Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200779
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1518200779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalacky,vkonanípredsudkyňouJUDr.NadeždouWallnerovou,vprávnejvecistarostlivosti

súdu o maloleté deti S.: N., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka V. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, W., zast. JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/15B,
Malacky a otec C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XX, G. N., v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného pre maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 07.02.2018 sa navrhovateľ - otec maloletých domáhal vydať rozhodnutie,
ktorým by súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého N. na 80,- eur mesačne a maloletú G.
60,- eur mesačne.

2. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa
06.06.2017, č.k. 9P 23/2017 bolo rozvedené jeho manželstvo, maloleté deti boli zverené a on bol
zaviazaný platiť výživné vo výške 140,- eur na maloletú G. a 160,- eur na maloletého N.. V čase

pôvodného rozhodnutia pracoval vo firme S. s príjmom cca. 940,- eur a mal vyživovaciu povinnosť
len k maloletým. Bývalej manželke nechal všetko, t.j. dom, auto, nábytok. musel ísť do podnájmu a
všetko zabezpečiť. Musel si zohnať auto za 300,- eur, ktoré splácal po 100,- eur. V októbri si zaobstaral
väčšie auto za 600,- eur. V októbri im na spoločnom účte, ktorý má s manželkou nabehol exekútor. Na
účet sú v mínuse. Začiatkom januára sa dohodol s matkou maloletých, že jej bude pol roka platiť po
50,- eur na výživu, kým sa nedostane z finančných ťažkostí. 09.12.2017 sa oženil a vznikla mu nová
vyživovacia povinnosť voči manželke a podľa zákona má manželka vyživovaciu prednosť pred deťmi.

MusípočítaťisjejdcérouS.Y.,nar.XX.XX.XXXX,ktorúvyživujúspoločne.Vjanuári2017podalnávrhna
osvojenie maloletej S. a nastane mu ďalšia vyživovacia povinnosť. XX.XX.XXXX sa mu narodila dcéra J..
S manželkou sa dohodli, že po skončení jej materskej dovolenky, čo je cca. v júni, pôjde on na materskú
dovolenku, čím mu klesne rapídne príjem. Mesačný príjem rodiny je cca. 800,- eur, príjem manželky
450,- eur, čo je materská dávka. Nájom é platia 500,- eur mesačne, za mobil 150,- eur mesačne, za
televízor 29,40,- eur mesačne a poistka na auto 9,20 eur. Na stravu je treba 250 -300,- eur mesačne,
náklady na školu pre Dominiku sú 20,- eur, na oblečenie 150,- eur, benzín mesačne 210,- eur. Maloletá J.

má 3 týždne a je na umelom mlieku, ktoré stojí cca. 60,- eur mesačne a plienky stoja 60,- eur mesačne.
Matka maloletých sama uviedla, že vie deťom zabezpečiť všetko aj bez môjho výživného. Zistil, že matka
maloletých dáva výživné na milencov a sebaupravovanie. Je ochotný deťom otvoriť sporiaci účet a tam
im časť výživného dávať. Pre deti chcel vždy to najlepšie.3.Matkavyjadrilanesúhlassnávrhomnazníženievýživného.Uviedla,že bezpodielovéspoluvlastníctvo

manželov ešte nie je vysporiadané a otec maloletých je stále zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX. Matka síce užíva tento dom s maloletými deťmi, avšak hradí celú splátku
hypotekárneho úveru vo výške 500,- eur mesačne. Vyživovacia povinnosť voči deťom má prednosť
pred manželkou. Osvojenie dieťaťa svojej manželky v čase, keď otec uvádza, že nie je schopný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči vlastným deťom je nelogické, nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi

a preukazuje aký vzťah má otec ku svojim vlastným deťom. Narodenie dcéry J. matka akceptuje, ale
odchod otca na materskú dovolenku nie je dôvodom na zníženie výživného. V čase keď ie je schopný
starať sa o vlastné deti, v čase keď preberá na seba vyživovaciu povinnosť voči manželke a jej dcére
a spoločnej dcére, je nepochopiteľné, aby odišiel na materskú dovolenku a dobrovoľne si znížil príjem.
Náklady vyčíslené otcom, (cca. 1.460,- eur) prevyšujú deklarovaný príjem jeho a manželky. Je teda
zrejmé, že neuvádza svoje skutočné príjmy. O tom svedčí aj to, že je ochotný deťom vytvoriť sporiaci

účet. Matka maloletých má príjem cca. 820,- eur. mesačné náklady sú 500,- eur hypotekárny úver, 70,-
eur plyn, 33,- eur elektrina, 30,- eur voda, telefón, internet a TV 100,- eur, obedy pre N. 30,- eur, materská
škola pre G. 20,- eur. má náklady s dochádzaním do zamestnania, stravu, drogériu, ošatenie. Na tomto
všetkom sa podieľajú jej rodičia. Otec výživné neplatí. V novembri 2017 zaplatil sumu 50,- eur, v januári
2018 50,- eur. V trestnom konaní č.k. 1T/24/2018 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy.

