Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžk/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200432
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková N
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200432.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcov: 1. S. D., R..
XX.X.XXXX D. O.R. Č.. XX, J., 2. N. D., R. XX.X.XXXX D. O. Č.. XX, J., obaja v kasačnom konaní právne
zastúpeníadvokátskoukanceláriou:JUDr.MarcelJurko,advokát,s.r.o.,sosídlomDominikánskenám.č.
11 Košice, proti žalovanému: 1. Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Zádielska č.
1 Košice, 2. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského č. 52, Košice,

v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sa/9/2019-69 zo dňa 2.7.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

Žalovaným 1. a 2. náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č.k. 7Sa/9/2019-69 zo dňa 2.7.2020 zamietol žalobu
žalobcov 1 a 2 proti nečinnosti orgánov verejnej správy. Napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že
žalobcovia v správnej žalobe ako základnú námietku, ktorá mala preukazovať nečinnosť žalovaných 1. a
2. uviedli, že ako člen a zástupca člena Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita
Terasa 32-24 v Košiciach podali 22.1.2019 na Okresnom úrade Košice, pozemkový a lesný odbor,
písomné podanie s názvom Žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z.z.

Zároveň poukázali aj na svoje ďalšie písomné podania v konaní vedenom na Okresnom úrade Košice,
pozemkovom a lesnom odbore pod č.k. OU-KE-PLO-2016/04413/DN, najmä na podanie z 25.2.2019
označené ako Prihlásenie sa do konania a žiadosť o rešpektovanie práv účastníka konania. Práve s
argumentáciou súvisiacou s právnou požiadavkou žalobcov na rešpektovanie ich procesných práv a ich
postavenia ako účastníkov konania v administratívnom konaní vedenom u žalovaného 1. pod č.k. OU-
KE-PLO-2019/000623 spojili požiadavku na správny súd, aby v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu

verejnej správy uložil obom žalovaným správnym orgánom konať s nimi požadovaným spôsobom.

2. Správny súd v právnom posúdení veci poukázal na to, že na Krajskom súde v Košiciach v doposiaľ
neskončenom konaní pod sp.zn. 7S/71/2019 sa žalobcovia súbežne s konaním v preskúmavanej veci
domáhajú priznania postavenia účastníka administratívneho konania správnou žalobou opomenutého
účastníka podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Nečinnosťou

nie je právny stav, ak orgán verejnej správy na podanie fyzickej alebo právnickej osoby reaguje podaním,
s ktorým sa daný subjekt obsahovo nestotožní. V takýchto zákonom predpokladaných prípadoch
sú právnym prostriedkom pre dosiahnutie nápravy v rámci súdnej ochrany verejnej správy iné typy
konania pred správnym súdom, medzi inými aj správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 179
SSP, ktorú žalobcovia aj využili. Pritom priznanie postavenie účastníka administratívneho konania v
administratívnej právnej veci bolo podstatou argumentácie aj v žalobe žalobcov proti nečinnosti oboch

žalovaných orgánov verejnej správy. V súdnom konaní pod sp.zn. 7S/71/2019 správny súd rozhodne,či žalobcom prináleží postavenie účastníka správneho konania v nimi uvádzanej administratívnej veci,
preto správny súd považoval žalobu z 10.6.2019 za nedôvodnú.

3. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote
kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnili kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná
sťažnosť je ťažko zrozumiteľná, pretože obsahuje celkovo štrnásť strán textu, pričom tento text je
obsiahnutý v približne štyroch vetách. Uvedené spôsobuje ťažkú čitateľnosť textu, jeho neprehľadnosť
a v určitých častiach aj jeho nelogickosť. Žalobcovia v kasačnej sťažnosti, ktorú spísal advokát,

