Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511223371
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1511223371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Steelmont Construction,
a. s., Staničná 788/11, 908 51 Holíč, IČO: 43 843 115, zastúpený: JUDr. Helena Hledíková, advokátka,
Matúšova 56/A, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: TK SLÁVIA AGROFERT, a. s., Májová 21, 850
05 Bratislava, IČO: 44 152 612, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska
10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 233.689,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/24/2012-540 zo dňa 29.03.2018,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/24/2012-540 zo dňa
29.03.2018 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 233.689,68
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 10.09.2011 do zaplatenia do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežaloboudoručenousúdudňa07.11.2011sažalobcadomáhal,aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 233.689,68 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe Zmluvy o dielo č. XXXXXX (ďalej len „ZoD“) v znení jej dodatkov č. 1 a 2 uzavretej so žalovaným
sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo „A. K. D. F. E. R.“ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť
dohodnutú cenu diela vo výške 1.615.000 eur bez DPH, dodatkom č. 1 bol rozšírený a upravený rozsah
diela v dôsledku požadovaných ďalších prác na diele a bola zvýšená cena o 92.824,05 eur, dodatkom č.
2 bola cena diela zvýšená o sumu 170.275,91 eur, dohodnutá cena teda predstavovala bez DPH sumu
1.878.099,96 eur. Uviedol, že v priebehu realizácie diela prichádzalo zo strany žalovaného k zmenám

v predmete diela v súvislosti s ktorými sa pre splnenie záväzku žalobcu vyskytla nevyhnutnosť vykonať
ďalšie práce a dodávky nad rámec ZoD, ktoré v hodnote 233.689,68 Eur aj vykonal a žalovanému
fakturoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2011, splatnou dňa 09.09.2011, ktorú však žalovaný
neuhradil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že faktúra
č. XXXXXXX bola vystavená neoprávnene a bola žalovaným žalobcovi vrátená ako nedôvodná, keďže
bola vystavená v rozpore s čl. 4 ods. 5 ZoD, práce boli vykonané ako naviac práce a nakoľko v danej

veci nebol podpísaný žiaden dodatok k ZoD, náklady na ich realizáciu sú v zmysle uvedeného článku
považované za súčasť pôvodnej ceny diela, preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Žalobca k odporu uviedol, že potreba týchto prác bola vyvolaná výraznou zmenou diela a rozšírením
predmetu diela nad rámec ZoD vyvolanými žalovaným po uzavretí ZoD. Poukázal na to, že k zmenám vpredmete diela dochádzalo na kontrolných dňoch, na ktorých žalovaný požadoval okrem rekonštrukcie
aj rozšírenie haly a ďalšie práce na ostatných objektoch, ktoré neboli v ZoD uzavreté, niektoré
práce boli dokonca kontinuálne objednávané aj po odovzdaní diela. Dal do pozornosti, že vzhľadom

na veľké množstvo zmien na stavbe vyvolaných investorom, práve žalovaný požadoval podpísanie
písomného dodatku až po vykonaní určitého väčšieho objemu prác, pretože v opačnom prípade by bolo
nutné uzavrieť neúmerne veľa dodatkov, takáto prax už bola medzi zmluvnými stranami zavedená pri
podpisoch dodatkov č. 1 a 2. Zdôraznil, že napriek tomu, že povinnosť uzavrieť písomný dodatok vyplýva
aj žalovanému z čl. 3 ods. 7 ZoD, práve žalovaný znemožnil podpísanie tohto dodatku, napriek tomu,

že ho zmluvné strany prerokovali a jeho vecnú časť, rozsah aj cenu odsúhlasili.
Konateľ žalovaného B.. G. na pojednávaní uviedol, že k ZoD boli podpísané 2 dodatky, ktoré boli
podpisované po odsúhlasení a vyhotovení prác. Presný postup si nepamätal, ale v princípe si dohodli
vždy rozsah prác, ktoré majú byť predmetom dodatku a v priebehu realizácie došlo aj k podpisu dodatku,
ktorého súčasťou bol aj termín dokončenia diela. Zdôraznil, že pokiaľ dohodnuté práce naviac mali
vplyv na posunutie termínu dokončenia diela, bol nový termín zakotvený v dodatku. K dodatku č. 3

uviedol, že žalovaný vyhotovil návrh tohto dodatku bez posunutia termínu odovzdania diela, nakoľko
práce, ktoré boli predmetom tohto dodatku, nemali mať výrazný vplyv na posunutie termínu dokončenia
diela, posunutie termínu dokončenia diela navrhoval žalobca zakotviť až písomne v dodatku č. 3, teda
až po dokončení diela. Nakoľko tento dodatok nebol účastníkmi podpísaný a dielo bolo odovzdané po
termíne odsúhlasenom v dodatku č. 2 k ZoD, mal za to, že žalovanému vznikol jednak nárok na sankcie

titulom nedodržania termínu odovzdania diela a neodstránenia kolaudačných závad diela v dohodnutých
termínochajednakposunutieodovzdaniadielamuspôsobiloškoduvtom,ženemohlaprebiehaťsezóna
tak, ako mala.
Vo vyjadrení zo dňa 17.04.2014 žalovaný pre prípad, že by zlyhala iná jeho procesná obrana, uplatnil
proti žalobcovi kompenzačnú námietku. V podaní zo dňa 20.11.2017 žalovaný opätovne vzniesol

námietkuzapočítaniapreprípadneúčinnostiinejprocesnejobranyauplatnilsinároknaúhraduzmluvnej
pokuty za omeškanie žalobcu s plnením termínu odovzdania diela v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD v znení
jej dodatkov za obdobie od 01.03.2011 do 04.05.2011 vo výške 610.382,49 eur a taktiež za omeškanie
žalobcu s plnením povinnosti odstránenia vád a nedorobkov na diele v dodatočnej lehote v zmysle
čl. 12 ods. 3 ZoD spolu vo výške 515.200 eur, pričom presne špecifikoval výšku zmluvnej pokuty pri

jednotlivých odovzdávaných objektoch.
Súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Stavebná fakulta Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave.
Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 a 3, § 546 ods. 1, § 548
ods. 1, § 554 ods. 1 a 6, § 358, § 365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej

len „OBZ“), § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 255, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Pri rozhodovaní bral zreteľ na čl. 4.5, čl. 12.2 a čl. 12.3 Zmluvy o dielo č. XXXXXX
(ďalej len „ZoD“).
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o dielo č.

XXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo „A. K. D. F. E. R.“, pričom
v čl. 4 ZoD bola dohodnutá celková cena diela 1.615.000 Eur. Podľa čl. 4.5 ZoD v prípade, že zhotoviteľ
vykoná naviac práce bez toho, aby došlo pred ich realizáciou k podpisu príslušného písomného dodatku
sa má za to, že náklady na ich realizáciu budú považované za súčasť pôvodne dohodnutej ceny diela
výške 1.615.000 Eur a znáša ich žalobca. Dňa 30.09.2010 strany uzavreli dodatok č. 1 k ZoD, ktorým sa

rozšíril predmet diela, navýšila cena diela na sumu 1.707.824,05 Eur a zmenený termín odovzdania diela
do 30.11.2010. Dňa 23.02.2011 došlo k uzavretiu dodatku č. 2, ktorým bolo rozšírenie prác na predmete
diela v celkovej sume 170.275,91 Eur a bol dohodnutý termín odovzdania diela do 28.02.2011. Súd mal
výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného B.. G. ako aj svedka B.. D.Z. preukázané, že dodatky č. 1
a 2 k ZoD boli podpísané v priebehu, resp. po realizácií prác, ktoré boli predmetom týchto dodatkov, čo

potvrdzujú aj preberacie protokoly - zápisy o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby, ktoré vyslovene
odkazujú na ZoD a dodatok č. 3, t.j. tieto protokoly boli podpisované po termíne odovzdania diela
uvedenom v dodatku č. 2 (28.02.2011) a odkazovali na neexistujúci dodatok č. 3, zmluvné strany teda
ešte v apríli 2011 mali záujem uzavrieť dodatok č. 3 na práce, ktoré boli už vykonané a odovzdané týmito
preberacími protokolmi.