Teda výživné, ktoré otec neplatí, nemôže používať pre sebaskrášľovanie. Bez pomoci rodičov nevie
zabezpečiť starostlivosť o domácnosť a deti.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že nie je v záujme maloletých detí znižovať vyživovaciu povinnosť otca.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi a to: rodný list maloletých, rodný
list maloletej J. S., sobášny list otca, potvrdenie o návšteve školy, nájomná zmluva, výpis z Lv č. 3403,
potvrdenie o príjme matky, trestný rozkaz č.k. 1T/24/2018, potvrdenie o príjme otca.

6. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 9P 23/2017.

7. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Podľa ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo

o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.13. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloleté
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky, 9P 23/2017-53 zo dňa 06.06.2017, právoplatné dňa
28.06.2017, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých a schválil rodičovskú dohodu, podľa

ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého N. sumou 160,- eur mesačne a na maloletú G.
sumou 140,- eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia matka pracovala ako kaderníčka s príjmom
cca.600-700,-eurmesačne.OtecmaloletýchpracovalvspoločnostiS.akovodič,skladníkspriemerným
mesačným príjmom 900,- eur. V čase posledného rozhodnutia už žil s terajšou manželkou ,ktorá bola
tehotná. Bývali v prenajatom dome vo D. W., kde platili 480,- eur mesačne nájomné. Toho času u matky

sú rovnaké pomery ako v čase posledného rozhodnutia a taktiež u maloletých detí. Otec sa odsťahoval
do G. N., kde si prenajíma dom za nájomné vo výške 590,- eur mesačne a energie 90,- eur mesačne.
Dňa 09.12.2017 uzavrel manželstvo a dňa 11.01.2018 sa mu narodila dcéra Emma. Otec pracuje v
spoločnosti K. M. a je mu vyplácaná mzda 832,- eur mesačne v čistom.

16. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. § 121 Civilného
mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho
charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná.

Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd pri posudzovaní návrhu v prvom rade
skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.

17. Súd porovnaním terajších pomerov na strane účastníkov a maloletých s pôvodnými pomermi

zistenými zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu nezistil zmenu
pomerov takého charakteru, ktorá by odôvodňovala znížiť výživné a tým zmeniť predchádzajúce
súdne rozhodnutie. Otec maloletých i keď zmenil zamestnanie, má takmer rovnaký príjem. Navyše
zmenu zamestnania neodôvodnil žiadnymi dôležitými a objektívnymi okolnosťami. Dobrovoľne sa vzdal
výhodnejšieho zamestnania. Zmenil bývanie, na ktoré vynakladá o cca. 200 eur mesačne viac ,

ako vynakladal v čase pôvodného rozhodnutia. Túto zmenu bývania tiež neodôvodnil súdu žiadnou
relevantnou skutočnosťou. Nastala zmena v tom, že sa oženil a narodila sa mu dcéra J. a pribudla
mu teda vyživovacia povinnosť. Avšak už v čase pôvodného rozhodnutia bola jeho partnerka, terajšia
manželka tehotná a vedel o tom, že mu čoskoro pribudne vyživovacia povinnosť, čo sa zohľadnilo v
rodičovskej dohode. Súd musí zdôrazniť, že platenie výživného má prednosť pred inými výdavkami a

aj pred výživným na manželku. Súd taktiež zhodne s matkou maloletých považuje osvojenie si dcéry
manželky a odchod na materskú dovolenku zo strany otca za nelogický, keď nie je schopný, ako tvrdí,
plniť si vyživovaciu povinnosť ku svojim biologickým deťom. Za nelogické súd považuje i argument otca,
že matka míňa výživné na seba, keď otec si vyživovaciu povinnosť neplní a bol aj v trestnom konaní
uznaný vinným za zanedbanie povinnej výživy. Otec na jednej strane tvrdí, že žiada znížiť výživné a na

strane druhej, že časť výživného je ochotný dávať na sporenie deťom. V situácii a pomeroch, v akých sa
nachádzajú obaja rodičia, nie je priestor na to, aby sa rozhodlo o tvorbe úspor pre maloletých. Zákon o
rodine predpokladá, že ku tvorbe úspor sa môže pristúpiť vtedy, keď do odôvodňujú majetkové pomery.
V danom prípade je nevyhnutné, aby sa platilo riadne bežné výživné. Na tvorbu úspor súd nevidí
priestor. Súd zdôrazňuje, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti

o deti, je to práve matka, ktorá zabezpečuje všetko, čo potrebujú ku zdravému vývoju. Deti sú vo
veku, kedy náklady na ich starostlivosť narastajú. Určené výživné je primerané k ich veku a potrebám,
ako aj ku schopnostiam a možnostiam otca. Stanovené výživné slúži naozaj len na zabezpečenie ich
každodenných nevyhnutných potrieb.18. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného
nie je dôvodný, nakoľko od poslednej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by

odôvodňovala zníženie výživného.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.