Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/312/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207827
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7514207827.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Š. O., V.. XX.XX.XXXX, Q. P. XXX
zast. JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom AK, Košice, Štefánikova 40, proti žalovanému R. J.,
V.. X.X.XXXX, Q.Á. P. XXX, zast. JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom AK, Košice, Štúrova 20, o
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 15C/157/2014-55 z

24.2.2017 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že I. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX Q..
Ú.. Q. P., vedené Okresným úradom Košice - okolie katastrálny odbor, a to pozemok KN-C parcela č.
314 o výmere 633 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XXX dom postavený na parc. č. 314
patria v celosti do dedičstva po poručiteľovi J. O., O.. XX.XX.XXXX a II. priznal náhradu trov právneho

zastúpenia žalobcu vo výške 100%.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal a ako ju
skutkovo a právne odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný. Ďalej uviedol, aké dokazovanie vykonal
a čo z neho zistil. Citujúc znenie § 7 ods.2, § 38 ods.1, § 460, § 33 ods.2 O. z. uzavrel, že v prejednávanej
veci z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi
darcom J. O. a medzi obdarovaným R. J.Š., kde predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XX, ktorého výlučným vlastníkom bol darca J. O., tie sú popísané v čl. 2 darovacej zmluvy a
na tomto základe svoj podiel darca previedol - daroval svojmu vnukovi R. J., v čl. 3 zároveň uviedli aj
osoby, v prospech ktorých sa zriaďuje vecné bremeno. Darovacia zmluva bola uzavretá 18.1.2013,
kedy za darcu a oprávneného z vecného bremena J. O. túto podpísala J. a za obdarovaného a
povinného z vecného bremena R. J. - žalovaný. Podľa osvedčovacej knihy predloženej pracovníčkou
obecného úradu na pojednávaní a v konaní vypočutou ako svedkyňou je zrejmé, že túto listinu, t.j.
darovaciu zmluvu - J. O. podpísal a zároveň podľa osvedčovacej knihy položky pod č. 16/2013 R.

J. tiež 18.1.2013 uznal podpis ako svoj. Súčasťou tejto listiny je aj podpis R. J., ktorý bol podľa
osvedčovacej knihy pod položkou č. 6/14 overený tiež pred Obecným úradom Košická Belá 14.1.2014.
Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný 3.1.2013, avšak rozhodnutie o povolení vkladu pod
č. V 150/2013 bolo z 14.1.2014, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do KN v kat. území
Q. P. V. K. Č.. XX v prospech R.V. J.. Z rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľností pod č. V
150/2013, ktorého súčasťou je aj splnomocnenie J. O., ktorým splnomocnil dcéru R. J. k zastupovaniu

vo všetkých právnych úkonoch na príslušných úradoch, zistil, že podpis bol overený 5.11.2012, v spise
je aj rozhodnutie Správy katastra zo 11.2.2013, ktorá prerušila vklad vlastníckeho práva pre žalovaného
na lehotu 30 dní z dôvodov citovaných v odôvodnení tohto rozhodnutia, o.i. - i doloženie originálu aleboúradne overeného splnomocnenia. Ďalej citoval znenie § 33b ods.2 OZ a konštatoval, že z obsahu
splnomocnenia z 5.11.2012 nevyplýva, že by splnomocnenec mohol uzatvárať právne úkony, na ktoré
ho splnomocniteľ splnomocnil aj po jeho smrti. Splnomocnenie v danej veci, však zaniklo dňom smrti

splnomocniteľa, t.j. 25.10.2013 a teda splnomocnenec R. J. už nemala oprávnenie vyššie uvedenú
darovaciu zmluvu ako aj dodatok k nej v zastúpení splnomocniteľa uzavrieť po jeho smrti, čo učinila
14.1.2014. Taktiež je zrejmé, že R. J. podpisovala dve listiny, darovaciu zmluvu so zriadením vecného
bremena datovanú dátumom 18.1.2013 a dodatok č. 1 k darovacej zmluve so zriadením vecného
bremena datovaný dátumom 20.2.2013, pričom podpis pani R. J. na darovacej zmluve bol matričným