Súd konštatoval, že v priebehu realizácie diela požadoval žalovaný vykonanie ďalších prác, ktoré neboli
súčasťou ZoD ani jej dodatkov č. 1 a 2, pričom obe zmluvné strany potvrdili, že rokovali o uzavretí
dodatku č. 3 k ZoD z čoho vyplýva, že ani jedna zo zmluvných strán nepovažovala práce, ktoré mali
byť predmetom dodatku č. 3 za práce podľa ZoD, ani dodatku č. 1 a 2. Vzhľadom na zavedenú praxpodpisovania dodatkov medzi stranami, podľa súdu, nemôže byť na ťarchu žalobcu, že práce, ktoré
mali byť predmetom dodatku č. 3 začal pred podpísaním dodatku realizovať, nakoľko mohol spravodlivo
očakávať následné podpísanie príslušného dodatku k ZoD. Uviedol, že realizácia týchto prác nebola

nikdy spochybnená, išlo o práce v hodnote 233.689,68 eur a vzhľadom na ich cenu išlo o práce väčšieho
rozsahu.Vsúladesozáveromznalcakonštatoval,žeprácemalidopadnatermíndokončeniadielapodľa
ZoD. Poukázal na to, že v priebehu realizácie diela došlo k zmene počtu pracovných objektov oproti ZoD
a požiadavky žalovaného prichádzali počas realizácie a po termíne ukončenia a odovzdania. Vzhľadom
na charakter a rozsah prác, ktoré mali byť predmetom dodatku č. 3, súd ustálil, že nešlo o práce

naviac podľa čl. 4.5 ZoD. Súd považoval tieto práce ako práce žalovaným ústne objednané, prevzaté
a žalobcom vykonané na základe ústnej zmluvy o dielo. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nespochybnil,
že práce boli ním požadované, žalobcom vykonané a odovzdané, pričom v konaní nebolo preukázané,
že by medzi stranami bol ústne dohodnutý termín odovzdania týchto prác a žalovaným nikdy nebola
spochybnená ich cena. Nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že žalobca mal predpokladať potrebu
vykonania týchto prác už pri uzatváraní ZoD a uviedol, že i keď práce zapadali do celkového stavebného

diela, pôvodná projektová dokumentácia s týmito prácami nepočítala. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd
neposúdilprácevykonanénazákladepokynovžalovaného,ktorýchzaplateniejepredmetomtohtosporu
ako práce, ktoré sú súčasťou ZoD, nepovažoval nárok žalovaného uplatnený kompenzačnou námietkou
za dôvodný. Konštatoval, že žalovaný by mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len za oneskorenie
s časťou diela, ktorá bola predmetom pôvodnej ZoD a dodatkov č. 1 a 2, nie však za oneskorenie s

tou časťou diela, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom žalovaný v konaní nenavrhol žiaden dôkaz na
preukázanie výšky nároku za omeškanie s odovzdaním časti diela podľa ZoD a dodatkov č. 1 a 2, a
teda nepreukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie. Dodal, že i keby boli práce,
ktoré sú predmetom tohto sporu súčasťou ZoD bolo by na žalovanom preukázať, že nemali za následok
objektívne posunutie termínu odovzdania diela, a teda že k neskoršiemu odovzdaniu diela nedošlo z

dôvodov na strane žalovaného a to i s poukazom na odmietnutie podpísania dodatku č. 3 žalovaným
práve z dôvodu, že žalobca sa týmto dodatkom domáhal posunutia tohto termínu. Následný započítací
prejav žalovaného v podaní zo dňa 20.11.2017 považoval pre jeho nejasnosť a neurčitosť za neplatný.
Ohľadom časti pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD za omeškanie
žalobcu s plnením termínu odovzdania diela poukázal na vyššie uvedené. K nároku žalovaného na

zmluvnú pokutu podľa čl. 12 ods. 3 ZoD v znení jej dodatkov uviedol, že táto pohľadávka nie je spôsobilá
na započítanie, nárok na túto zmluvnú pokutu si žalovaný u žalobcu nikdy neuplatnil v súlade so ZoD,
prvýkráttakurobilažvzapočítacomprejave24.11.2017,tedavčase,keďužbolapohľadávkapremlčaná
akeďžepremlčanienastalopredtým,kedysapohľadávkastalaspôsobilánazapočítanie,niejemožnéju
účinne započítať. Súd preto žalobe vyhovel, žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania od 10.09.2011

do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Namietal, že súd prvej inštancie v bode 30 a 31 bez ďalšieho odôvodnenia vzal za preukázané
skutočnosti tvrdené žalobcom a vôbec sa nezaoberal tvrdeniami a dôkazmi žalovaného. Tvrdenie súdu
o údajnej praxi medzi zmluvnými stranami, podľa ktorého dodatky k ZoD sa uzatvárali vždy až po

vykonaní prác, podľa žalovaného nezodpovedá skutočnosti a nevyplýva ani z predložených dôkazov,
čo potvrdzuje napr. dodatok č. 1, kde ponuka žalobcu bola zo dňa 16.09.2010, samotný dodatok č. 1
bol uzatvorený 30.10.2010 a v zmysle harmonogramu sa práce mali vykonať do 30.11.2010 a skutočne
sa vykonávali až do konca novembra 2010. Poukázal na to, že ani dodatok č. 2 nebol podpísaný po
vykonaní všetkých prác, ale pred termínom odovzdania rozsahu diela podľa tohto dodatku. Samotná

skutočnosť, že niektoré naviac práce už v čase podpísania dodatkov č. 1 a 2 boli vykonané a iné ešte
nie, podľa neho nepreukazuje zaužívanú prax medzi stranami o podpisovaní dodatkov po vykonaní
týchto prác. Vyjadril názor, že citovanie odpovede odpovede svedka p. B.. G. súdom v napadnutom
rozsudku o tom, že dodatky boli podpísané po odsúhlasení a vyhotovení prác, bolo vytrhnuté z kontextu.
Do pozornosti súdu dal znenie čl. 4 ods. 5 ZoD. Podľa žalovaného súd opomenul, že strany v ZoD

predpokladali a dostatočne určito upravili postup pri realizácii naviac prác, výslovne pritom počítali aj
s možnosťou, že naviac práce budú realizované bez uzatvorenia dodatku k ZoD, pričom uvažovanie o
praxi vymykajúcej sa ZoD by mohlo byť na mieste vtedy, ak by sa strany sporu neriadili ustanoveniami
ZoDajejdodatkovč.1a2,noprávedodržanímpostupuovyhotovenísúpisu,ocenenítýchtonaviacprác,následného odsúhlasenia objednávateľom a podpísania príslušného dodatku strany sporu postupovali
len v medziach zmluvnej dikcie. Uviedol, že prax bola taká, že zmluvné strany vždy postupovali podľa
ZoD, žalobca podľa svojho uváženia pristupoval k realizácii naviac prác odsúhlasených so žalovaným,

