Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116203814
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116203814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel
a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/A, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: JUDr. Alena Kaplanová,
Nám. 1. Mája 14, 921 01 Piešťany, správca úpadcu A. H., narodená X.X.XXXX, bytom XXX XX R.
XX, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
30.novembra 2016 č. k. 36Cbi/6/2016-59, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.2.2016 domáhal určenia, že jeho
pohľadávka uplatnená v prihláške zo dňa 3.12.2015 do konkurzného konania na majetok úpadcu A. H.
na Okresnom súde Trnava sp. zn. 25K/29/2015 spolu vo výške 5.407,80 eur je nesporná čo do pravosti
a výšky. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 5.11.2015 sp. zn.
25K/29/2015 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A. H. a do funkcie správcu ustanovil žalovanú.

Žalobca si prihláškou pohľadávky zo dňa 3.12.2015 uplatnil pohľadávku voči úpadcovi spolu vo výške
5.937,56 eur titulom právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného
súdu Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013. Zároveň prihlášku pohľadávky zo dňa 3.12.2015 zaslal žalobca
aj na Okresný súd Trnava. Podaním doručeným dňa 21.1.2016 správca poprel v zozname pohľadávok
prihlásenú pohľadávku žalobcu v časti sumy 5.407,80 eur z dôvodu nepreukázania právneho dôvodu
vzniku pohľadávky a výšky pohľadávky. Žalobca má za to, že popretie prihlásenej pohľadávky zo strany
správcu je nedôvodné v rozporom so zákonom.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 30. novembra 2016 č.k. 36Cbi/6/2016-59 rozhodol
tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. 29 ods. 1, § 30 ods. 2, § 32 ods.
1,2, 5, 6, 9, 14, 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR)
Súd z výpisu pohľadávok zistil, že žalobca si v konkurznom konaní 25K/29/2015 voči dlžníkovi A. H.
uplatnil pohľadávku spolu vo výške 5.937,56 eur z toho istina 3.891,08 eur, úroky z omeškania 1.276,31

eur, náklady uplatnenia 770,17 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol „právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom - platobný rozkaz OS Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013 bol dlžník
zaviazaný zaplatiť veriteľovi istinu vo výške 4.082,36 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2.061,64 eur od 13.7.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy76,20 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,28 eur od
2.3.2013 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.868,16 eur od 1.1.2012
do zaplatenia, náhradu nákladov vo výške 4 eura, trovy súdneho konania vo výške 244,50 eur a trovy

právneho zastúpenia vo výške 381,26 eur. Nakoľko si povinná svoj záväzok voči oprávnenému nesplnila
ani len v časti písomným podaním podal veriteľ voči dlžníkovi návrh na vykonanie exekúcie. Počas
prebiehajúceho exekučného konania uhradila povinná čiastočne trovy právneho zastúpenia v súdnom
konaní vo výške 100 eur a čiastočne istinu platbou vo výške 191,28 eur zo dňa 15.7.2015. Náklady z
uplatnenia pozostávajú trovy súdneho konania za zaplatený súdny poplatok 244,50 eur a súdny poplatok

zavydaniepoverenia16,50eur,náhradanákladovvovýške4eura,trovyprávnehozastúpeniavsúdnom
konaní vo výške 281,26 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 223,91 eur. Predmetná pohľadávka
bola dňa 4.1.2016 správkyňou popretá čo do právneho dôvodu v časti istiny a úroku z omeškania,
nakoľko veriteľ neuviedol v prihláške právny dôvod vzniku pohľadávky a nepredložil listiny, na základe
ktorých istina a úrok z omeškania vznikli. Istina nevznikla až právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom. V časti súdneho poplatku za vydanie poverenia a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní

poprela pohľadávku čo do výšky z dôvodu nepreukázania vynaložených nákladov z uplatnenia.
Súd z oznámenia o popretí pohľadávok zo dňa 18.1.2016 (č.l. 4 spisu) zistil, že žalovaná ako správkyňa
úpadcu A. H. adresovala žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu oznámenie o popretí časti
pohľadávky dňa 4.1.2016. Žalovaná poprela žalobcom ako veriteľom prihlásenú pohľadávku spolu vo
výške 5.937,56 eur v časti 5.407,80 eur a to čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Právny dôvod

vzniku pohľadávky poprela v časti istiny 3.891,08 eur a úroku z omeškania vo výške 1.276,31 eur z
dôvodu, že veriteľ ohľadom istiny a úroku z omeškania neuviedol v prihláške právny dôvod vzniku
pohľadávky a nepredložil listiny, na základe ktorých pohľadávka - istina a úrok z omeškania vznikli. Istina
nevznikla až právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Tá vznikla na základe iného právneho
dôvodu a musela existovať už v čase súdneho konania v ktorom bol vydaný platobný rozkaz OS Galanta