úradom osvedčený 14.1.2014 pod č. 6/14, čo je zrejmé z predloženej overovacej knihy, a jej podpis na
dodatku č. 1 k darovacej zmluve bol osvedčený 14.1.2014 pod položkou č. 7/14, je teda zrejmé, že listiny
podpísala 14.1.2014, čo bolo po smrti J. O. - výlučného vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č.
XX Q.. Ú.. Q. P., ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v citovanej darovacej
zmluveasplnomocniteľasplnomocneniaz5.11.2012.Dedičstvosanadobúda smrťouporučiteľa,kudňu
smrti J. O. nebol platne uzavretý právny úkon - darovacia zmluva, keďže táto bola splnomocnencom

pani R. J. podpísaná až po smrti a teda nemohla vyvolať právne následky - prevod vlastníctva na
obdarovaného. To, že katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva 14.1.2014, teda až po smrti
darcu ako účastníka vkladového konania nič nemení na skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť má
patriť do dedičstva. Súd v prejednávanej veci poukazuje aj na právny názor prezentovaný v rozsudku
Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/196/2005 o tom, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra

nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku
dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti
poručiteľa v jeho vlastníctve, a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia, i tu však sú viazaní
prejavom vôle poručiteľa uvedenej v zmluve až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade kúpnej
zmluvy. Dedenie je teda všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt, okrem

prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak a takéto dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa.
Na základe týchto skutočností súd má za to, že ku dňu smrti J. O. nebol platný uzavretý právny úkon
- darovacia zmluva, keďže táto bola podpísaná až po smrti poručiteľa, a keďže rozhodnutie o povolení
vkladu darovacej zmluvy V 150/2013 zo 14.1.2014 sa stalo právoplatným 14.1.2014, teda nestalo sa
právoplatným za života darcu a splnomocniteľa, ale až po jeho smrti, súd má za to, že predmetná

nehnuteľnosť patrí do dedičstva J. O., a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania
rozhodol v súlade s § 255 ods.1 CSP a strane, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal náhradu trov
konania, pričom o výške náhrady trov konania, v súlade s § 262 ods.2 CSP rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 62-63) a žiadal, aby Krajský súd v

Košiciach napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu Š. O. zamietol s tým, že sa mu priznáva náhrada
trov celého konania vo výške 100 %. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že podľa jeho presvedčenia
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP]. Rozhodujúce skutkové okolnosti v tejto veci súd zistil v úplnosti a správne. Právne
závery, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyvodil, sú však neakceptovateľné. Za rozhodujúcu treba

považovať tú skutočnosť, že darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena z 18.01.2013
namiesto darcu (poručiteľa) J. O. Y. R. J., ktorá na to mala splnomocnenie (všeobecnú plnú moc) z
5.11.2012. Toho istého dňa podpísal zmluvu aj on. Právny dôvod, pre ktorý súd považoval túto zmluvu
za neplatnú, bola skutočnosť, že podpis darcu na zmluve bol overený ako podpis J. O., nie teda ako
podpis splnomocnenkyne R. J.. Podpis R. J. bol overený až 14.1.2014, teda už po smrti poručiteľa.

Z toho súd vyvodil, že po smrti poručiteľa splnomocnenkyňa R. J. už nemohla v jeho mene konať,
pretože plnomocenstvo z 5.11.2012 momentom smrti poručiteľa 25.10.2013 zaniklo. Práve uvedená
právna úvaha súdu je podľa môjho názoru celkom neakceptovateľná. Nepriamo z nej vyplýva, že podľa
názoru súdu jednou z formálnych podmienok platnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti je aj
overenie podpisu prevádzateľa (v danom prípade poručiteľa), resp. jeho splnomocnenca. Inými slovami,

podľa súdu nestačí, ak prevádzateľ, resp. jeho splnomocnenec zmluvu podpísal, ale tento podpis musí
byť aj overený pod sankciou neplatnosti takéhoto úkonu. V skutočnosti totiž k platnosti zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti sa overenie podpisu zmluvných strán (či ich splnomocnencov) nevyžaduje.
Overenie podpisu prevádzateľa sa totiž vyžaduje iba v katastrálnom konaní o vklade vlastníckeho
práva. Vzhľadom na dosiaľ uvedené možno prijať záver, že zmluva z 18.1.2013 bola uvedeného dňa

z pohľadu žalobných námietok platne uzavretá, pretože zo strany prevádzateľa (darcu, či poručiteľa)
ju podpísala jeho splnomocnenkyňa, čo plne postačovalo z hľadiska zákonných predpisov. Na druhej
strane pravdou je aj to, že za života poručiteľa nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva podľa tejto
zmluvy, pretože sa tak stalo až 14.1.2014, teda už po smrti poručiteľa. V uvedenej súvislosti súdsprávne poukazuje na doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností nenadobudne právoplatnosť za života poručiteľa, treba sporné nehnuteľnosti
považovať v momente úmrtia poručiteľa za jeho vlastníctvo, v dôsledku čoho patria do dedičstva po

