Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200027
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) : NeoTec Martin, s.r.o., so sídlom
Brezová 13, 036 01 Martin, IČO: 31 595 375, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom
Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102455767/2019 zo dňa 29. októbra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/16/2020-208 zo dňa 31. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/16/2020-208
zo dňa 31.marca 2022 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102455767/2019 zo dňa 29.októbra
2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj

konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa alebo správca
dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100344791/2019
zo dňa 31.januára 2019 a Protokol č. 100431411/2019 zo dňa 31.januára 2019. Daňovou kontrolou
bolo zistené, že spoločnosť NeoTec Martin, s.r.o. si v zdaňovacom období december 2016 uplatnila
odpočítanie dane vo výške 4 100,40 eur z dodávateľskej faktúry č. 160061 zo dňa 31.novembra 2016

od spoločnosti TK WLP s.r.o. za odvysielanie reklamných spotov za mesiac november 2016 na základe
rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci o zabezpečení reklamy na veľkoplošných obrazovkách.
Odpočítanie dane bolo preukázané len samotnou faktúrou (s prílohami) bez ďalších relevantných
dôkazov. Žalobca uviedol, že spoločnosť TK WLP s.r.o. bola sprostredkovateľom reklamných služieb,
pričom išlo o odvysielanie podnikateľskej činnosti žalobcu na LED obrazovkách realizovaných
subdodávateľom TREZ Slovakia s.r.o., Kysucká 62 Košice -mestská časť Západ.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101337107/2019 zo dňa 3.júna 2019 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) daňovému subjektu NeoTec Martin, s.r.o. podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 4 100,40 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2016.

3.Protiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný
rozhodnutím č. 102455767/2019 zo dňa 29.októbra 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom správcu
dane ako i s jeho právnym posúdením. Podľa žalovaného dodanie sa ukázalo len ako formálne, nebolo
preukázané, že predmet uvedený na faktúrach od dodávateľov bol pravdivý, a že týmto dodávateľom

vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v platnom znení ( ďalej len „zákon o DPH“), ktorá po splnení ďalších zákonných podmienok zakladá
nárok na odpočítanie dane u odberateľa v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Krajský súd konštatoval, že v zdaňovacom období december 2016 správca dane nepriznal žalobcovi
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa faktúry od dodávateľa žalobcu TK WLP s.r.o., Kutuzovova
3828, 085 01 Bardejov za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 4.100,40 eur. Predmetom
dodania bolo odvysielanie reklamného spotu na základe rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci o

zabezpečení reklamy na vymedzených veľkoplošných obrazovkách zo dňa 29. januára 2016. Súčasťou
pripojeného administratívneho spisu je Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci v oblasti zabezpečenia
reklamy zo dňa 29. januára 2016, faktúra č. 160061 zo dňa 31. novembra 2016, plány vysielania
reklamných spotov na LED obrazovkách s identifikáciou miesta umiestnenia LED obrazovky, dátumu,
času a počtu spotov odvysielaných za deň ako aj ceny, fotodokumentácie.

5. Námietky žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Pokiaľ žalobca mienil upriamiť pozornosť
súdu na to, že ak daňový orgán nekoná v súlade so zákonom alebo koná nad rámec zákona, dochádza
k porušovaniu subjektívneho práva daňového subjektu na zákonný postup daňového orgánu a uvádza
len všeobecné právne názory a závery ako aj odkazy na k týmto sa viažucu judikatúru a pri absencii

vymedzenia konkrétnych rozporov a nesúladu rozhodnutia správcu dane a žalovaného ako aj ich
postupov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí, správny súd v tejto časti žiadne konkrétne vecné
hodnotenia a závery uviesť nemôže. V týchto žalobných bodoch totiž chýba spôsobilý predmet takéhoto
hodnotenia správneho súdu, a teda konkrétna argumentácia žalobcu vymedzujúca rozpor rozhodnutia
správcu dane alebo žalovaného, alebo ich postupov, ktoré predchádzali ich vydaniu, so zákonom.

6. Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, žalobca namietal, že daňový poriadok
neumožňuje vydať v daňovej kontrole dva protokoly z daňovej kontroly. Táto námietka správnym súdom
nie je hodnotená ako dôvodná. Správny súd pri tomto konštatovaní poukazuje na právnu úpravu podľa
§ 46 ods. 8 daňového poriadku. Táto právna úprava umožňuje správcovi dane vydať v rámci jednej

daňovejkontroly,predmetomktorejsúviacerézdaňovacieobdobia(§77ods.1zákonaoDPH),akotomu
bolo v predmetnom administratívnom konaní, samostatný protokol pre zdaňovacie obdobia, v ktorých
rozdiel dane zistený nebol a samostatný protokol z daňovej kontroly pre zdaňovacie obdobia, v ktorých
takýto rozdiel dane bol daňovou kontrolou zistený. Na vydanie takýchto protokolov v daňovej kontrole
sa potom viaže rozdielny režim ďalších úkonov správcu dane, a to konkrétne doručovanie protokolu s

výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole podľa § 46 ods. 8, veta druhá daňového
poriadku pre protokol týkajúci sa zdaňovacích období, v ktorých bol zistený rozdiel v sume dane, ktorú
mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť a doručenie protokolu týkajúceho
sa zdaňovacích období, v ktorých rozdiel dane zistený daňovou kontrolou nebol, bez takejto výzvy
na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole. V oboch prípadoch dochádza k ukončeniu daňovej kontroly

doručením protokolu podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku. Postup správcu dane, ktorý vystavil
v predmetnej daňovej kontrole dva protokoly (Protokol č. 100344791/2019 zo dňa 31.januára 2019 -
protokol so zisteniami porušení zákona o DPH a Protokol č. 100344789/2019 zo dňa 31.januára 2019 -
protokol bez zistení porušení zákona o DPH), teda v rozpore s úpravou § 46 ods. 8 daňového poriadku
nebol a námietka žalobcu v tomto smere nie je správnym súdom vyhodnotená ako dôvodná.

7. Rovnako podľa názoru krajského súdu nie je dôvodná námietka žalobcu o absencii vysporiadania sa s
touto námietkou žalobcu, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že tento už v rámci
podrobného vysporiadania sa s touto námietkou (vznesenou daňovým subjektom už v rámci vyjadreniasa k protokolu č. 100344791/2019 zo dňa 31.januára 2019) reagoval na túto námietku v odôvodnení
svojho rozhodnutia a žalovaný sa s týmito závermi správcu dane stotožnil skonštatujúc v odvolacom
konaní, že správca dane postupoval v súlade so zákonom. V nadväznosti na to nie je rozhodnutie

správcu dane v rozpore s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku a nie je možné skonštatovať ani
rozpor napadnutého rozhodnutia s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku a postupu žalovaného pri
rozhodovaníoodvolanísúpravou§74ods.2daňovéhoporiadku.Rozhodnutiežalovaného(aanipostup
predchádzajúci jeho vydaniu) v tejto časti nevykazuje rozpor so zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho
zrušenie.

8. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalobca ďalej namietal, že protokol z kontroly neobsahuje
podstatnú náležitosť podľa § 47 písm. h) daňového poriadku, teda uvedenie kontrolných zistení
a vyhodnotenie dôkazov. Ani táto námietka žalobcu správnym súdom nie je vyhodnotená ako
dôvodná. Z obsahu protokolu číslo 100344791/2019 zo dňa 31.januára 2019, ktorý je súčasťou
administratívneho spisu, vyplýva konštatovanie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2016,

pokiaľ ide o vymedzenie náležitosti protokolu - preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenie
dôkazov, to na strane 4 a nasl. Uvedená časť označeného protokolu spĺňajúca obsahovú požiadavku
kladenú na protokol z daňovej kontroly podľa § 47 písm. h) daňového poriadku zahŕňa i sumarizáciu a
vyhodnotenie dôkazov (strana 5 a nasl.) zo strany správcu dane, viažuce sa i k zdaňovaciemu obdobiu
december 2016. V nadväznosti na takýto obsah protokolu z daňovej kontroly správny súd konštatuje,

že samotný obsah protokolu z daňovej kontroly v označenej časti vyvracia uvedenú námietku žalobcu
a táto je vo väzbe na to hodnotená ako nedôvodná.

9. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že správca dane odmietol vykonať dôkaz kontrolnými výkazmi
dodávateľa, pričom tieto sú spôsobilé preukázať vznik daňovej povinnosti dodávateľa daňového

subjektu, nie je ani táto námietka dôvodná. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 2
daňového poriadku, v zmysle ktorej nie je správca dane pri vykonávaní dôkazov viazaný dôkaznými
návrhmi daňového subjektu. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že správca dane nie je povinný vykonať
všetky daňovým subjektom navrhnuté dôkazy a vždy je vecou jeho úsudku a vyhodnotenia, teda jeho
úvahy pri hodnotení relevantnosti a závažnosti navrhnutého dôkazu vrátane posúdenia schopnosti

navrhnutého dôkazu preukázať alebo nie skutočnosti relevantné pre správne určenie dane, či k
vykonaniu daňovým subjektom navrhnutého dôkazu pristúpi a vykoná ho alebo nie.

10. Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal pri nadobudnutí pochybností o reálnom uskutočnení
obchodov presne špecifikovať dôkazy, ktoré nad rámec zákona požaduje od žalobcu na preukázanie

deklarovaných obchodov, a to neurobil, len v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všeobecné
konštatovanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn.
8Sžf/1/2018 a sp. zn. 6Sžfk/40/2018. Správny súd hodnotí tieto námietky ako nedôvodné.

11. Správny súd v nadväznosti na rozsiahlu repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 26. januára

2021 opätovne konštatuje, že pri prejednaní tejto veci, ktorá je konaním o všeobecnej správnej žalobe
podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku ( ďalej aj „SSP“), sa v celom rozsahu uplatní zásada
koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP. Nakoľko replika zo dňa 26.
januára2021 bolaučinenážalobcomponastúpeníúčinkovkoncentrácie,podrobilsprávnysúdvecnému
hodnoteniu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane len tú

argumentáciu podľa repliky žalobcu, ktorá bola, pokiaľ ide o jej vecný základ, obsiahnutá už vo včas
podanej správnej žalobe a predstavovala len rozvinutie už takto včas vymedzených žalobných bodov.

12. Správny súd konštatuje, že pre súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP rovnako pre znalecký
posudok v zmysle § 207 CSP platí, že je relevantným dôkazom vtedy, pokiaľ posudzuje skutočnosti

založené na vedeckých poznatkoch a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje len odborné
vyjadrenie. Je teda podmienkou relevantnosti takéhoto posudku, že posudzuje skutkové okolnosti a
nie právne otázky, teda nečiní právne posúdenie veci. V posudzovanej veci podľa objednávky žalobcu
na vypracovanie znaleckého posudku bolo znalcovi zadané odpovedať výsostne len na právne otázky,
a to konkrétne sa zoberať splnením alebo nesplnením hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z

pridanej hodnoty podľa Smernice 2006/112/ES a zákona o DPH a stanoviť správnu výšku DPH. Na
túto otázku znalec v posudku aj odpovedal, a to v jeho časti III. záver na strane 44, kde uviedol,
že relevantne a preukázateľne stanovil celkový oprávnený nárok platiteľa DPH na odpočítanie DPH
v úhrnnej výške 96.855,86 eur a na strane 45 prijal záver, že hmotnoprávne zákonné podmienky nauplatnenie práva na odpočítanie DPH boli splnené tak, ako sú hmotnoprávne odôvodnené v časti 2.2.1
znaleckého posudku. Znalecký posudok sa tak nevyjadroval ku skutkovým otázkam, na ktoré treba
vedecké poznatky, ako to má na mysli práve úprava podľa § 207 ods. 1 CSP, ale právne posúdil vec, čo je

