalobcu so žalovaným aj v predchádzajúcich viacerých rokoch,

pričom faktúry za tovar žalobcom dodaný žalovanému v týchto rokoch žalovaný žalobcovi uhradil.
Žalobca riadne dodal žalovanému objednaný tovar a dojednanú kúpnu cenu tovaru a vyfakturoval
nasledovnými faktúrami: č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa XX.XX.XXXX na sumu XXXXX,XX
eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 08.10.2021 na sumu 36758,09 eur, neuhradenej vo výške
9518,76 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 13.10.2021 na sumu 22590,20 eur, neuhradenej
vo výške 20345,34 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 27.10.2021 na sumu 19820,94 eur, č.

XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 28.10.2021 na sumu 39552,84 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a
splatnej dňa 29.10.2021 na sumu 39535,35 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 02.11.2021
na sumu 19993,79 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 03.11.2021 na sumu 20023,57
eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 05.11.2021 na sumu 60048,98 eur, č. XXXXXXXX
vystavenej a splatnej dňa 09.11.2021 na sumu 73020,00 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej
dňa 10.11.2021 na sumu 39822,40 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 11.11.2021 na sumu

60081,60eur,č.XXXXXXXXvystavenejasplatnejdňa12.11.2021nasumu39916,80eur,č.XXXXXXXX
vystavenej a splatnej dňa 16.11.2021 na sumu 39848,00 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa18.11.2021 na sumu 57834,40 eur, neuhradenej vo výške 1054,60 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a
splatnej dňa 24.11.2021 na sumu 18243,44 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 25.11.2021
na sumu 16935,84 eur, neuhradenej vo výške 16872,29 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa

30.11.2021 na sumu 37459,33 eur, neuhradenej vo výške 27890,98 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a
splatnej dňa 1.12.2021 na sumu 34013,51 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 7.12.2021 na
sumu 18927,97 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 14.12.2021 na sumu 19125,19 eur, č.
XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 17.1.2022 na sumu 37802,40 eur, č. XXXXXXXX vystavenej
a splatnej dňa 19.1.2022 na sumu 18308,25 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 21.1.2022

na sumu 55623,11 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 24.1.2022 na sumu 20122,02 eur,
č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 27.1.2022 na sumu 61158,88 eur, č. XXXXXXXX vystavenej
a splatnej dňa 28.1.2022 na sumu 40796,64 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 4.2.2022
na sumu 59800,90 eur, č. XXXXXXXX vystavenej a splatnej dňa 15.2.2022 na sumu 39985,20 eur.
Všetky uvedené faktúry aj s prílohami doručil žalobca žalovanému písomne a aj elektronickou poštou
(emailom). Pri každej faktúre bola príloha, a to medzinárodné nákladné listy (CMR), ako doklady o

doručení tovaru žalovanému. Žalobca objednaný tovar riadne a včas žalovanému dodal a následne
doručil žalovanému jednotlivé faktúry za dodanie objednaného tovaru, ktoré boli vystavené v súlade
s dohodnutými cenami za tento tovar podľa jednotlivých objednávok žalovaného. Do dnešného dňa
však žalobca neeviduje zo strany žalovaného úplnú úhradu vyššie uvedených faktúr. Všetky faktúry
uvádzané v tejto žalobe žalobca aj žalovaný evidujú vo svojom účtovníctve. Žalobca si voči žalovanému

riadne splnil všetky svoje povinnosti, predovšetkým včas a riadne v súlade s objednávkami žalovaného
dodal objednaný tovar, avšak žalovaný si svoju primárnu povinnosť spočívajúcu v zaplatení dohodnutej
kúpnej ceny (v lehote splatnosti faktúr) vo vyššie uvedenom rozsahu nesplnil. Žalobca do dnešného
dňa neeviduje v súvislosti s predmetnými dodaniami tovaru žiadnu nevybavenú reklamáciu zo strany
žalovaného ako objednávateľa tovaru. V zmysle vyššie uvedeného žalobca eviduje voči žalovanému

pohľadávku v celkovej výške 1.007.945,19 EUR (slovom jeden milión sedemtisíc deväťstoštyridsaťpäť
eur a 19 eurocentov) s príslušenstvom, pričom právnym titulom vzniku peňažného záväzku žalovaného
voči žalobcovi je neuhradenie dohodnutej kúpnej ceny za dodaný tovar a súvisiacu dopravu tovaru.
Žalovaný bol žalobcom niekoľkokrát ústne ako aj písomne vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, naposledy
písomnou Predžalobnou výzvou zo dňa 19.10.2023 cestou právneho zástupcu žalobcu. Do dnešného

