Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202853
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1419202853.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci manželky (matka maloletých): A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, Drieňová 1/
D,Bratislava,amanžela(otecmaloletých):E.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.G.XX,XXXXXD.,orozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom:
F. F., nar. XX.XX.XXXX, a H. F., nar. XX.XX.XXXX, obe D. C. X, D., zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o odvolaní otca
maloletýchprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa27.októbra2022č.k.13P/124/2019-414,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch V., VI. a v závislom výroku IX.
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo A. F., G. B., nar.
XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 20.11.2004 v Liptovskom Mikuláši, zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu Liptovský Mikuláš, vo zväzku 23, ročník 2004, strana 90, pod por.

číslom 179 (výrok I.), maloleté deti F. a H. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti
matky (výrok II.) s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia
(výrok III.), styk otca s maloletými deťmi neupravil (výrok IV.), otcovi určil povinnosť prispievať na výživu
maloletého F. sumou 200 eur mesačne (výrok V.) a na výživu maloletej H. sumou 200 eur mesačne
(výrok VI.), a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých, počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva, návrhy manželov vo zvyšnej časti zamietol (výrok VII.), otcovi určil povinnosť
nahradiť trovy konania štátu vo výške 523,71 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote troch

dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok IX). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že manželka sa návrhom doručeným súdu
dňa 04.09.2019 domáhala rozvodu manželstva, nakoľko vzájomné vzťahy manželmi sú tak narušené
a trvalo rozvrátené, že nie je možné očakávať obnovenie ich spolužitia. Zároveň navrhla, aby súd na čas
po rozvode manželstva zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že styk otca s maloletými
deťmisaneupravíaotcoviurčípovinnosťuhrádzaťvýživnénamaloletéhoF.250euranamaloletúH.300
eur mesačne. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil, k úprave výkonu rodičovských práv a povinností

navrhol, aby súd zveril deti do jeho osobnej starostlivosti, neupravil styk matky s deťmi a určil matke
výživné 250 eur na F. a 300 eur na H.. Ohľadne výchovy svoje návrhy menil, naposledy navrhol, aby súd
maloletú H. zveril do starostlivosti matky a maloletého F. do jeho osobnej starostlivosti. V prípade, ak
by súd rozhodol o zverení detí do starostlivosti matky, navrhol výživné spolu 300 eur mesačne. Kolíznyopatrovník vykonal viaceré pohovory s maloletými, pri pohovore z apríla 2022 sa maloletý F. vyjadril, že
býva s matkou, predtým žil rok u otca, keď bol u otca, chýbala mu sestra, u mamy je mu dobre, striedavú
starostlivosť si nevie predstaviť, vyjadril želanie zostať u matky a s otcom sa stretávať podľa vzájomnej

dohody. Maloletá H. uviedla, že chce, aby to zostalo tak, ako je a ona zostala u matky, striedavú
starostlivosť odmietla, hlavne z dôvodu neustálych presunov a zmien. S otcom sa chce stretávať podľa
dohody. Opatrovník navrhol deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, mal za to, že výživné 200 eur
na každé z maloletých detí by bolo primerané. Zo záverov znaleckého posudku č. 30/2021 znalca Mgr.
Martina Balka zo dňa 19.07.2021 súd zistil, že psychický stav všetkých členov rodiny bol stabilizovaný,

obaja rodičia dokážu komunikovať o tematike rodičovskej starostlivosti s deťmi empaticky bez účelových
stratégií, zo psychologického hľadiska majú obaja rodičia dostatočné osobnostné dispozície potrebné
k výchove detí, s ktorými majú obaja vytvorené rodičovské puto. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva boli
splnené, príčiny rozvratu súd ustálil predovšetkým mimomanželskými vzťahmi manželov, vzájomnou
nedôverčivosťou medzi nimi a následným dlhodobým odlúčením manželov. Následne vec posúdil podľa

§100CMP,§24,§25Zákonaorodine,§38CMP.Obemaloletédetinačasporozvodemanželstvazveril
do osobnej starostlivosti matky, keď mal hlavne s ohľadom aj na vyjadrenia maloletých za to, že takéto
rozhodnutie je v ich najlepšom záujme. Zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať
ich majetok. Pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol súd opätovne predovšetkým na názor maloletých,
kedy sa obe deti vyjadrili, že s otcom sa stretávajú, niekedy aj viackrát do týždňa, primárne počas

tréningov a na súťažiach, pričom sa na stretnutia s otcom vedia dohodnúť. Takisto rodičia medzi sebou
sa dokážu ohľadne stretávania sa otca s deťmi dohodnúť, preto súd styk otca s maloletými neupravil.
Následne súd vykonal dokazovanie ohľadne určenia výšky výživného na maloleté deti. Matka vo svojom
záverečnom návrhu navrhla mesačné výživné na mal. F. 220 eur a na mal. H. 250 eur mesačne, otec
vo svojom záverečnom návrhu navrhoval mesačné výživné vo výške 150 eur na každé z maloletých

