Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Lenka Müllerová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122238524
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6122238524.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

žalobcu: Stav DM, s.r.o., so sídlom Konská 402, Rajecké Teplice 013 13, IČO: 43 852 319, zastúpený:
JUDr. Andrea Cúgová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava – mestská časť Ružinov 821
08, proti žalovanému: PROSARD, s.r.o., so sídlom Jabloňová 850/77, Žilina 010 04, IČO: 36 440 957,
zastúpený: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom Hodžova 13, Žilina 010 01, o zaplatenie 63.149,43
eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní
domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 63.149,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne počítané zo sumy 63.149,43
eur od 20.05.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil
tým, že peňažný nárok vznikol zo Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vykonávanie stavebných prác
– zateplenie č. XXX/XXXX na stavbe označenej A. B. A.. Ako dôkaz žalobca k žalobe pripojil kópiu

faktúry č. 2021/007 zo dňa 19.04.2021, znejúcej na sumu 63.149,43 eur s dátumom splatnosti faktúry
dňa 19.05.2021.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa
30.03.2022, proti ktorému žalovaný podal včasný a vecne odôvodnený odpor. Žalovaný odpor odôvodnil
tým,žepohľadávkužalobcuneuznáva,žalobcomvystavenáfaktúrazodňa19.04.2019bolažalovanému
doručená dňa 21.04.2021, t. j. po viac ako 2 rokoch. Uvedenú faktúru žalovaný vrátil žalobcovi

prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 30.04.2021. Následne bola žalovanému dňa
13.07.2021 doručená ďalšia faktúra žalobcu č. 2021/007 zo dňa 19.04.2021, ktorú žalovaný opätovne
vrátil žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 15.07.2021. Žalovaný namieta,
že žalobca nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej sumy a uplatnený nárok žalobcu označil za zjavne
neopodstatnený.

3. Ako dôkaz žalovaný k odporu pripojil list adresovaný žalobcovi dňa 15.07.2021 a dňa 30.04.2021,

obe listiny s označením „PROSARD, s.r.o. - vrátenie faktúry“.

4. V reakcii na procesnú obranu žalovaného žalobca uviedol, že medzi procesnými stranami bola
uzatvorená Všeobecná zmluva o dielo, ktorej predmetom boli vo vyjadrení žalobcu označené stavbyv rozsahu objednávky žalovaného s tým, že uvedená zmluva mala byť modifikovaná podľa potrieb
jednotlivýchstaviebústnymidohodamistrán.Sporyohľadomúhradycenyzadielovzniklimedzistranami
pri diele s označením A. B.. Hlavným objednávateľom tejto stavby bola spoločnosť A. B., C., D.:

XX XXX XXX, pričom Zmluva bola uzatvorená medzi touto spoločnosťou a žalovaným. Podľa tvrdení
žalobcu medzi stranami došlo k dohode, v zmysle ktorej majú obe firmy, t. j. žalobca a žalovaný
rovnocenné postavenie vo vzťahu k vykonávaniu diela A. B., pričom zisk z vykonávania diela mal byť
rozdelený rovným dielom medzi obe spoločnosti, obdobne ako pri stavbe C. E., v zmysle ktorej tak bolo
stranamiplnené.Ďalejstranydohodli,žežalobcabudespolupracovaťnadanejzákazkesospoločnosťou

F. C., D.: XX XXX XXX s tým, že finančné vysporiadanie medzi žalobcom a spoločnosťou F. C. si
dohodnú tieto strany medzi sebou. Žalobca a žalovaný spoločne vypracovali cenovú ponuku na stavbu
A. B.. Zisk z vykonávania diela mal byť rozdelený na polovicu tak, že z celkovej ceny, ktorú uhradí firma
A. B., C. žalovanému, po odpočítaní nákladov na nákup materiálu a cenu práce si rozdelia žalobca
a žalovaný rovnakým dielom. Spoločnosť C. G. C. mala zabezpečiť pracovníkov na stavbu, pričom
konateľ žalobcu G. H. zabezpečoval technickú časť stavby a ním poverená osoba C. H. menežoval

jednotlivých pracovníkov, riešil účtovné záležitosti, ktoré konzultoval priamo s účtovníčkou firmy žalobcu
pani I. J., zabezpečoval spracovanie rôznych listinných podkladov, objednávok a prípadných reklamácií.
G. H. aj C. H. na stavenisku vystupovali v pozícii menežérov spoločnosti žalovaného a rovnako sa
účastnili kontrolných dní na stavbe. Pred začatím prác bola medzi konateľmi žalobcu, žalovaného
a spoločnosti F., C. uzatvorená dohoda o tom, že každému z konateľov týchto spoločností bude každý

mesiac vyplácaná odmena vo výške 1.500,- eur a ostatná časť zisku bude rozdelená po ukončení diela,
avšak napokon sa od tejto dohody upustilo s vymedzením ako priority zaplatenie ceny materiálu a prác
a s vyplatením konečného zisku po úplnom ukončení diela a úhrade zo strany prvotného objednávateľa
diela spoločnosti A. B., C.. Pracovníci vykonávajúci dielo mali tak zmluvný vzťah so žalobcom, pre
ktorého vykonávali práce v subdodávateľskom vzťahu a za vykonané práce vystavili žalobcovi faktúry,

ktoré boli žalobcom zaplatené a súčasne žalobca vyúčtoval tieto náklady voči žalovanému, ktorý ich
uhradil. Z úhrady daných faktúr žalovaným žalobca dovodzuje faktické potvrdenie rozsahu vykonaných
prác žalobcom. Vzhľadom na následné nepostačujúce personálne kapacity žalobcu na vykonanie
všetkých objektov stavby, sa na zhotovení diela podieľali aj ďalšie subjekty odlišné od žalobcu a firiem
ním zabezpečených. Žalobca uviedol, že pri vykonávaní diela vznikla na diele škoda, v súvislosti s ktorou

