Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/226/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204731
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6616204731.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti DPS financial consulting, s.
r. o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, zastúpenej advokátskou kanceláriou PETKOV
& Co s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, proti žalovaným 1/ Vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, súp. č. XXXX, zastúpeným obchodnou spoločnosťou Filbyt
s.r.o., Fiľakovo, 1. mája 11, IČO: 36 636 916, zastúpenou advokátom JUDr. Pavlom Sabom, Lučenec, Ul.

Boženy Němcovej 10, 2/ VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., Košice, Trieda SNP 39, IČO: 44 166 591,
zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Trnava, Hlavná 11, IČO: 47 254 581, 3/
K.. Y. L., narodenému XX. R. XXXX, C. XX, 4/ U. F., narodenému XX. R. XXXX, S., S. N. XXXX/XX, 5/ Y.
F., narodenej XX. R. XXXX, S., S. N. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17C/102/2016, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 21. júna 2022 sp. zn. 14Co/22/2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júna 2022 sp. zn. 14Co/22/2022 a rozsudok
Okresného súdu Lučenec zo 07. októbra 2021 sp. zn. 17C/102/2016 z r u š u j e a vec v r a c i a
Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 07. októbra
2021 sp. zn. 17C/102/2016 (v poradí druhým) určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa

20. januára 2016 o 11.00 hod. v kancelárii Notárskeho úradu JUDr. Jana Šimová, Komenského 18,
Lučenec, ktorej vykonanie bolo osvedčené notárskou zápisnicou Nz 1627/2016, NcRIs 1659/2016, N
26/2016 zo dňa 20. januára 2016 a ktorej predmetom bol byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX,
prvé poschodie, bytového domu, súpisné číslo XXXX, nachádzajúcom sa v okrese N., v obci S., kat.
úz. S., postavenom na pozemku KN registra „C“, parcela č. 2943/4, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1215 m2, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 8716/696481, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Lučenec je neplatná (I. výrok) a rozhodol, že žalovaní 1/, 2/,
3/, 4/, 5/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania (II. výrok).
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaná 2/ uniesla bremeno dôkazu
preukázaním, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré sa nachádza v pripojenom

dražobnom spise VDS: 90/2015 pod č. VDS - 90 - 1/2015, bolo doručené záložným veriteľom, ktorých
sa dražba týkala. Mal za to, že v zmysle § 151ma zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) od nasledujúceho dňa po doručení zásielky dňa
02. júla 2015 začala plynúť zákonná 30 dňová lehota, ktorá uplynula dňa 03. augusta 2015.
1.2. Ďalej skúmal, ktorý zo záložných veriteľov mal v čase začatia dobrovoľnej dražby postavenie
prednostného záložného veriteľa, resp. aké bolo poradie záložných veriteľov a ktoré záložné právo bolo

v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé. Vykonaným dokazovaním
zistil, ako to vyplýva z LV č. XXXX k. ú. S., že záložné právo, ktorým bola zabezpečená pohľadávka vprospech Mesta Fiľakovo, bolo zaregistrované 09. apríla 2003 pod č. V 485/03 v prospech žalobkyne,
ktorá získala pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. júla 2015 uzavretej
medzi VÚB, a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom pod č. V 2879/04 zo 07. januára 2005

a v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov pod č. 3228/09 - 830/09. Žalobkyňa
sa momentom účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. momentom prevodu pohľadávky z VÚB,
a. s. na žalobkyňu stala záložným veriteľom v druhom rade. Na základe zmluvy o výkone správy zo 07.
decembra 2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27. mája 2014 spoločnosť Filbyt s.r.o. začala vykonávať
správu bytového domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, č. súp. XXXX vo S. na ulici S. N. XX

až XX, zapísanom na LV č. XXXX. Okrem iných práv a povinností vlastníci splnomocnili správcu, aby
vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov uskutočňoval všetky právne úkony spojené s vymáhaním
vzniknutých nedoplatkov, ako to vyplýva z čl. III bodu 10 zmluvy.
1.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že dňa 30. júla 2015 uzatvorili žalovaná 2/ ako mandatár a Filbyt
s.r.o. ako mandant mandátnu zmluvu, ktorej predmetom okrem iných práv a povinností je aj odplatné
vymáhanie pohľadávok mandanta mandantárom voči tretím osobám v mene a na účet mandanta