detí. Súd zistil, že matka dosahovala zo zamestnania priemerný mesačný príjem za rok 2022 vo
výške 1.927 eur. Okrem nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov iný nehnuteľný
majetok nevlastní. Otec pracoval v spoločnosti I. J., H. s priemerným mesačným príjmom za rok 2022
vo výške 1.225 eur. Okrem nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je podielovým
spoluvlastníkom rodinného domu v J. K. v pomere 1/6. Pri určení výživného súd vychádzal z mesačných

výdavkov na maloleté deti, ktoré matka vyčíslila na mal. F. 524 eur a mal. H. 551 eur. Zvýšené výdavky
na maloletú H. boli odôvodnené diagnózou a liečbou cystickej fibrózy. Matkou vyčíslené výdavky sú
primerané a preukázané až na výdavok za mimoškolskú aktivitu rýchlostnú kanoistiku, ktorý jednak nie
je nevyhnutným výdavkom a jednak aj otec na pojednávaniach uviedol, že v prípade, ak ide s deťmi na
tréning alebo preteky mimo D., ich výdavky na dopravu či stravu hradí on. Vzhľadom na príjmy rodičov

a výdavky detí súd ustálil výšku mesačného výživného 200 eur pre každé z maloletých detí, pričom
určil výživné na každé z maloletých detí vo výške približne 16% čistého príjmu otca, pričom zo súdneho
spisu mal preukázanú relatívnu stálosť tohto príjmu počas celého konania. Príjem matky je v priemere
o 700 eur vyšší, pričom matka má aj v bankách vyšší finančný zostatok, pričom uviedla, že ide o peniaze
z predaja bytu, ktorý zdedila, aj preto súd výšku výživného ustálil sumou 200 eur pre každé z detí, čo

je menej ako 50% matkou vyčíslených výdavkov, avšak vzhľadom na rozdiel príjmov u rodičov, ako
aj finančné prostriedky matky, túto výšku súd považoval za primeranú. Súd určil pre obe deti rovnakú
výšku výživného z dôvodu, že maloletý F. je síce o dva roky starší, avšak u maloletej H. boli preukázané
zdravotnéproblémyatýmzvýšenievýdavkov.Keďžesúdvkonanívykonalznaleckédokazovanie,otcovi
uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania 1.000 eur, znalcovi bola priznaná

odmena vo výške 1.523,71 eur, pričom časť odmeny 1.000 eur bola znalcovi uhradená z preddavku
zloženého otcom a zvyšná časť zo štátnych finančných prostriedkov, preto súd otcovi uložil povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV aj náhradu trov konania štátu vo výške 523,71 eur.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec
maloletých detí. Uviedol, že súd nezohľadnil všetky okolnosti k určeniu výšky výživného. Náklady
na maloleté deti vyčíslila matka nadhodnotene, čo zdôvodnila vyjadrením, že súd zvykne navrhnutú
výšku výživného znížiť. Zálohovú platbu na bývanie nastavila vyššiu, aby sa vyrovnal nedoplatok,
zálohovú platbu za elektriku tiež nastavila so značnou rezervou. Drogériu, kozmetiku vypočítala ako

celkové náklady na tri osoby, čo neodzrkadľuje reálne náklady, nakoľko deti nepoužívajú napr. farbu
na vlasy, dámsku kozmetiku. Električenku matka počítala 15 eur mesačne, výhodnejšie by však bolo
kúpiť ročnú električenku za 99 eur, čo je mesačne 8,25 eur, paušál na telefón majú deti zbytočne
nadhodnotený, keď neobmedzené volania nevyužívajú. Deti trpia bežnými infektami, suma za vitamínyje prehnaná, podľa neho reálne náklady sú cca 3 eurá na dieťa. Zubárovi matka za posledných
dvanásť mesiacov nezaplatila žiadne poplatky. Inhalátor a príslušenstvo doňho zakúpil on z dôvodu,
aby dcéra ho nemusela prenášať, čeľustná ortopédia pre maloletú H. takisto nie je žiadnym výdavkom,

keďže dcéra dlhodobo strojček nenosí a nenavštevuje čeľustnú ortopédiu. K poplatkom v škole matka
počítala aj s výletmi, ktorých sa dcéra nezúčastnila, náklad na zošity a písacie potreby 120 eur
ročne nie je reálny, pri rýchlostnej kanoistike matka kalkulovala s nákladom trikrát sústredenie za
rok, avšak deti sa nikdy nezúčastnili troch sústredení za rok. Matka tiež nezohľadnila vo vyčíslení
nákladov zvýhodnenia, ktoré využíva v súvislosti s kategorizáciou dcérinej diagnózy ako osoby ŤZP