či už bez uzatvorenia dodatku k ZoD alebo až po jeho uzatvorení, no žalobcovi nikdy nevzniklo právo
účtovať a nikdy nevystavil faktúru na hodnotu naviac prác bez toho, aby bol podpísaný príslušný
dodatok k ZoD. Ďalej namietal, že súd nesprávne nezaradil vykonanie naviac prác počas realizácie
diela do rámca písomne uzavretej ZoD medzi stranami sporu a nedostatočne sa vysporiadal s povahou
a charakterom týchto naviac prác. Poukázal na to, že v znaleckom posudku znalec konštatoval, že

harmonogram žalobcu pomenúva aj také stavebné objekty, ktoré pôvodne neboli súčasťou ZoD, avšak
žalobca už pri vypracovaní časového harmonogramu evidentne rátal s ich zhotovením z časového
hľadiska a práve tieto v harmonograme žalobcu neočíslované objekty tvoria tie stavebné objekty
ZoD, na ktorých sa realizovali mnohé naviac práce, ktoré mali neskôr tvoriť predmet dodatku č. 3
k ZoD, a ktorých cenu si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Poukázal tiež na to, že v znaleckom
posudku nedošlo k detailnému posúdeniu povahy jednotlivých skúmaných naviac prác. t.j. či tieto

naviac práce predstavujú oproti prácam obsiahnutým v ZoD v znení jej dodatkov č. 1 a 2 len úpravu
alebo zmenu pôvodne dohodnutých prác alebo predstavujú nové práce a rozšírenie diela ako takého.
Ďalej namietal, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a opomenul interpretovať a aplikovať čl.
4 ods. 5 ZoD, pričom v rozpore so zásadou pacta sunt servanda neakceptoval dohodu strán sporu
a povahu obchodného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. V tomto smere uviedol, že súd

nemôže v konaní zvýhodňovať žalobcu na úkor žalovaného, ani oslobodzovať spod záväzkov, ktoré
tento slobodne a vážne prijal uzatvorením ZoD. Žalovaný súdu ďalej vytýkal, že sa nedostatočne
vysporiadal s rozsahom realizovaných naviac prác a úplne opomenul vysporiadať sa s rozsahom menej
prác v kontexte na omeškanie žalobcu riadne a včas vykonať dielo a na dohodnutý termín odovzdania
diela. Vyjadril názor, že v kontexte na rozsah naviac prác a ich vplyv na riadne a včasné vykonanie

diela v dohodnutom termíne odovzdania ukončeného diela je dôležité skúmať aj skutočnosť, či bol
vhodne nastavený harmonogram prác na strane žalobcu a aký vzájomný vplyv mali naviac práce
a menej práce. V tomto smere namietal nedôslednosť znalca pri zodpovedaní otázok, pričom súd
podľa neho pochybil, keď sa bez ďalšieho stotožnil s právnym záverom znalca, keďže súd nemôže
akceptovať odpovede znalca na právne otázky, ale sám mal vyhodnotiť právnu otázku omeškania, či

otázku trvania záväzkového vzťahu medzi stranami. Dal do pozornosti, že podľa záverov znaleckého
posudku práce nerealizované oproti ZoD v znení jej dodatkov boli v celkovej hodnote prevyšujúcej 327
tisíc Eur, čo predstavuje skoro 1/5 pôvodne ocenených a objednaných prác v zmysle ZoD v znení
jej dodatkov, hodnota menej prác teda značne prevyšuje hodnotu naviac prác a muselo to vytvoriť k
dobru časový priestor pre žalobcu na vykonanie diela. Poukázal na čl. 6 ods. 2 ZoD, podľa ktorého

môžu byť dohodnuté termíny zmenené iba so súhlasom obidvoch strán formou dodatku k zmluve,
hlavne ak strany dohodnú vykonanie prác alebo poskytnutie plnenia nad rámec zmluvy, zjavne väčšieho
rozsahu a viac časovo náročného. Uviedol, že žalobca už pri vypracovaní časového harmonogramu
realizácie diela vzhľadom na jeho povahu mohol a mal rátať s prípadnými navyše prácami. Podotkol,
že žalobca mal právo odmietnuť vykonať naviac práce z dôvodu, že to ohrozuje včasné vykonanie

diela, resp. odmietnuť vykonať naviac práce až do momentu uzatvorenia dodatku k ZoD, kde by sa
odsúhlasilnovýtermínukončeniaaodovzdaniadiela,čovšakneurobil.Ďalejnamietal,žesúdnesprávne
vyhodnotil skutkový stav, keď skonštatoval, že nešlo o naviac práce podľa č. 4 ods. 5 ZoD, keďže v
čase podpisu zmluvy o nich žalobca nemohol mať vedomosť, kde súd zjavne nesprávne vyhodnotil čl.
4 ods. 3 a nasl. ZoD o cene diela. Súd, podľa názoru žalovaného, celkovo nedostatočne zistil skutkový

stav, ktorý v napadnutom rozsudku opísal zjednodušene, čo malo za následok nesprávne skutkové
zistenia a závery a navyše si osvojil len jednostranný pohľad na vec prezentovaný žalobcom. Okrem
toho namietal, že súd pri vyhodnocovaní dôkazov porušil rovnosť strán sporu a znevýhodnil žalovaného,
pretože bez akéhokoľvek odôvodnenia vzal žalobcove tvrdenia a dôkazy ako objektívne skutočnosti,
ktoré nepotrebujú ďalšie vysvetlenie a žalovaného dôkazy a tvrdenia bez akéhokoľvek odôvodnenia

vyhodnotil ako rozporné, alebo sa s nimi vôbec nevysporiadal a nezohľadnil zvýhodnené postavenie
žalobcu ako odborne spôsobilej osoby, ktorá uzavrela ZoD vrátane jej dodatkov č. 1 a 2 v rámci výkonu
predmetu jej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo vôbec k
pomenovaniu konkrétnych prác, ktoré bránili vykonávaniu diela a poukázaniu na konkrétne skutočnosti,
pričom samotné všeobecné tvrdenie bez unesenia dôkazného bremena neobstojí. Zdôraznil, že žalobca

honeupozornilnažiadnemožnézmenytermínovvsúvislostisnaviacprácami,ktorésúpredmetomtohto
sporu a žalovaný nemôže byť zodpovedný za omeškanie žalobcu. Poukázal na to, že súd v napadnutom
rozsudku uviedol viaceré nepreukázané skutočnosti, keď uviedol, že cena prác, ktoré sú predmetom
tohto sporu žalovaným nikdy nebola spochybnená“ a že „išlo teda o práce v hodnote 233.689,68 eur“a mal za to, že došlo k dohode o výške ceny naviac prác medzi stranami sporu napriek tomu, že
žalovaný počas celej doby súdneho konania uvádzal, že spornou skutočnosťou bola cena týchto naviac
prác. Namietal tiež nepravdivosť súdom uvádzaných skutočností, keď si bez náležitého preukázania