vedený v peňažnom ústave a vedenie pohľadávkovej agendy mandanta. Súčasť zmluvy tvorí aj plná
moc pre žalovanú 2/ na zastupovanie Filbyt s.r.o. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
dňa 30. septembra 2015 medzi Filbyt s.r.o. ako postupníkom, zastúpeným na základe plnomocenstva
žalovanou 2/ a Mestom Fiľakovo ako postupcom vyplýva, že Mesto Fiľakovo ako postupca postúpilo
svoju pohľadávku voči U. F. v sume 685,09 eura. Zmluvou o výkone správy žalovaný 1/ poveril Filbyt

s.r.o. ako správcu vykonávať správu domu v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Súd prvej inštancie poukázal na
§ 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého správca vykonáva zo zákona správu domu, do
ktorej patria rôzne právne úkony, súvisiace s výkonom správy v bytovom dome, ktorý správca spravuje,
nie uzatváranie zmluvy o postúpení pohľadávky bez bližšieho osobitného plnomocenstva udeleného od

jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
1.4. Okresný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej 2/, že aj keď je v zmluve uvedené, že
vlastníci splnomocňujú správcu, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov uskutočňoval úkony
spojenésvymáhanímvzniknutýchnedoplatkov,zmluvuopostúpenípohľadávkymohlauzatvoriťzvyššie
uvedených dôvodov Filbyt s.r.o., zastúpená žalovanou 2/, nakoľko oprávnenie uzatvárať takúto zmluvu

nikde zo zmluvy o výkone správy ani zo zákona (§ 8d ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) nevyplýva. Preto
zo zmluvy o postúpení pohľadávky malo vyplývať, že Filbyt s.r.o. nekoná za seba, ale jej konanie je
konaním v mene a na účet žalovaného 1/, t. j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
č. súp. XXXX. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak zmluvou medzi Filbyt s.r.o., zastúpenou žalovanou
2/ a Mestom Fiľakovo, takže pohľadávku mesta voči F. vo výške 685,09 eura nadobudla Filbyt s.r.o.,

nie vlastníci bytov a nebytových priestorov, preto nemohli nadobudnúť ani postavenie prednostného
záložného veriteľa, ktorým sa po postúpení pohľadávky od Mesta Fiľakovo stala Filbyt s.r.o., ktorá v
zmysle § 151ma ods. 10 Občianskeho zákonníka splnila za dlžníkov pohľadávku. Splnením konkrétnej
pohľadávky na ňu prešli všetky práva k plnenej pohľadávke spolu s jej poradím. Z tohto dôvodu
postavenie prednostného veriteľa nadobudla Filbyt s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,

druhým v poradí záložným veriteľom bola žalobkyňa a tretím v poradí ostali vlastníci bytov a nebytových
priestorov.
1.5. Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti opakovanej dražby sa súd prvej inštancie už nezaoberal
prerozdelením výťažku dražby, nakoľko k vysloveniu neplatnosti dražby došlo z dôvodu nesprávne
uplatneného poradia záložných veriteľov, teda záložný veriteľ v poradí 3 - žalovaný 1/ mal postavenie

prednostného veriteľa, a tým došlo k nesprávnemu rozvrhnutiu výťažku dražby a nebol dodržaný postup
podľa § 151na ods. 3 Občianskeho zákonníka.
1.6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), t. j. náhradu
trov konania priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 21. júna 2022 sp. zn.
14Co/22/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok), rozhodol, že žalovaná 2/ je povinná
zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov (II. výrok) a žalobkyni nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/ nepriznal (III. výrok).
2.1. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovanej 2/ o oneskorene uplatnenom
(prekludovanom)dôvodenavyslovenieneplatnostidražbyzostranyžalobkyne.Vtejtosúvislostiodkázal
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), konkrétne na uzneseniezo dňa 05. júna 2019 sp. zn. 8Cdo/58/2018 a uznesenie zo dňa 28. augusta 2020 sp. zn. 6Cdo/66/2019,
ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 9/2021, ktoré riešili otázku dodatočného uvádzania dôvodov neplatnosti dražby.