ňom. Rovnako správne uvádza súd aj to, že dedičia i tu sú viazaní prejavom vôle poručiteľa uvedeným
v zmluve až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade kúpnej zmluvy. Aplikujúc vyššie uvedenú
všeobecnú právnu úvahu na daný prípad možno uviesť, že hoci v momente smrti poručiteľa patrili sporné
nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, a teda aj do dedičstva po ňom, tento stav sa ukončil rozhodnutím
o vklade zo 14.1.2014, kedy vlastnícke právo nadobudol on. Až dovtedy bol žalobca ako zákonný

dedič viazaný prejavom vôle poručiteľa vyplývajúcim z darovacej zmluvy z 18.1.2013. Inými slovami,
hoci sporné nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa patrili do dedičstva po ňom, vzhľadom na viazanosť
žalobcuakodedičavôľouporučiteľavyjadrenouvdarovacejzmluvenemážalobcavkonečnomdôsledku
naliehavý právny záujem na požadovanom určení predmetu dedičstva. Takéto určenie by totiž nemohlo
mať za následok prejednanie dedičstva k sporným nehnuteľnostiam, pretože medzitým došlo ku vkladu
vlastníckeho práva a tým aj ku zániku vlastníckeho práva poručiteľa. Možno uzavrieť, že rozhodujúcim

argumentom pre zamietnutie žaloby je v konečnom dôsledku nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení. Napokon dodal, že dodatok č. 1 k darovacej zmluve a zmluve o
zriadení vecného bremena z 20.2.2013 sa netýka darovacej časti zmluvy, ale časti pojednávajúcej
o zriadení vecného bremena. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje toto odvolanie za
dôvodné.

4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 69-71), ktorý uviedol, že žalovaný svojim odvolaním
spochybnil žalobný návrh žalobcu poukázaním najmä na to: 1/ že darovacia zmluva, ktorú v zmysle
splnomocnenia(všeobecnejplnejmociktorújejudelilp.J.O.dňa5.11.2012)uzavrelap.R.J.bolaplatne
uzavretá, pretože ju zo strany prevádzateľa (darcu, či poručiteľa ) podpísala táto splnomocnenkyňa, čo
plne postačovalo z hľadiska zákonných predpisov; overenie podpisu prevádzateľa sa vyžaduje iba v

katastrálnom konaní o vklade vlastníckeho práva, k platnosti zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti
sa overenie podpisu zmluvných strán (či ich splnomocnencov) nevyžaduje 2/ že hoci v momente smrti
poručiteľa patrili sporné nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, a teda aj do dedičstva po ňom, tento stav sa
ukončilrozhodnutímovkladezo14.1.2014,kedyžalovanýnadobudolvlastníckeprávokním,aždovtedy
bol žalobca ako zákonný dedič viazaný prejavom vôle poručiteľa vyplývajúcim z darovacej zmluvy z

18.1.2013, 3/ že žalovaný nemá v konečnom dôsledku naliehavý právny záujem na požadovanom
určení predmetu dedičstva. „Žalovaný“ poukazuje na svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia,
ktorými odôvodnil svoj žalobný návrh a ktorými spochybňuje tvrdenia prezentované právnym zástupcom
žalovaného v odvolaní. Je pravda, že požiadavku na osvedčenie podpisu prevodcu na zmluve o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam stanovuje katastrálny zákon a že Občiansky zákonník pre platnosť kúpnej

zmluvy výslovne požaduje iba dodržanie písomnej formy právneho úkonu. Pri prevode nehnuteľnosti
však Občiansky zákonník v § 133 ods. 2 uvádza, že aj na základe zmluvy sa vlastnícke právo mení až
rozhodnutím (vkladom) do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov a citoval znenie § 133 O.
z. Pod osobitným predpisom je priamo v OZ odkaz na zákon o katastri nehnuteľnosti, ktorý v § 42 ods.3
výslovne vyžaduje, aby bol podpis prevodcu úradne osvedčený a citoval aj jeho znenie. Katastrálny úrad