v rozpore so zákonnou úpravou podľa § 207 ods. 2 CSP v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku,
podľa ktorého v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa
k právnemu posúdeniu veci. Právne posúdenie veci totiž prináleží jedine súdu. Ani sám žalobca v
konaní pred správnym súdom nevymedzil konkrétne skutkové okolnosti, ku ktorým znalecký posudok
predkladá, len uviedol, že jeho vypracovanie je potrebné pre správne posúdenie všetkých relevantných

skutočností a pre dosiahnutie účelu správneho súdneho konania. Práve vzhľadom na to, že predložený
znalecký posudok, ktorý je súkromným znaleckým posudkom H.. X. E., rieši výlučne právne posúdenie
prejednávanej veci pred správnym súdom, nemôže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v danej veci
a je teda právne irelevantný, z ktorého dôvodu správny súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom H.. X. E.. 03/2020 zo dňa 25.septembra 2020 zamietol.

13. Podaním zo dňa 28.decembra 2021 žalobca dával do pozornosti aktuálnu judikatúru Súdneho
dvora EÚ a súčasne správnemu súdu navrhol, aby prerušil súdne konanie podľa § 100 ods. 2 písm.
a/ SSP až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach vo veci C-154/20 účastníkov
Kemwater ProChemie s.r.o. c/a Odvolací finanční ředitelství, ktoré rozhodnutie môže mať zásadný vplyv
na rozhodnutie v tejto veci. Alternatívne žalobca navrhol postupovať podľa § 100 ods. 1 písm. c/ SSP

a pre ten prípad, že správny súd nebude považovať prejudiciálne otázky Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky (ďalej len „NSS ČR“) za vecné vo vzťahu k predmetu tohto konania a súčasne má
pochybnosťotom,čivierozhodnúťosprávnejžalobe,abysámpodalnaSDEÚnávrhnazačatiekonania
o prejudiciálnej otázke majúc za to, že závery žalovaného a správcu dane v napadnutých rozhodnutiach
sú v rozpore s výkladom práva EÚ; v podaní aj navrhol otázky, ktoré by správny súd mal SD predložiť.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

14. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský
súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil

účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces ( § 440 ods.1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil
napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutia finančných orgánov a vec vráti

príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto
sťažnostné body:

- nezohľadnenie argumentácie sťažovateľa uvedenej v replike, súd nesprávne pristúpil k posúdeniu
argumentácie sťažovateľa uvedenej v replike, ktorú vo významnej časti posúdil ako vznesenie nových
žalobných dôvodov uplatnených po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, nejednalo sa o nové
žalobné námietky ale o rozvinutie argumentácie a doplnenie právneho zdôvodnenia k už vzneseným
žalobným dôvodom;

- nezohľadnenie návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok,
sťažovateľ dal do pozornosti krajského súdu aktuálnu judikatúru SD EÚ, položenie prejudiciálnych
otázok zo strany NSS ČR vo veci C-145/20, súd riadne neuviedol dôvody, prečo nepovažuje za potrebné
otázku položiť, v tejto súvislosti je teda rozsudok nedostatočne odôvodnený;

- sťažovateľ považuje právny názor krajského súdu týkajúci sa výkladu ustanovenia § 46 daňového
priadku správnym orgánom za nesprávny, nakoľko správny orgán je oprávnený robiť len to, čo mu zákon
umožňuje, pričom príslušná právna norma tu správcovi dane ukladá vyslovene možnosť vydať v jednej
daňovej kontrole len jeden protokol;

- vyhodnotenie žalobnej námietky krajským súdom poukazujúcu na nevykonanie zásadného dôkazu
- kontrolných výkazov subjektu, ktorého sťažovateľ označil za dodávateľa zdaniteľného plnenia ako
nedôvodnej, považuje sťažovateľ za absolútne nesprávny, odôvodnenie nevykonania uvedenéhodôkazu zo strany správnych orgánov považuje sťažovateľ za nesprávne a neodôvodnené, kontrolný
výkaz považuje sťažovateľ za dôkaz, ktorý má svoju výpovednú schopnosť;