osvojil tvrdenia žalobcu, podľa ktorého údajne požiadavky žalovaného na naviac práce prichádzali po
termíne ukončenia a odovzdania diela, pričom súd nevenoval náležitú pozornosť listinným dôkazom,
na ktoré sa žalovaný odvolával a jeho právnej argumentácii. S poukazom na § 554 ods. 1 a § 324
OBZ a konštantnú judikatúru mal za to, že k splneniu povinnosti vykonať dielo žalobcom, došlo až po
odovzdaní a riadnom dokončení diela, teda po odstránení všetkých vád a nedorobkov. Namietal, že súd

odžalobcunevyžadoval,abysvojenárokypreukázalrelevantnýmidôkazmiaumožnilmuúspechvspore
bez toho, aby uniesol dôkazné bremeno o právnom základe svojich nárokov. Žalovaný v odvolaní ďalej
namietal nesprávne právne posúdenie, keď súd vyvodil, že v súvislosti s vykonaním naviac prác počas
realizácie diela došlo k uzavretiu novej ústnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu napriek tomu, že v
tomto prípade neboli splnené základné predpoklady na to, aby vznikla nová zmluva o dielo. Poukázal
na to, že z vyjadrení sporových strán ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa strany

pokúšali ohľadne uplatneného nároku uzatvoriť ústnu dohodu, pričom súd neuviedol ktoré konkrétne
osoby, kedy, kde a ako, mali vyjadriť súhlas sporových strán s uzatvorením ústnej zmluvy o dielo s
konkrétnym obsahom, súd sa nevysporiadal a ani neskúmal to, či osoby vystupujúce za jednotlivú
sporovú stranu pri realizácii ZoD boli oprávnené zaviazať niektorú zo strán sporu k novému zmluvnému
vzťahu, novej zmluve o dielo a nevysporiadal sa ani s cenou diela v rozpore s § 536 ods. 3 a § 546 ods.

OBZ. Vzhľadom na absenciu konsenzu medzi sporovými stranami, absenciu prejavov vôle konkrétnych
konajúcich osôb, i absenciu vyššie uvedených podstatných náležitostí zmluvy o dielo, nemohlo podľa
názoru žalovaného medzi stranami sporu dôjsť k ústne uzavretej zmluvy o dielo. Ďalej namietal, že
súd nesprávne právne posúdil a ustálil neexistenciu omeškania žalobcu s plnením vyplývajúcich zo
ZoD vrátane jej dodatkov a nedostatočne sa vysporiadal s tvrdením žalovaného, že v čase negociácie

dodatku č. 3 už bol žalobca v omeškaní s plnením jeho povinnosti podľa ZoD vrátane dodatkov č. 1 a
2. Uviedol, že žalobca sa dostal do omeškania s odovzdaním diela v rozsahu ZoD v znení dodatkov
č. 1a 2 a následne, keďže žalobca neodstránil vady a nedorobky ani v dodatočnej lehote dohodnutej
sporovými stranami, opätovne sa dostal do omeškania, tentokrát s odstránením vád a nedorobkov.
Poukázal na to, že žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že nebol

v omeškaní s plnením podľa ZoD v znení dodatkov č. 1 a 2. Okrem toho namietal nesprávne právne
posúdenie jeho nároku na úhradu zmluvnej pokuty a uviedol, že v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD v znení jej
dodatkov, mu vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty v dôsledku omeškania žalobcu s plnením termínu
odovzdania diela. V tejto súvislosti poukázal na to, že vo vyjadrení zo dňa 20.11.2017 uplatňoval výšku
uplatneného nároku už len za obdobie od 01.03.2011 do 04.05.2011, pričom chcel predísť prípadnej

spornosti, ohľadne doby omeškania s odovzdaním diela, preto svoj uplatnený nárok na zmluvnú pokutu z
tituluomeškaniažalobcusodovzdanímdielaupravil(zmenšil).Dodal,žeprivyčíslenínárokunazmluvnú
pokutu postupoval podľa čl. 12 ods. 2 ZoD v zneni jej dodatkov a uplatnil svoj nárok len z ceny diela za
ZoDvznenídodatkov,pričomexistencianárokuvyplývazosamotnejzmluvyazjednotlivýchpreberacích
a odovzdávacich protokolov.

Vyjadril názor, že súd odmietol jeho kompenzačnú námietku na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu
omeškania s odovzdaním diela v rozsahu ZoD v znení dodatkov v rozpore s § 388 ods. 2 OBZ.
Nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého je jeho nárok na zmluvnú pokutu z titulu omeškania žalobcu
s odstránením vád a nedorobkov nespôsobilou pohľadávkou na započítanie a s poukazom na § 580
a nasl. OZ, § 358 a nasl. OBZ a § 388 ods. 2 OBZ mal za to, že táto pohľadávka bola od svojho

vzniku započítateľná voči pohľadávkam žalobcu rovnakého druhu. Za právne neudržateľnú označil
argumentáciu súdu, že nakoľko pohľadávka žalovaného bola prvý krát uplatnená až vo vyjadrení zo
dňa 20.11.2017, bola už premlčaná a započítanie nie je možné pripustiť. Mal za to, že formulácia
kompenzačného právneho úkonu bola dostatočne jasná a určitá, presne stanovovala identifikáciu
započítavaných pohľadávok, ako aj výšku, v akom rozsahu zaniknú. S ohľadom na uvedené žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pričom ak nie sú dané podmienky na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žaloba zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov
prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.10.2018. Zdôraznil, že
prax uzatvárania dodatkov až po vykonaní prác bola bez akýchkoľvek pochybností v priebehu konania
preukázaná a odmietol účelovú interpretáciu žalovaného týkajúcu sa tejto otázky. Uviedol, že Zápisom
z kontrolného dňa č. 1 zo dňa 30.06.2010 preukázal že žalovaný sám výslovne požiadal o vykonanienaviac prác oproti zmluvne dohodnutým prácam s tým, že tieto naviac práce budú ošetrené dodatkom
k zmluve až po ich vykonaní. Ďalej uviedol, že žalovaný sa zavádzajúcim spôsobom snaží spochybniť
a prekrútiť aj ďalšie dôkazy, ktoré súd v konaní vykonal na preukázanie praxe uzatvárania dodatkov,

a to výpovede štatutárneho zástupcu a svedeckú výpoveď B.. D.. S poukazom na § 266 OBZ mal
za to, že preukázané skutočnosti nesporne nasvedčujú tomu, že strany mali vôľu uzatvárať dodatky
k ZoD až po realizácii prác, ktoré mali byť ich predmetom, čo bolo aj preto, aby sa predišlo veľkému
počtu dodatkov a tiež kvôli flexibilite a urýchleniu vykonania týchto prác. Uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že strany, zhodne s postupom zavedeným pri podpisovaní predchádzajúcich dodatkov,

mali vôľu uzavrieť aj dodatok č. 3, a to, že žalobca bol nútený vystaviť faktúru pri prácach podľa
navrhovaného dodatku č. 3 aj bez jeho podpísania, si vynútili okolnosti spôsobené žalovaným. Poukázal
na to, že sporné práce aj podľa znaleckého posudku boli prácami nad rámec zadania, projektovej
dokumentácie a ďalších podkladov zadaných objednávateľom pri uzatváraní ZoD a pri jej uzatváraní
ich zhotoviteľ nemohol predpokladať. Zdôraznil, že strany od počiatku považovali tieto práce za práce
naviac,žalovanýichnechávalnaceňovaťaprebiehalirokovaniaoichzazmluvnení.Zotrvalnatvrdení,že