v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva sa riadi okrem ustanovení Občianskeho zákonníka aj
katastrálnym zákonom, ktorí predpisuje zamestnancovi úradu, ktorý rozhoduje o návrhu na vklad, aby
skúmal či sú splnené podmienky návrhu na vklad stanovené v tomto zákone. Medzi nimi je i skúmanie
splnenia podmienky, či podpis prevodcu na zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam je úradne
osvedčený, v opačnom prípade má katastrálny úrad prerušiť konanie a vyzvať prevodcu, aby podpis

na zmluve si dal úradne osvedčiť. Pre žalobcu je nepochopiteľné, ako mohol katastrálny úrad povoliť
vklad napriek tomu, že zmluvu podpísala osoba s plnomocenstvom iba k zastupovaniu p. J. O. Y.. R. J.
vo všetkých právnych úkonoch na príslušných úradoch! Nie plnú moc, ktorá by umožňovala prevádzať
akýkoľvek majetok, teda uzatvárať zmluvy s inými fyzickými či právnickými osobami. Podľa § 31 ods.1
Občianskeho zákonníka plnomocenstvo musí obsahovať rozsah splnomocnencovho oprávnenia. V

tomto prípade rozsah týkajúci sa prevodu majetku táto plná moc neobsahuje. Pani R. J. podpisovala dve
listiny - darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena datovanú dátumom 18.1.2013 a dodatok č. 1
k darovacej zmluve so zriadením vecného bremena datovaný dátumom 20.2.2013, pričom podpis p. R.
J.j na darovacej zmluve bol matričným úradom osvedčený 14.1.2014 pod č. 6/14 a jej podpis na dodatku
č. 1 k darovacej zmluve bol osvedčený 14.1.2014 pod č. 7/14. Je zrejmé, že obe listiny p. R. J. podpísala

14.1.2014, čo už bolo po smrti ( 25.10.2013 ) pána J. O., výlučného vlastníka nehnuteľností zapísaných
na LV č. XX, kat. úz. Q. P., ktoré boli predmetoch prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v citovanej
darovacej zmluve a splnomocniteľa splnomocnenia z 5.11.2012. V zmysle § 33b ods. 2 Občianskeho
zákonníka plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zobsahu splnomocnenia z 5.11.2012 nevyplýva, že by splnomocnenec mohol uzatvárať právne úkony, na
ktoréhosplnomocniteľsplnomocnil,ajpojehosmrti.Splnomocneniezaniklodňomsmrtisplnomocniteľa,
t.j. 25.10.2013 a splnomocnenec R. J., I..Č..: XXXXXX/XXX, P.: Q. P. XXX už nemala oprávnenie

vyššie uvedenú darovaciu zmluvu ako aj dodatok k nej v zastúpení splnomocniteľa uzavrieť po jeho
smrti, čo učinila 14.1.2014. Darovacia zmluva za života splnomocnenca (platnosti plnomocenstva)
nebola uzavretá - podpísaná spôsobom, ktorý umožnil nadobudnúť vecno-právne účinky tejto zmluvy.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa - § 460 OZ. Ak sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa,
katastrálny úrad už nemôže rozhodnúť po tomto čase o vklade zmluvy o prevode majetku, nakoľko v

tomto čase prevodca už nieje vlastníkom tohto majetku (jeho úmrtím prešlo na poručiteľa), a nieje ani
spôsobilý byť účastníkom tohto správneho konania. Ku dňu smrti J. O. nebol platne uzavretý právny
úkon - darovacia zmluva, keďže táto bola splnomocnencom p. R. J. podpísaná až po smrti a teda už
nemohla vyvolať právne následky-teda prevod vlastníctva na obdarovaného. Katastrálny úrad povolil
vklad vlastníckeho práva 14.1.2014, teda až po smrti darcu ako účastníka vkladového konania. Žalobca
poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 29/2010, v zmysle ktorého ak nejde o zmluvu, pri ktorej

právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra,
je určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa; v
takomto prípade nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po
ňom. Rozhodnutia o povolení vkladu nadobúdajú právoplatnosť dňom vydania takýchto rozhodnutí (§
31 ods.5 katastrálneho zákona) a teda rozhodnutím o povolení vkladu darovacej zmluvy V 150/2013 zo