(oslobodenie od koncesionárskych poplatkov 60 eur/rok, od platenia diaľničnej známky 50 eur/rok,
vyhradené parkovacie miesto 385 eur/rok). Súd pri určení výživného nezohľadnil výdavky otca, ktoré má
v súvislosti s voľnočasovými aktivitami detí. Taktiež nezohľadnil, že býva v nájme, keď v byte patriacom
do BSM zostala bývať po jeho rekonštrukcii manželka. Súd nezohľadnil fakt, že manželka disponuje
vysokou finančnou čiastkou 85.000 eur, ktorá nespadá do BSM. Vyčíslil náklady na maloletého F. 414
eur a na maloletú H. 435 eur. Navrhol, aby odvolací súd mu určil výživné na mal. F. v sume 180 eur

a na mal. H. v sume 180 eur mesačne.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že výška výživného je podľa nej určená
na najspodnejšej možnej hranici s poukazom na vek detí 13 rokov a 15,5 roka, ich odôvodnené
potreby a príjmy oboch rodičov. Navrhuje rozsudok potvrdiť. Otec svoje odvolanie koncentruje len do

námietky vzťahujúce sa k nesprávnemu posúdeniu výdavkov na maloleté deti, resp. nesprávnemu
vyčísleniu výdavkov matkou. Matka v priebehu konania opakovane predkladala vyčíslenie výdavkov
na deti, pričom jednotlivé výdavky preukázala listinnými dôkazmi dôkladne. Otec deťom starostlivosť
neposkytuje ani v minimálnej miere, deti sa s otcom z dôvodu jeho vlastného rozhodnutia stýkajú len
občasne. Otcove názory na výšku výdavkov detí vyčíslených matkou sú vzdialené od reality. Matka

rozhodne nevypočítala náklady na drogériu, kozmetiku a hygienické potreby ako náklad na tri osoby,
výdavok 20 eur na trinásťročné dievča a 15 eur na pätnásť a pol ročného chlapca je čo do reality aj
o 100% vyšší. Náklady na električenku uplatňovala matka iba u mal. F., keďže mal. H. je z dôvodu ŤZP
tohto nákladu oslobodená. Mesačný a nie ročný cestovný lístok zakupoval synovi otec v čase, keď bol
rok v jeho starostlivosti. Obe deti sú pubertálneho veku, služby mobilného operátora využívajú naplno.

Ušetriť dve eurá na mesačnom paušále sa podľa jej názoru na výške vyživovacej povinnosti otca nijako
neodrazí. Názor otca, že na bežnú starostlivosť by mala mesačne matka vynaložiť najviac 3 eurá, je
absurdný a je znakom nedostatku rodičovského citu. Maloletí navštevujú zubára, ako aj zubnú hygienu,
navyše mal. H. navštevuje aj čeľustnú ortopédiu, zhotovený čeľustný aparát nosí v noci. Otec popiera
len poplatky vyúčtované školským zariadením maloletej H., ale nie maloletého F., obaja majú pritom

rovnaký výdavok 12 eur mesačne, chodia do rovnakej školy. Pokiaľ ide o krúžok rýchlostnej kanoistiky,
tak súd v rozsudku uviedol, že na tento výdavok neprihliadal. Koncesionárske poplatky, náklad na
diaľničnú známku a náklad na vyhradené parkovacie miesto matka do výdavkov na deti nezahrnula.
Súd vyhodnotil, že matkou tvrdené výdavky na deti sú primerané a preukázané. Na druhej strane ani
otcom tvrdené výdavky 414 eur na F. a 435 eur na H. nespôsobia zníženie výšky vyživovacej povinnosti

otca, keď aj pri týchto výdavkoch je výživné v sume 200 eur na každé z detí menej ako polovica ich
údajne oprávnených výdavkov.

4. Otec maloletých k vyjadreniu matky uviedol, že 32,7% z čistej mzdy otca nie je možné považovať
za najspodnejšiu možnú hranicu výživného. Matka nepodala odvolanie z logických dôvodov voči výške

výživného, nakoľko súd akceptoval ňou nadhodnotené náklady. Pri čistom príjme 1.900 eur plus 400
eur výživné na dve deti plus 280 eur daňový bonus a 120 eur prídavok na dve deti má celkový čistý
príjem 2.700 eur, čo je veľmi slušný nadštandard pre trojčlennú rodinu. Nie je pravda, že nemá vedomosť
o výdavkoch na maloleté deti, nakoľko takmer rok žil syn v jeho osobnej starostlivosti, takže vie reálne
vyčísliť výdavky, ktoré mal v súvislosti so starostlivosťou oňho. Pokiaľ sa týka bytu v BSM, tak on