2.2. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej 2/, že súd prvej inštancie sa nadbytočne
zaoberal zmluvou o postúpení pohľadávok, nakoľko charakter v dražbe uspokojovanej (a zároveň jedinej
uspokojenej) pohľadávky a ustálenie subjektu, ktorému takáto pohľadávka hmotnoprávne prislúchala a
jeho poradie v rade záložných veriteľov je v konaní zásadné. Dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa 20.
januára 2016 na návrh žalovaného 1/, t. j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.

č. XXXX (v zastúpení správcom bytového domu spoločnosťou Filbyt s.r.o.) pre uspokojenie pohľadávky
pôvodne prináležiacej Mestu Fiľakovo voči žalovaným 4/ a 5/ vo výške 685,09 eura, ktorú mesto zmluvne
postúpilo spoločnosti Filbyt s.r.o. spolu s miestom záložného veriteľa v poradí záložných veriteľov,
pôvodne podľa času registrácie záložných práv prináležiaceho Mestu Fiľakovo. Z uvedeného vyplýva,
že v dobrovoľnej dražbe bola uspokojovaná pohľadávka hmotnoprávne prislúchajúca spoločnosti
Filbyt s.r.o. vo výške 685,09 eura, pričom dražba bola uskutočnená na základe návrhu vlastníkov

bytov a nebytových priestorov. Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby pre uspokojenie konkrétnej
pohľadávky vo výške 685,09 eura (pôvodne hmotnoprávne prislúchajúcej Mestu Fiľakovo) tak podával
iný subjekt, než ktorému postupovaná pohľadávka prináležala, t. j. subjekt, ktorý postúpenou a v dražbe
uspokojovanou pohľadávkou hmotnoprávne nedisponoval. V tejto súvislosti odvolací súd v bodoch 33. a
34. rozsudku poukázal na argumenty a právne závery uvedené vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom

uznesení zo dňa 27. októbra 2020 sp. zn. 14Co/105/2019, v ktorom uzavrel, že prevádzaná pohľadávka
hmotnoprávne neprislúcha vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX
nachádzajúcom sa v okrese N. v obci a kat. úz. S., zapísanom na LV č. XXXX, keďže na týchto nebola
prevedená (postúpená).
2.3. Žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že z vyjadrenia žalovaného 1/ je zrejmé, že vôľou zmluvných

strán bolo, aby predmetnú pohľadávku nadobudol prostredníctvom svojho správcu žalovaný 1/, a nie
spoločnosť Filbyt s.r.o. Odvolací súd vyhodnotil danú argumentáciu len ako tvrdenie žalovanej 2/,
nakoľko z označenia účastníkov právneho úkonu ani z jeho obsahu nevyplýva, že by zmluvné strany
konali v mene a na účet iného subjektu, resp. inej osoby a rovnako z obsahu a prejavenej vôle
účastníkov právneho úkonu nevyplýva, že by mal prevádzanú pohľadávku nadobúdať iný subjekt, napr.

žalovaný 1/. Takýto úmysel tvrdený žalovanou 2/, resp. vôľu zmluvných strán nemožno vyvodiť ani
extenzívnym výkladom obsahu zmluvy, osvedčujúcej obsah právneho úkonu. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky ako samostatného právneho úkonu, učineného inter partes medzi spoločnosťou Filbyt s.r.o.
a Mestom Fiľakovo nevyplýva, že by označená právnická osoba ako samostatný subjekt právnych
vzťahov konala pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky v postavení správcu v mene vlastníkov

bytov a nebytových priestorov. Takéto oprávnenie nevyplýva ani zo všeobecného poverenia správcu
konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri výkone správy vyplývajúceho z § 8 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z., nakoľko uvedený úkon nespadá do vymedzenia evidenčných úkonov a úkonov
spojených s uspokojovaním pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. spojených s
výkonom správy. Z totožného dôvodu uvedený právny úkon nespadá ani do rámca právnych úkonov

súvisiacich s výkonom správy v bytovom dome vymedzených zmluvou o výkone správy. Prejav vôle
obsiahnutý v slovnom vyjadrení textu zmluvy o postúpení pohľadávky (a miesta v poradí záložných
práv) je určitý, zrejmý a jasný a nepripúšťa rozšírenie jeho účinkov na iné subjekty - fyzické alebo
právnické osoby. Tvrdené plnomocenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov na uzatvorenie
zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva ani zo zmluvy o výkone správy zo dňa 07. decembra 2013

v znení dodatku zo dňa 27. mája 2014, nakoľko v zmysle uvedenej zmluvy vlastníci splnomocnili
správcu na uskutočňovanie právnych úkonov spojených s vymáhaním vzniknutých nedoplatkov (ako to
vyplýva z čl. III. bodu 10 zmluvy), t. j. správca bol splnomocnený na vymáhanie nedoplatkov vzniknutých
nezaplatením úhrad za služby spojené s bývaním. Plnomocenstvo sa tak ani extenzívne nevzťahuje
na nadobúdanie pohľadávok (od) iných subjektov z nesplnených dvojstranných záväzkových vzťahov

