Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6318201084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci veci navrhovateľky W.. S. T.,

rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. D. 5, t.č. D. N., L. XX a K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B.
D. XXXX/X, t.č. J. T. X o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletým deťom T., K., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v
zastúpených. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky W.. S. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a K. T., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XXX, po poradovým číslom XX, sa r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode súd u p r a v u j e výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T.,
K. a T. tak, že schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:

1. Maloletý K. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletá T. T., nar. XX.XX.XXXXsa z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti otca.

2. Matka sa zaväzuje p r i s p i e v a ť na výživu maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti výroku
o rozvode na maloletého K. 130,- mesačne, na maloletú T. 100,- Eur mesačne vždy do pätnásteho dňa
v mesiaci k rukám otca maloletých detí.

3. Styk matky s maloletými deťmi sa p o n e c h á v a na dohodu rodičov.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Nanávrhnavrhovateľkydoručenýtunajšiemusúdu11.05.2018sazačalokonanieorozvodmanželstva

a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcich
z tohto manželstva.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky jej manžela, kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav:

3. Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú,

navrhovateľka má najvyššie vzdelanie vysokoškolské druhého stupňa, jej manžel stredoškolské s
maturitou, u navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u jej manžela o druhé manželstvo, obidvaja majú deti
len z tohto manželstva. Podľa potvrdenia Mesta Brezna posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na
adrese J., B. D. XXXX/X.4. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Predtým sa poznali šesť rokov, z toho päť rokov žili
spolu a XX.XX.XXXX sa im narodil syn K.. Po uzavretí manželstva sa im XX.XX.XXXX narodila dcéra T..

Navrhovateľka uviedla, že manžela ako otca svojich detí si váži, avšak ho neľúbi, našla si vážnu
známosť, zaľúbila sa a chce žiť v láske. Podľa nej hlavným dôvodom rozpadu ich vzťahu je to, že majú
rozdielny pohľad na život.
V apríli 2018 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval manžel navrhovateľky, avšak začiatkom leta sa do
bytu v ktorom predtým spolu bývali vrátil, nakoľko navrhovateľka sa vtedy odsťahovala za priateľom S.

B. do Slovesného Grobu. Majú spoločné firemné aj osobné účty - v tomto sa vedia dohodnúť. Naposledy
sa intímne stýkali začiatkom roka 2018.
Manžel navrhovateľky na pojednávaní súhlasil so všetkým čo navrhovateľka uviedla.

5. Navrhovateľka a jej manžel majú v BSM zariadenie bytu v ktorom spoločne bývali. Majú spoločnú
firmu BSG Brezno s.r.o. v ktorej sú len oni dvaja spoločníkmi a len oni dvaja konateľmi. Majú spoločný

hypotekárny úver vo zvyšku 80.000 Eur ktorý mesačne spláca navrhovateľka po 432 Eur. Navrhovateľka
a jej manžel každý z nich majú príjem mesačne v čistom 1000 Eur. Jeden z nich poberá prídavky na
deti a druhý daňový bonus.

6. Navrhovateľka v súčasností býva s priateľom S. B. v prenajatom dome v D. N.. Na spoločnú

domácnosť priateľovi prispieva sumou 250 Eur.

7. Manžel navrhovateľky má vo výlučnom vlastníctve byt, v ktorom bývajú jeho rodiča. On s maloletými
deťmi a do leta 2018 aj s navrhovateľkou bývali v byte jeho rodičov (byty si vymenili). Jeho výdavky
súvisiace s bývaním predstavujú mesačne 250 Eur.

8. Maloletý K. má 17 rokov. Je zdravý. Ukončil druhý ročník Gymnázia v Brezne. S jeho školou sú bežné
výdavky. Hrá hokej za hokejový klub Brezno, kde sa mesačne platí poplatok 35 Eur. Výstroj maloletému
kupovali rodičia na základe vzájomnej dohody.

9. Maloletá T. má 14 rokov. Je zdravá. Ukončila 8. ročník základnej školy v Brezne na Pionierskej 4. S
jej školou sú bežné výdavky. Navštevuje krasokorčuliarsky klub, kde sa mesačne platí poplatok 38 Eur.
Krasokorčuľovaniu sa venuje bežne nemá zvláštnu trénerku ktorú by bolo potrebné osobitne platiť. V
rámci školy navštevuje športovú triedu, venuje sa gymnastike. Reprezentuje školu.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je
vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti,

a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods 2 Zákona o rodine, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťa sa zohľadňuje najmä :

úroveň starostlivosti o dieťa,
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú
brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za
dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia.

29. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa
zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej
rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov či iných osôb právne
zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone
jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

30. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní
určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v

konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia
oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

31. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,

okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

33. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o
všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť

zodpovedajúca ich veku a úrovni.

33. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré
sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu jeho príslušného orgánu a spôsobom,

ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

34. Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20.11.1989, pre územie Slovenskej
republiky nadobudol platnosť dňa 06.02.1991, je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.

35. Podľa čl. 10 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP), dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

36. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

37. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

38. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistilani okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé a ani jeden z
účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.

39. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 221 CSP
vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd
vidí v rozdielnosti ich pováh názorov a záujmov a tiež v nevere navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma
opäť svoje predchádzajúce priezvisko.