- finančné orgány podľa názoru sťažovateľa tento dôkaz nevykonali preto, lebo si boli vedomé
skutočnosti, že predmetné obchodné transakcie medzi TK WLP s.r.o. a sťažovateľom sú v nich uvedené
atakýtodôkazazistenietakejtoskutočnostibybolovneprospechichzámeruneuznaťprávosťažovateľa
na odpočítanie DPH;

- TK WLP s.r.o. priznala v príslušnom čase daňovú povinnosť zo všetkých dodávok služieb vykonaných
voči sťažovateľovi, je nesprávnym právnym posúdením krajského súdu, ak kontrolné výkazy nepovažuje
za dôkaz;

- finančné orgány a krajský súd stotožniac sa s ich závermi a právnym posúdením vykonaných dôkazov
neprimerane zaťažili daňový subjekt dôkazným bremenom žiadajúc ďalšie dôkazy, sťažovateľ trvá na

tom, že už v daňovej kontrole uniesol svoje vlastné dôkazné bremeno, zabezpečil všetky dôkazy, ktoré
bolo vzhľadom na prijaté plnenie rozumné a primerané od neho očakávať a to konajúc s odbornou
starostlivosťou;

- nesprávne vymedzenie prenosu dôkazného bremena zo strany správneho súdu ako aj správnych

orgánov, pričom sťažovateľ argumentoval judikatúrou NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 8Sžfk/1/2018;

- rovnako argumentoval tým, že skutočnosť, že dodávateľ sťažovateľa, resp. jeho subdodávatelia boli
nekontaktní a nepredložili žiadne dôkazy na podporu svojich svedeckých výpovedí, nemožno pričítať
na ťarchu sťažovateľa;

- zároveň namietal, že správca dane ani žalovaný nepostupovali podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku,
teda nevyzvali ho k podaniu vysvetlenia, týkajúce sa sťažovateľom navrhnutých dôkazov;

- správny súd nesprávne vyhodnotil a zaujal nesprávne právne závery k znaleckému posudku č. 03/2020

zo dňa 27.septembra 2020 vyhotoveného H.. X. E., súd sa mal podľa názoru sťažovateľa oboznámiť s
metodikou znaleckého skúmania a zdôvodnenia metodológie znalca pri znaleckom skúmaní a až potom
z posudku vyvodzovať závery;

- sťažovateľ splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá príslušný právny predpis na to, aby si uplatnil

odpočet DPH;

-sťažovateľ odmieta,žebysprávcadanejasnespochybnilreálnedodanieslužiebpodľadodávateľských
faktúr, správny súd nesprávne vyhodnotil otázku splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH,
poukázal v tomto smere na judikatúru SD EÚ vo veci sp. zn. C-430/19 z 04.06.2020, C-80/11 a

C-142/11z21.06.2012,C-285/11z06.06.2012,C-18/13z13.02.2014,C-277/14z22.10.2015,C-446/15
z 10.11.2016, C-610/19 z 03.09.2020.

16. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej navrhol, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ a položil
v rámci prejudiciálneho konania nasledovné otázky:

1) Je s právom Únie zlučiteľná vnútroštátna prax, ktorá podriaďuje uplatnenie práva na odpočítanie,
pokiaľ ide o DPH a daň z príjmov právnických osôb, tým, že dotknuté subjekty majú okrem daňovej
faktúry disponovať inými podpornými dokladmi, pričom disponujú aj niektorými inými dokladmi (ako
napríklad fotodokumentácia a svedecké výpovede), t.j. ďalšími dodatočnými podpornými dokladmi, ktoré

vnútroštátne daňové predpisy jasne a presne nevymedzujú, a to aj v prípade, ak dotknuté subjekty nie
sú schopné poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné?