dňa žalovaný žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.007.945,19 EUR s príslušenstvom neuhradil. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný neuhradil žalobcovi dlžné sumy z faktúr v celkovej výške 1.007.945,19 EUR
viac rokov po splatnosti vystavených faktúr, chce sa žalobca od žalovaného domáhať súdnou cestou
zaplatenia dlžnej sumy a popri plnení (uhradení dlžnej sumy) požadovať aj úroky z omeškania v
zákonnej výške a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Keďže s uplatnením

práva na zaplatenie sumy 1.007.945,19 EUR je spojená aj povinnosť žalobcu uhradiť súdny poplatok
v maximálne možnej výške (33.193,50 EUR, od 1.4.2024 50.000,EUR), je spravodlivé od žalobcu
požadovať podanie žaloby o zaplatenie a úhradu tohto súdneho poplatku až potom, ako bude mať
žalobca aspoň nádej, že v prípade jeho úspechu v konaní o zaplatenie dlžnej sumy bude môcť žalobca
uspokojiť svoju priznanú pohľadávku aspoň z nejakého majetku žalovaného, a teda že zaplatenie

takej vysokej sumy súdneho poplatku nebude len ďalším navýšením strát žalobcu v dôsledku konania
žalovaného. Žalobca nemá a nevie získať informácie o tom, či a aký majetok má žalovaný na území
Maďarskej republiky, a teda či prípadná exekúcia na území Maďarskej republiky by bola aspoň
čiastočne úspešná. Podľa informácií žalobcu obaja spoločníci (majitelia) žalovaného, t.j. R. U., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Slovenská republika a jeho manželka U. X. N., nar. XX.XX.XXXX,

štátna príslušnosť: Maďarská republika, bývajú v Komárne (T. okružná XXX/X, XXXXX, X., resp. J.
XXXX/XXC, XXXXX, X., viď: výpis z obchodného registra spol. Smith & Peace s.r.o., IČO: 55 729
363, so sídlom Malodunajská 4967/19C, 94501, Komárno, Slovenská republika), aj keď adresu pobytu
majú v obchodnom registri u žalovaného zapísanú v Komárome (Maďarská republika). Žalobca má
dôvodnú obavu, či v čase skončenia súdneho konania o zaplatenie dlžnej sumy bude mať žalovaný

nejaký majetok, z ktorého bude môcť žalobca uspokojiť svoju súdom priznanú pohľadávku. V prípade
exekučného konania na vymoženie pohľadávky žalobcu realizovaného na území Slovenskej republiky
súdnym exekútorom pôsobiacim v Slovenskej republike by pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená
zrejme výlučne formou prikázania pohľadávky žalovaného z jeho účtu v banke na území Slovenskej
republiky. Keďže žalovaný popiera existenciu a výšku svojho záväzku voči žalobcovi z titulu úhrady

kúpnej ceny, dlžné sumy odmieta uhradiť a neuhradil ich viac ako dva roky po splatnosti, žalobca
má právny záujem na tom, aby na zabezpečenie úhrady svojej pohľadávky na úhradu kúpnej ceny
mohol v budúcnosti uplatniť exekúciu prikázaním pohľadávky žalovaného z účtu v banke na území
Slovenskej republiky, pretože z doterajšieho správania sa žalovaného vyplýva dôvodná obava, žeexekúcia voči nemu bude ohrozená. Podľa informácií žalobcu žalovaný, napriek tomu, že je dlžný
žalobcovi viac ako jeden milión eur, vyplácal svojim spoločníkom podiely na zisku (dividendy), pričom za
posledné dva roky im vyplatil cca 500.000,-EUR (dôkaz: platba sumy 50.000,-EUR na účet spoločníka

s označením „U. X. N. K. - D.“ zo dňa 11.03.2022 a platba sumy 50.000,-EUR na účet spoločníka
s označením „R. U. K. - D.“ zo dňa XX.XX.XXXX), a tiež prevádzal na iný svoj účet (Z.: Y XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX) vysoké finančné sumy, podľa priložených výpisov z účtu žalovaného za
rok 2022 viac ako 1.000.000,EUR. Taktiež podľa informácií žalobcu si spoločníci žalovaného obstarali
v priebehu roka 2023 dve drahé osobné motorové vozidlá. Podľa názoru žalobcu sú splnené všetky

zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodnosť nároku vo veci samej, ako
aj obavu, že existuje reálne nebezpečenstvo zmarenia prípadnej exekúcie, žalobca osvedčil v miere
potrebnej pre vyhovenie jeho návrhu. S poukazom na: výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému
(1.007.945,19 EUR s príslušenstvom), rozporovanie pohľadávky zo strany žalovaného, absenciu iného
majetku žalovaného na území Slovenskej republiky, je podľa názoru žalobcu správny záver, že existuje
reálne nebezpečenstvo zmarenia prípadnej exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Vzhľadom