(napr. neuhradených splátok kúpnej ceny bytu). Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru,
že zmluva o postúpení pohľadávok zakladá, resp. upravuje práva a povinnosti len medzi spoločnosťou
Filbyt s.r.o. a Mestom Fiľakovo, v dôsledku čoho mestom postupovanú pohľadávku vo výške 685,09
eura nadobudla spoločnosť Filbyt s.r.o., nie vlastníci bytov a nebytových priestorov. Títo tak nemohli
nadobudnúť ani postavenie prednostného záložného veriteľa titulom zmluvy o postúpení pohľadávky,

ktorou bolo zároveň postupované i miesto (poradie) Mesta Fiľakovo v poradí záložných veriteľov.
2.4.Čosatýkaodvolacejargumentáciežalovanej2/oexistenciizákonnéhozáložnéhoprávažalovaného
1/, ktoré by malo prioritné (prednostné) postavanie, odvolací súd citujúc § 154 a § 366 CSP poznamenal,
žežalovaná2/tútonámietkuprvýkrátuplatnilaažvodvolacomkonaní,apretomácharakterneprípustnejnovoty. Otázka okamihu vzniku zákonného záložného práva nebola v konaní pred súdom prvej inštancie
zisťovaná ani dokazovaná, nakoľko dokazovanie v tomto smere nenavrhla vykonať žiadna zo sporových
strán.

2.5. Odvolací súd zaujal stanovisko i k otázke zákonného záložného práva, pričom poukázal na §
15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. a na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 18. júna 2012 sp. zn.
23Co/370/2011. Konštatoval, že v dražbe bola uspokojovaná pohľadávka pôvodne prislúchajúca Mestu
Fiľakovo,neskôrpostúpenáspoločnostiFilbyts.r.o.,existujúcaztitulunezaplatenýchmesačnýchsplátok
kúpnej ceny bytu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu V485/03 z 09. apríla 2003 v celkovej sume

685,09 eura. Uvedená pohľadávka v čase návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov neprislúchala hmotnoprávne tomu, kto výkon dobrovoľnej dražby navrhol (t.
j. vlastníkom bytov a nebytových priestorov), nakoľko tomuto subjektu nebola postúpená. Uvedená
pohľadávka nemá charakter pohľadávky, na zabezpečenie ktorej vzniká ostatným vlastníkom bytov
a nebytových priestorov zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. V
dražbe uspokojovaná pohľadávka je svojím charakterom pohľadávkou z nezaplatenej kúpnej ceny bytu

vyplývajúca z osobitného záväzkového vzťahu založenom na zmluve o prevode vlastníctva bytu medzi
Mestom Fiľakovo a manželmi F. a nie je pohľadávkou, ktorú zabezpečuje zákonné záložné právo v
prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko uvedení nie sú dvojstranným
zmluvným vzťahom založenom na zmluve o prevode vlastníctva bytu nijako dotknutí. Opakovaná
dobrovoľná dražba bola teda vykonaná na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí

nemali postavenie prednostného záložného veriteľa, bola vykonaná na uspokojenie pohľadávky, ktorá
prislúchala spoločnosti Filbyt s.r.o., ktorá ako záložný veriteľ v registri záložných práv zapísaná nebola
a zároveň navrhovateľ dražby nedisponoval existujúcou pohľadávkou, ktorá by mohla byť zabezpečená
zákonným záložným právom. Dobrovoľná dražba tak bola vykonaná spôsobom, keď nebolo dodržané
poradie záložných práv a výťažkom z dražby bola uspokojená výlučne pohľadávka, ktorá nebola

zabezpečenáprednostnýmzáložnýmprávom,bezčoilenčiastočnéhouspokojeniaostatnýchzáložných
veriteľov.
2.6. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o
neplatnosti dražby pre rozpor s § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a postupom podľa § 387 ods.
1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. potvrdil.