2) Bránia zásady neutrality, proporcionality a ekvivalencie uplatňovaniu práva na odpočítanie, pokiaľ
ide o DPH a daň z príjmov právnických osôb, v prípade dobromyseľnej obchodnej spoločnosti, ktorá

z daňového hľadiska nedopustila pochybenia a ktorej sa odopiera právo na odpočítanie z dôvodu
daňového postupu jej dodávateľov, o ktorom sa predpokladá, že bol neprimeraný, a to na základe
nedostatku dôkazov potvrdzujúcich svedecké výpovede dodávateľov bez toho, aby daňový orgán
špecifikoval aké dôkazy by boli považované za dostatočné, k čomu sa pridáva skutočnosť, že daňovýorgán nepredložil dôkaz o akejkoľvek činnosti, z ktorej by vyplývala daňová alebo trestnoprávna
zodpovednosť uvedených dodávateľov?

3) Ak by bolo potrebné na základe odpovedí na vyššie uvedené otázky nevyhnutné prísť k záveru, že
existencia plnenia z faktúr nebola relevantne spochybnená a daňové bremeno sa neprenieslo na daňový
subjekt, resp. že daňový subjekt podľa svojich najlepších možností dostatočne preukázal spoločnú
existenciu plnenia z faktúr, má sa Smernica č. 2006/112/ES vykladať tak, že bráni takej vnútroštátnej

právnej úprave a vnútroštátnej rozhodovacej praxi súdov alebo iných kompetentných orgánov, podľa
ktorej je možné právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatniť len v prípade, že daňový subjekt
preukáže, že jej tovar alebo službu (zdaniteľné plnenie) dodala zdaniteľná osoba uvedená vo faktúre?

4) Ak by bola odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná a daňový subjekt uvedenú dôkaznú povinnosť
nesplní, pretože nebude dostatočne preukázané, že zdaniteľné plnenie dodala zdaniteľná osoba

uvedená vo faktúre, možno tomuto daňovému subjektu odoprieť právo na odpočet dane na vstupe bez
toho,abybolopreukázané,žetátozdaniteľnáosobavedelaalebomohlavedieť,ženadobudnutímtovaru
alebo služieb zúčastňuje daňového podvodu?

17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

18. Prejednávaná vec bola dňa 19.09.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/98/2022.

19. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.

c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.

20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

21. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj
právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s

obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane (rozsudok
sp. zn. 10Sžfk/1/2021, 6Sžfk/2/2021 a sp. zn. 5Sfk/100/2022, pričom v uvedených rozhodnutiach
kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na
ďalšie konanie).

22. Z vyššie uvedených vecí kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP osobitne poukazuje na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/100/2022 zo dňa 26.10.2023 (zdaňovacie obdobie
september 2016), ktorý sa týkal tej istej daňovej kontroly u žalobcu (zdaňovacie obdobia január 2016
až december 2016). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto
rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje

a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky
odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi
odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.23. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nevykonania dokazovania kontrolnými výkazmi dodávateľa v
obdobnej veci totožného sťažovateľa s iným dodávateľom, avšak rovnakým modus operandi, kasačný
súd v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/1/2021 zo dňa 27. apríla 2022 uviedol:

24. „27. Správca dane navyše ani celkom zrejme nevyčerpal všetky dostupné dôkazy, ktoré boli v konaní
k dispozícii. Sťažovateľ dôvodne namieta nevykonanie kontrolných výkazov dodávateľa MMBC Alfa,
s.r.o.. Kasačný súd je presvedčený, že i keď tento dôkaz sám o sebe nie je nespochybniteľný, tak stále
môže dopomôcť k dokresleniu skutkového stavu pre správcu dane. Totiž, ak by mal dodávateľ MMBC