žalobca na seba prevzal zodpovednosť a uznal nároky z nej vyplývajúce, čo premietol do hodnoty
časti diela pri konečnom vyúčtovaní v podobe odpočítanej zľavy z celkovej ceny diela. Po ukončení
diela medzi stranami došlo k viacerým rokovaniam ohľadom vyúčtovania zisku, avšak žalovaný časom
odmietol žalobcovi uhradiť akúkoľvek finančnú čiastku a pri výpočte zisku odmietol spolupracovať
a poskytnúť žalobcovi súčinnosť. Jediné faktúry, ktoré boli žalobcovi zo strany žalovaného uhradené,

predstavovali cenu diela vyúčtovanú subdodávateľmi žalobcu na danej stavbe. Okrem tohto plnenia
žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu inú cenu za dielo ani dohodnutý podiel na zisku. Pracovníkom
žalobcu bola uhradená iba nepatrná časť z nacenenej ceny stavebných prác, na ktoré zaplatenie má
podľa dohody žalobca nárok.

5. Faktúra č. 2021/007 na sumu 63.149,43 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní,
bola vystavená v zmysle dohody po ukončení diela a po úplnej úhrade zo strany spoločnosti A. B.,
C., pričom žalobca fakturoval žalovanému len rozdiel ceny podľa cenovej ponuky a Zmluvy o dielo
a už vyfakturovanej práce po jednotlivých objektoch. Pre nespoluprácu zo strany žalovaného žalobca
vypočítal danú sumu ako rozdiel medzi celkovou cenou za stavebné práce v zmysle cenovej ponuky pri

zohľadnení percentuálnej účasti pracovníkov žalobcu na danej stavbe po jednotlivých objektoch a reálne
uhradenou cenou za práce, na základe pred tým vystavených faktúr subdodávateľov žalobcu.

6. Žalobca spolu s vyjadrením k podanému odporu označil ako dôkaz výsluch sporových strán, výsluch
svedkov C. H., K. L., I. J. , C. C., Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, zmluvu

o dielo uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou A. B., C. M. N. cenovú ponuku diela A. B.
pre hlavného objednávateľa, zmluvu o dielo, cenovú ponuku G. G. C., objednávky materiálu pre
žalovaného spracované C. H. a G. H., nájomnú zmluvu kontajneru pre žalovaného, prezenčné listiny
a doklady z kontrolných dní, riešenie reklamácie, faktúry za stavebné práce vystavené subdodávateľmi
žalobcu s potvrdením o ich úhradách, faktúry vystavené žalobcom pre žalovaného za stavebné

práce subdodávateľov s potvrdeniami o ich úhradách, súpisy prác vykonaných na stavbe, smenovky.
Označené listinné dôkazné prostriedky žalobca učinil prílohou vyjadrenia k podanému odporu.7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 22.07.2022 poprel existenciu dohody
medzi stranami sporu, podľa ktorej by prípadný zisk z realizácie diela voči investorovi A. B., C. mal byť
rozdelený medzi procesnými stranami rovným dielom. Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že

zavinením žalobcu z uvedenej zákazky žalovaný prakticky nedosiahol žiaden zisk. Potvrdil existenciu
jedinej Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 10.11.2017 s dôrazom na obsah čl. 4 bod 4.4 predmetnej
Zmluvy a záväzok zhotoviteľa vyúčtovať cenu prác na základe skutočne vykonaných prác potvrdených
objednávateľom, pričom súčasťou faktúry podľa bodu 4.5 za vykonané práce v hodinovej zúčtovacej
sadzbemusípodľaZmluvybyťpodrobnýdennýrozpishodín,tzv.smenovkaspopisompráceasdenným

odsúhlasením zodpovedným stavbyvedúcim. Uvedené doklady mali byť podľa tvrdení žalovaného
predkladané za fakturačné obdobie, ktorým podľa bodu 4.1 je jeden mesiac. Žalovaný zdôraznil, že
podľa čl. 8 bod 8.9. Zmluvy o dielo, Zmluvu možno meniť iba písomnými dodatkami podpísanými
oboma zmluvnými stranami. Uviedol, že podľa dohody strán, ak by mala existovať dohoda o rozdelení
zisku, na ktorú sa žalobca odvoláva, takáto dohoda by vyžadovala v zmysle uzatvorenej Zmluvy
o dielo písomnú formu. Žalovaný namieta, že žalobcom vystavená faktúra zo dňa 19.04.2021 doručená

žalovanému dňa 21.04.2021 neobsahovala náležitosti podľa Zmluvy o dielo a z uvedenej faktúry
nevyplýva, za aké obdobie bola vystavená, navyše daňová povinnosť podľa uvedenej faktúry mala
vzniknúť 31.03.2019, pričom faktúra bola vystavená až o dva roky neskôr. Napriek tomu, že obe
strany sú platcami DPH, v uvedenej faktúre nie je účtovaná daň z pridanej hodnoty, čo je v rozpore
s príslušnými daňovými predpismi. Žalovaný preto uvedenú faktúru žalobcovi vrátil dňa 30.04.2021.

Po opätovnom doručení faktúry dňa 16.05.2021 bola táto vrátená žalobcovi prostredníctvom právneho
zástupcu žalovaného dňa 15.07.2021. K vykonávaniu diela žalovaný uviedol, že žalobca nebol schopný
zabezpečiť všetky požadované stavebné práce na stavbe A. B., a to napriek jeho ubezpečeniu, že
na to disponuje dostatočnými technickými, materiálnymi a personálnymi kapacitami. Vzhľadom na
časový sklz, ku ktorému dochádzalo v schválenom harmonograme stavby, bol žalovaný nútený časť

diela realizovať prostredníctvom iných poddodávateľov. Nedostatočná kapacita pracovníkov žalobcu
spôsobila,žežalobcaprácenauvedenomdieleukončilvmesiacimarec2019aviacnastavbenepôsobil.
Zabezpečenie náhradných poddodávateľov vyvolalo na strane žalovaného nemalé finančné náklady,
čo sa prejavilo i na celkovom vyúčtovaní stavby po jej odovzdaní investorovi. Žalovaný namieta, že
dôkazný návrh žalobcu vo vyjadrení k odporu nebol vykonaný v súlade s ust. § 197 ods. 2 CSP, keďže

z návrhu žalobcu nevyplýva označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchmi svedkov preukázané.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania. Žalovaný súčasne učinil prílohou svojho vyjadrenia kópiu Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX zo dňa
10.11.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom po prednesoch právnych zástupcov
procesných strán rozhodol o pripustení zmeny žaloby na základe doplnenia rozhodujúcich skutkových
tvrdení žalobcom v rámci písomného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu a priamo na pojednávaní
konanom dňa 01.12.2023.