k tomu, že žalobca nedisponuje informáciami o aktuálnej výške peňažných prostriedkov na nižšie
uvedených bankových účtoch žalovaného, t.j. či vôbec a v akej výške sa na nich peňažné prostriedky
nachádzajú, sledovaný účel žalobcu (t.j. elimináciu obavy, že exekúcia bude ohrozená) nie je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, napr. zriadením záložného práva na peňažné prostriedky na
bankovom účte žalovaného, keďže takéto peňažné prostriedky nemusia vôbec existovať. V zmysle § 37

zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (Zákon o MPSaP) „ak ďalej nie je
ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok“.
Žalovaný má na území Slovenskej republiky majetok, konkrétne má v banke so sídlom v Slovenskej
republike - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky - zriadené

najmenej dva bežné podnikateľské účty v mene EUR, a to: Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.:
Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (Zákon o DPH) „miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním
aleboprepravoutovaru,jemiesto,kdesatovarnachádzavčase,keďsaodoslaniealeboprepravatovaru
osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať“. Keďže tovar sa žalovanému do Maďarska

začal prepravovať z územia Slovenskej republiky (Senica), je v tejto veci daná právomoc slovenského
súdu. V zmysle § 10 Zákona o MPSaP: „(1) Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové
vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného
vzťahu. (2) Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: a) kúpne
zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela

v čase uzavretia zmluvy.“ Keďže sídlo predávajúceho (žalobcu) je na území Slovenskej republiky,
záväzkové vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by žalovanému zakázal
nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka
zahraničnej banky, Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do výšky 1.007.945,19 EUR a s peňažnými

prostriedkami na bankovom účte vedenom v I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky, Z.: Y
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do výšky 1.007.945,19 EUR, s tým, že žalobca má proti žalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. K návrhu priložil žalobca nasledovné listinné dôkazy: výpis žalovaného z maďarského obchodného

registra - Tárolt Cégkivonat, 29 x faktúry žalobcu aj s prílohami - medzinárodnými nákladnými listami
(CMR), žalobcovu výzvu na zaplatenie adresovanú žalovanému s podacím lístkom, čiastočný výpis z
účtu žalovaného Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čiastočné výpisy z účtu
žalovaného Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a čiastočné výpisy z účtu žalovaného Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

15. Podľa ustanovenia § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

16. Právna úprava neodkladných opatrení vychádza z právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej
v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. Rovnako ako pri predbežných
opatreniach zostalo aj neodkladné opatrenie vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej
ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava
pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri

potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu
byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má
svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné
vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení

neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda
osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán
sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre

možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zároveň sa neodkladným opatrením nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú
nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

17. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pri existencii obavy ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia, ide najmä o situácie, kedy strana sporu (spravidla osoba v pozícii dlžníkavo vzťahu vyplývajúcom z hmotného práva) sa správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s
cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia (exekúciou) postihnúť, alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (porovnaj R 20/1998). Ak je ale
nárok žalobcu (navrhovateľa) zabezpečený napr. záložným právom, obvykle nebezpečenstvo zmarenia
výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia (porovnaj R 41/1995). Zabezpečovacie opatrenie má pred neodkladným

opatrením ex lege prednosť a neodkladné opatrenie vykazuje v danej súvislosti subsidiárny charakter.
Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potreba zabezpečiť reálnu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva na majetok dlžníka v prípade, ak ide o peňažnú
pohľadávku veriteľa. Musí súčasne existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. V zmysle § 343
ods. 3 CSP môže nastať výkon záložného práva až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím. S poukazom na § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho
nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel,
ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k
možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.

19. V danom prípade je z obsahu návrhu zrejmé, že žalobca považuje za potrebné zabezpečiť
peňažnú pohľadávku voči žalovanému z titulu neuhradenia kúpnej ceny za tovar dodaný mu žalobcom.
Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky je však v prvom rade využiteľný inštitút zabezpečovacieho
opatrenia, pretože po zriadení záložného práva na majetok povinnej osoby v prospech navrhovateľa
ako záložného veriteľa odpadá nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia a preto nie je dôvod

na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené považuje súd podaný návrh za
neopodstatnený. Súd nemôže dať žalobcovi za pravdu, že nariadenie neodkladného opatrenia je
dôvodné, nakoľko žalobcovi nie je známa existencia a výška peňažných prostriedkov na účtoch
žalovaného a teda preto sledovaný účel žalobcu nemožno dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho
opatrenia. Súd konštatuje, že takéto vysvetlenie žalobcu nemá relevanciu. Súd zároveň podotýka, že

hoci má zabezpečovacie opatrenie prioritu pred neodkladným opatrením, nemožno z toho vyvodiť, že v
danom prípade automaticky existujú dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20.Spoukazomnauvedenésúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniavcelomrozsahuzamietol.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

25.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmysle§257CSPtak,žežiadnejzostránnepriznal
nárok na náhradu trov konania a to napriek tomu, že procesne plne úspešný v konaní bol žalovaný.

Žalovanému však žiadne trovy konania vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.