Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204952
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6618204952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: KREMPOS, spol. s r.o.,
Masarykova 30, 984 01 Lučenec, IČO: 31 617 212, zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, Dr. Vodu
2, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná 4826/12, 815
26 Bratislava, IČO: 30 794 323, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/21/2019-315 zo dňa 22.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/21/2019-315 zo dňa
22.06.2021 potvrdzuje.

Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 137, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2018 sa žalobca domáhal

určenia, že Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 064BB070034
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016 (ďalej aj „Zmluva“ a „Zmluva o NFP č.
064BB070034“), urobené listom zo dňa 15.01.2018, je neplatné a Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 064BB070034 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016
naďalej trvá.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení.

Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že je daný naliehavý právny záujem, nakoľko existuje
stav právnej neistoty, ktorý sa rozhodnutím o žalobe odstráni. V prípade určenia neplatnosti odstúpenia
od zmluvy sa bude Zmluva o NFP č. 064BB070034 považovať za platnú, a práva a povinnosti účastníkov
zmluvy budú naďalej trvať. Zároveň mu vznikne nárok na nenávratný finančný príspevok za realizáciu
projektu, na ktorý má nárok, pokiaľ by nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Právny stav žalobcu sa takýmto
rozhodnutím súdu zmení, pretože mu vznikne uvedený nárok a žalobca môže postupovať v zmysle čl.
4.7 Zmluvy, ktorý definuje postup pri ukončení projektu a podaní záverečnej žiadosti o platbu. V závere

vyjadrenia navrhol, aby súd určil, že práva a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o NFP č. 064BB070034
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016 trvajú.Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2021 súd s poukazom na ustanovenia § 139 až 143 CSP
pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v určení, že práva a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o NFP č.
064BB070034 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016 trvajú.

Súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou (po pripustení zmeny) domáhal určenia, že
aj naďalej trvajú ich vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy, ktorú mali uzavretú. Základným
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení trvania práv a povinností z uvedenej zmluvy nepreukázal. Rozhodnutie súdu

určujúce, že tieto práva a povinnosti trvajú, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie žalobcu.
Otázku trvania práv a povinností z uzavretej zmluvy je možné posúdiť ako prejudiciálnu otázku, rovnako
tak ako aj neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ktorej určenia sa žalobca pôvodne, pred pripustením
zmeny žaloby, domáhal. Ak by žalovaný dobrovoľne nesplnil záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy,
žalobca by nemal inú možnosť, ako domáhať sa splnenia týchto záväzkov žalovaného žalobou o
splnenie povinnosti [§ 137 písm. a) CSP]. Pokiaľ má žalobca za to, že odstúpenie od zmluvy je

neplatné, a práva a povinnosti z uzavretej zmluvy aj naďalej trvajú, mal podať žalobu o zaplatenie
konkrétnej sumy predstavujúcej nenávratný finančný príspevok, pričom neplatnosť odstúpenia trvanie
práv a povinností by sa riešila ako prejudiciálna otázka. Určovacia žaloba by pritom mala byť spôsobilá
predísť prípadným ďalším žalobám. Závery súdu korešpondujú aj s doterajšou konštantnou judikatúrou
v riešení otázky preukazovania naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách, z ktorej súd

poukázal na rozhodnutie R 17/1972 a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 49/2003 uverejnené
v ZSP 75/2003, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 uverejnené v ZSP 81/2006, sp. zn. 1 M Cdo 7/2004 uverejnené
v ZSP 17/2008.
Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch žalobcu k tvrdeniam protistrany. Súd poukázal na to,
že výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp.

preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie
je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Strana žalobcu sa v konaní
k tvrdeniam žalovaného vyjadrila písomným podaním ako aj prednesom svojho právneho zástupcu.
Nakoniec v dôsledku nepreukázania naliehavého právneho záujmu súd považoval výsluch žalobcu
(konateľa) za nadbytočný. Na základe uvedeného bol návrh na doplnenie dokazovania zamietnutý.

Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Nestotožnil sa s výrokmi napadnutého rozsudku a jeho odôvodnením. Zastával názor, že je daný
naliehavý právny záujem, nakoľko existuje stav právnej neistoty, ktorý sa vyhovením žalobe odstráni. V
prípade určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa bude Zmluva o NFP č. 064BB070034 považovať za
platnú, a práva a povinnosti účastníkov zmluvy budú naďalej trvať. Zároveň žalobcovi vznikne nárok na
nenávratný finančný príspevok za realizáciu projektu, na ktorý má nárok, pokiaľ by nedošlo k odstúpeniu

od zmluvy. Právny stav žalobcu sa takýmto rozhodnutím súdu zmení, pretože mu vznikne uvedený
nárok a žalobca môže postupovať v zmysle čl. 4.7 Zmluvy, ktorý definuje postup pri ukončení projektu a
podaní záverečnej žiadosti o platbu. Žalobca projekt ukončil a naplnil jeho ciele, nakoľko je v prevádzke
a slúži pre potreby širokej verejnosti. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži
potrebám praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie sporov; ak však určovacia žaloba

vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je
možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 40/1996, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 06. decembra 2012 sp. zn.
5 Cdo 31/2011). Žalobca mal za to, že ním podaná žaloba v znení písomných a ústnych vyjadrení
vytvára pevný základ pre právny vzťah strán sporu. Namietal, že súd nezdôvodnil, prečo žaloba podaná

žalobcom netvrdí pevný základ pre právny vzťah strán sporu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 9Cdo/7/21 zo dňa 14.04.2021. K otázke naliehavého právneho
záujmu Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého zásadne síce platí, že možnosť žaloby
na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej; tento predpoklad však nemožnochápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu
bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie,
nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno

považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale viedla by len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne
vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadne ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na plnenie
nemožno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, treba pripustiť určovaciu
žalobu aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Nesprávne posúdenie otázky naliehavého

právneho záujmu v zmysle, že tento nie je daný, znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej
ochrany, a teda popretie samej podstaty základného práva na súdnu ochranu. Vyplýva to zo skutočnosti,
že súd rozhodne o žalobe bez skúmania jej podstaty (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 137/2008). Súdy sú preto
povinné venovať otázke naliehavého právneho záujmu ako nevyhnutného procesného predpokladu
úspešnosti určovacej žaloby náležitú pozornosť a posúdiť ju zo všetkých do úvahy prichádzajúcich
hľadísk.Súduvedenénevykonalažalobuzamietolbeztoho,abysazaoberalvecouvjejmerite.Dovolací

súd v uznesení č. 9Cdo/7/21 zo dňa 14.04.2021 podporne poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu
SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 35/2019. Súd mal vychádzať zo základných princípov CSP
vyjadrených v čl. 2 a 3, a teda dbať najmä na to, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný

(neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone,
ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade
s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R 46/2000). Napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté
o zamietnutí žaloby len z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, teda bez toho, aby sa
predmetom sporu meritórne zaoberal. Takýto postup nemožno považovať za súladný so základnými

princípmi CSP.
Žalobca ďalej uviedol, že navrhol doplniť dokazovanie o výsluch žalobcu k tvrdeniam protistrany.
Súd navrhovaný dôkaz zamietol z dôvodu, že ho považuje za nadbytočný v dôsledku nepreukázania
naliehavého právneho záujmu. Namietal, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz bez ďalšieho
zdôvodnenia, napriek tomu, že mohol byť vykonaný priamo na pojednávaní bez potreby odročenia

pojednávania. Žalobca nevidel dôvod, prečo dôkaz nebol vykonaný, nakoľko by nedošlo ani k porušeniu
zásady koncentrácie, keďže žalobca bol prítomný na pojednávaní. Nevykonaním navrhovaného dôkazu
ako aj nezaoberaním sa materiálnym predmetom sporu, súd znemožnil realizáciu procesných oprávnení
žalobcu ako strany sporu a zasiahol do práva na spravodlivý proces. Žalobca zastával názor, že došlo
k porušeniu princípu rovnosti strán ako aj princípu ústnosti. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie a aby priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.10.2021. Spochybnil

včasnosť podania odvolania žalobcom. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania žalobcu a zastával názor, že súd
rozhodol správne bez procesných vád, dostatočne zdôvodnil nedostatok naliehavého právneho záujmu,
na základe ktorého žalobu zamietol. Uviedol, že zmenou žalobného návrhu sám žalobca uznal, že
podľa § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem absentuje. Pri posudzovaní žaloby podľa žalobcom
navrhovaného postupu podľa § 137 písm. d) CSP žiadny osobitný právny predpis o určenie právnej

skutočnosti, ktorou odstúpenie je, v danej veci nie je, teda takáto žaloba je neprípustná. Obsahom žaloby
nemôžebyťurčenieprávazadobuminulúaanidobudúcnosti-rozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.
2 Cdo 32/98, sp. zn. 2 Cdo 131/06. Vzhľadom na preventívny charakter určovacej žaloby mal žalovaný
za to, že nie je prípustná, nakoľko k porušeniu práva alebo teda zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným už došlo, a to odstúpením od Zmluvy, a tak súd v čase rozhodovania nemôže vysloviť, že trvá