9.Súdvykonaldokazovanievýsluchomkonateľovprocesnýchstránalistinnýmidôkazmi,ktoréprocesné
strany učinili obsahom spisového materiálu.

10. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil
právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a zmluvu

o rozdelení zisku, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok, ako zmluvu inominátnu podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, pričom na daný skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

13. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods.
2 cit. zák. ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoréotázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14.Medzistranamijenesporné,ženazákladepísomneuzatvorenejZmluvyzodňa10.11.2017procesné
strany dojednali záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonávať stavebné práce na stavebnom objekte
bližšie označenom v čl. 2 Zmluvy ako „A. B., C. E., E. H. A.“ a ďalej podľa potreby objednávateľa za
cenu určenú podľa cenovej ponuky v sume 600.000,- eur s dohodnutými platobnými podmienkami.

Uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako rámcovú zmluvu o dielo, ktorá vymedzovala práva a povinnosti
zmluvných strán pri vykonávaní diela na viacerých stavbách za časové obdobie od 10.11.2017 do
31.10.2020 a vzhľadom na charakter úpravy je zrejmé, že jej obsah mal byť naplnený samostatnými
objednávkami žalovaného ako objednávateľa diela. Rovnako je medzi stranami nesporné, že na základe
predmetnejZmluvyaobjednávokžalovanéhožalobcavykonávalstavebnépráce,ktorýchrozsahvyplýva
z pripojených súpisov prác a tzv. smenoviek, ktorých cenu žalobca vyúčtoval žalovanému (v rozsahu ich

vyúčtovania subdodávateľmi žalobcu) vystavenými faktúrami, a ktorá bola zo strany žalovaného v celom
rozsahu uhradená ako vyplýva aj z pripojených výpisov z účtu žalobcu.

15. Žalobca však v reakcii na procesnú obranu žalovaného doplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia v tom,
že žalobcom uplatnený nárok nepredstavuje cenu vykonaného diela, ale stranami dohodnutý podiel

žalobcu na zisku v súvislosti s vykonávaným dielom pre konečného objednávateľa, keďže žalobca mal
postavenie subdodávateľa diela vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v obchodnom vzťahu s investorom
diela na základe Zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou A. B., C.. Vzhľadom na to, že
žalovaný sa v rámci uplatnených prostriedkov procesnej obrany vyjadroval k žalobcom uplatneným
prostriedkom procesného útoku a konatelia žalobcu a žalovaného sa osobne zúčastnili pojednávania

konaného dňa 01.12.2023, v záujme zabezpečenia prístupu žalobcu k spravodlivosti súd pripustil
navrhovanú zmenu žaloby postupom podľa § 142 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 140 ods. 2 CSP,
a to na základe doplnených rozhodujúcich skutkových tvrdení uvedených žalobcom v rámci písomného
vyjadrenia žalobcu k podanému odporu a rovnako prednesených právnym zástupcom žalobcu na
pojednávaní súdu.

16. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je samotná existencia dohody, na základe ktorej
mal žalovanému vzniknúť voči žalobcovi záväzok zaplatiť žalobcovi podiel na dosiahnutom zisku
z vykonávaného diela v rozsahu 50% a rovnako je medzi stranami spornou skutočnosťou výška
žalobcom uplatneného nároku v uplatnenej sume.

17. V nadväznosti na obsah zákonného ust. § 150 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia majú procesné
strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu a rovnako oprávnenie súdu na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností vyzvať strany na
doplnenieďalšíchskutkovýchtvrdení,súdvyzvalžalobcunadoplnenieskutkovýchtvrdeníkokolnostiam

vzniku dohody a jej obsahu, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok v žalovanej sume.

18. Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že posúdenie otázky rozhodujúcich skutkových tvrdení sa
odvíja od hmotného práva, a preto strana sporu je povinná tvrdiť a preukazovať také skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tak povinnosť

tvrdiť také právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku a na strane žalovaného zánik resp.
neexistenciu jeho povinnosti, záväzku. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je však žiaduce, aby
všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté už v žalobe, príp. vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného,
v danom prípade vo vyjadrení k odporu a v prípade skutkových tvrdení predložených až v štádiu po
nariadení pojednávania, sú tieto ospravedlniteľné iba v prípade, ak ich strana sporu nemohla predložiť

už skôr, inak na tieto tvrdenia súd nemusí prihliadnuť (§ 153 CSP). Žalobca bol tak povinný uviesť
skutkové tvrdenia a tieto preukázať označenými dôkazmi, z ktorých by vyplýval záväzok žalovaného
zaplatiť žalobcovi na zmluvnom základe požadovanú sumu v uplatnenej výške. Povinnosť tvrdenia
podstatných a rozhodujúcich skutočností má základ v hypotéze príslušnej právnej normy, to znamená,
že procesná strana je povinná uvádzať skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva dosiahnuť

úspech vo veci a rozhodnutie súdu, ktorým zaviaže žalovanú stranu na zaplatenie žalovaného nároku.
Právna teória používa pojem „povinnosť substancovane tvrdiť“, pričom substancované tvrdenie je také
skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné
vykonať dokazovanie. Dôsledkom porušenia povinnosti substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bezvykonávaniaďalšiehodokazovania.Zásadneplatí,ženesubstancovanétvrdenieniejemožnéaniúčinne
poprieť.