súhlasil s tým, aby sa matka s deťmi nasťahovali do bytu dočasne, kým si zabezpečia bývanie, môžu
spolu s ním bývať v uvedenom byte. To matka uviedla s tým, že si nevie predstaviť spoločné bývanie,
následne sa s otcom dohodla, že v byte bude s deťmi bývať maximálne do decembra 2022, tak, ako iné
dohody, ani túto nedodržala a v byte býva naďalej. Súd v rozsudku uvádza, že matkou vyčíslené výdavky
sú primerané a preukázané, avšak po vyhlásení rozsudku v jeho odôvodnení uviedol, že vyčíslené

výdavky sú mierne nadhodnotené (zvukový záznam z pojednávania 50 min. 30 sek.: „možno sú kúsok
nadhodnotené“), súd komunikoval, že vzhľadom na rozdielnosť príjmov rodičov, ako aj majetkových
pomerov rozhodol o rozdelení výživného v pomere 3 (matka) : 2 (otec), avšak určená výška výživného
nekorešponduje s vyjadrením súdu. Nie je pravda, že ani otcom vyčíslené výdavky nespôsobia zníženievýšky vyživovacej povinnosti otca a navyše musí každomesačne vynakladať 500 eur na nájomné, keďže
matka bráni otcovi bývať v byte, ktorý majú v BSM. Navrhol preto určiť výživné sumou 170 eur mesačne
na každé z maloletých detí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384
CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým,
že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13P/124/2019 bol rozvod
manželstva A. B. a E. F., a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
manželstva k maloletým deťom F., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, a to vo výške 200 eur na každé
maloleté dieťa mesačne, a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,
že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatnených nárokov, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti určenia výživného otcovi
na maloleté deti, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov, a pretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom

na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné
k rozhodnutiu o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým, a odvolateľ neuviedol v odvolaní
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v napadnutej časti určenia

výživného.

9. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa iba nasledovné: Pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak

na strane výživou oprávnených detí, a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane
oprávnených detí je potrebné skúmať ich skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby detí pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje
stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou

do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom tieto závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky,
napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú
jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa najmä na jeho

schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s
ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného
rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez
vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade je súd povinný skúmať

dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

10. Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými viných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej
veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému

sa výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno
rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť
považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie
výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na

určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo
88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani
neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo
148/2019).

11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči deťom postupoval

na základe vyššie uvedených kritérií, riadne špecifikoval odôvodnené potreby detí, uviedol, ako a na
základečohoustáliltietopotrebysozohľadnenímichdoterajšejživotnejúrovneaživotnejúrovnerodičov.
Rovnako odôvodnil, prečo z jeho strany nedošlo k zohľadneniu niektorých nákladov na výživu detí.
Súd uviedol, ako posúdil pomery na strane rodičov, z akých ich príjmov a výdavkov vychádzal, a ako
posúdil životnú úroveň matky a otca. Určenie konkrétnej výšky výživného pre každé z detí súd odôvodnil,

pričom odôvodnenie je zrozumiteľné, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami
formálnej logiky, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Na zdôraznenie správnosti určenej výšky výživného sa žiada poznamenať, že
i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona
nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd dáva do pozornosti

metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom
odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax
súdov v rodinnoprávnej agende, a z tejto vyplýva, že v prípade, existencie dvoch vyživovacích povinností
k deťom vo veku 16 a 14 rokov predstavuje primerané výživné na jedno dieťa podiel z priemerného
čistého mesačného príjmu povinného rodiča vo výške 18% a na druhé dieťa vo výške 16%. Z uvedeného

je zrejmé, že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať
súdom určené výživné vo výške 400 eur na obe deti za primerané a zohľadňujúce zároveň osobitosti
konkrétneho prípadu. K námietkam otca ohľadne výšky odôvodnených potrieb maloletých detí odvolací
súd udáva, že pri niektorých položkách je značne problematické určiť ich mesačnú výšku na základe
zdokladovania každého jednotlivého nákladu, a preto je potrebné vychádzať zo zohľadnenia potrieb detí

s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce z ich veku a zdravotného stavu, a posúdiť ich optikou zrejmej
primeranosti. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie takto postupoval a svoje rozhodnutie
i dostatočne odôvodnil.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch V. a VI. a v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Pokiaľ sa týka výroku VII., tento výrok odvolací súd považoval za nadbytočný, v danom prípade
sa jedná o konanie beznávrhové, takže súd pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností nie je

návrhmi rodičov viazaný a tak nie je dôvodné vo zvyšnej časti ich návrhy zamietať.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).