č.k. 31Ro/689/2013. Ani úrok z omeškania nevznikol rozhodnutím súdu. Ďalej správkyňa uviedla, že
okrem istiny 3.891,08 eur, úroku z omeškania vo výške 1.276,31 eur popiera aj výšku pohľadávky
v sume 16,50 eur (súdny poplatok za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi) a 223,91 eur (trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní) z dôvodu že veriteľ nepreukázal vynaloženie uvedených
nákladov z uplatnenia. Celková popretá suma je vo výške 5.407,80 eur. Nepopretá zostala suma vo

výške 529,76 eur ako časť nákladov z uplatnenia. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené
právnemu zástupcovi žalovanému dňa 21.1.2016.

3. Skôr ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky, zisťoval, či boli
splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o

konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením sp.zn.
25K/29/2015-29 zo dňa 28.10.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 213/2015 zo dňa
5.11.2015, bol vyhlásený dňom 6.11.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok
dlžníka A. H. a súčasne bola za správcu ustanovená žalovaná. Dňom 7.11.2015 začala v zmysle §
28 ods. 2 ZKR plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok. Žalobca zaslal prihlášku zo

dňa 3.12.2015 správcovi, ktorá bola doručená správcovi dňa 7.12.2015, v zákonnej lehote. Správca v
30 dňovej lehote na popieranie (plynúcej v zmysle § 32 ods. 3 ZKR) pohľadávku dňa 4.1.2016 poprel
s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 21.1.2016.
Dňa 22.1.2016 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby
o určenie popretej pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok

na súde žalobou dňa 18.2.2016. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca uplatnil svoje
právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.

4. V konaní mal súd preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil
do konkurzu svoje pohľadávky voči úpadcovi prihláškou č. 4. Celková výška žalobcom prihlásenej

pohľadávky do konkurzu je 5.937,56 eur. Z toho istina 3.891,08 eur, úroky z omeškania 1.276,31
eur, náklady uplatnenia 770,17 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol „právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom - platobný rozkaz OS Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013 bol dlžník
zaviazaný zaplatiť veriteľovi istinu vo výške 4.082,36 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2.061,64 eur od 13.7.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

76,20 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,28 eur od
2.3.2013 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.868,16 eur od 1.1.2012
do zaplatenia, náhradu nákladov vo výške 4 eura, trovy súdneho konania vo výške 244,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 381,26 eur. Nakoľko si povinná svoj záväzok voči oprávnenému nesplnilaani len v časti, písomným podaním podal veriteľ voči dlžníkovi návrh na vykonanie exekúcie. Počas
prebiehajúceho exekučného konania uhradila povinná čiastočne trovy právneho zastúpenia v súdnom
konaní vo výške 100 eur a čiastočne istinu platbou vo výške 191,28 eur zo dňa 15.7.2015. Náklady

z uplatnenia pozostávajú trovy súdneho konania za zaplatený súdny poplatok 244,50 eur a súdny
poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, náhrada nákladov vo výške 4 eura, trovy právneho zastúpenia
v súdnom konaní vo výške 281,26 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 223,91 eur. Správca listom
zo dňa 18.1.2016, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.1.2016, oznámil žalobcovi popretie
časti pohľadávky prihlásenej žalobcom vo výške 5.407,80 eur, a to čo do právneho dôvodu a výšky.

Správca popretie právneho dôvodu zdôvodnil tým, že veriteľ neuviedol v prihláške právny dôvod vzniku
pohľadávky a nepredložil listiny, na základe ktorých istina a úrok z omeškania vznikli. Istina nevznikla až
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V časti súdneho poplatku za vydanie poverenia a trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní poprela pohľadávku čo do výšky z dôvodu nepreukázania
vynaložených nákladov z uplatnenia.