19. Z doplňujúcich skutkových tvrdení právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca
uplatnený nárok opiera o zmluvný vzťah medzi procesnými stranami, ktorý mal byť založený ústnou
dohodou,vrámciktorejsaprocesnéstranymalidohodnúťnatom,žebudúspolupracovaťprivykonávaní
staviebatotýmspôsobom,žežalobcabudezabezpečovaťstavebnépráceažalovanýstavebnýmateriál
s priebežnou fakturáciou ceny diela za účelom vyplatenia plnení poskytnutých subdodávateľmi žalobcu.

Po ukončení realizácie diela strany mali rozdeliť žalovaným dosiahnutý zisk na polovicu, a to tým
spôsobom, že od ceny za dielo, ktorú získa žalovaný od svojho investora, resp. objednávateľa diela,
budú odpočítané náklady na nákup materiálu a stavebné práce. Žalovaným predloženú Zmluvu o dielo
potvrdenú podpisom oboch zmluvných strán žalobca označil za neplatnú, a to s poukazom na neurčitosť
dohody a absenciu základných náležitostí zmluvy v časti vymedzenia predmetu zmluvy a jeho ceny. Pre
žalobcom uplatnený nárok žalobca označil Zmluvu o dielo zo dňa 10.11.2017 za irelevantnú.

20. K obsahu tvrdenej ústnej zmluvy žalobca opísal stranami dohodnutý spôsob spolupráce strán pri
vykonávaní diela tak, že žalobca zabezpečoval na zmluvnom základe subdodávateľov na vykonávanie
diela a žalovaný dodávku materiálu v súčinnosti s bratom konateľa žalobcu pánom C. H., ktorý v rámci
tejto spolupráce uskutočňoval viaceré administratívne a účtovné úkony a objednávky materiálu. Po

vykonaní diela na zákazke C. E. dosiahnutý zisk žalovaným po odpočítaní nákladov na stavebné práce
a kúpu stavebného materiálu a po obdržaní ceny diela od hlavného objednávateľa diela, žalobca vystavil
žalovanému faktúru na 50% dosiahnutého zisku, ktorá suma bola žalovaným uhradená. Strany dohodli,
že účtovníčka žalovaného bude posielať všetky účtovné doklady súvisiace s predmetnou stavbou
žalobcovi pre vykonávanie kontroly nákladov a recipročne žalobca doposielal žalovanému účtovné

doklady vystavené žalobcom v súvislosti s vykonávaním diela. Existenciu ústne uzatvorenej zmluvy
žalobca preukazuje aj skutočnosťou, že pri stavbách vykonávaných v spolupráci so žalovaným žalobca
refakturoval žalovanému cenu stavebných prác len v tom rozsahu, v akom bola vyúčtovaná jednotlivými
subdodávateľmi žalobcu bez generovania akéhokoľvek zisku pre žalobcu a tým, že žiadna cenová
ponuka označená v písomnej zmluve o dielo nebola medzi stranami predložená alebo odsúhlasená, a to

vzhľadom na charakter spolupráce procesných strán.

21. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na doterajších prednesoch a písomných
vyjadreniach k veci. Uplatnený nárok označil za neopodstatnený, ničím nepodložený a za jedinú
relevantnú skutočnosť, z ktorej vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný označuje

Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX a v nej obsiahnutú úpravu vzájomných práv a povinností strán. Žalovaný
namieta, že v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania žalobca ani na pojednávaní
neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce žalobcom tvrdenú existenciu osobitnej dohody,
z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok.

22. Súd vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán. Žalobca vo svojej výpovedi opísal časové
okolnosti začatia spolupráce strán pri vykonávaní diela pre tretie osoby a označil stranami dohodnutý
spôsob participácie na vykonávaní diela pri zatepľovaní bytových domov na viacerých stavbách s tým,
že po ukončení týchto prác a vykonaní fakturácie ceny diela mal byť vykonaný odpočet nákladov
na vykonávanie diela s následným rozdelením zisku medzi žalobcu a žalovaného rovným dielom.

Konateľ žalobcu potvrdil skutočnosť, že v dôsledku nedostatočných personálnych kapacít žalobca
nemohol obsiahnuť celý pôvodne predpokladaný rozsah stavebných prác. Keďže žalovaný poprel
žalobcovi dosiahnutie akéhokoľvek zisku, žalobca z jemu dostupných účtovných dokladov ustálil sumu,
ktorá zodpovedá výške žalobcovi náležiacej odmeny , ktorá predstavuje sumu žalovanej pohľadávky.
Na doplňujúce otázky samosudkyne žalobca uviedol, že k uzavretiu ústnej dohody medzi žalobcom

a žalovaným došlo v období mesiaca apríl 2017, pričom podiel na zisku zmluvných strán mal byť
vypočítaný po ukončení a odovzdaní diela konečnému investorovi, v súvislosti s čím brat konateľa
žalobcu účtovne evidoval podklady od účtovníčky žalovaného, z ktorých vypočítal podiel žalobcu
a žalovaného na zisku. Tento mal byť vyplatený žalobcovi po zaplatení ceny diela investorom diela.
Žalobca uviedol, že z účtovníctva žalovaného disponoval všetkými exaktnými podkladmi pre vyčíslenie

svojej pohľadávky voči žalovanému. Okrem nákladov na cenu vykonávaných stavebných prác a nákup
materiálu žalobca pri výpočte svojej odmeny zohľadnil škodu, ktorá na predmetnom diele vznikla
v súvislosti s vadným vykonávaním diela, a ktorá zo strany investora bola uplatnená vo forme zmluvnej
pokuty a pri zohľadnení percentuálneho podielu činnosti iných subdodávateľov na vykonávaní dielaurčeného žalobcom v nadväznosti na rozsah diela, ktoré títo subdodávatelia vykonávali v pomere
k ostatnej ploche diela uskutočneného žalobcom a žalovaným.