strany si dohodli odlišný postup a zaviedli prax, ktorou sa odklonili od čl. 4 ZoD. Podľa názoru žalobcu z
konania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zvýhodňovanie niektorej zmluvnej strany.
K námietke žalovaného, že súd sa nedostatočne vysporiadal s rozsahom naviac prác a opomenul
vysporiadať s rozsahom menej prác žalobca uviedol, že vykonal pre žalovaného naviac práce v hodnote
233.689,98 eur, ktoré mali byť zazmluvnené v zmysle zavedenej praxe dodatkom č. 3, pričom v konaní

boli predložené prílohy k dodatku č. 3, obsahujúce súpis všetkých realizovaných naviac prác, vrátane ich
ceny, ich vykonanie čo do rozsahu a ceny nebolo v konaní medzi stranami sporné. To, že došlo k zhode
v cene, podľa neho, vyplýva aj z e-mailovej komunikácie medzi B.. D. a B.. T. a súdu bola predložená
aj posledná verzia prílohy k dodatku č. 3 s cenou vo výške žalovanej sumy (194.741,40 eur bez DPH),
ktorábolastranamiodkomunikovanáaodsúhlasená.Vyjadrilnázor,žežalovanýzavádzajúcouvádza,že

podľa znaleckého posudku boli nerealizované práce oproti ZoD v znení jej dodatkov v celkovej hodnote
prevyšujúcej 327 tisíc eur, pritom znalec len uviedol, že nejaké naviac práce zaregistroval v dodatku
č. 3, ktorý nebol podpísaný, ale ich vplyv, aj keď cenovo dosť zaujímavý, nevedel ohodnotiť pretože
nepoznal jeho položkovú tvorbu. Ohľadom menej prác uviedol, že bol zachovaný postup podľa čl. 4 ods.
7 ZoD, pričom menej práce spočívali predovšetkým v znížení ceny diela o cenu zariadenia interiérov,

pri ktorých dodávateľa zabezpečil žalovaný, nemalo to vplyv na termín plnenia. Poukázal na to, že
žalovaný v návrhu dodatku č. 3 k ZoD rozsah nerealizovaných prác nešpecifikoval a nešpecifikoval
ich ani v konaní. K údajnému porušeniu rovnosti strán uviedol, že zmluva bola výrazne v neprospech
žalobcu a jej návrh vypracoval žalovaný. Mal za to, že žalovaný síce namieta, že súd neakceptoval ním
produkované dôkazy, no neuviedol, ktoré a v priebehu konania neprodukoval žiadne relevantné dôkazy,

naopak, žalobca svoje tvrdenia preukázal. K harmonogramu, ktorý bol súčasťou ZoD uviedol, že tento
bol nútený aktualizovať tak, aby reflektoval práce, ktoré boli žalovaným v priebehu stavby požadované
nad rozsah predmetu pôvodnej ZoD. Názor svedka B.. D., že niektoré práce sa dali vykonávať súbežne
pri prebiehajúcich prácach a pri zapojení väčšieho množstva ľudí, by to bolo zvládnuteľné, podľa neho
postráda akúkoľvek relevanciu, keď žalobca jednak preukázal, že v rozhodujúcom období bol na stavbe

dostatočný počet pracovníkov i mechanizmov a jednak to bolo vyvrátené názorom znalca, podľa ktorého
ani zapojenie väčšieho množstva pracovníkov, by nemalo žiaduci efekt. Zdôraznil, že skutočnosť, že
predmetné práce boli požadované aj po termíne ukončenia podľa dodatku č. 2 preukázal listinnými
dôkazmi a súd záver o tom, že dodatky č. 1 a 2 boli podpísané v priebehu alebo po realizácii ustálil na
základe jednoznačných dôkazov - výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného ako aj svedka. K otázke

právnej kvalifikácie poukázal na zásadu iura novit curia, pričom právna kvalifikácia súdu obstojí. K osobe
B.. D. uviedol, že bol oprávnený rokovať vo veciach ZoD. Žalobca mal za to, že skutočnosť, že nebol
v omeškaní preukázal súpisom prác, zápismi z kontrolného dňa a poukázal tiež na znalecký posudok
a na projekt úpravy parkoviska, zadaný žalovaným v 04/2011, z ktorého vyplýva, že žalobca nemohol
byť v omeškaní, pretože nemohol plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania žalovaného. Rozhodnutie

súdu, ktorým neprihliadol na započítaciu námietku, považoval za správne, dielo nemohlo byť ukončené
v termínoch dohodnutých dodatkom č. 2 z dôvodov na strane žalovaného v dôsledku požadovaných
dodatočných naviac prác. Poprel aj vznik nároku na zaplatenie sankcií za omeškanie s odstránením vád
a nedorobkov, keď žalovaným predložený dôkaz - súpisy vád a nedorobkov s uvedením termínov na
odstránenie jednotlivých vád a dátumoch ich odstránenia, postráda rozhodujúcu náležitosť objektívneho

a relevantného dôkazu, keď obsahuje iba potvrdenie o dátume odstránenia žalovaným, ale absentuje v
ňom aj potvrdenie tejto skutočnosti žalobcom. Uviedol, že ZoD v čl. 12 bod 3 oprávňovala objednávateľa
účtovať zmluvnú pokutu, táto pokuta však žalobcovi nikdy vyúčtovaná nebola, teda takáto pohľadávka
neexistovala a ak by ak existovala, jej vznik sa môže datovať až od vyčíslenia v podaní súdu zo dňa20.11.2017. S poukazom na § 358 OBZ mal za to, že v čase stretu pohľadávok bola pohľadávka
žalovaného už premlčaná a takúto pohľadávku nie je možné započítať, okrem toho žalovaný námietku
započítania riadne neuplatnil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa18.03.2019. Tvrdenia
žalovaného v jeho vyjadrení považoval za účelové a zavádzajúce a zároveň zotrval na svojej predošlej
argumentácii. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že B.. D. bol osobou oprávnenou konať za žalovaného v

zmluvnom vzťahu, pretože B.. D. nebol v pracovnoprávnom pomere so žalovaným, nebol oprávnený
zaväzovať žalovaného, vykonával len technický dozor nad vykonávaním diela žalobcom. Tvrdenie
žalobcu, že vystavenie faktúry zo strany žalobcu malo byť spôsobené úmyselným nepodpísaním
dodatku č. 3 zo strany žalovaného, pričom tým malo byť sledované vytvorenie podmienok pre uplatnenie
sankcií za omeškanie, označil ako absurdné, najmä s prihliadnutím na fakt, že toto tvrdenie je v rozpore
s ustanoveniami ZoD a žalobca evidentne opomína čl. 4 bod 5 ZoD. Zdôraznil, že v ustanoveniach