14.1.2014 sa toto rozhodnutie stalo právoplatným 14.1.2014, teda sa nestalo právoplatným za života
darcu a splnomocniteľa, ale až po jeho smrti. Preto nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej
zmluvy so zriadením vecného bremena patria do dedičstva J. O.. NS SR uvádza, že občiansko-právne
kolégium na rokovaní 16.5.2011 rozhodlo o uverejnení uznesenia NS SR zo 16.12.2010 sp.zn. 3Cdo
154/2010 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. V tomto uznesení dovolací

súd uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že daná vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom danej veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktorí
nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Naliehavý právny záujem na určení, že
predmetnénehnuteľnostizapísanévListevlastníctvač.XX,Q..Ú..Q.P.patriadodedičstvaponebohom

poručiteľovi J. O. je tu daný skutočnosťou, že v súčasnosti existuje stav právnej neistoty vo vzťahu k
týmto nehnuteľnostiam a tento stav nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami, iba určovacím
výrokom súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade so zákonom. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a vecne správny a priznal žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.
5.K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný (č. l. 73), v ktorom uviedol, že žalobca uznáva,
že požiadavku na osvedčenie podpisu prevodcu na zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
stanovuje katastrálny zákon a že Občiansky zákonník požaduje výslovne iba dodržanie písomnej formy

právneho úkonu, avšak aj na základe zmluvy sa vlastnícke právo mení až rozhodnutím spočívajúcim vo
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ako sa zdá, žalobca vyčíta katastru nehnuteľností,
že o vklade vlastníctva rozhodol na základe právneho úkonu splnomocnenkyne, hoci poručiteľ (zároveň
splnomocniteľ a darca) v čase vkladu vlastníckeho práva a v čase, keď sa splnomocnenkyňa opätovne
na zmluve podpísala, už zomrel. Vklad vlastníckeho práva preto podľa právneho názoru žalobcu

nemal byť povolený. Táto časť argumentácie žalobcu vlastne uznáva, že darovacia zmluva spĺňala
všetky predpísané zákonné podmienky a k pochybeniu došlo až v katastrálnom konaní, v ktorom
podľa žalobcu vklad nemal byť povolený. Pokiaľ napriek tomu vklad protiprávne povolený bol, má
to mať za následok dôvodnosť žaloby. Ak sa bude vychádzať z toho, že darovacia zmluva bola
uzavretá platne, avšak k porušeniu zákona došlo v rámci vkladového konania vedeného katastrom

nehnuteľností, potom náležité právne prostriedky, ktoré mal žalobca ako právny nástupca poručiteľa
(darcu) k dispozícii, boli iné, nie teda určovacia žaloba. Žalobca sa mal v takejto situácii brániť v rámci
katastrálneho konania, resp. v rámci správneho súdnictva, príp. v rámci podnetu na podanie protestu
prokurátora a jeho snahy mali smerovať k zrušeniu rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva. Zdá sa,
že žalobca v tomto smere nepostupoval dostatočne kvalifikovaným spôsobom. V zásade platí, že ak

zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná, súd je oprávnený túto neplatnosť deklarovať aj napriek
existencii právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o vklade vlastníckeho práva. Naproti tomu
v opačnom prípade, ak je zmluva o prevode nehnuteľností platná, avšak došlo k porušeniu zákona
v rámci katastrálneho konania, potom nie je v právomoci súdu zákonnosť vkladového rozhodnutiaskúmať v rámci CSP, pretože súdny prieskum je v takomto prípade možný iba postupom podľa SSP
(predtýmdo1.7.2016postupompodľapiatejčastiOSP).Žalobcaďalejnamieta,žeplnomocenstvo,ktoré
poručiteľ udelil R. J., sa vzťahovalo iba na zastupovanie poručiteľa vo všetkých právnych úkonoch na

