Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201607
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej
veci žalobcu: S. T., narodený XX. G. XXXX, bytom v I., S. Š. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovanej z 12. októbra 2020, číslo 0246300702020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. februára 2021, č.k. 12Sa/5/2020-50 v spojení s opravným
uznesením zo 07. apríla 2021, č.k. 12Sa/5/2020-70, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25. februára 2021,

č.k. 12Sa/5/2020-50 v spojení s opravným uznesením zo 07. apríla 2021, č.k. 12Sa/5/2020-70 z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 25. februára 2021, č.k.
12Sa/5/2020-50 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 12. októbra 2020,
číslo 0246300702020, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie - upovedomenie o začatí vymáhania
pohľadávok z 12. augusta 2020, č. 0246300702020, vydané na základe rozhodnutia o začatí konania
vo veci vymáhania pohľadávok, podklad ktorého tvoril právoplatný a vykonateľný exekučný titul -
rozhodnutie z 27. marca 2020, číslo 2192/2020-SE-DvN, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť pohľadávku vo výške 847,10 eur.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 105 ods. 1,2, § 148 ods. 1 písm. a/, § 178 ods. 1 písm. a/ bod 19, § 218 ods.
1,2, § 225b, § 225c ods. 1-3, § 225i ods. 1,5, § 225n ods. 1,2 a § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd mal preukázané, že dňa 20. júla 2020 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Sociálnej

poisťovne z 27. marca 2020, č. 2192/2020-SE-DvN v spojení s rozhodnutím žalovanej z 24. júna 2020,
č. 49452-2/2020-BA o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania penále v sume
847,10 eur, vypočítané ako dávka poskytnutá vo vyššej miere ako žalobcovi patrila za obdobie od 24.
augusta 2019 do 31. októbra 2019. Uviedol, že správnosť postupu orgánov verejnej správy v súvislosti suvedenými rozhodnutiami (exekučný titul) vo veci uloženia povinnosti zaplatiť sumu 847,10 eur nemôžu
byť predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, pretože súdnemu prieskumu podlieha len také
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré po využití riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní

nadobudlo právoplatnosť a účastník konania podal voči nemu správnu žalobu v zákonom určenej lehote,
do dvoch mesiacov od jeho oznámenia - doručenia. Z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca
druhostupňové rozhodnutie žalovanej z 24. júna 2020 prevzal dňa 20. júla 2020, pričom sa nedomáhal
na súde jeho preskúmania. Z uvedeného dôvodu predmetné rozhodnutia, predstavujúce exekučný
titul pre vymáhanie predpísaného penále, krajský súd už nebol a nie je oprávnený preskúmavať.

Doplnil, že bez ohľadu na uvedené, aj v prípade, ak by bola podaná správna žaloba voči uvedenému
rozhodnutiu, nezakladá uvedená žaloba do momentu zrušenia napadnutého rozhodnutia prekážku
vymáhania pohľadávky.

4. V súvislosti s predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci krajský súd dospel k záveru,
že žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím o podanom odvolaní rozhodla v súlade so zákonom,

keď zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie - upovedomenie o začatí vymáhania
pohľadávok. Z dôvodu, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu okolnosť, ktorá by sa vyskytla po
vzniku exekučného titulu, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku vyplatenú vo vyššej
miere ako žalobcovi patrila, ktorá by predstavovala prekážku pre vymáhanie pohľadávky, nebol daný
dôvod na iný postup a rozhodnutie. Orgány verejnej správy boli v danom prípade povinné postupovať v

intenciách zákona č. 461/2003 Z.z., riadne odôvodnili svoje rozhodnutia, prijali správne právne závery
a reagovali na všetky podstatné námietky žalobcu ako odvolateľa. Skutočnosť, že obsahovo (čo do
merita veci) neskúmali právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom riadne vysvetlili, pričom
uvedeným postupom nedali dôvod na posúdenie veci ako nezrozumiteľnej, prípadne nepreskúmateľnej
pre nedostatok dôvodov, nakoľko právne závery a procesné postupy žalovanej boli správne.

5.Dodal,žežalobcabolpoučenývrozhodnutíopriznanídávky,ženároknajejvýplatuzanikámomentom
vyradenia zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie, a teda žalobcovi muselo byť zrejmé, že nemá
nárok na výplatu tejto dávky od 24. augusta 2019. Súčasne žalobca potvrdil skutočnosť, že dávka bola
vyplatená na jeho účet (účet, ktorý sám označil ako miesto plnenia), a preto s ohľadom na všetky

okolnosti nebol dobromyseľný v tom, že mu dávka patrí. Vzhľadom na uvedené, po návrate z výkonu
trestu (prípadne prepustení z väzby) bol povinný uvedenú sumu vrátiť. Prípadná skutočnosť, že už
prostriedky nemal, nakoľko niekto s nimi disponoval na účte, keď mu to žalobca umožnil (alebo aj keby
to bol účet tretej osoby, alebo prostriedky zablokoval exekútor), nič nemenilo na skutočnosti, že žalobca
bol povinný vrátiť uvedené prostriedky žalovanej.

6. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

7. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

9. Uviedol, že na Krajský súd v Bratislave podal dve správne žaloby v sociálnych veciach,

pričom prvou správnou žalobou napadol rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 24. júna 2020,
číslo 49452-2/2020-BA týkajúce sa povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti s tým, že Krajský
súd v Bratislave o tejto správnej žalobe nerozhodol a nevykonal žiaden právny úkon. Druhou
správnou žalobou (a postúpenou Krajskému súdu v Trenčíne uznesením z 20. novembra 2020, č.k.
4Sa/112/2020-6) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 12. októbra

2020, číslo 0246300702020, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
prvostupňové správne rozhodnutie - upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok z 12. augusta
2020, č. 0246300702020. Zdôraznil, že najprv malo byť rozhodnuté o prvej správnej žalobe vo veci
uloženia povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti a až následne o druhej správnej žalobe, ktorou
žalobca napadol upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydané na podklade právoplatného a

vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia z 27. marca 2020, číslo 2192/2020-SE-DvN potvrdeného
rozhodnutím z 24. júna 2020, č. 49452-2/2020-BA.10. Ďalej žalobca namietal, že krajský súd vo veci nenariadil pojednávanie, pričom túto skutočnosť ani
žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku neodôvodnil.

11. V závere navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 03. mája 2021.

13. V plnom rozsahu sa stotožnila so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, kasačnú sťažnosť
považovala za nedôvodnú. Poukázala na to, že žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol, že proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 24. júna 2020, číslo 49452-2/2020-BA podal správnu žalobu,
a že vo veci ešte nebolo rozhodnuté. V tomto smere uviedla, že tento žalobcom uplatnený sťažnostný

bod je podľa § 439 ods. 3 písm. b/ SSP neprípustný, keďže nebol uplatnený v konaní pred krajským
súdom, hoci tak urobiť mohol. Krajský súd potom nemal právny ani skutkový dôvod konať a rozhodovať
vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 12. októbra 2020 s ohľadom na konanie o správnej žalobe
proti rozhodnutiu z 24. júna 2020, o ktorom súd nemal vedomosť, a ktoré nie je do tohto času právoplatne
ukončené. Dodala, že krajský súd posúdil pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia z 12. októbra 2020

o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky jednotlivo a v celosti všetky relevantné
skutočnosti a predložené dôkazy, skutkový a právny stav a napadnutým rozsudkom o nich rozhodol v
súlade so zákonom.

14. K žiadosti žalobcu, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského

súdu z 25. februára 2021, č.k. 12Sa/5/2020-48, ktorým krajský súd zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedla, že kasačná sťažnosť je proti takémuto uzneseniu
neprípustná.

IV.

15. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobcovi zaslané na vedomie.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

17. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

18. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na

najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu.

19. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z
najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu

všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

20. Podľa článku 48 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

21. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.22. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a
rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších
osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

27. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b/ vykonáva dokazovanie,

c/ to vyžaduje verejný záujem,
d/ je to na prejednanie veci potrebné alebo
e/ tak ustanovuje tento zákon.

28. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

30. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a/ označenie druhu žaloby,
b/ označenie žalovaného,

c/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d/ deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e/ opísanie rozhodujúcich skutočností,
f/ označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g/ žalobný návrh.

31. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

32. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd v predmetnej veci pristúpil
k verejnému vyhláseniu rozsudku, čomu zodpovedalo príslušné oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 11. februára 2021 a tiež zápisnica o verejnom vyhlásení
rozsudku vyhotovená dňa 25. februára 2021. Nakoľko z obsahu rozsudku nevyplýva, na základe
akých dôvodov pristúpil krajský súd bez ďalšieho k verejnému vyhláseniu rozsudku, t.j. prejednal vec

bez nariadenia pojednávania, možno sa iba domnievať, že tento dôvod mohol byť založený na tej
skutočnosti, že žalobca nepožiadal o nariadenie pojednávania v správnej žalobe, tak ako to predpokladá
§ 182 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 199 ods. 3 SSP. Najvyšší správny súd tiež podotýka, že žalobca nebolv konaní pred krajským súdom zastúpený advokátom a sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, respektíve to nevyplýva z jeho podaní adresovaných súdu.

33. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že správna žaloba v sociálnych veciach je
osobitným typom správnej žaloby s tým, že táto osobitosť je daná práve špecifickou povahou do
úvahy prichádzajúcej množiny prejednávaných vecí [predovšetkým rozhodovanie vo veciach týkajúcich
sa sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, garančné
poistenie, poistenie v nezamestnanosti), štátnej sociálnej podpory (rodičovský príspevok, prídavok

na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné) a sociálnej pomoci (hmotná núdza)] a k tomu
zodpovedajúceho špecifického okruhu osôb, ktoré sú oprávnené domáhať sa súdneho prieskumu
správnychaktov(primárnerozhodnutí/opatrení)vydávanýchvovyššieuvedenýchveciach.Vtomtotype
správneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za
tzv. slabších účastníkov (pozri § 5 ods. 1 SSP v spojení s článkom 6 Civilného sporového poriadku),
ktorej skutočnosti zároveň zodpovedá nielen osobitná poučovacia povinnosť, ale i napríklad oslobodenie

od poplatkovej povinnosti, nevyžaduje sa tiež podmienka povinného právneho zastúpenia, správna
žaloba fyzickej osoby sa zo strany správneho súdu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby
fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pri správnej
žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi; rovnako správny súd (ak to nie je
v rozpore s účelom správneho súdnictva) môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom

verejnej správy. Z uvedeného je zrejmé, že účelom takto koncipovanej osobitnej úpravy je predovšetkým
zabezpečenie účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb (hlavne z dôvodu nedostatku ich právneho
vedomia) v správnom súdnom konaní.

34. Vo vzťahu k poučovacej (manudukačnej) povinnosti Správny súdny poriadok rozlišuje jednak

všeobecnú poučovaciu povinnosť upravenú v § 26 SSP a jednak osobitnú poučovaciu povinnosť, ktorá
je upravená vo viacerých ustanoveniach naprieč celým procesným kódexom (napríklad § 41 ods. 1, § 59
ods.2,§77ods.1)stým,žejeupravenáajvovzťahuksprávnejžalobevsociálnychveciachv§199ods.
2 SSP, podľa ktorého správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu
a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných

právach a povinnostiach. Osobitná poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností fyzických osôb, ktorých realizácia alebo
rešpektovanie má zásadný význam pre efektívne hájenie, respektíve bránenie ich práv v konaní pred
súdom. V rámci tejto poučovacej povinnosti súdu bolo preto podľa názoru najvyššieho správneho súdu
potrebné poučiť žalobcu, aby sa tento v súdom stanovenej lehote vyjadril aj k možnosti požiadať o

nariadenie pojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní). Podľa názoru najvyššieho správneho
súdu nie je v tomto smere vylúčené ani pripojenie doložky podľa § 103 ods. 2 SSP, že ak sa účastník
konania v takto určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia
pojednávania nebude mať námietky.

35. V súvislosti s právnou úpravou § 182 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého jednou z obligatórnych
náležitostívšeobecnejsprávnejžalobyjeajvyjadrenie,čižalobcažiadanariadeniepojednávania,pričom
na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania už správny súd neprihliada, najvyšší správny
súd uvádza, že právna úprava konania o správnej žalobe v sociálnych veciach aj vzhľadom na svoje
osobitnépostavenie,zapredpokladu,žežalobcomjefyzickáosoba,obsahujev§202ods.1SSPvlastné

náležitosti správnej žaloby, v ktorých povinnosť požiadať o nariadenie pojednávania absentuje.

36. Vzhľadom na to, že krajský súd v zmysle vyššie naznačeného žalobcu relevantným spôsobom
nepoučil o jeho procesných právach a povinnostiach, najvyšší správny súd dospel k záveru, že je daný
dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP

v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

37. Odhliadnuc od vyššie vytknutého procesného pochybenia, najvyšší správny súd považuje za
potrebné ďalej uviesť, že zistenie krajského súdu spočívajúce v konštatovaní, že cit.:
„(...) správnosť postupu orgánov verejnej správy v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami (exekučný titul)

vo veci uloženia povinnosti zaplatiť sumu 847,10 eur nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v
tomto konaní, pretože súdnemu prieskumu podlieha len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
po využití riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť a účastník
konania podal voči nemu správnu žalobu v zákonom určenej lehote, do dvoch mesiacov od jehooznámenia - doručenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca druhostupňové rozhodnutie žalovanej zo
dňa 24.06.2020 prevzal dňa 20.07.2020, pričom sa nedomáhal na súde jeho preskúmania. Z uvedeného
dôvodu predmetné rozhodnutia, predstavujúce exekučný titul pre vymáhanie predpísaného penále, súd

už nebol a nie je oprávnený preskúmavať. (...)“
nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu žalovanej, keď žalobca už v odvolaní zo 16.
septembra 2020 podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu - upovedomeniu o začatí vymáhania
pohľadávok z 12. augusta 2020, číslo 0246300702020 opakovane uvádzal, že proti rozhodnutiu z 24.
júna 2020, číslo 49452-2/2020-BA podal správnu žalobu. Rovnako túto skutočnosť nepriamo potvrdila