opätovne zopakovali priebeh administratívneho reštitučného konania, ktorý už uviedli v správnej
žalobe, najmä ich jednotlivé procesné úkony a to konkrétne nimi podávané námietky zaujatosti voči
konajúcemu zamestnancovi žalovaného 1., vedúcej zamestnankyni žalovaného 1., ako aj voči vedúcej
zamestnankyni žalovaného 2. Ďalej poukázali na ďalšie svoje podanie a to Prihlásenie sa do konania
a žiadosť o rešpektovanie práv účastníka konania zo dňa 25.2.2019, na ktoré podanie reagoval
žalovaný 1. podaním zo dňa 27.3.2019, v ktorom skonštatoval, že nie sú účastníkmi vyššie uvedeného

administratívneho konania, čo vyplýva okrem iného aj z uznesenia NS SR sp. zn. 3Sžr/71/2016. Okrem
toho, doslovne opakujúc žalobné body, uvádzali svoje právne posúdenie reštitučnej žiadosti, ktorá
je predmetom administratívneho konania, v ktorom podľa ich názoru majú byť účastníkmi konania,
poukazujúcnajmänaÚzemnérozhodnutiesp.zn.1521/1966-ÚHAzodňa6.12.1966aviackrátuvádzali,
že konanie na Okresnom úrade Košice pozemkový a lesný odbor vykazuje známky podvodu podľa

Trestného zákona. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu žalobcovia neprodukovali žiadny sťažnostný
bod.

4. Žalovaný 1. sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 8.9.2020. Uviedol, že v danom prípade
nebola splnená podmienka § 440 ods. 2 SSP, nakoľko v kasačnej sťažnosti nie je uvedené, kde súd

prijal nesprávne právne tvrdenia a opätovne je rozsiahla skôr opisom konania pred správnym orgánom
a nezaoberaním sa právnymi vecami v uznesení č.k. 7Sa/9/2019-69 zo dňa 2.7.2020. Podanie kasačnej
sťažnosti má účelový charakter a obsahuje množstvo zmyslených fabulácii dojmov a názorov. Žiadal,
aby súd kasačnú sťažnosť zamietol ako bezdôvodnú a žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

5. Žalovaný 2. sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 8.9.2020. Uviedol, že podanie kasačnej
sťažnosti je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, pričom však v samotnom odôvodnení
kasačnej sťažnosti nie je uvedené, v čom spočíva toto nesprávne právne posúdenie veci a aké
skutočnosti odôvodňujú konať o žalobe proti nečinnosti. V kasačnej sťažnosti sú zopakované tvrdenia a
skutočnosti uvedené v žalobe o nečinnosť a v podaniach v minulosti adresovaných žalovaným, ktoré sa

konajú reštitučného konania ukončeného právoplatne meritórnym rozhodnutím. Žiadal, aby súd kasačnú
sťažnosť zamietol.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú
sťažnosť podali oprávnené osoby v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455

SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol z nasledovných
dôvodov:

7. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.Podľa § 440 ods.1 písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd

v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

9. Podľa § 445 ods. 1 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

10. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

11. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody,

ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd
neprihliada.

12. Podľa § 459 písm. e) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak
nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady
podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).

13. V zmysle § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
krajského súdu. Kasačná sťažnosť podľa § 445 ods. 1 SSP musí obsahovať okrem iného opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podľa § 440 podáva.
Kasačná sťažnosť môže a musí byť odôvodnená iba dôvodmi vymedzenými taxatívne v § 440 ods.

1 SSP. Dôvody kasačnej sťažnosti musia byť vymedzené tak, že sťažovateľ uvedie, v čom spočíva
konkrétna vada zmätočnosti, resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie,
v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 440 ods. 2 veta prvá SSP). Kasačný súd už
nevyzýva sťažovateľa na doplnenie kasačnej sťažnosti, ak neobsahuje náležitosti podľa § 445 SSP, ale
kasačnú sťažnosť odmietne za predpokladu, že krajský súd poučil účastníkov konania o obligatórnom

zastúpení advokátom, s výnimkou sociálnych a azylových vecí a ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

14. Čo sa týka dôvodov kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd
porušil zákon, a to z taxatívne stanovených dôvodov - sťažnostných bodov (§ 440 ods. 1 SSP).