23. Konateľ žalovaného poprel žalobcom tvrdenú dohodu o rozdelení zisku. Vo výpovedi uviedol, že
v rámci dohodnutej spolupráce žalobcu a žalovaného žalovaný vykonával na jednotlivých stavbách
montáž sadrokartónov a žalobca zateplenie budov. Objednávky materiálu, ktorého predávajúcich
nominoval samotný investor diela, zabezpečoval brat konateľa žalobcu. Žalovaný zhodne s tvrdením
žalobcu uviedol, že vzhľadom na nedostatočné personálne kapacity žalobcu žalovaný napokon pristúpil

k doplneniu subdodávateľov svojimi pracovníkmi a ďalšími subdodávateľmi investora diela, avšak za
vyššie ceny, aké boli medzi žalovaným a investorom pôvodne dohodnuté. Zvýšenie týchto nákladov
podľa tvrdení žalovaného išlo na vrub žalovaného. Žalovaný zotrvával na tvrdenej skutočnosti, že na
základe predpokladaného rozsahu diela bola vypracovaná žalobcom cenová ponuka v nadväznosti na
výkaz výmer investora, ktorá bola zo strany žalovaného akceptovaná a na základe cenovej ponuky
žalobcu boli žalobcovi uhrádzané ceny vykonávaných stavebných prác. Kúpa stavebného materiálu

bola nominovaná investorom diela a preto nebola obsahom fakturácie žalobcu. Poskytovanie účtovných
dokladovžalobcovižalovanýodôvodnilkontroloufakturáciecenymateriálusobjednávkamitovaruajeho
dodávkami. Žalobca tak disponoval faktúrami vo vzťahu k jednotlivým subdodávateľom vykonávajúcim
dieloprežalobcuarovnakovovzťahukdodávateľomstavebnéhomateriálunapredmetnédielo.Žalobca
fakturoval žalovanému cenu diela podľa skutočného rozsahu ním vykonaného diela, a to v nadväznosti

na vypracovanú cenovú ponuku. Žalovaný poprel skutočnosť, že by po uzatvorení Zmluvy o dielo
zo dňa 10.11.2017 vznikla medzi procesnými stranami iná zmluva, súvisiaca s predmetnou Zmluvou
o dielo. Žalovaný poprel, že by so žalobcom, alebo inou žalobcom poverenou osobou rokoval ohľadom
finančných nárokov súvisiacich s predmetným dielom. Konateľ žalovaného pripustil komunikáciu strán
o prípadnom podiele na zisku v prípade úspešnej realizácie diela, avšak s poukazom na skutočnosť,

že spoločným vykonávaním diela nebol dosiahnutý predpokladaný výsledok a žalobca nedokázal splniť
svoj záväzok v dojednanom rozsahu s dopadom na plnenie záväzkov žalovaného a vykonávanie diela
samotným žalovaným, ktorý dielo nedokončil, existenciu práva žalobcu na zaplatenie akéhokoľvek
podielu na zisku žalovaný poprel.

24. Po vykonanom výsluchu žalobcu a žalovaného ostala medzi stranami sporná existencia ústnej
dohody o rozdelení zisku pri vykonávaní diela a rovnako zostala sporná výška žalobcom uplatnenej
pohľadávky, keďže žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom neuviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia
a rovnako nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca na preukázanie existencie spornej dohody, z ktorej
žalobca uplatňuje žalovaný nárok, označil výsluch svedkov C. H. a K. O., ktorí mali byť prítomní pri

uzatvorení dohody strán, a ďalej výsluch K. L., ktorý mal mať sprostredkovanú vedomosť o existencii
tejto dohody, a rovnako výsluch účtovníčky žalovaného pani I. J., a to k dôvodom, pre ktoré boli žalobcovi
preposielané jednotlivé faktúry žalovaného. Žalovaná strana sa na pojednávaní dovolávala uplatnenia
sudcovskej koncentrácie konania s poukazom na doterajší priebeh konania a obsah podanej žaloby,
keď žalobca až po podaní odporu proti platobnému rozkazu dopĺňal rozhodujúce skutkové tvrdenia,

pričom do okamihu pojednávania nešpecifikoval žiadne bližšie okolnosti vzniku ním tvrdenej dohody, t.j.
miesto a čas jej vzniku, neoznačil osoby, ktoré mali byť prítomné pri uzatvorení ním tvrdenej dohody
a z nej vyplývajúceho nároku. Postup žalobcu žalovaný označil za odporujúci základným princípom
Civilného sporového poriadku, zásade hospodárnosti konania, keďže rozhodujúce skutkové tvrdenia
a k nim označené dôkazy mohol žalobca predložiť riadne a včas. Žalovaný navrhol, aby súd návrhy

žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol a vo veci rozhodol.

25. K veci samej súd konštatuje, že obsah žaloby neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa
žalobcom v neskoršom štádiu konania tvrdenej ústnej zmluvy, z ktorej by vyplýval nárok žalobcu na
zaplatenie peňažnej pohľadávky ako podielu na zisku v súvislosti s vykonávaním diela. Až v rámci

reakcie na procesnú obranu žalovaného, ktorá je obsahom podaného odporu, žalobca doplnil svoje
skutkové tvrdenia o skutočnosť, že predmetnou faktúrou č. 2021/007 znejúcou na sumu 63.149,43
eur žalobca vyúčtoval žalovanému v zmysle dohody po ukončení diela a úplnej úhrade ceny diela
zo strany firmy A. B., C. rozdiel ceny podľa cenovej ponuky a zmluvy o dielo a už vyfakturovaných
prác po jednotlivých objektoch, pri zohľadnení škody, ktorá vznikla pri vykonávaní diela a percentuálnej

účasti iných subdodávateľov na vykonávaní diela vo vzťahu k pomeru účasti (subdodávateľov)
žalobcu pri vykonávaní diela. V záujme zachovania princípov spravodlivého súdneho procesu a za
súčasného zohľadnenia prejednacieho princípu spolu s princípom materiálneho civilného procesu
súd vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení postupom podľa § 150 ods. 2CSP, keďže procesnou povinnosťou žalobcu pri uplatnení si zmluvného nároku bolo nielen tvrdiť
a preukázať existenciu zmluvy, z ktorej žalovaný nárok žalobca uplatňuje, ale súčasne aj tvrdiť a dôkazmi
objektivizovať výšku uplatneného nároku v žalovanej sume.