Alfa,s.r.o.vkontrolnýchvýkazochvedenéfaktúry,nazákladektorýchsisťažovateľuplatnilodpočetDPH,
tak by tento dôkaz mohol, i keď len čiastkovo, preukazovať riadne vedenie týchto faktúr v účtovníctve
dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. a tým vyvracať tvrdenie správcu dane, že pokiaľ nie je možné skontrolovať
účtovníctvo dodávateľa uvedeného na faktúre, tak nie je možné považovať faktúry za vierohodné,
pretože nie je možné zistiť, či má takýto subjekt vôbec tento doklad vo svojom účtovníctve zaúčtovaný
a daň odvedenú. Tento záver podporuje aj účel kontrolných výkazov, ktorý zákonodarca vyjadril v

dôvodovej správe k novele uskutočnenej zákonom č. 360/2013 Z.z. nasledovne: „Kontrolný výkaz, ako
dokumentobsahujúciinformácieovymedzenýchdodávkachtovaruaslužiebplatiteľovdanenavstupeaj
výstupe,predstavujejedinečnýzdrojinformáciíprefinančnúsprávu.Prostredníctvomautomatizovaného
systému krížovej kontroly v ňom uvedených údajov bude finančná správa vedieť efektívne plánovať
daňové kontroly. Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného

plnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere
dane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a
ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozšírenie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných
povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní. Krížovou kontrolou údajov, uvedených v
kontrolných výkazoch vzájomne obchodujúcich platiteľov dane, bude možné napríklad:

- odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody
- odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, pričom
odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie
faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry
- monitorovať rizikových platiteľov dane

- preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov“

25. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, ktoré poukazovali na nesprávne vymedzenie prenosu
dôkazného bremena a nesprávne vyhodnotenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH
poukazuje kasačný súd na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Sfk/34/2021 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom tento k argumentácii sťažovateľa ďalej uviedol:
„13. ........ Kasačný súd súhlasí so záverom správneho súdu, podľa ktorého správca dane nie je povinný
vykonať každý dôkaz navrhnutý daňovým subjektom. V zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku je však
povinný pri vedení dokazovania čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Z vyššie citovaného rozsudku pritom
vyplýva, že vykonanie dokazovania kontrolnými výkazmi dodávateľa môže výrazným spôsobom pomôcť

dotvoriť zisťovaný skutkový stav. Kasačný súd súhlasí s tvrdením nachádzajúcim sa na s. 31 rozhodnutia
správcu dane v tom, že kontrolné výkazy priamo nepreukazujú dodanie služby dodávateľom žalobcovi.
Pomáhajú však dotvárať celkový obraz o zdaniteľnom obchode. S ohľadom na uvedené skutočnosti
kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku ako dôvodnú.

14. K posúdeniu námietok týkajúcich sa splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH
kasačnýsúduvádza,žehmotnoprávnymipodmienkamipreuznanieodpočtudanezpridanejhodnotysú:
a)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávonaodpočítaniedane,musiabyťdodanéaleboposkytnuté
inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne
plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne

použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Tieto požiadavky pritom vyplývajú z ustanovení
§ 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj z čl. 168 písm. a) smernice Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (porovnaj rozsudok
sp. zn. 2Sfk/12/2021 z 29. mája 2023).

15. V predmetnej veci nebola sporná existencia zdaniteľného plnenia, čo priznal aj žalovaný na
pojednávaní pred správnym súdom. Z uvedenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie žalobcom
vyplýva, že dodávateľ môže dodať tovar alebo službu aj subdodávateľsky.16. Žalobca v konaní netvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo priamo dodané jeho dodávateľom. V rámci
konania poukázal, že zdaniteľné plnenie bolo dodávané subdodávateľsky, kde vystupovali spoločnosť
TREZ Slovakia s.r.o. a CreoArt s.r.o. Nie je pritom sporné, že žalobca komunikoval s dodávateľom,

spoločnosťou TK WLP s.r.o.