5. ZKR kladie zvýšené požiadavky na riadne uplatňovanie svojich práv jednotlivými účastníkmi
konkurzného konania, medzi ktorých patria aj veritelia. Prihláška pohľadávky do konkurzu, na jej platné
podanie a riadne uplatnenie si svojich nárokov, si vyžaduje v zmysle zákona, aby obsahovala všetky
zákonné náležitosti. Medzi takéto zákonné náležitosti prihlášky patrí aj uvedenie právneho dôvodu
vzniku pohľadávky, pričom pre prípad popretia pohľadávky rovnako platí, že veriteľ si nemôže uplatňovať

svoju pohľadávku z iného právneho dôvodu ako uviedol v prihláške (§ 32 ods. 15 ZKR). V danom
prípade, si žalobca podal prihlášku pohľadávky, ktorej právny dôvod vzniku uviedol platobný rozkaz
Okresného súdu Galanta. Takýto právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedený správne, vo vzťahu k
časti prihlásenej pohľadávky a to nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v podobe priznaného
nároku na náhradu trov konania, ktorý bol priznaný práve predmetným platobným rozkazom. V tejto

časti 529,76 eur aj správca považoval prihlášku pohľadávky za dôvodnú a v tejto časti (zaplatený súdny
poplatok vo výške 244,50 eur, náhrada nákladov vo výške 4 eurá, trovy právneho zastúpenia vo výške
381,26 eur, čo spolu predstavuje sumu 629,76 eur, z ktorej je nutné odpočítať ešte sumu 100 eur,
ktorú dodatočne na týchto nákladoch úpadca uhradil, preto žalovaná uznala pohľadávku žalobcu iba vo
výške 529,76 eur) pohľadávka nebola ani popretá a má sa tak za to, že je zistená. Avšak iný právny

dôvod vzniku pohľadávky žalobca v prihláške pohľadávky neuviedol a neuviedol ho ani v samotnej
incidenčnej žalobe s tým, že zotrval na tom, že právnym dôvodom pohľadávky je judikované rozhodnutie
súdu - platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013. V rámci žaloby poukázal na
to, že k vydaniu platobného rozkazu došlo na podklade faktúr za dodaný zemný plyn, ktoré sa tiež
nachádzajú v spise OS Galanta a pripojil ich aj k incidenčnej žalobe. Súd len podotýka, že v zmysle

§ 32 odsek 15 ZKR sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. To znamená, že
v uvedenom prípade, sa žalobca môže domáhať iba určenia, že je veriteľom pohľadávky, ktorá mu
vzniklazplatobnéhorozkazuOkresnéhosúduGalanta.Súdzdôraznil,žesamotnáprihláškapohľadávky,
nakoľko veriteľ si ňou uplatňuje svoj nárok voči svojmu dlžníkovi, úpadcovi, má zvýšené nároky na jej
presnosť a určitosť a tým aj kladie zvýšený dôraz aj na veriteľov, pri vyplňovaní prihlášok. Samotnú

prihlášku, následne nie je možné zmeniť, doplniť či opraviť. Všetky údaje, ktoré sú uvedené v prihláške
musia byť uvedené tak, aby dostatočne, po všetkých stránkach (právny dôvod, výška, príslušenstvo)
identifikovali prihlásenú pohľadávku. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou
žalovanej, že žalobca neuviedol správne právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky (okrem časti
pohľadávky - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako je vyššie zdôvodnené, u ktorých je

platobný rozkaz právnym dôvodom, titulom ich vzniku) v časti istiny a úrokov z omeškania ak ako právny
dôvod v tejto časti uviedol platobný rozkaz OS Galanta. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky v tejto
časti (istiny, úroky z omeškania) nie je platobný rozkaz ani návrh na exekúciu, ale uzatvorená zmluva,
v danom konkrétnom prípade Zmluva o dodávke a odbere zemného plynu uzatvorená s úpadcom.
Práve na základe tejto zmluvy úpadcovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za dodaný zemný plyn od