príslušných úradoch. Toto plnomocenstvo teda neoprávňovalo splnomocnenkyňu prevádzať akýkoľvek
majetok, teda uzatvárať zmluvy s inými fyzickými, či právnickými osobami. Z rozsahu splnomocnenia
totiž podľa žalobcu nevyplýva oprávnenie splnomocnenkyne na prevod majetku. Považuje za potrebné
v tejto súvislosti konštatovať, že ide o nový argument žalobcu, ktorý nebol obsahom žaloby, ale ani
námietokuplatnenýchvprvostupňovomkonaní.Pritompodľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokua

prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. V danom prípade ide o nové
skutkové tvrdenie opierajúce sa o obsah plnomocenstva, ktoré žalobca uplatnil až v odvolacom konaní,
a teda celkom zrejme oneskorene. I naďalej trvá na podanom odvolaní a žiadam, aby bolo rozhodnuté

v zmysle odvolacieho návrhu.
6.Žalobca na základe výzvy podal k písomnému vyjadreniu žalovaného z 15.1.2018 stanovisko (75-76),
v ktorom uviedol, že žalovaný v svojom vyjadrení uvádza, že žalobca svojimi tvrdeniami vlastne
uznal, že darovacia zmluva spĺňala všetky predpísané zákonne podmienky a k pochybeniu došlo až
v katastrálnom konaní, v ktorom podľa žalobcu vklad nemal byť povolený; pokiaľ napriek tomu vklad

protiprávne povolený bol, má to za následok dôvodnosť žaloby. Uviedol, že žalobca mal postupovať
iným spôsobom ako podaním určovacej žaloby, teda mal sa brániť v rámci katastrálneho konania,
resp. správneho súdnictva, príp. v rámci podnetu na podanie protestu prokurátora. Darovacia zmluva
v žiadnom prípade nemohla byť uzavretá platne, keďže podpis splnomocnenkyne R. J. na tejto zmluve
ako aj dodatku č. 1 k tejto zmluve bol matričným úradom osvedčený 14.1.2014, teda až po 25.10.2013,

dni, kedy zomrel splnomocniteľ (darca). Nemohla teda táto zmluva vyvolať právne následky teda
prevod vlastníctva na žalovaného ako obdarovaného. Občiansky zákonník v § 133 ods. 2 uvádza,
že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, osobitným predpisom je katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z.
v platnom znení, ktorý v § 42 ods.3 výslovne vyžaduje, aby bol podpis prevodcu úradne osvedčený.

Katastrálny úrad v konaní povolenie vkladu vlastníckeho práva sa riadi okrem ustanovení Občianskeho
zákonníka aj katastrálnym zákonom, ktorí predpisuje zamestnancovi úradu, ktorý rozhoduje o návrhu na
vklad, aby skúmal či sú splnené podmienky návrhu na vklad stanovené v tomto zákone. Medzi nimi je
skúmanie splnenia podmienky, či podpis prevodcu na zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
je úradne osvedčený, v opačnom prípade má katastrálny úrad prerušiť konanie a vyzvať prevodcu, aby

podpis na zmluve si dal úradne osvedčiť. Z vykonaného dokazovania súdom vyplynulo, že katastrálny
úrad prerušil vkladové konanie V 150/2013 svojim rozhodnutím z 11.2.2013 a vyzval žalovaného aby
v lehote 30 dní doložil originál alebo úradne overené splnomocnenie. V konaní sa preukázalo, že
splnomocnenkyňa R. J. osvedčila svoj podpis na darovacej zmluve a dodatku k darovacej zmluve až
po doručení rozhodnutia katastra o prerušení konania a to 14.1.2014, kedy už oprávnenie podpísať

tieto právne úkony za darcu - splnomocniteľa už nemala, keďže splnomocnenie zaniklo v zmysle §
33b ods.2 Občianskeho zákonníka smrťou splnomocniteľa (25.10.2013). Žalobca nemohol napadnúť
rozhodnutie o povolení vkladu jednak zo skutočnosti, že nebol účastníkom správneho (katastrálneho)
konania a jednak preto, že proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh
na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania (§ 31 ods.5 katastrálneho

zákona). Rozhodnutie mohlo byť preskúmateľné iba súdom v zmysle § 247 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku (teda predpisu účinného v čase povolenia vkladu ). V zmysle ustanovení OSP
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu bolo možné sa žalobou domáhať
preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom, ak žalobca tvrdí, že ako účastník správneho konania
bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Takúto žalobu mohla podať