ZoD si strany sporu jasne stanovili, že zmena práv a povinností zo ZoD si vyžaduje písomnú formu, k
uzatvoreniu písomnej dohody, ohľadne realizácie a ceny naviac prác uplatnených v tomto konaní, ale
nikdy nedošlo. Za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že strany sporu uzatvorili ZoD slobodne a vážne
podľa OBZ, a teda došlo medzi nimi k vzniku obchodného záväzkového vzťahu, v ktorom sa prejavuje
zásada zmluvnej voľnosti strán a zásada pacta sunt servanda. Uviedol, že žalobca v konaní hodnoverne

nepreukázal, že by v rozhodujúcom období bol na stavbe dostatočný počet pracovníkov i mechanizmov,
a teda nie chybou žalovaného nemohlo byť dielo ukončené v termínoch dohodnutých dodatkom č. 2, ale
práve nečinnosťou na strane žalobcu, čo vo svojej výpovedi potvrdil svedok B.. D. a B.. G.. Ďalej uviedol,
žežalobcanepreukázaltvrdenie,žejehoomeškaniasplnenímspôsobiloto,žesvojepovinnostinemohol
riadne a včas splniť z dôvodu naviac prác požadovaných žalovaným. Za zavádzajúce označil tvrdenie

žalobcu, že mu údajne zmluvná pokuta nikdy vyúčtovaná nebola a poukázal na to, že písomne vyzval
žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty Výzvou zo dňa 20.09.2011, splatnosť zmluvnej pokuty nastala deň
nasledujúci po dni, kedy bola výzva na jej úhradu žalobcovi doručená, súd bol preto povinný prihliadnuť
na námietku započítania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.05.2019. Zotrval na
všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Vyjadril názor, že žalovaný zavádza, keď popiera zavedenú
prax uzatvárania dodatkov k ZoD až po vykonaní a zhodnotení prác. Nebolo mu známe o čo opiera
žalovaný názor, že práce dohodnuté v dodatkoch č. 1 a 2 boli realizované z časti pred podpisom
príslušnéhododatkuazčastipojehopodpise,niejetotižpravdou,žetátoskutočnosťvyplývazviacerých

listín založených v súdnom spise, napokon sám žalovaný ani nevie explicitne označiť listiny, z ktorých by
to vyplývalo. Okrem toho uviedol, že vzhľadom na dovtedajšiu prax nemal dôvod na obavy s omeškaním
s vykonaním prác, pretože zmeny v rozsahu prác predpokladali aj zmenu termínu ukončenia diela,
pričom prebiehali rokovania o dodatku č. 3 k ZoD, ktorý mal reflektovať rozšírenie predmetu zmluvy a
mala byť upravená aj zmena zmluvy v časti termínu plnenia, kedy žalobca v dobrej viere akceptoval

požiadavku žalovaného na takýto postup, práce v požadovanom rozsahu vykonal a nemôže mu byť na
ťarchu, že žalovaný zmaril uzavretie dodatku č. 3 k ZoD. Uviedol, že B.. D. bol oprávnený rokovať vo
veciach ZoD, čo vyplýva zo záhlavia ZoD, kde bol uvedený ako osoba oprávnená rokovať vo veciach
zmluvy a tiež to vyplýva z predloženej e-mailovej dokumentácie, pričom konanie v tejto veci je potrebné
posúdiť aj s použitím § 15 OBZ. Uviedol, že v konaní preukázal, ktoré práce bránili pokračovaniu prác

dohodnutých ZoD v pôvodnej verzii, keď predložil zoznam prác, pri ktorých jasne vymedzil, ktoré práce
bránilipokračovaniuzmluvnýchprácaokremtohodielomalobyťodovzdanéakocelok,čonebolomožné
bez vykonania naviac prác. Zotrval na tvrdení, že žalovaný mu nikdy nevyúčtoval zmluvnú pokutu za
omeškanie s odstránením vád, výzva na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 20.09.2011, bola výzva na
úhradu zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela.

6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok č.k. 29Cb/24/2012-540 zo dňa 29.03.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/24/2012-540 zo dňa 29.03.2018, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného

rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

11. Odvolací súd mal z dokazovania pred súdom prvej inštancie preukázané, že medzi sporovými
stranami bola uzavretá Zmluva o dielo č. XXXXXX (ďalej len „ZoD“), na základe ktorej sa žalobca
zaviazal vykonať pre žalovaného dielo „A. K. D. F. E. R.“ a ktorá bola zmenená dodatkom č. 1 zo

dňa 30.09.2010 a dodatkom č. 2 zo dňa 23.02.2011, ktorými sa rozšíril predmet diela, bol zmenený
termín odovzdania diela a navýšená cena za dielo. V priebehu realizácie diela dochádzalo zo strany
žalovaného k zmenám v predmete diela, žalovaný požadoval od žalobcu vykonanie ďalších prác v
hodnote 233.689,68 eur, ktoré neboli súčasťou pôvodnej Zmluvy o dielo č. XXXXXX, ani jej dodatkov č.
1 a 2, pričom ohľadom týchto naviac prác mal byť medzi sporovými stranami uzavretý dodatok č. 3, ku

ktorého podpisu však pre nezhody medzi sporovými stranami ohľadne termínu odovzdania diela, nikdy
nedošlo. Cena týchto prác bola fakturovaná zo strany žalobcu žalovanému faktúrou č. 2011129 zo dňa
10.08.2011, splatnou dňa 09.09.2011, žalovaný však túto faktúru odmietol zaplatiť s odôvodnením že
bola vystavená neoprávnene, keďže v danej veci nebol podpísaný dodatok č. 3, náklady na ich realizáciu
sú v zmysle čl. 4 ods. 5 ZoD považované za súčasť pôvodnej ceny diela. Odvolací súd sa v tomto

smere stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zo skutočnosti, že obe zmluvné
strany potvrdili, že rokovali o uzavretí dodatku č. 3 k ZoD vyplýva, že ani jedna zo zmluvných strán
nepovažovala práce, ktoré mali byť predmetom dodatku č. 3 za práce podľa ZoD, ani dodatku č. 1 a 2.
Okrem toho je zrejmé, že žalobca nemohol mať v čase podpisu ZoD vedomosť o požiadavke realizácie
týchto prác, pôvodná projektová dokumentácia, na základe ktorej žalobca vypracoval cenovú ponuku,

s týmito prácami nepočítala. Rovnako skutočnosť, že práce vykonané ako naviac práce sú prácami
vykonanými nad rámec prác tvoriacich ZoD, dohodnutý v zmluve zadania projektovej dokumentácie k
stavebnému konaniu a ďalších podkladov, zadaných pri uzatváraní zmluvy potvrdil aj znalec v záveroch
znaleckéhoposudku,ktorýzároveňuviedol,žepriuzatváraníZoDzhotoviteľvžiadnomprípadenemohol
predpokladať vykonanie týchto prác. O tom, že tieto práce nemohli byť súčasťou ZoD svedčí aj fakt, že

dňa 06.06.2011 bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby a
taktiež objekt „SO 12 Studňa“, ktorý bol prevzatý žalovaným dňa 30.06.2011, nemohol byť vykonávaný
ako súčasť ZoD, nakoľko bol realizovaný na základe objednávky zo dňa 22.06.2011, čo je výslovne
v preberacom protokole uvedené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie správne ustálil, že v prípade sporných naviac prác nešlo o práce podľa čl. 4 ods. 5 ZoD a

protichodná argumentácia žalovaného je v tomto smere nedôvodná.

12. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, že súd bez ďalšieho odôvodnenia
mal za preukázanú prax medzi stranami, podľa ktorej sa dodatky k ZoD uzatvárali vždy až po vykonaní
prác, pričom sa nezaoberal tvrdeniami a dôkazmi žalovaného. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že

súd prvej inštancie dospel ku konštatovaniu o praxi medzi stranami pri uzatváraní dodatkov k ZoD po
tom, čo vyhodnotil všetky tvrdenia strán a relevantné dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom
v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že „Súd mal v tomto smere výpoveďou
štatutárneho zástupcu žalovaného ako aj svedka preukázané, že napriek tvrdeniam právneho zástupcu
žalovaného boli dodatky č. 1 a 2 k ZoD podpísané v priebehu, resp. po realizácií prác, ktoré boli

predmetom týchto dodatkov.“ Odvolací súd dáva do pozornosti, že sám konateľ žalovaného B.. G.L. na
pojednávaní dňa 23.01.2014 uviedol, že dodatky boli podpísané po odsúhlasení a vyhotovení prác, ktoré
boli predmetom týchto dodatkov, potvrdil, že v princípe sa dohodol vždy rozsah prác, ktoré majú byť
predmetom dodatku a v priebehu realizácie došlo aj k podpisu dodatku, ktorého súčasťou bol aj termínodovzdania diela. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka B.. A. D., ktorý na stavbe pracoval ako
externý konzultant a technický dozor, keď na pojednávaní dňa 23.01.2014 uviedol, že prax prebiehala
tak, že svedok sa zúčastňoval na kontrolných dňoch, na ktorých boli dohadované naviac práce, po

ich zhodnotení svedok vykonanie týchto prác schválil a tie ktoré boli odsúhlasené a schválené boli
neskôr zahrnuté do dodatkov k ZoD, kedy väčšina týchto prác bola v čase podpisu dodatku vykonaná
a niektoré práce prebiehali dlhšiu dobu. Okrem toho táto skutočnosť vyplýva napr. aj zo Zápisu z
kontrolného dňa č. 1 zo dňa 30.06.2010, kde sa výslovne dohodlo, že zemné práce budú vykonávané od
06.07.2010 pred podpisom dodatku k ZoD na základe požiadavky investora. Ako nedôvodnú vyhodnotil

odvolací súd námietku žalovaného, že citovanie výpovede B.. G. v napadnutom rozsudku bolo vytrhnuté
z kontextu, nakoľko táto sa nezakladá na pravde, súd prvej inštancie len citoval časti jeho výpovede,
ktoré boli v danom kontexte relevantné. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že
žalovaný odmietol podpísať dodatok č. 3, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, pretože takýto záver
by bol v rozpore s dobrými mravmi a nereflektoval by dobromyseľné konanie žalobcu, ktorý vzhľadom
na zavedenú prax podpisovania dodatkov medzi stranami v priebehu alebo po realizácii prác, začal

realizovať práce, ktoré mali byť predmetom dodatku č. 3 pred podpísaním tohto dodatku, nakoľko mohol
spravodlivo očakávať následné podpísanie príslušného dodatku k ZoD.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a
opomenul interpretovať a aplikovať čl. 4 ods. 5 ZoD, pričom v rozpore so zásadou pacta sunt servanda

neakceptoval dohodu strán sporu a povahu obchodného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.
Odvolaciemu súdu a nepochybne aj súdu prvej inštancie je známe znenie ustanovenia čl. 4 ods. 5
ZoD, avšak žalovaný opomína skutočnosť, že zmluvné strany si medzi sebou zaviedli odlišnú prax
ohľadne uzatvárania dodatkov, ktorou sa odklonili od čl. 4 ods. 5 ZoD. Odvolací súd v tejto súvislosti
dáva do pozornosti aj ustanovenie čl. 3 ods. 7 ZoD, podľa ktorého „Ak dôjde v priebehu realizácie diela k

objednávateľom vyvolanej zmene oproti dokumentácii uvedenej bode 1 a 2, čl. 2 tejto zmluvy, zaväzujú
sa zmluvné strany uzavrieť písomný dodatok k tejto zmluve, ktorého obsahom bude predmet dodatku,
úpravy ceny diela, termín realizácie a úprava ostatných dotknutých ustanovení tejto zmluvy v rozsahu
primeranom novovzniknutým skutočnostiam. Písomný návrh na uzavretie dodatku predloží zhotoviteľ do
3 pracovných dní od návrhu zmeny a špecifikácie obsahu a rozsahu zmeny pred začatím požadovaných

zmien. Naviac práce budú realizované až po podpise dodatku k zmluve.“ Keďže odvolací súd mal aj zo
záverov znaleckého posudku preukázané, že v danom prípade došlo k zmene predpokladanej čl. 3 ods.
7 ZoD, vzhľadom na znenie tohto zmluvného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný bol povinný uzavrieť
písomný dodatok k zmluve. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď so žalobcom neuzavrel
ďalší dodatok, týkajúci sa sporných naviac prác, a teda je to práve žalovaný, kto porušil zásadu pacta

sunt servanda, v zmysle ktorej dohody treba dodržiavať. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
nakoľko sa obe zmluvné strany zhodným prejavom vôle odchýlili od ustanovenia čl. 4 ods. 5 ZoD, keď
pred ešte podpisom dodatkov žalovaný objednával naviac práce a žalovaný mu ich dodával, nemožno
túto skutočnosť hodnotiť výlučne v neprospech žalobcu, ale následky prejavenej vôle nesú obe zmluvné
strany, a to aj vo vzťahu k naviac prácam, ktoré sú predmetom tohto sporu.

14. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku, že súd prvej inštancie v konaní zvýhodnil
žalobcu na úkor žalovaného, kedy po preskúmaní prípadu odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti
nasvedčujúce zvýhodňovaniu, resp. znevýhodňovaniu niektorej sporovej strany. Ďalej, pri tvrdení, že
súd sa nedostatočne vysporiadal s rozsahom realizovaných naviac prác a úplne opomenul vysporiadať

sa s rozsahom menej prác v kontexte na omeškanie žalobcu riadne a včas vykonať dielo a na
dohodnutý termín odovzdania diela mal odvolací súd za to, že žalovaný účelovo interpretuje závery
znalca v znaleckom posudku, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu žalobca
v rozpore s čl. 4 ods. 7 ZoD fakturoval práce, ktoré neboli realizované a nepreukázal ani, že by
nerealizované práce mali vplyv na termín plnenia. Odvolací súd sa nestotožnil s námietku žalovaného,

podľa ktorého súd nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý podľa neho opísal extrémne zjednodušene,
čo malo za následok nesprávne skutkové zistenia a závery. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na spravodlivé rozhodnutie vo veci, pričom zistený skutkový
stav zároveň zrozumiteľne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal, keď upriamil pozornosť na
podstatné skutočnosti a okolnosti, ktoré boli pre právne posúdenie veci rozhodujúce. Za nedôvodné

a nepreukázané odvolací súd považoval i tvrdenie žalovaného, že súd si osvojil len jednostranný
pohľad na vec prezentovaný žalobcom, nakoľko je evidentné, že súd k svojim právnym záverom
dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci, pričom skutočnosť,že napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté v prospech žalobcu nemožno vykladať ako jednostranný
pohľad na vec, či uprednostňovanie žalobcu pre žalovaným.

15. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal tvrdenie, že jeho
omeškanie s plnením vyplývajúcim zo ZoD bolo spôsobené z dôvodu naviac prác požadovaných
žalovaným. Toto tvrdenie je podľa názoru odvolacieho súdu nepravdivé. Odvolací súd v tomto smere
poukazuje na dôkazy ako zápisy z kontrolných dní, stavebný denník, či znalecký posudok, v ktorom
znalec jednoznačne uviedol, že vykonanie naviac prác malo dopad na termíny dokončenia diela podľa

zmluvy, najmä keď ich veľká časť bolo žalovaným nárokovaná po termíne ukončenia a odovzdania
diela dohodnutom na 28.02.2011. Odvolací súd nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že žalobca
bol v danom zmluvnom záväzku medzi stranami sporu zvýhodnený, keďže realizovanie stavieb je
ťažiskovým predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Predmet podnikania žalobcu je v tomto prípade
úplne irelevantný, medzi sporovými (zmluvnými) stranami ide o obchodný záväzkovoprávny vzťah, v
ktorom sú si subjekty rovné a rovnako si musia plniť svoje zmluvné povinnosti.

16. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nesprávne právne posúdil vznik nového právneho vzťahu
medzi stranami sporu, keď vyvodil, že v súvislosti s vykonaním naviac prác počas realizácie diela došlo
k uzavretiu novej ústnej zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, odvolací súd uvádza nasledovné.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný si od žalobcu objednal ďalšie práce nad rámec

pôvodnej zmluvy o dielo a jej dodatkov č. 1 a 2. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca tieto objednané
práce vykonal a žalovanému odovzdal. Nakoľko pre zmluvu o dielo Obchodný zákonník nevyžaduje
obligatórne písomnú formu, zmluvné strany mohli uzavrieť zmluvu o dielo aj ústne tak, že sa dohodli o jej
podstatných náležitostiach. Zmluvnými strany ústnej zmluvy o dielo boli žalobca a žalovaný, predmetom
takejto ústnej zmluvy o dielo boli žalovaným požadované naviac práce, ktoré sú predmetom tohto sporu,

a ktoré žalobca preukázateľne pre žalovaného vykonal, preto žalobca je povinný zaplatiť cenu za ich
vykonanie. Vo vzťahu k cene diela je potrebné uviesť, že zmysle § 536 ods. 3 OBZ, cena diela alebo
spôsob jej určenia nemusí byť v zmluve uvedený ak strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez
tohto určenia a nemožno tiež opomínať, že cena za dielo (naviac práce) bola uvedená v navrhovanom
dodatku č. 3, a táto nebola stranami spochybnená pretože dôvodom neuzavretia dodatku č. 3 bola len

nezhoda ohľadne termínu odovzdania diela, nie však cena za práce naviac. Vo vzťahu k právnemu
posúdeniu súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že k takejto právnej kvalifikácii právneho úkonu,
súd dospel na základe výkladu prejavu vôle sporových strán a taktiež na základe následného správania
strán. Odvolací súd dodáva, že žalovaný počas konania nespochybnil, že by predmetné naviac práce
neobjednal alebo že by mu ich žalovaný nedodal, a keďže v konaní bolo preukázané, že nejde o práce na

základe čl. 4 ods. 5 pôvodnej ZoD v znení jej dodatkov č. 1 a 2, žalovaný je povinný za takto poskytnuté
plnenie žalobcovi zaplatiť cenu za vykonanie diela v zmysle § 536 ods. 1 OBZ.

17. Žalovaný v rámci procesnej obrany uplatnil dvakrát kompenzačnú námietku voči nárokom žalobcu.
Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke vznesenej žalovaným vo vyjadrení zo dňa 17.04.2014, ktorou

chcel započítať svoj nárok na úhradu zmluvných sankcií podľa ZoD ako sú vyčíslené vo Výzve na
úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 20.09.2011 do výšky sumy nárokovanej žalobcom v tomto spore, sa
odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 30. napadnutého rozsudku, na
ktoré týmto zároveň odkazujeme. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že dielo nebolo ako celok
odovzdané dňa 28.02.2011, ako bolo dohodnuté v dodatku č. 2 k ZoD, avšak vzhľadom na skutočnosť,

že sporné naviac práce neboli súdom posúdené ako práce v zmysle čl. 4 ods. 5 ZoD, je zrejmé, že
nárok žalovaného nie je dôvodný, nakoľko mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
za oneskorenie s odovzdaním tej časti diela, ktorá je predmetom tohto sporu. Keďže žalovaný v konaní
nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie výšky nároku za omeškanie s odovzdaním časti diela podľa ZoD
a dodatkov č. 1 a 2, nepreukázal existenciu ani výšku svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie, preto

táto kompenzačná námietka nie je schopná vyvolať žalovaným zamýšľané právne následky. Vo vzťahu
ku kompenzačnej námietke vznesenej žalovaným vo vyjadrení zo dňa 20.11.2017, v ktorom uviedol, že
jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD za omeškanie žalobcu s plnením
termínu odovzdania diela je vo výške 610.382,49 Eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku
omeškania žalobcu s plnením povinnosti odstránenia vád a nedorobkov na diele v dodatočnej lehote

určenej zmluvnými stranami v zmysle čl. 12 ods. 3 ZoD v znení jej dodatkov je za všetky objekty spolu vo
výške 515.200 Eur, pričom v tomto započítacom prejave presne špecifikoval výšku zmluvnej pokuty pri
jednotlivých odovzdávaných objektoch, sa odvolací súd rovnako stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie v bode 31. napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že započítanie, ako každýprávny úkon, musí byť zrozumiteľný a určitý, z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú
určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej alebo viacerým iným
pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. Tento započítací úkon žalovaného

však, v rozpore s uvedeným, nebol dostatočne určitý z dôvodu, že žalovaný nešpecifikoval, ktorú zo
svojich pohľadávok započítava na pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní, preto ho nemožno
považovať za platný. Okrem toho ani v tomto započítacom úkonu si žalovaný neuplatnil a nevyčíslil
výlučne nárok na zmluvnú pokutu titulom omeškania a plnením termínu odovzdania diela v zmysle čl.
12 ods. 2 ZoD v znení jej dodatkov č. 1 a 2, ktorý by mu bol prináležal za omeškanie časti diela podľa

pôvodnej ZoD v znení jej dodatkov č. 1 a 2, ale uplatnil si nárok za omeškanie s plnením celého diela,
pričom iba upravil termíny, za ktoré si zmluvnú pokutu uplatnil, čo nemožno považovať za dôvodné.
Správny je tiež záver súdu, ktorý ohľadom nároku žalovaného na zmluvnú pokutu titulom omeškania s
plnením povinnosti odstránenia vád v zmysle čl. 12 ods. 3 ZoD v znení jej dodatkov č. 1 a 2, uviedol, že
táto pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie nakoľko si žalovaný u žalobcu nikdy neuplatnil v súlade
so ZoD, prvý krát tak urobil až v započítacom prejave 24.11.2017, teda v čase, keď už bola pohľadávka

premlčaná. Výzva žalovaného zo dňa 08.08.2011 adresovaná žalobcovi, na ktorú sa žalovaný odvoláva,
bola len výzvou na rokovanie, nie uplatnením nároku v súlade so ZoD. Pretože premlčanie nastalo pred
tým, kedy sa pohľadávka stala splatná, a teda spôsobilá na započítanie, nie je možné ju v zmysle § 358
OBZ účinne započítať.

18. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 2221/2007: Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie len súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou.

19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom

úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
29Cb/24/2012-540 zo dňa 29.03.2018 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške

ktorej rozhodne súd prvej inštancie, samostatným rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 CSP.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).