zmluvný vzťah, ktorý de iure zanikol. Takýto určovací rozsudok súdu by bol právne bezvýznamným. Na
dôvažok Zmluva o NFP č. 064BB070034 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016 bola
uzavretá na dobu určitú. Podľa čl. 3.1. tejto zmluvy skončila dňa 17.08.2020, čo bolo na pojednávaní
žalovaným uvedené. Teda ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 22.06.2021 právo, resp. právny vzťah
neexistuje, a teda ani naliehavý právny záujem neexistuje. Žalobca taktiež žiadal, aby súd určil, že

práva a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o NFP č. 064BB070034 uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 17.8.2016 trvajú, pričom zmenil svoj dôvod naliehavého právneho záujmu tak, že nárok
na nenávratný finančný príspevok mu právom prislúcha. Lenže pri NFP sa jedná o refundáciu, o ktorú
sa žiada žiadosťou o platbu, ku ktorej je prijímateľ povinný doložiť dokumentáciu v zmysle zmluvy oNFP (čl. 6). Pritom táto žiadosť podlieha následnému kontrolnému a schvaľovaciemu procesu, ktorej
výsledkom môže byt' za splnenia podmienok refundácia a nemusí lebo za stanovených podmienok
možno príspevok zamietnuť, odňať, znížiť, pozastaviť atď. (čl. 4, 6.6. zmluvy). Keďže podľa Zmluvy o

NFP má žalobca splniť všetky podmienky uvedené v zmluve, žalobca ich už pred podaním žiadosti o
platbu, ukončením zmluvy nesplnil a nedodal celú dokumentáciu do 31.12.2016 podľa bodu 7.13 zmluvy
o NFP. Teda NFP mu neprislúcha a aj táto argumentácia je nedôvodná. Pokiaľ ide o žalobcom namietané
zamietnutie navrhovaného dôkazu na pojednávaní výsluchom prítomného žalobcu, žalovaný uviedol,
že tento dôkaz bol navrhnutý až po žalovaným predloženom prípise MV SR, NAKA PZ adresovanom

žalovanému na nahliadnutie súdu ohľadne žiadosti o vypracovanie správy k predmetnému projektu a
predloženie materiálov. Zastával názor, že súd zamietol tento návrh dôkazu oprávnene (okrem toho, že
zo zákona je na to oprávnený) z toho dôvodu, že s danou žalobou a preukázaním naliehavého právneho
záujmu priamo nesúvisel. Po vecnej stránke žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Námietky žalobcu považoval za nedôvodné a naďalej zastával právny názor, že odstúpenie od Zmluvy
o NFP je platné, spĺňa podmienky v zmysle 344 OBZ, keďže Zmluva o NFP v bode 7.14. odstúpenie

ustanovuje, a podľa 349 OBZ odstúpenie bolo žalobcovi doručené, a teda Zmluva o NFP zanikla ku dňu
jejdoručeniadruhejstranedňa26.01.2018,aprávaapovinnostiznejkudňuvydaniarozhodnutiasúdom
netrvajú. Žalovaný mal preto za to, že naliehavý právny záujem žalobcu nebol žalobcom preukázaný
a ani argumenty uvedené v odvolaní žalobcu na tom nič nezmenili. Na základe uvedeného žalovaný
navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.01.2022. Uviedol, že
lehota na podanie odvolania bola z jeho strany zachovaná. Tvrdil, že v žiadnom prípade neuznal, že
absentuje naliehavý právny záujem, uvádza práve opak - a to, že je daný naliehavý právny záujem. V
tejto súvislosti poukázal na svoju repliku zo dňa 08.04.2019. Zastával názor, že pokiaľ by súd rozhodol

o určení neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy, znamenalo by to, že zmluvný vzťah medzi
stranami trvá a nebol by žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by malo nasledovať ďalšie súdne
konanie. Pokiaľ by súd rozhodol, že zmluvný vzťah naďalej trvá, bolo by postačujúce uzatvoriť Dodatok
k zmluve, ktorým by došlo k predĺženiu lehoty platnosti zmluvy a zároveň k predĺženiu lehoty na podanie
žiadosti o platbu zo strany žalobcu. Žalobca bol oprávnený podať jednu žiadosť o platbu za rok. Žalobca

mal v záujme podať žiadosť až po zhotovení stavby. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku bola uzatvorená dňa 17.08.2016; dňa 26.01.2018 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od
zmluvy. Po doručení odstúpenia od zmluvy by žalobca zbytočne zasielal žalovanému žiadosť o platbu,
nakoľkožalovanýnereagovalaninavýzvunaspäťvzatieúčinkovodstúpeniaodzmluvy.Pretosažalobca
domáha toho, aby súd určil, že práva a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o NFP č. 064BB070034