aj fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom,
hoci sa s ňou ako účastníkom konať malo (§ 250 ods.2 OSP). Z oboch definícií možných účastníkov
súdneho konania o preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že pán Š.
O. takúto žalobu podať nemohol. Protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon môže podať
iba prokurátor v zmysle zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre na základe podaného podnetu avšak na

podanie protestu nie je právny nárok a je iba na prokurátorovi či takýto protest podá alebo nie (§ 22
ods.1 prokurátor je oprávnený podať protest...., teda nemá povinnosť ho podať, oznamovateľ podnetu
nemá teda istotu, že dôjde k uplatneniu tohto inštitútu prokurátorom). Zaručenú ochranu právu teda
poskytuje občanovi iba podanie žaloby, keďže každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva,ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 druhá veta OSP, predpisu účinného v čase podania tejto
žaloby). Žalobca uviedol aj skutočnosti svedčiace naliehavému právnemu záujmu na podaní určovacej
žaloby. Žalovaný napokon tvrdí, že žalobca skutočnosť, že plnomocenstvo udelené poručiteľom R.

J. sa vzťahovalo iba na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch na príslušných úradoch a teda
neoprávňovalosplnomocnenkyňuprevádzaťakýkoľvekmajetok,uvádzaakonovýargument,ktorýnebol
obsahom žaloby ale ani námietok uplatnených v prvostupňovom konaní a teda, že ide o nové skutkové
tvrdenie opierajúce sa o obsah plnomocenstva, ktoré žalobca uplatnil až v odvolacom konaní, teda
celkom zrejme oneskorene. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko právny zástupca žalobcu na

pojednávaní konanom 24.2.2017 v jeho závere uviedol, že „plná moc nespĺňa všetky náležitosti plnej
moci, nakoľko tam bolo splnomocnenie pána O., kdežto nie sú vymenované, o aké úkony sa má jednať".
Žalobca preto zotrváva na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach a navrhuje,
aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a vecne
správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.
8.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.Súd síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach

stranách sporu.
10.Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho
jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo
44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).

11.K skutočnosti, že rozsudok je vo výroku vecne správny aj keď s jeho odôvodnením sa s nim úplne
nestotožňuje, odvolací súd uvádza:
12.Podľa § 23 O. z. zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
13.Podľa § 31 ods.1 O. z. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
14.Podľa § 31 ods.4 O. z. ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

15.Podľa § 40 ods.3 O. z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
16.Podľa § 44 ods.1 O. z. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

17.Podľa § 46 ods.1 O. z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.18.Podľa § 46 ods.2 O. z. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

19.Podľa § 47 ods.1 O. z. ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,
je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
20.Podľa § 132 ods.2 O. z. ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
21.Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k darovacej zmluve,

má obsahovať totožný predmet ako zmluva, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona.
22.Z obsahu plnomocenstva, zrejme z 5.11.2012 (č. l. 5) vyplýva, že J. O., splnomocnil dcéru R. J. k
zastupovaniu vo všetkých právnych úkonoch na príslušných úradoch.
23.Udelené plnomocenstvo možno definovať ako generálne (všeobecné), keďže z neho nevyplýva, na
aký právny úkon bolo udelené. Z jeho obsahu nie je zrejmé, aby R. J. mala oprávnenie ako zástupkyňa J.

O. nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli jeho vlastníctvom, resp., že by splnomocnenec mohol v mene
splnomocniteľa uzavrieť darovaciu zmluvu. Formulácia, že R. J. je oprávnená vykonať akýkoľvek právny
úkon, je neurčitá a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania plnomocenstva
nevedeli, či a s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, pričom znenie cit. § 31 ods.1 O.
z. výslovne stanovuje, že plnomocenstvo musí obsahovať rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