žalobcu a žalobcovi ako veriteľovi nárok na zaplatenie tejto kúpnej ceny, ktorú si následne fakturoval
vystavenými faktúrami a uplatnil ako dlh v súdnom konaní pred Okresným súdom Galanta, ktorý mu
platobným rozkazom nárok, pohľadávku (v tej dobe už existujúcu) priznal. Ako súd uviedol, tak pre
posúdenie vzniku pohľadávky žalobcu je zásadné preukázanie právneho dôvodu jej vzniku, ktorým
je Zmluva o dodávke zemného plynu. Žalobca predmetnú zmluvu ako skutočný právny dôvod, titul

vzniku svojej pohľadávky nepriložil ani k prihláške pohľadávky v konkurznom konaní, ani k žalobe v
incidenčnom konaní. Je na počudovanie, že na Zmluvu o dodávke zemného plynu (ako právny dôvod
vzniku pohľadávky) ani nepoukázal a už vôbec ju nepredložil ale na druhej strane zdôraznil vystavené
faktúry, ktoré aj priložil k žalobe a uviedol, že na ich podklade došlo k vydaniu platobného rozkazu.Samotné faktúry sú pritom pri posúdení právneho dôvodu vzniku pohľadávky a pri posúdení dôvodnosti
v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky irelevantné a ide len o účtovný doklad, preto súd pochybuje, že
výlučne iba na ich základe OS Galanta dospel k záveru o vzniku pohľadávky žalobcu, o právnom dôvode

vzniku tohto nároku a dospel k záveru o dôvodnosti na súde uplatneného nároku, pohľadávky žalobcu. V
zmysle zákonnej úpravy pohľadávky môžu popierať iba správca alebo iný veriteľ, to znamená, že je iba
na rozhodnutí týchto osôb, po zvážení všetkých okolností tej ktorej prihlásenej pohľadávky, či jej nárok
je sporný a je potrebné ho poprieť. Vzhľadom na obsah prihlášky (absenciu právneho dôvodu) preto
správca postupoval v súlade so zákonom ak poňal pochybnosť o právnom dôvode a výške prihlásenej

pohľadávky a dospel k záveru o jej spornosti a z uvedeného dôvodu ju čiastočne poprel. Podanie, ktorým
bola v konkurze uplatnená pohľadávka, uplatňujúca sa prihláškou, nie je možné opraviť ani doplniť.
Zákon však nevylučuje, aby takéto podanie veriteľ vzal späť a prihlášku podal opätovne a to aj počas
plynutia základnej prihlasovacej lehoty. Z uvedené dôvodu má súd za to, že správca postupoval správne,
korektne a s odbornou starostlivosťou ak žalobcovi pred popretím ozrejmil v čom vidí nedostatky
prihlášky a uviedol mu, že ak ich žalobca v zmysle jeho právneho názoru odstráni (tým, že podá novú

prihlášku), tak nebude daný ani dôvod popretia. Žalobca aj napriek poučeniu však nepostupoval v súlade
s pokynom správcu, ktorý pohľadávku preto čiastočne poprel. Treba dodať, že samotná prihláška ani
neobsahuje odkaz na žiadnu prílohu, ktorou by bola zmluvu, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah
medzi žalobcom a úpadcom. Avšak aj keby tomu tak nebolo, to znamená aj keby predmetná prihláška
označenie takejto prílohy obsahovala, bez jej uvedenia ako právneho dôvodu vzniku pohľadávky, iba

by nebola žalobcom fakticky predložená spolu s prihláškou, aj tak by to nemenilo nič na tom, že právny
dôvodvznikuuplatnenejpohľadávkyvpredmetnejprihláškeabsentuje,apredložímajchýbajúcejprílohy,
by k zmene obsahu prihlášky nedošlo. Čo sa týka popretia výšky nákladov uplatnenia (trovy exekúcie)
tak súd má za to, že aj v tejto časti žalovaná poprela pohľadávku dôvodne, nakoľko žalobca nepreukázal
reálne vynaloženie a zaplatenie týchto nákladov, výška zostala spornou a bolo na žalobcovi aby túto

výšku v konaní preukázal.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná ako správca poprela čiastočne prihlásenú pohľadávku
dôvodne, žaloba bola podaná nedôvodne, a preto ju súd zamietol.

6. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok tak, že vyhovie jeho žalobe v celom rozsahu. Odvolateľ mal za to, že súd nesprávne
vec právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku
pohľadávky. Žalobca disponuje judikovaným rozhodnutím súdu a to právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom a ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške preukázateľne uviedol existenciu
neuhradenej pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Keď faktúry za

dodávky zemného plynu, na základe ktorých došlo k vydaniu rozhodnutia počas súdneho konania sa
nachádzajú v spise Okresného súdu Trnava sp. zn. 31Ro/689/2013. Odvolateľ poukazoval na to, že
v iných konkurzných konaniach, v ktorých došlo k prihláseniu pohľadávok veriteľov do konkurzov na
podklade judikovaných rozhodnutí a k ich uznaniu čo do pravosti i výšky zo strany správcov konkurznej
podstaty, dané odôvodnenie súdu je v rozpore s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením