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa17.08.2016 trvajú a po vyhovení žalobe bude podaná zo
strany žalobcu žiadosť o platbu. V súvislosti s návrhom na doplnenie dokazovania o výsluch žalobcu k
tvrdeniam protistrany žalobca uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného a k prípisu,
ktoré boli súdu rovnako predložené až na pojednávaní. Súd zamietol vykonať len dôkaz navrhovaný
žalobcom z dôvodu nadbytočnosti. Dôkaz zo strany žalovaného bol na pojednávaní vykonaný. Žalobca

nevidel dôvod, prečo ním navrhnutý dôkaz nebol vykonaný, nakoľko by nedošlo ani k porušeniu zásady
koncentrácie, keďže žalobca bol prítomný na pojednávaní. Namietal, že nevykonaním navrhovaného
dôkazu ako aj nezaoberaním sa materiálnym predmetom sporu, súd znemožnil realizáciu procesných
oprávnení žalobcu ako strany sporu a zasiahol do práva na spravodlivý proces.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.02.2022. Trval na tom, že
Zmluva o NFP č. 064BB070034 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016 bola uzavretá
na dobu určitú. Podľa čl. 3.1. tejto zmluvy skončila dňa 17.08.2020, lebo žalobca sa zaviazal najneskôr
do 4 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy podať záverečnú ŽoP, čo nerealizoval. V bode 3.2.
predmetnej zmluvy je uvedené: „Termín podania záverečnej ŽoP podľa ods. 3.1. zmluvy je konečný a

nie je možné ho meniť ani dodatkom k zmluve o poskytnutí NFP.“. Ku dňu vyhlásenia rozsudku právo,
resp. právny vzťah neexistuje, a teda naliehavý právny záujem neexistuje a žalobca ho ani nepreukázal.

6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskéhosúdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 25Cb/21/2019-315 zo dňa
22.06.2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

8. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/21/2019-315 zo dňa 22.06.2021, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného

rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

12. Odvolací súd na úvod konštatuje, že odvolanie žalobcu bolo podané včas, keď rozsudok č.k.
25Cb/21/2019-315 zo dňa 22.06.2021 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 26.07.2021 a
odvolanie žalobcu bolo súdu doručené dňa 10.08.2021, t.j. v zákonnej lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia v zmysle § 362 ods. 1 CSP.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že je daný naliehavý právny záujem, nakoľko existuje stav právnej
neistoty, ktorý sa vyhovením žalobe odstráni. Uviedol, že v prípade určenia neplatnosti odstúpenia od
zmluvy sa bude Zmluva o NFP č. 064BB070034 (ďalej len „Zmluva“) považovať za platnú, a práva a

povinnosti účastníkov zmluvy budú naďalej trvať. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
zdôrazniť, že hoci žalobca sa žalobou pôvodne domáhal určenia, že odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. 064BB070034 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa
17.08.2016, urobené listom zo dňa 15.01.2018, je neplatné a Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 064BB070034 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016

naďalej trvá, súd na pojednávaní dňa 22.06.2021 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v určení, že práva
a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o NFP č. 064BB070034 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 17.8.2016 trvajú. Po pripustení zmeny žaloby zo strany súdu sa teda žalobca v konaní nedomáhal
určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ale určenia, že práva a povinnosti účastníkov podľa zmluvy
trvajú. Odvolací súd podotýka, že v prípade, ak by sa žalobca domáhal určenia neplatnosti odstúpenia

od zmluvy, takáto žaloba by musela byť zamietnutá, pretože jej prípustnosť nevyplýva z osobitného
predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového
poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať
týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022

sp. zn. 1Obdo/51/2021)

14. Vzhľadom na pripustenie zmeny žaloby súd skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, že práva a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o NFP č. 064BB070034
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.08.2016 trvajú, nakoľko existencia naliehavého

právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určení, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137
písm. c) CSP. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej
žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. Nakoľko
dôvodom zamietnutia žaloby súdom bola práve absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu napožadovanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho súd vec meritórne neskúmal,
odvolací súd v odvolacom konaní primárne skúmal, či súd správne právne posúdil otázku ne/existencie
naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení, že práva a povinnosti účastníkov

podľa predmetnej zmluvy trvajú. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že
nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať
naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom,
že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Náležité

odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom
na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej
žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že
vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý
chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací

rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má
žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej
žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na
splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia,
ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu

právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť
žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že
žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo
je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude
existovať rozhodnutie súdu o ne/existencii predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru

určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok.

15. Odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal naliehavý právny záujem na určení trvania práv a
povinností účastníkov podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 064BB070034

uzatvorenejmedzižalobcomažalovanýmdňa17.08.2016.Odvolacísúdsastotožnilsprávnymnázorom
súdu, že rozhodnutie súdu určujúce, že tieto práva a povinnosti trvajú, nemôže byť spôsobilé zlepšiť
právne postavenie žalobcu. Otázku trvania práv a povinností z uzavretej zmluvy je možné posúdiť ako
prejudiciálnu otázku, rovnako tak ako aj neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ktorej určenia sa žalobca
pôvodne, pred pripustením zmeny žaloby, domáhal. Ak by žalovaný dobrovoľne nesplnil záväzky

vyplývajúce z predmetnej zmluvy, žalobca by nemal inú možnosť, ako domáhať sa splnenia týchto
záväzkov žalovaného žalobou o splnenie povinnosti [§ 137 písm. a) CSP]. Súd v tomto smere správne
poukázal na to, že pokiaľ má žalobca za to, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, a práva a povinnosti
z uzavretej zmluvy aj naďalej trvajú, mal podať žalobu o zaplatenie konkrétnej sumy predstavujúcej
nenávratný finančný príspevok, pričom neplatnosť odstúpenia a trvanie práv a povinností by sa riešila

ako prejudiciálna otázka. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry je v zásade
potrebné vychádzať z toho, že určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie
ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva,
teda vtedy, keď sa žalobca nemôže domáhať ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie. V danom
prípade určovacia žaloba žalobcu nie je správnym a účinne zvoleným procesným nástrojom ochrany

tvrdeného žalobcovho práva. Žalobcom požadovaným určením trvania práv a povinností z predmetnej
zmluvy v tomto súdnom konaní by sa s konečnou platnosťou neodstránila spornosť práva, nepredišlo
by sa ďalším sporom, takéto rozhodnutie by nevytvorilo v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného
pevný právny základ pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu až do tej miery, aby sa tým účinne
predišlo žalobe o plnenie. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení by sa

neodstránil, pretože určovacím výrokom súdu by sa vyriešila len predbežná otázka. Vydaním žalobcom
požadovaného rozhodnutia by nedošlo k odstráneniu spornosti medzi subjektmi konania, a to vzhľadom
na to, že rozhodnutie súdu o určení trvania práv a povinností účastníkov podľa Zmluvy by nevyhnutne
neeliminovalo podanie žaloby na plnenie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný
iba v prípade, ak požadované určenie definitívne vyrieši stav právnej neistoty, a naopak, nie je daný

v prípade, ak by rozhodnutie súdu mohlo vyvolať ďalšie spory. Keďže žalobca existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení trvania práv a povinností z uvedenej zmluvy nepreukázal, súd postupoval
správne, keď žalobu zamietol.16. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby len
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, teda bez toho, aby sa súd predmetom sporu
meritórne zaoberal, ktorý postup podľa žalobcu nemožno považovať za súladný so základnými princípmi

CSP. Uvedenú námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení trvania práv a povinností z uvedenej zmluvy nepreukázal,
súd postupoval správne, keď žalobu bez meritórneho preskúmania zamietol. O vecnej opodstatnenosti
žaloby môžu súdy rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo
svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak,

že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho
účastníka konania [spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)].

17. Čo sa týka námietky odvolateľa vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, keď súd zamietol návrh
žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle

ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé,
že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Zároveň v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP súd
v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal navrhnutý výsluch žalobcu
k tvrdeniam protistrany, keď uviedol, že strana žalobcu sa v konaní k tvrdeniam žalovaného vyjadrila
písomným podaním, ako aj prednesom svojho právneho zástupcu a zároveň v dôsledku nepreukázania

naliehavého právneho záujmu súd považoval výsluch žalobcu (konateľa) za nadbytočný. Vzhľadom
na to, že dôvodom pre zamietnutie žaloby bola absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení, odvolací súd má za to, že súd postupoval správne, keď uvedený návrh
žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol. Okrem toho odvolanie možno v zmysle § 365 ods. 1
písm. e) CSP odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Žalobca však v odvolaní žiadnym spôsobom neuvádza, z akých dôvodov
mal byť navrhovaný výsluch žalobcu potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu v
tomto konaní. Aj z tohto dôvodu je uvedená námietka žalobcu nedôvodná.

18. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn.
6 Cdo 145/2011).

19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
25Cb/21/2019-315 zo dňa 22.06.2021 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu
žiadne nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).