24.Na základe uvedeného splnomocnenie z 5.11.2012 je neplatný právny úkon, na základe ktorého
nemohlo dôjsť k uzatvoreniu darovacej zmluvy.
25.Z obsahu darovacej zmluvy z 18.1.2013 (č. l. 6) je zrejmé, že zmluvnými stranami boli darca J. O. a
obdarovaným R. J., kde predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, ktorého výlučným
vlastníkom bol darca J. O., popísané v čl. 2 darovacej zmluvy. Darca previedol (daroval) svoj podiel

k špecifikovaným nehnuteľnostiam svojmu vnukovi, R. J.. Spolu s darovacou zmluvou bola uzatvorená
aj zmluva o zriadení vecného bremena (čl. III). Darovacia zmluva za darcu a oprávneného z vecného
bremena J. O. podpísala J.D. a za obdarovaného a povinného z vecného bremena R. J., žalovaný.
26.Vtomtosmeresaodvolacísúdsanestotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žedarovaciuzmluvu
podpísal J. O., lebo jeho podpis na skúmanej listine nie je. Na tejto listine sa nachádza osvedčovacia

pečiatka Obce Košická Belá, podľa ktorej v osvedčovacej knihe pod č. 14/13 bol overený podpis J. O.,
ale samotná listina nim podpísaná nie je a ani z overovacej pečiatky nevyplýva, že by J. O. túto listinu
niekedy podpisoval.
27.Skutočnosť, že J. O. zmluvu nepodpísal, nezhojila ani výpoveď svedkyne, pracovníčky obecného
úradu, ktorá na pojednávaní, že túto listinu, t.j. darovaciu zmluvu - J. O. podpísal a zároveň podľa

osvedčovacej knihy položky pod č. 16/2013 R. J. tiež 18.1.2013 uznal podpis ako svoj, lebo listinného
dôkazu to nevyplýva. Jednoznačne darovaciu zmluvu za darcu a oprávneného z vecného bremena
podpísala R. J., ktorej podpis je overený 14.1.2014, ale zo žiadnych predložených dôkazov nevyplynulo,
aby mala plnú moc na zastupovanie J. O. na zastupovanie pri uzatváraní darovacej zmluvy, keďže nie je
uvedená ani v jej záhlaví a ani pri podpise nie je zrejmé, že ju podpisuje ako splnomocnená zástupkyňa

darcu.
28.Dodatok č.1 k darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena z 20.2.2013 (č. l. 7) síce
podpísal J. O. ako oprávnený z vecného bremena, ale tento dodatok sa týkal len časti zmluvy o vecnom
bremene.Časťobsahudodatkuč.1,vktorejsauvádza,žesplnomocneniejesúčasťoudarovacejzmluvy
je bezpredmetné, lebo je nepravdivé, keďže darovacia zmluva neobsahuje žiadne splnomocnenie.

Podpis J. O. na dodatku č. 1 ako oprávneného z vecného bremena nemôže za žiadnych okolností
nahradiť jeho podpis na darovacej zmluve preto, lebo by to bolo v rozpore s § 46 ods.2 O. z. a síce, že
prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine.
29.Na základe uvedených skutočností a v nadväznosti na § 40 ods.3 O. z. darovacia zmluva nebola
uzatvorená platne a teda predmetná nehnuteľnosť v čase smrti poručila J. O. patrila do jeho vlastníctva

a aj tento majetok patrí do dedičstva po ňom.
30.V kontexte s uvedeným, nebolo potrebné v ďalšom konaní riešiť otázku, či úmrtie prevodcu
nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má
vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy katastra o vklade, keď
na jednej strane sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a na druhej strane sú dedičia do rozhodnutia

o vklade viazaní prejavom vôle svojho právneho predchodcu, lebo takéto konanie môže prebehnúť len
za predpokladu, že sa prejudiciálne vyriešilo, že zmluva bola uzatvorená platne a na základe nej bolo
začaté správne konanie o povolení vkladu, čo ale v prejednávanom spore nenastalo.31.Žalovaný v podanom odvolaní namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení.
32.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
33.Táto námietka je nedôvodná, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojej doterajšej rozhodovacej

praxi (sp. zn. 1 Cdo 43/2007, 3 Cdo 44/2008, 5 Cdo 147/2007) rozhodoval o prípustnosti určovacej
žaloby, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou
sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa, prípadne jeho
právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi a takáto žaloba sleduje ochranu vlastníckeho práva.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

Žalovaný je v katastri zapísaný ako vlastník nehnuteľností, preto žalobca má naliehavý právny záujem
na určení svojho vlastníckeho práva, ktoré nadobudol ako dedič smrťou poručiteľa, lebo len také
rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri (porovnaj ZSP 48/2004).
34.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

35.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto bola žalobcovi priznaná náhrada jeho trov v
plnom rozsahu.
39.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.