2.7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 396
ods. 1 CSP. Stranou úspešnou v odvolacom konaní bola žalobkyňa. Odvolanie podala len žalovaná 2/,
odvolací súd jej preto uložil povinnosť náhrady trov žalobkyne vzniknutých v odvolacom konaní a podľa
§ 257 CSP nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 3/, 4/ a 5/.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho podala dovolanie žalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľka“) z
dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.
3.1. Na margo naplnenia dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 CSP poukázala na zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej boli pohľadávky voči žalovaným 4/ a 5/ a citovala časť z rozsudku
súdu prvej inštancie (40. bod) a časť z rozsudku odvolacieho súdu (35. bod), v ktorých sa súdy touto

zmluvou zaoberali, pričom dovolateľka s ich právnymi názormi nesúhlasila. Argumentovala, že súd prvej
inštancie síce nevypočul Mesto Fiľakovo, ale z vyjadrenia žalovaného 1/ je zrejmé, že vôľou zmluvných
strán bolo, aby postupovanú pohľadávku nadobudol žalovaný 1/ prostredníctvom svojho správcu, nie
samotná spoločnosť Filbyt s.r.o., ktorá nemala žiadny dôvod na to, aby odkupovala pre seba predmetnú
pohľadávku namiesto vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v ktorých mene v tomto prípade ako

správca konala. Spoločnosť Filbyt s.r.o. v postavení správcu pritom bola aj v zmluve o výkone správy v čl.
III. ods. 10 splnomocnená, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov uskutočňovala všetky právne
úkony spojené s vymáhaním vzniknutých nedoplatkov. Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu vôle
účastníkov zmluvného vzťahu (pričom každá z uvedených podmienok je spôsobilou pôsobiť autonómne)
je nepochybné, že spoločnosť Filbyt s.r.o. konala pri uzatváraní predmetnej zmluvy o postúpení v

postavení správcu, na jej uzatvorenie bola vlastníkmi bytov a nebytových priestorov splnomocnená v
zmluve o výkone správy a uvedenú pohľadávku Mesta Fiľakovo nadobudol jej prostredníctvom žalovaný
1/. Spoločnosť Filbyt s.r.o. tak nikdy nenadobudla postavenie prednostného veriteľa na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, ale prednostným a aj zákonným záložným veriteľom bol žalovaný 1/. Dovolateľka
v tejto časti dovolania poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2008 sp. zn. I.

ÚS 242/07 a rozsudky najvyššieho súdu zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3Cdo/226/2009 a z 28. decembra
2016 sp. zn. 2Obdo/18/2015.
3.2. Vo vzťahu k vade podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala, že súdy nižších inštancií
neposkytli také odôvodnenie svojich rozhodnutí, ktoré by jasne a zrozumiteľne dalo odpovede navšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Dostatočne sa
nevysporiadali ani s opakovane napádanou skutočnosťou, že vôľou zmluvných strán v prípade zmluvy
o postúpení pohľadávky bolo, aby túto od Mesta Fiľakovo nadobudol žalovaný 1/ a nie jeho správca.

3.3. V ďalšej časti dovolania dovolateľka poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe namietala
len tri vady dobrovoľnej dražby, a to že (i) záložný veriteľ neoznámil žalobkyni ako záložnému veriteľovi
výkon záložného práva, (ii) prevod predmetu dražby bez záložného práva a (iii) nesprávne rozdelenie
rozvrhu výťažku. Tvrdila, že dobrovoľná dražba bola vykonávaná na základe prednostného záložného
práva žalovaného 1/, ktorý bol zo zákona prvým v poradí na uspokojenie pohľadávok. Žalobkyňa

by ako v poradí tretí záložný veriteľ nedosiahla uspokojenie čo i len časti svojej pohľadávky ani v
prípade, ak by postúpenie pohľadávky mesta bolo len na správcu a nie na žalovaného 1/. Žalobkyňa
preto v tomto konaní nedisponovala aktívnou legitimáciou, ktorú je súd povinný skúmať aj bez návrhu
(rozsudok najvyššieho súdu z 29. júna 2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Namietala, že súdy sa absolútne
nevysporiadali s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne.
3.4. S poukazom na uvedené dovolateľka navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok v dovolaním atakovaných
častiach považuje za vecne správny, pričom v ňom nevzhliada existenciu uvádzaných dôvodov
prípustnosti dovolania. Za dôvodné nepovažuje ani námietky dovolateľky, ktorými odôvodňuje danosť

