Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012869
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012869.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.10.2023, č. k. 4PP/43/2023-24, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 29.02.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku
s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66 ods. 2 Trestného zákona tak, že zamietol
žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., adresa na doručovanie D. XXX, t. č. vo výkone

trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/99/2019
zo dňa 12.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/69/2021 zo dňa
27.01.2022.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátorka sa na verejnom zasadnutí vzdala práva na podanie sťažnosti.

3. Odsúdený podanú sťažnosť do dňa konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie
neodôvodnil.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sťažnostný súd
zistil nasledovné.

7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva na základe rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 1T/99/2019 zo dňa 12.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 5To/69/2021 zo dňa 27.01.2022. Žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody prvostupňový súd zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený splnil formálnu
podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody) a prvú materiálnu podmienku (vo výkone

trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie), nesplnil druhú materiálnu
podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu).8. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd pri vyhodnotení prvej materiálnej podmienky
poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnu a na skutočnosti z neho vyplývajúce
a skonštatoval, že odsúdený preukázal polepšenie vo výkone trestu plnením svojich povinností.

9. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky vychádzal prvostupňový súd najmä z odpisu z registra
trestov odsúdeného, podľa ktorého bol odsúdený v minulosti deväťkrát súdne trestaný, pričom mu boli
ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Odsúdený bol v už v minulosti raz podmienečne prepustený a aj napriek tomu, že sa v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia osvedčil, následne sa opätovne vrátil k páchaniu trestnej činnosti.

Prvostupňový súd teda skonštatoval, že odsúdený mal viackrát možnosť preukázať, že uložený trest
odňatia slobody splnil svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa opakovane
dopustil spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. U
odsúdeného je badateľná nepriaznivá resocializačná prognóza a vysoké riziko recidívy aj vzhľadom na
skutočnosť, že odsúdenému nepomohli k náprave doposiaľ uložené tresty a aj napriek predchádzajúcej
šanci na vedenie riadneho života, ktorá mu bola umožnená vo forme podmienečného prepustenia

z výkonu trest odňatia slobody, sa opätovne vrátil k páchaniu trestnej činnosti. Vzhľadom na spáchanú
trestnú činnosť mal prvostupňový súd za to, že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov.
10.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúdzistil,že

toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
11. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.

Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
12. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody je nevyhnutné, aby odsúdený splnil formálnu podmienku (vykonal zákonom ustanovenú časť

z výmeru uloženého trestu), prvú a druhú materiálnu podmienku. Súčasťou materiálnych podmienok
pre rozhodovanie súdu o podmienečnom prepustení je preukázanie, že odsúdený plnením svojich
povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, za súčasného preukázania, že
od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zároveň súd prihliada aj na
závažnosť spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave odsúdený trest vykonáva.

13. Ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej
prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné
prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie,
že odsúdený, po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené
na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností

jeho nápravy, osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, sociálnych pomerov odsúdeného
a podmienok, ktoré má vytvorené pre prechod do života na slobode.
14. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa zbavil práve tých charakterových

vlastností a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti, alebo ktoré okrem
ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
15. Sťažnostný súd len opakuje, že osoba odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť
(opakované páchanie úmyselnej trestnej činnosti, desať záznamov v registri trestov, páchanie trestnej
činnosti od roku 1998, opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2004) ako aj negatívne poznatky o jeho
správaní počas výkonu trestu odňatia slobody, nedávajú sťažnostnému súdu dostatočnú záruku,
že prišlo k polepšeniu odsúdeného (na rozdiel od názoru prvostupňového súdu), a že v prípade
jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život. Aj keď je
správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody aktuálne v súlade s ústavným poriadkom,

s poukazom aj na jeho predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, je dôvodné
skôr konštatovať jeho prispôsobenie sa režimu výkonu trestu odňatia slobody ako vnútornú zmenu
v jeho hodnotovej orientácii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na nápravu odsúdeného a
uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania nemali v minulosti vplyv žiadne z predchádzajúcichuložených trestov, pretože sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru
a proti slobode (krádež, lúpež, porušovanie domovej slobody), hoci bol brigádne zamestnaný, pričom
prvostupňový súd nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa odsúdeného. Je nevyhnutné zohľadniť, že

odsúdený po výkone predchádzajúcich trestov ako aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody v inej trestnej veci mal možnosť na slobode preukázať, že vie viesť riadny život,
no odsúdený tieto príležitosti nevyužil, pričom naposledy sa dopustil trestnej činnosti dňa 10.08.2018,
keď si neoprávnene obstaral a použil platobný prostriedok, a preto niet sa prečo domnievať, že práve
podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný

účel, keď tento účel nebol doposiaľ naplnený žiadnym z uložených a odsúdeným vykonaných trestov.
V prípade odsúdeného teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom
trestnej činnosti.
16. Sťažnostný súd zároveň konštatuje, že len dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu
trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť
riadny život. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie

odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien
osobnosti odsúdeného odôvodňujúcich nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že
ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil
prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je

v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. Aj keď celkovo hodnotenie odsúdeného vyznieva
prevažne pozitívne a je z neho zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia
slobody, na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených,
avšak priemerných väzňov. Hoci bol počas doterajšieho výkonu trestu dvakrát disciplinárne odmenený

(tu reflektujúc aj na argumentáciu odsúdeného predostretú na verejnom zasadnutí), tak táto skutočnosť
ešte automaticky neznamená, že nastala kladná zmena v jeho hodnotovej orientácii, a teda že možno
konštatovať jeho polepšenie. Preukázanie polepšenia odsúdeného je totižto potrebné vyhodnocovať
komplexne a taktiež je nevyhnutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že plnenie svojich povinností v rámci
výkonu trestu odňatia slobody bolo premietnuté do podoby disciplinárnej odmeny a v prejednávanom

prípade aj do preradenia odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody
nepretržite od 27.04.2020 (obmedzený na osobnej slobode od 26.05.2019) a počas tohto obdobia
nebolo jeho spávanie vždy na požadovanej úrovni (nadväzoval nedovolené kontakty, bola zaznamenaná
neustrojenosť a neupravenosť, istý čas bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“), neabsolvoval

žiadenrekvalifikačnýkurzčiinéformyvzdelávania.Rovnakotaknemožnoopomenúť,žemujevenovaný
direktívny prístup s primeranou kontrolou zverených úloh, s dôrazom na dodržiavanie ústavného
poriadku a interných noriem a ústavom je konštatované len čiastočné plnenie cieľov stanoveného
programu zaobchádzania a čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie.
17. Za daného stavu veci sťažnostný súd zdieľa názor prvostupňového súdu, že podmienečným

prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných
účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Z uvedených dôvodov,
v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného, existuje pre spoločnosť riziko recidívy, a preto
nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona.

18. Pre zvýraznenie správnosti tejto úvahy prvostupňového súdu, sťažnostný súd opakuje, že
posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou
pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí
predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri
hodnotení osoby odsúdeného zohľadniť skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov a

z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným
zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Možnú recidívu v budúcnosti odôvodňuje aj správanie
sa odsúdeného v minulosti, nejde teda o subjektívny názor prvostupňového súdu, ale vychádza
z objektívnych kritérií, ktorým je odpis registra trestov. Opakované protiprávne konania odsúdeného, za
ktoré bol postihnutý trestom (odsúdenia v rokoch 1998, 2000, 2002, 2011, 2012, 2016 opakovane, 2018

a 2019) odôvodňujú záver, že rozhodnutie prvostupňového súdu o jeho podmienečnom neprepustení
z výkonu trestu odňatia slobody vychádza z konkrétnych skutkových zistení uvedených prvostupňovým
súdom. Formálne deklarovanie snahy odsúdeného viesť riadny život, nebolo ani pre sťažnostný
súd dostatočnou zárukou na jeho podmienečné prepustenie, keď už v minulosti bol podmienečneprepustený, no i napriek tomu, že mu bola to strany spoločnosti poskytnutá šanca viesť riadny život,
i naďalej páchal trestnú činnosť.
19. Tento záver nijakým spôsobom neneguje ani argumentácia odsúdeného predostretá na verejnom

zasadnutí ohľadom jeho pracovného a rodinného zázemia, ktorú považoval sťažnostný súd za
nedôvodnú. Toto zázemie mal odsúdený aj pred výkonom terajšieho nepodmienečného trestu, ktoré
ho však neodradilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Samotná proklamovaná snaha odsúdeného
o zabezpečenie starostlivosti o chorú matku nie je dôvodom na podmienečné prepustenie odsúdeného
v prípade, ak súd nemá za preukázané splnenie materiálnych podmienok na jeho podmienečné

prepustenie. Ani zdravotný stav odsúdeného nie je dôvodom na jeho podmienečné prepustenie,
pretože v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody mu môže byť zabezpečená potrebná zdravotná
starostlivosť.
20. Pokiaľ odsúdený na verejnom zasadnutí poukázal na vymazané negatívne záznamy o jeho správaní,
k tomuto sťažnostný súd dodáva, že odsúdený má vo výkone trestu odňatia slobody povinnosť
rešpektovať a plniť si povinnosti, ktoré sa mu určujú v rámci výkonu trestu a ktoré mu vyplývajú zo

zákonných ustanovení, a to od začiatku výkonu trestu, aby tak bol naplnený jeden z hlavných účelov
trestu, ktorým je jeho náprava, pričom súd je povinný vyhodnotiť jeho správanie komplexne, počas celej
doby výkonu trestu. Samotné zahľadenie disciplinárnych trestov neznamená, že sa odsúdený nedopustil
porušení ústavného poriadku, a preto súd na ne môže pri hodnotení slnenia podmienok odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prihliadnuť.

21. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, pretože táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.