17. Pre posúdenie tejto veci považuje kasačný súd za zásadný rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-610/2019 z 3. septembra 2020, podľa ktorého: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality,

efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe
ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po

druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že

sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

18. Predmetný rozsudok vyvracia tvrdenie žalovaného, že plnenie muselo byť realizované priamo

dodávateľom žalobcu. Vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie je prelomový v tom, že
pre účely odpočtu DPH nemusí byť žalobcom určená totožnosť osoby, ktorá zdaniteľné plnenie reálne
dodala. Ani zákon o DPH neustanovuje ako hmotnoprávnu podmienku dodanie zdaniteľného plnenia
priamo dodávateľom. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) je odpočet DPH viazaný na uplatnenie tovarov a
služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané. Z predmetného ustanovenia však nevyplýva, že by nemohli

byť dodané subdodávateľsky.

19. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd vo svojom rozsudku nesprávne právne posúdil
vec. Kasačný súd znovu zdôrazňuje, že nebol spor o existencii zdaniteľného plnenia a obchodného
vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou TK WLP s.r.o. v postavení dodávateľa. V zmysle citovaného

rozsudku preto správny súd považoval za nesprávne právne posúdenie, ak správny súd za v súčasnosti
zisteného skutkového stavu konštatoval správnosť záverov žalovaného a správcu dane o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.“

26. Vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom

správneho súdu, že znalecký posudok bol doručený správnemu súdu až po uplynutí lehoty na včasné
podanie správnej žaloby. Vzhľadom k tomu sa týmto dôkazom správny súd nemohol zaoberať. Kasačný
súd dodáva, že bude potrebné, aby sa v ďalšom konaní žalovaný zaoberal s prípustnosťou predmetného
znaleckého posudku a následne s jeho obsahom.

27. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na prerušenie kasačného konania do rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C 154/20 - Kemwater ProChemie kasačný súd dáva do pozornosti, že v predmetnej
veci bolo rozhodnuté rozsudkom C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021. Z uvedeného dôvodu kasačný
súd nepovažoval za potrebné konanie prerušiť a ani sa obrátiť na Súdny dvor EÚ s obdobnými
prejudiciálnymi otázkami. Súdny dvor EÚ sa zaoberal problematikou preukázania osoby deklarovaného

dodávateľa, ako hmotnoprávnej podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH. V prejednávanom
prípade však zatiaľ nebolo ustálené, že sa jednalo o obdobnú situáciu, než akú riešil Súdny dvor EÚ,
keďže ani sťažovateľ a ani žalovaný netvrdili, že skutočným dodávateľom sťažovateľa síce nebola
zdaniteľná osoba uvedená na faktúrach, ale išlo o iný subjekt s postavením zdaniteľnej osoby.

28. K spôsobu uplatňovania a výkladu aktuálnej rozhodovacej činnosti SD EÚ kasačný súd odkazuje na
svojunovšiurozhodovaciučinnosť-napr.rozhodnutiaNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30. marca 2022 (body 50 až 63), či sp.zn. 10Sžfk/7/2021 zo dňa 25. mája
2022 (body 29 až 38) a iné.29. Z dikcie kasačnej sťažnosti kasačný súd neposúdil časti týkajúce sa prerušenia konania a položenia
prejudiciálnych otázok za návrh žalobcu, ale poukázanie na možnosť postupovať z úradnej moci týmto

spôsobom. Z tohto dôvodu kasačný súd o prerušení konania nerozhodol procesným rozhodnutím.
Uvádza však, že súčasná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie dostatočným spôsobom rieši
nastolený problém. Z tohto dôvodu by prerušenie tohto konania a obrátenie sa na Súdny dvor Európskej
únie bolo nadbytočné (porovnaj k tomu rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-561/19 zo 6. októbra
2021).

VI. Záver

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP),
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a

prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol,
kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP
zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

31. Kasačný súd sa oboznámil s podaniami sťažovateľa, administratívnym a súdnym spisom
ako aj označenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a kasačného súdu. Neidentifikoval pritom
žiadne podstatné argumenty, s ktorými by sa kasačný súd v označených obdobných rozhodnutiach
nevysporiadal a ani nezistil iné dôvody, pre ktoré by sa kasačný súd mal od záverov označených
rozhodnutí kasačného súdu v obdobných veciach odchýliť.

32. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie.
Žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.

1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.