26. Z doterajšieho postupu žalobcu v konaní je zrejmé, že žalobca porušil svoju procesnú povinnosť
substancovane tvrdiť, a to napriek tomu, že žalobca je v konaní od vzniku sporu právne zastúpený
a napriek tomu, že žalobcovi bol zrejmý obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý od prvého
procesného úkonu vo veci popieral dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky a súčasne popieral

existenciu dohody, na základe ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok. Tvrdenia žalobcu v konaní
k okolnostiam a obsahu ústnej dohody o spolupráci a rozdelení zisku neposkytovali súdu dostatočný
podklad pre posúdenie či už dôvodnosti uplatneného nároku, ale tiež pre efektívne uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany protistrany v konaní. Napriek tomu, že vo vyjadrení k odporu žalobca
neuviedol bližšie okolnosti vzniku a obsahu ním tvrdenej zmluvy o spolupráci, navrhol výsluch viacerých
svedkov bez konkretizácie skutočností, ktoré majú byť navrhovanými svedkami preukázané. Ich

účasť na pojednávaní nezabezpečil a predvolanie svedkov súdu pred uskutočnením pojednávania
nenavrhol, a to v rozpore s úpravou procesného postupu strán podľa § 197 CSP. Súd konštatuje,
že dokazovanie v sporovom konaní, nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany neuviedli v rámci
uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. V záujme poskytnutia spravodlivej
a účinnej ochrany práv podľa čl. 1 CSP súd ešte na pojednávaní poskytol stranám priestor doplniť

skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy, avšak len v tom rozsahu, v akom možno od procesnej strany
spravodlivo požadovať, aby tieto skutočnosti poznala a za predpokladu primeranej konkretizácie
tvrdených skutočností. Účelom a zmyslom povinnosti tvrdenia je taký priebeh konania a dokazovania,
ktorý by zodpovedal spravodlivému, hospodárnemu a účelnému vedeniu sporu.

27. Na to, aby súd mohol žalobcovi priznať žalovaný nárok, bolo procesnou povinnosťou žalobcu
preukázať nielen existenciu dohody, ale súčasne aj vznik žalovanej pohľadávky v uplatnenej sume.
Napriek spornosti tohto nároku čo do základu a jeho výšky, žalobca v žalobe, ako aj v rámci vykonaného
dôkazu výsluchom konateľa žalobcu, nedoplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu k výpočtu
žalovanej pohľadávky a k tejto časti sporných tvrdení nepredložil žiaden dôkazný návrh, hoci žalobca

podľa vlastného vyjadrenia disponoval všetkými podkladmi pre výpočet jeho odmeny a napriek tomu,
že obe procesné strany boli opakovane poučené súdom o sudcovskej koncentrácii konania. Z uvedenej
zásady vyplýva, že v prípade úkonov strany, ktoré podliehajú koncentrácii konania, a ktoré nie sú
vykonané včas, je umožnené súdu na procesné úkony strany neprihliadať. Z obsahu čl. 8 CSP
vyplýva, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade

s princípom hospodárnosti konania. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP).
Účelom sudcovskej koncentrácie je zabrániť tomu, aby procesné strany s oneskorením predkladali
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy, a to až na pojednávaní, čo by viedlo k zmareniu pojednávania
a k požiadavke na opätovné nariadenie ďalšieho termínu pojednávania.

28. V posudzovanej právnej veci súd hodnotil skutočnosť, či žalobca trpel informačným deficitom, či
mohol prostriedky procesného útoku predložiť včas, a to z objektívneho hľadiska, ako aj z hľadiska
subjektívneho, ak by strana konala starostlivo. Pokiaľ tak neexistujú osobitné dôvody, v zásade
platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je včasné.
Vzhľadom na diskrečnú právomoc súdu poskytnúť strane sporu aj na pojednávaní lehotu na dodatočné

splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy podľa ust. § 181 ods. 4 CSP, žalobca na pojednávaní
nešpecifikoval určenie výšky žalovanej pohľadávky objektivizovaným spôsob, súdom preskúmateľným
tak, aby umožňoval žalovanému efektívne uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Faktúra v rovine
práva predstavuje výzvu na zaplatenie pohľadávky veriteľa, pričom z faktúry, ktorú žalobca ako jediný
dôkaz pripojil k žalobe, vyplýva uplatnenie pohľadávky vo výške 63.149,43 eur , ktorej predmetom je

poukaz na Zmluvu o dielo č. 021/2017, cenovú ponuku a dohodu bez bližšej špecifikácie , súpis prác,
súpis odpočítania poškodených okien podľa objektov podľa faktúry Fa 7702200030 zo dňa 14.04.2020
od dodávateľa A. B., C. pre Prosard, s.r.o. Na výslovnú otázku samosudkyne, akým spôsobom žalobca
určil výšku uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, konateľ žalobcu uviedol: „Môj brat C. H. mal všetky
účtovné podklady k dispozícii od účtovníčky žalovaného a z týchto podkladov on určil podiel nás ako

strán na zisku. Pokiaľ som v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že medzi mojim bratom a žalovaným
prebiehali alebo resp. prebehli rokovania ohľadne výšky našej pohľadávky, k určitým nezhodám došlo
v súvislosti so žalovaným tvrdenou škodou a ďalšími námietkami. Naša právna zástupkyňa nás vyzvala,
aby sme vyčíslili svoju pohľadávku žalovanému, keďže sme predpokladali, že táto pohľadávka budevyplývať z našej vzájomnej dohody, ku ktorej napokon nedošlo. Ja som disponoval všetkými exaktnými
podkladmi pre vyčíslenie celkovej žalovanej pohľadávky, a to z účtovníctva žalovaného. Pokiaľ som
zmienil škodu, ktorá bola odpočítaná, jednalo sa o pokutu, ktorú si uplatnil investor v súvislosti s vadným