dovolacích dôvodov. V dovolaní absentuje najmä konkretizácia právnej otázky, ktorú odvolací súd
údajne nesprávne (odchyľujúc sa od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu) vyriešil. Podľa
presvedčeniažalobkynesaodvolacísúdveľmipodrobne,logickyapresvedčivovysporiadalsovšetkými,
pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami, a to v bodoch 21. až 51. odôvodnenia napádaného
rozsudku. Dovolanie preto navrhla odmietnuť ako procesne neprípustné a uplatnila si náhradu trov

dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný 1/ sa vo vyjadrení plne stotožnil s dôvodmi podaného dovolania. Má za to, že najvyšší súd
by mal oba rozsudky súdov nižších inštancií zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací
súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) advokátom zastúpená (§
429 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.
Bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na

uplatnený dovolací dôvod [§ 420 písm. f) CSP] zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 420 CSP, potom existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich
tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň
zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.

7. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že

v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne

inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. Dovolateľka namietla v dovolaní nedostatočné odôvodnenie rozsudkov okresného aj odvolacieho
súdu a vychádzajúc z obsahu jej dovolania (§ 124 CSP; pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019) aj nedostatky v procese hodnotenia
dôkazov zasahujúce do jej práva na spravodlivý proces.

10. K výtke o nedostatku (riadneho) odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
aj súdu okresného treba uviesť, že (aj) z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a z rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú tiež právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,

že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú
svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Povinnosť súdu je presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS
243/2007),pritomstarostlivoprihliadaťnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,vrátanetoho,čouviedli
strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. júla 2016 strán sporu (IV. ÚS
1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak)
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

11. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na

rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie
návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.

12. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov (čl. 15 základných princípov a § 191 ods. 1 CSP) znamenajúcej, že záver, ktorý si sudca z

vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti
a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a
teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.

Beck, 2016, 1540 s., str. 729). Hodnotenie dôkazov totiž nemôže byť v rozpore so zákonným príkazom
vyjadreným v § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku v miere spôsobilej postaviť konanie i jeho
výsledok do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
01. decembra 2015 sp. zn. III. ÚS 90/2015).

13. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti,
pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho
rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú
skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

14. Podstata relevantnej dovolacej argumentácie žalovanej 2/ smerovala k popretiu aktívnej legitimácie
žalobkyne s odkazom na potrebu ustálenia správneho poradia záložných veriteľov vzhľadom na
úmysel zmluvných strán postúpiť zmluvou z 30. septembra 2015 pohľadávku Mesta Fiľakovo ako
postupcu voči U. F.Š. v sume 685,09 eura na žalovaného 1/ zastúpeného Filbyt, s.r.o.. Odvolací súdv odôvodnení rozsudku napadnutého dovolaním vychádzal zo záveru, že navrhovateľom dobrovoľnej
dražby vykonanej dňa 20. januára 2016 bol žalovaný 1/, t. j. vlastníci bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome súp. č. XXXX, zastupovaní správcom bytového domu spoločnosťou Filbyt s.r.o. a dražba

bola vykonaná pre uspokojenie pohľadávky pôvodne prináležiacej Mestu Fiľakovo voči žalovaným 4/ a
5/ vo výške 685,09 eura, zmluvne postúpenej (t. j. hmotnoprávne prislúchajúcej) spoločnosti Filbyt s.r.o.
spolu s miestom záložného veriteľa v poradí záložných veriteľov. Dospel k záveru, že v dobrovoľnej
dražbebolauspokojovanápohľadávkaexistujúcatitulomnezaplatenýchmesačnýchsplátokkúpnejceny
bytu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu V485/03 z 09. apríla 2003 v celkovej sume 685,09 eura

hmotnoprávne prislúchajúca spoločnosti Filbyt s.r.o.. Uvedená pohľadávka v čase návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby vlastníkmi bytov a nebytových priestorov neprislúchala tomu, kto výkon dobrovoľnej
dražby navrhol (t. j. vlastníkom bytov a nebytových priestorov) a nemá ani charakter pohľadávky, na
zabezpečenie ktorej vzniká ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zákonné záložné právo
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Opakovaná dobrovoľná dražba bola teda vykonaná
na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí nemali postavenie prednostného záložného

veriteľa, bola vykonaná na uspokojenie pohľadávky, ktorá prislúchala spoločnosti Filbyt s.r.o., ktorá ako
záložný veriteľ v registri záložných práv zapísaná nebola a zároveň navrhovateľ dražby nedisponoval
existujúcou pohľadávkou, ktorá by mohla byť zabezpečená zákonným záložným právom.