žalovaná v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí z 12. októbra 2020, číslo 0246300702020. Pokiaľ
potom žalobca správnou žalobou napadol exekučný titul, t.j. rozhodnutie z 27. marca 2020, číslo
2192/2020-SE-DvN o uložení povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti (respektíve jej časť) za obdobie
od 24. augusta 2019 do 31. októbra 2019 v celkovej sume 847,10 eur (v spojení s druhostupňovým
rozhodnutím z 24. júna 2020, číslo 49452-2/2020-BA) jednalo sa o zásadnú skutočnosť, na ktorú mal
krajský súd prihliadnuť.

38. Neobstojí poukaz žalovanej obsiahnutý v jej vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 03. mája 2021, ktorým
namietala neprípustnosť žalobcom uplatneného sťažnostného bodu podľa § 439 ods. 3 písm. b/ SSP, z
dôvodu, že nebol uplatnený v konaní pred krajským súdom, hoci tak žalobca urobiť mohol. Konkrétne sa
jednalo o to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol, že exekučný titul napadol správnou žalobou v inom

konaní a pokiaľ túto skutočnosť uviedol až v kasačnej sťažnosti, nemožno na tento sťažnostný bod podľa
§ 439 ods. 3 písm. b/ SSP prihliadať. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu opomenutie, respektíve
prehliadnutie informácie o podaní správnej žaloby proti exekučnému titulu tvoriacemu podklad pre
vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia zo strany krajského súdu (ako aj žalovanej, ktorá vo vyjadrení
z 26. januára 2021 k správnej žalobe uviedla, že žalobca proti rozhodnutiu z 24. júna 2020 nepodal

správnu žalobu) nemožno klásť na ťarchu samotného žalobcu. Rovnako nemožno v jeho neprospech
vykladať to, že Krajský súd v Bratislave nepostúpil obe správne žaloby, či už spoločne, alebo aspoň v
krátkom časovom horizonte za sebou miestne príslušnému krajskému súdu, ktorý by následne z vlastnej
rozhodovacej činnosti zistil, respektíve mal zistiť podanie dvoch správnych žalôb proti rozhodnutiam
na seba nadväzujúcim. Pokiaľ potom krajský súd túto skutočnosť plynúcu už z odvolania podaného

proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok z 12.
augusta 2020, č. 0246300702020 prehliadol a vo veci rozhodol, tak žalobcovi nezostávalo nič iné, len
túto skutočnosť namietať v podanej kasačnej sťažnosti, keďže to bol krajský súd, ktorý v rozsudku
konštatoval, že žalobca sa súdneho prieskumu exekučného titulu nedomáhal, hoci opak bol pravdou.
Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny súd dodáva, že neprípustnou je kasačná sťažnosť, ktorá

sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil už v konaní pred krajským súdom vôbec, alebo ak ich
uplatnil neskoro, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby, pričom určitú
výnimku predstavujú konania, v ktorých správny súd podanú žalobu posudzuje neformálne. Primárne
sa jedná o sociálne veci, za predpokladu, že žalobcom je fyzická osoba, čo je prípad žalobcu.

39.Vďalšomkonanísikrajskýsúdoverí,vakomštádiusanachádzakonanievovecisúdnehoprieskumu
exekučného titulu a podľa zistení zvolí relevantný postup, pričom pokiaľ vo veci súdneho prieskumu
exekučného titulu nebolo doposiaľ rozhodnuté, bude vhodné konanie v predmetnej veci prerušiť. Pokiaľ
vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a nebola podaná kasačná sťažnosť, krajský súd aj vzhľadom na
vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v podanej kasačnej sťažnosti bez ďalšieho nariadi vo veci pojednávanie,

pričom sa riadne vysporiada s námietkami žalobcu, najmä tými, ktoré majú aj s pripojenými dôkazmi
zásadný význam pre riadne zistenie skutkového stavu veci a vo veci znovu rozhodne; svoje rozhodnutie
zároveň náležite v intenciách § 139 ods. 2 SSP odôvodní.

40. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.