v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti,
v ktorom je vyjadrený tiež princíp stability súdneho rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie je záväzné
pre všetkých účastníkov konania a pre všetky orgány. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znovu, a preto je neprípustné, aby ktokoľvek spochybňoval právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu, a preto je potrebné zaoberať sa aj samotným právnym dôvodom vzniku pohľadávky

ako základnou náležitosťou prihlášky. V prípade, že pohľadávka bola vymáhaná súdnou cestou a bolo o
nej právoplatne rozhodnuté, je namieste, že žalobca ako právny dôvod uviedol existenciu neuhradenej
pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že právnym dôvodom vzniku uplatnenej pohľadávky nie je

platobný rozkaz ani návrh na exekúciu. Veriteľ nesprávne uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, resp.
ho neuviedol. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla
veriteľovi pohľadávka. Žalovaná namietala, že žalobca tiež nesprávne uviedol petit žaloby.Podľa žalovanej, bolo povinnosť žalobcu v súlade so zákonom vyplniť prihlášku a priložiť k nej zákonnom
stanovené prílohy. I keď sa konkurzné konanie spravuje zásadami, ktorými sa spravuje sporové konanie,
niektorézásadysúmodifikovanévdôsledkušpecifíkkonkurznéhokonania.Konkurznékonaniemáprvky

sporovéhoajnesporovéhokonaniavzávislostinatom,vktoromštádiusakonanienachádza. Konkurzné
právo obsahuje právne normy procesné i hmotnoprávne ustanovenia. Faktom však zostáva, že ZKR je
osobitným právnym predpisom, ktorý má prednosť pred všeobecným právnym predpisom, a pokiaľ je v
ZKR ustanovený určitý postup a povinnosť, túto je potrebné rešpektovať, čo žaloba neurobil.
Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi

pohľadávka. Veriteľ je povinný k prihláške priložiť listiny, ktorými preukazuje oprávnenosť všetkých
údajov. Nepredloženie listín nemá vplyv na platnosť prihlášky, avšak zákonite spôsobí popretie
pohľadávky správcom, ktorý nebude môcť pohľadávku preskúmať.
Pri preskúmaní pohľadávky veriteľa správca je povinný preskúmať v zákonnom ustanovenom rozsahu:
a) právny dôvod, b) vymáhateľnosť, c) poradie, d) výšku, e) zabezpečenie zabezpečovacím právom, f)
poradie zabezpečovacieho práva .

Pôvodne zákon o konkurze a vyrovnaní používal termín pravosť pohľadávky. Pravosť znamenala
oprávnenosť. Od 1. 1. 2005 ZKR termín „pravosť" nepoužíva a má termín „právny dôvod vzniku". V
čase, keď sa zisťovala pravosť (oprávnenosť pohľadávky), tak správca i súd zisťoval, či pohľadávka
podľa hmotného práva vznikla a ak áno, tak v akej výške. Dnes je úlohou správcu i súdu zisťovať
aj právny dôvod vzniku, t. j. konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla.

Nestačí teda vedieť, že možno nejaká pohľadávka na základe nejakého právneho dôvodu vznikla.
Prihlásiť i preskúmať je nutné právny dôvod vzniku pohľadávky. Tu je zákon opäť formálny. Ak veriteľ
uvedie, že právny dôvod vzniku pohľadávky je súdne rozhodnutie a správca nezistí takúto existenciu
právneho dôvodu vzniku pohľadávky, musí ju poprieť. Žalobca uviedol tiež nesprávny petit v žalobe.
Vo všeobecnosti súd nie je viazaný žalobcovým návrhom - petitom žalobcu, ak žalobca v žalobe

presne, určite a zrozumiteľne označí určenie právneho vzťahu, práva, alebo právnej skutočnosti. Avšak
musí dodržať zákon. A zákon o konkurze a reštrukturalizácii je i v tomto ohľade formálny a kogentne
ustanovuje, čoho sa má žalobca petitom domáhať, ak je popretý právny dôvod a výška pohľadávky, čo
vyplýva priamo zo zákona. A tohto sa žalobca nedomáha ani v odvolaní.
Pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava je v rozpore s princípom

právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych
rozhodnutí, teda ich záväznosť a nezmeniteľnosť, tu treba poukázať na to, že v incidenčnom konaní súd
nerozhoduje o existencii, či neexistencii pohľadávky podľa hmotného práva. V incidenčnom konaní súd
zisťuje právny dôvod prihlásenej pohľadávky a výšku a pre účely rozvrhu, pre účely konkurzu. Teda, či
sa veriteľ v konkurze bude čiastočne uspokojovať a v akej výške. Pričom súd preskúmava aj to, či veriteľ

postupoval pri prihlasovaní pohľadávky v súlade so zákonom. To, že má veriteľ právoplatné rozhodnutie
nikto nespochybňuje, toto rozhodnutie ani nikto nezrušil a veriteľ si môže kedykoľvek v zmysle zákona
prihlásiť existujúcu pohľadávku, avšak musí to urobiť zákonom stanoveným spôsobom. To, že si veriteľ
neprihlásil časť pohľadávky zákonným spôsobom nespôsobilo zánik pohľadávky. Nastala len situácia,
že sa pohľadávka, ktorá nebola zákonným spôsobom prihlásená do konkurzu, nebude uspokojovať

rozvrhom v konkurze.
Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z

ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

13. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude

zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

14. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že žalovaná ako správca konkurznej podstaty poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu

dôvodne. ZKR kladie zvýšené požiadavky na riadne uplatňovanie svojich práv jednotlivými účastníkmi
konkurzného konania, medzi ktorých patria aj veritelia. Prihláška pohľadávky do konkurzu, na jej platné
podanie a riadne uplatnenie si svojich nárokov vyžaduje v zmysle zákona, aby obsahovala všetky
zákonné náležitosti, medzi ktoré patrí aj uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky (§ 29 ods. 1
písm. c) ZKR), pričom pre prípad popretia pohľadávky rovnako platí, že veriteľ si nemôže uplatňovať

svoju pohľadávku z iného právneho dôvodu, ako uviedol v prihláške. V uvedenom prípade si žalobca v
konkurznom konaní podal prihlášku pohľadávky, v ktorej ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol
platobný rozkaz. Takýto právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedený správne, ale len vo vzťahu k časti
prihlásenej pohľadávky a to nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky v podobe priznaného nároku
a to nároku na náhradu trov konania, ktorý bol priznaný práve predmetným platobným rozkazom. V tejto

časti aj správca považoval prihlášku pohľadávky za dôvodnú a teda ani nebola v tejto časti popretá.
Súd poukazuje na to, že v zmysle § 32 ods. 15 ZKR sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v
prihláške,t.z.ževuvedenomprípadesažalobcamôžedomáhaťibaurčenia,žejeveriteľompohľadávky,
ktorá mu vznikla z platobného rozkazu. Žalobca poukazoval na to, že predmetný platobný rozkazu
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, to však nemení nič na tom, že žalobca si do konkurzu úpadcu

nárok prihlásil tak, že uviedol, ako dôvod jeho vzniku platobný rozkaz. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že podanie, ktorým bola v konkurzne uplatnená pohľadávka uplatňujúca sa prihláškou, nie je
možné opraviť ani doplniť. Zákon nevylučuje, aby takéto podanie veriteľ vzal späť a prihlášku podal
opätovne správne a to aj počas plynutia základnej prihlasovacej lehoty, avšak opravu alebo doplnenie
zákon vylučuje, len pokiaľ ide o obsah prihlášky, nie listín, ktoré veriteľ pripojil k prihláške. Tieto môže

doplniť kedykoľvek. Teda prihlášku, konkrétne údaje uvedené v prihláške nie je možné dopĺňať ani
meniť. Právny dôvod, ktorý uviedol veriteľ v prihláške nekorešponduje s právnym dôvodom vzniku celej
uplatnenej pohľadávky, nakoľko práve popretá časť pohľadávky vznikla na základe zmluvy, a preto súd
popretie pohľadávky správcom považuje v popretej časti za správne, dôvodné a teda sa stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, ktorý z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na záver odvolací

súd uvádza, tak ako to správne konštatovala aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, že pohľadávka
priznaná žalobcovi na základe právoplatného platobného rozkazu nezanikla, avšak nastala len situácia,
že pohľadávka, ktorá nebola zákonným spôsobom prihlásená do konkurzu sa nebude uspokojovať
rozvrhom v konkurze.

15. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne nové
relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným
spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§ 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá bola úspešná v konaní, priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).