vykonávaním diela na oknách.....“. V ďalšej časti výpovede konateľ žalobcu uviedol: „Pokiaľ som v rámci
svojich písomných podaní uviedol, že celková žalovaná suma zohľadňovala percentuálny podiel iných
subdodávateľov na predmetnom diele, tento percentuálny podiel bol mnou určený od rozsahu výmery,
ktorú títo pracovníci vykonávali v pomere k ostatnej ploche vykonávaného diela žalobcom a žalovaným.“
Z výpovede žalobcu tak vyplynulo, že výšku žalovanej pohľadávky žalobca určil z účtovných dokladov,

ktoré mal žalobca k dispozícii, pričom z celkovej fakturovanej sumy žalovaným vo vzťahu k investorovi
okremvyššieoznačenýchpoložiekžalobcavykonalodpočetodmenyprestavbyvedúcehoaďalšiuosobu
pod menom K. L..

29. Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k výške uplatneného nároku poukázal na dôkazy predložené
žalobcom spolu s podanou žalobou, a to faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu

vykonaného diela svojich subdodávateľov, faktúry vystavené žalovanému za dodávky materiálu a sumu
škody vychádzajúc z ostatných tvrdení žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z uvedených
skutočností a z počtu budov, na ktorých žalobca ešte so žalovaným spolupracoval v pomere k
celej stavbe je možné vyvodiť výšku sumy a ceny, ktorú uplatnil žalovaný u hlavného objednávateľa
a investora diela. Teda pri skutočnosti, že od začatia sporu bol základ žalobcom uplatneného nároku

a jeho výška spornou skutočnosťou, ani na pojednávaní súdu žalobca verifikovateľným spôsobom
nešpecifikoval, akým spôsobom dospel k výške uplatneného nároku a jeho tvrdenia ostávali v rovine
všeobecných tvrdení. Žalobca neuviedol, v akom rozsahu a kedy bolo žalovanému v súvislosti
s vykonávaním diela plnené objednávateľom diela, resp. investorom, aký bol podiel žalobcu na
vykonávaní diela v pomeru celého rozsahu predmetu diela, v akej výške tvorila náklady na vykonanie

diela cena stavebných prác a cena materiálu, resp. odmena pre výkon iných činností, ktoré mala odmena
žalobcu (jeho podiel na zisku) zohľadňovať. Aká suma škody bola pri výpočte odrátaná. Aký bol podiel
činnosti žalobcu na vykonávaní diela k celkovému rozsahu diela. Konateľ žalobcu na jednej strane síce
uviedol, že z účtovných podkladov poskytnutých mu žalovaným vyplynula suma zodpovedajúca jeho
podielu na zisku, na druhej strane však uviedol, že pri vzájomných rokovaniach strán bola žalovaným

namietaná výška žalobcom uplatnenej pohľadávky v súvislosti s tvrdenou škodou a ďalšími bližšie
žalobcomnešpecifikovanýminámietkami.Žalobcanapodnetsvojhoprávnehozástupcunapokonvyčíslil
svojupohľadávkuvočižalovanémuvžalobe,keďžeakouviedol,predpoklad,žetátopohľadávkavyplynie
zo vzájomnej dohody strán, sa nenaplnil.

30. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že napriek spornosti žalobcom uplatneného nároku
skutkové tvrdenia vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky ostali aj po vykonanom dokazovaní v rovine
všeobecných ničím nepodložených tvrdení, a to napriek tomu, že Civilný sporový poriadok časovo
obmedzuje procesnú aktivitu strán pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Platí, že procesná strana
ešte skôr ako začne súd vykonávať dokazovanie je povinná tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, pričom cieľom uvedeného postupu je poskytnúť súdu a protistrane včasné, konkrétne
a zrozumiteľné informácie o skutkovom stave ako kvalifikovaný podklad pre vykonávanie dokazovania.
Zmyslom tejto úpravy je efektívne vedenie pojednávania a dokazovania s cieľom dosiahnuť rozhodnutie
v primeranom čase a spravodlivo. Napriek tomu, že procesná úprava v ustanovení § 150 ods. 2
CSP v rámci materiálneho vedenia sporu umožňuje požiadať strany o predloženie ďalších skutkových

tvrdení, súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu a zodpovednosť strán, čo by mohlo viesť
k porušeniu rovnosti strán v spore. Procesná strana je primárne povinná tvrdiť a k uvedeným tvrdeniam
navrhnúť dôkazy. Súd a obe procesné strany v rámci prípravy pojednávania musia mať možnosť
zo skutkových tvrdení strany vymedziť relevantné tvrdenia s následným posúdením ich spornosti,
keďže súd je oprávnený vychádzať zo zhodných tvrdení strán, o ktorých nemá dôvodnosť pochybovať

z hľadiska ich pravdivosti a v takomto prípade ani zhodné tvrdenia strán nie sú predmetom dokazovania.
Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a rovnako nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 262/2009). Pri
určení predmetu dokazovania súd vychádza zo žalobcových tvrdení a z jeho žalobného návrhu, ktoré
subsumuje pod hypotézu príslušnej právnej normy, ktorá dopadá na daný skutkový stav. Povinnosť