15. Dovolací súd poukazuje na obsah pripojenej fotokópie spisu sn. VDS: 90/2015 vedeného

dovolateľom (č. l. 160 a nasl. súdneho spisu), z ktorej vyplýva, že podaním z 26. júna 2015 Vlastníci
bytovanebytovýchpriestorovS.N.XXXX/XXvoS.,zastúpeníFILBYTs.r.o.nazákladezmluvyovýkone
správy ako prednostný záložný veriteľ zo zákonného záložného práva v zmysle § 15 zák. č. 182/1993
Z. z. podali žalovanému 2/ návrh na vymáhanie pohľadávky a výkon záložného práva v zmysle § 151l
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vymoženie pohľadávky z titulu neuhradených dlhov voči ostatným

vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých
služieb súvisiacich s bývaním vo výške 7 535,83 eura (k 30. júnu 2015) vlastníkov bytu č. XX v bytovom
domesúp.č.XXXXU.aY.F..Podanímzo17.septembra2015,doručenýmžalovanému2/18.septembra
2015 a 21. septembra 2015 si Mesto Fiľakovo ako záložný veriteľ do dražby prihlásilo pohľadávku vo

výške 685,09 eura z titulu nezaplatených mesačných splátok z kúpnej ceny bytu podľa zmluvy o prevode
vlastníctva bytu V 485/03 z 09. apríla 2003 (č. l. 178 a č. l. 182 súdneho spisu) a dňa 30. septembra
2015 bola uzatvorená vyššie označená zmluva o postúpení pohľadávky. Z notárskej zápisnice sp. zn.
N 26/2016, Nz 1627/2016, NCRls 1659/2016 zhotovenej dňa 20. januára 2016 JUDr. Jánom Šimovom,
notárom v Lučenci obsahujúcej osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby (druhé kolo) vyplýva, že

navrhovateľmi dobrovoľnej dražby boli Vlastníci bytov a nebytových priestorov S. N. XXXX/XX vo S.
v zastúpení Filbyt s.r.o. Zápisnica obsahuje konštatovanie, že záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu
záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal
výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke
vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Predložené bolo potvrdenie Mesta

Fiľakovo o zaplatení odplaty za postúpenie pohľadávky postupníkom VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o.
postupcovi Mesto Fiľakovo za postúpenie pohľadávky v sume 685,098 eura dňa 30. septembra 2015 v
intenciách zmluvy o postúpení pohľadávky z 30. septembra 2015.

16. Dovolací súd na základe zhora uvedeného konštatuje, že z odôvodnení rozsudkov súdov nižších

inštancií ani z nimi prezentovaných skutkových záverov nevyplýva, akým spôsobom vyhodnotili
obsah pripojeného dražobného spisu najmä vo vzťahu k ustáleniu navrhovateľa dobrovoľnej dražby,
pohľadávky, pre vymoženie ktorej bola dobrovoľná dražba vedená a poradiu záložných veriteľov z
pohľadu, či je možné za navrhovateľa dobrovoľnej dražby považovať (aj) toho, kto si pohľadávku v
dobrovoľnej dražbe (neskôr, ale počas dražobného konania postúpenú na iný subjekt) prihlási a takto

prihlásenú (a postúpenú) pohľadávku považovať za pohľadávku, pre vymoženie ktorej je dobrovoľná
dražba vedená a či ide/nejde o záložného veriteľa. Konštatované zároveň znamená, že konanie trpí
dovolateľom uplatnenou vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd
potom zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Na okraj dovolací súd poznamenáva, že dovolacia

otázka v zmysle v dovolaní označeného ust. § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP dovolateľom relevantným
spôsobom vymedzená nebola. Navyše, v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú
nesprávnosť, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu
prieskumu (1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017, 9Cdo/333/2020).17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie

a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o
trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.