Sťažnostným bodom sa rozumie konkrétne porušenie práva, ktoré sťažovateľ vytýka napadnutému
rozhodnutiu krajského súdu. Z uvedeného vyplýva, že dôvody kasačnej sťažnosti sa musia týkať
právoplatného rozhodnutia krajského súdu. Správny súdny poriadok v ust. § 440 ods. 2 SSP vo vzťahu
k sťažnostným bodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) až i) zároveň špecifikuje, ako je potrebné sťažnostné
body vymedziť. Kasačný súd na väčšinu vád konania a napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré

sú obsiahnuté v jednotlivých dôvodoch kasačnej sťažnosti, neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v
kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. Čo sa týka sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP, ktorý ako sťažnostný dôvod použili aj žalobcovia, tento musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladajú za nesprávne a zároveň uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia veci krajským súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Pre vymedzenie sťažnostného dôvodu v zmysle § 440 ods. 2 prvá veta SSP je nevyhnutné, aby
sťažovatelia konkrétne špecifikovali právnu otázku a uviedli, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny
názor na jej riešenie. K uplatneniu tohto sťažnostného dôvodu kasačnej sťažnosti teda nepostačuje, ak
sťažovatelia dôvod označia len ustanovením zákona. V danom prípade sa však sťažovatelia obmedzili

len na uvedenie zákonného ustanovenia sťažnostného dôvodu (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), pričom
žiadne právne posúdenie veci krajského súdu, ktoré by pokladali za nesprávne, neuviedli. Keďže
neuviedli žiadnu právnu otázku, ktorú mal správny súd v napadnutom uznesení nesprávne právne
posúdiť, zákonite neuviedli ani v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

16. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti len opätovne zopakovali žalobné námietky tak, že v podstate
skopírovali správnu žalobu. Sťažovatelia teda nenamietali právne posúdenie krajského súdu v
napadnutom uznesení, ktorý zamietol ich žalobu v podstate z procesných dôvodov a nezaoberal sa
prípadnou nečinnosťou žalovaných správnych orgánov v administratívnom reštitučnom konaní, aleopätovne namietali procesný postup žalovaných správnych orgánov v administratívnom konaní a ich
meritórne posúdenie reštitučnej veci. Kasačný súd v danej veci vychádza z obsahu kasačnej sťažnosti,
ktorú sťažovatelia podali, pričom je viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP). Ako bolo vyššie

uvedené, zákon kladie na dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP určité kvalitatívne
požiadavky, ktoré musia byť splnené. Tento zákonný príkaz nie je samoúčelný, ale je vyjadrením toho,
že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má
povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou,
a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku

sám vyhľadávať. V tomto smere právny zástupca sťažovateľov povinnosť stanovenú v § 440 ods. 2
veta prvá SSP nesplnil, keď okrem toho, že len uviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého podáva
kasačnú sťažnosť, neuviedol právne posúdenie veci krajským súdom, ktoré pokladá za nesprávne, ani
v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd tak nemal základ pre jej vecné
prejednanie.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky kasačnej sťažnosti, keď neobsahovala náležitosť
vymedzenú v § 445 ods. 1 písm. c) SSP (opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, z akých
dôvodov podľa § 440 SSP bola podaná) a zároveň bola splnená podmienka, že sťažovatelia boli súdom
riadne poučení o povinnosti právneho zastúpenia v kasačnom konaní a nejde o prípad podľa § 449 ods.
2 písm. b) a c) SSP, kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e) SSP odmietol.

18.Onáhradetrovkasačnéhokonaniabolorozhodnutéanalogickypodľa§171SSPacontrariovspojení
s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovatelia procesne zavinili, že kasačná sťažnosť bola odmietnutá, preto právo
na náhradu trov kasačného konania majú žalovaní. Týmto súd náhradu trov konania nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky v zmysle § 168 SSP.

19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.