úplného a pravdivého skutkového tvrdenia má právny základ v ustanovení § 151 CSP. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že z ústne uzatvorenej zmluvy mu vznikol voči žalovanému nárok v uplatnenej výške, je povinný
tvrdiť a preukazovať obsah a existenciu zmluvy, ale tiež samotný nárok a tieto tvrdenia dôkazmi
preukázať.31. Dôkazné bremeno týkajúce sa žalobcom tvrdených skutočností spočíva na žalobcovi. Z výpovede
žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že ako procesná strana žalobca disponuje základným množstvom

informácií a dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, a preto nemožno v prípade žalobcu hovoriť
o informačnom deficite. Žalobcovi nič nebránilo uviesť v žalobe všetky skutočnosti tak, aby žalobca
formuloval svoj žalobný návrh a to spôsobom, ktorý by umožňoval žalovanému sa voči uplatnenému
nároku efektívne brániť. Pomoc súdu odstrániť informačný deficit procesnej strany prichádza do úvahy
ibavprípadoch,aksaprocesnástranaocitnevskutkovejadôkaznejnúdzibezvlastnéhozavinenia,teda

v situácii, keď procesná strana nie je schopná vlastnou činnosťou preklenúť informačný deficit. Potom
výber z navrhovaných dôkazov, ktoré súd v rámci dokazovania vykonáva, je výlučne v kompetencii
súdu. Koncentrácia konania má svoj význam aj v štádiu dokazovania. Týka sa všetkých prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany. Aby procesná strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je

vzájomná väzba. Pokiaľ si žalobca dostatočne nesplnil povinnosť tvrdiť určité skutočnosti rozhodné
z hľadiska hypotézy právnej normy, nemôže spravidla splniť ani svoju dôkaznú povinnosť, čo má za
následok, že skutočnosť, ktorú procesná strana netvrdila, a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla
nemôže byť predmetom dokazovania. Úspech žalobcu v spore je tak závislý od schopnosti žalobcu
uviesť v žalobe skutočnosti, ktoré odôvodňujú ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto

skutočnostiach je žalobca povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. Právna teória tento výraz spája s dôkaznou
situáciou, kedy procesná strana bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenia a súd
je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Pokiaľ procesná strana navrhuje
dôkaz, je povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, keďže súd nie je povinný
vykonávať dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné alebo nesmerujú k zisteniu skutočností

predvídateľných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú na danú vec súd aplikuje.

32. V pomeroch posudzovanej právnej veci žalobca ako dôkaz predložil spolu s podanou žalobou
faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému svoju pohľadávku s odkazom na Zmluvu o dielo, cenovú
ponuku a bližšie nešpecifikovanú dohodu v súvislosti s vykonávaním stavebných prác zateplenia budov,

ktorej prílohu mal tvoriť súpis prác po objektoch, súpis – hodinovka, súpis prác na predeľovacej
priečke – balkónoch, súpis odpočítania poškodených okien podľa objektov na podklade faktúry zo
dňa 14.04.2020. Prílohy faktúry označené v predmete fakturácie však žalobcom neboli ako dôkaz
označené a k žalobe pripojené. Napriek námietke žalovaného, v zmysle ktorej žalobca nepreukázal
opodstatnenosť fakturovanej sumy a uplatnený nárok žalovaný označil za zjavne neopodstatnený,

dôkazný návrh žalobcu v rámci vyjadrenia žalobcu k podanému odporu nebol vykonaný kvalifikovane, t.
j. s označením rozhodujúcich skutkových tvrdení a sporných skutočností, ktoré majú byť navrhovanými
dôkazmi preukázané. V zmysle ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
ako dôkaz preukazujúci výšku uplatneného nároku označil faktúry vystavené žalobcom žalovanému za

vykonané stavebné práce, faktúry vystavené žalovanému za dodávku materiálu. V ostatnej časti právny
zástupca žalobcu všeobecne špecifikoval spôsob určenia žalovanej sumy bez ďalšej bližšej kvantifikácie
jednotlivých veličín určujúcich podiel žalobcu na zisku a bez označenia k tomu vzťahujúcich sa dôkazov.

33.Priposúdenídôkaznéhonávrhužalobcuvýsluchmisvedkovsúdprihliadolnaskutočnosť,žesamotné

preukázanie existencie dohody o spolupráci strán bez ďalšieho nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie
žalovanej pohľadávky. Žalobca dostatočne nesplnil povinnosť tvrdenia a z nej vyplývajúcu dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k výške uplatneného nároku. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že zisk
z vykonávaného diela nedosiahol a žalobca uvedené skutkové tvrdenie žalovaného popiera, žalobca
v konaní dostatočne nevyužil procesné oprávnenia poskytované mu Civilným sporovým poriadkom

na preukázanie uvedenej skutočnosti. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že stanovenie podielu zmluvných
strán na dosiahnutom zisku predchádzalo ustálenie sumy zaplatenej hlavným objednávateľom diela
(investorom) žalovanému, určením podielu žalobcu na vykonávaní diela a po odpočítaní sumy nákladov
na zhotovenie diela. Vo vzťahu k jednotlivým žalobcom označeným veličinám však žalobca okrem
faktúr a k nim pripojeným súpisom vykonaných prác a faktúr svojich subdodávateľov neoznačil žiadne

ďalšie dôkazy vo vzťahu k odpočítateľným položkám nákladov na dosiahnutie zisku. Túto svoju dôkaznú
povinnosť si nesplnil ani na pojednávaní konanom dňa 01.12.2023, pričom z obsahu žaloby tvrdený
zmluvný základ uplatneného nároku vôbec nevyplýva. Napriek poučeniu procesných strán o sudcovskej
koncentrácii konania žalobca sa uvedeným poučením súdu dôsledne neriadil a napriek tomu, žemohol rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy označiť už v žalobe, žalobca porušil svoje základné
procesné povinnosti, čoho dôsledkom je pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie súdu. Súd hodnotí ako
procesne neprípustné, aby až vykonanými dôkazmi boli zisťované rozhodujúce skutočnosti a až na

základe vykonaného dokazovania bol k takto zisteným skutočnostiam protistrane poskytnutý priestor na
uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Súd preto návrhu na doplnenie dokazovania na odročenom
pojednávaní nevyhovel a žalobný návrh v celom rozsahu z dôvodu nesplnenia povinnosti tvrdenia
a z toho vyplývajúcej dôkaznej povinnosti, zamietol.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak,
že žalovanému ako úspešnej procesnej strane súd priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.