Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220748
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117220748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci maloletých detí

Q. Q., K.. X.X.XXXX a W. Q.S., K.. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc.
vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka X. Q., K.. XX.X.XXXX, bytom U. I. X, S. a otec Q. Q., K..
XX.X.XXXX, bytom U. I. X, S., v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Q. Q., K.. X.X.XXXX zo sumy 135 Eur mesačne na 185
Eur mesačne od 1.9.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

II. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. W. Q., K.. X.X.XXXX zo sumy 125 Eur mesačne na 175
Eur mesačne od 1.9.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

III. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Q. za obdobie od 1.9.2017 do 31.3.2018 vo výške 330,58 Eur povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty
výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. W. za obdobie od 1.9.2017 do 31.3.2018 vo výške 330,58 Eur povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty
výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

V. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/251/2011 zo dňa 23.5.2012.

VI. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 15.8.2017 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. Q.,
K.. X.X.XXXX zo sumy 135 Eur mesačne na 250 Eur mesačne a na mal. W., K.. X.X.XXXX zo sumy 125
Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 1.9.2017 z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí.

2.Otecsakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa27.10.2017.Snávrhom
na zvýšenie výživného čiastočne súhlasil, navrhol zvýšiť výživné na mal. Q., nar. X.X.XXXX na sumu
150 Eur mesačne a na mal. W., nar. X.X.XXXX na sumu 140 Eur mesačne od 1.10.2017 do budúcna.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným
súdu dňa 21.11.2017 navrhol zvýšiť výšku výživného, nakoľko zvýšenie v prospech maloletých detí
pri zohľadnení súčasných oprávnených potrieb, ku ktorým došlo od poslednej úpravy vyživovacejpovinnosti. Pri určení výšky výživného navrhol prihliadať na majetkové možnosti a schopnosti na strane
otca.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
21P/251/2011, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené. Na čas po rozvode maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mal. Q. sumou 135 Eur mesačne a
mal. W. sumou 125 Eur mesačne.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2012.

6. Matka v čase poslednej úpravy pracovala ako učiteľka na základnej škole s priemerným zárobkom
600 Eur mesačne. Poberala rodinné prídavky na dve deti. Výdavky sa týkali platenia bytu 250 Eur
spolu s inkasnými poplatkami, internet 11 Eur, študentský pôžičkový fond 53 Eur mesačne, 19,50 Eur
poistka životná, 55 Eur poistenie bytu, 95 Eur komunálny odpad ročne, daň z nehnuteľnosti 20 Eur

ročne, mobilný telefón 30 Eur, poplatky v škole 20 Eur za stravu, 50 Eur cestovné, 15 Eur lieky, 50
Eur hygienické potreby. Okrem toho matka za úpravu chrupu uhradila 50 Eur spolu vyše 400 Eur, 60
Eur štvrťročne kurz talianskeho jazyka, 110 Eur oblečenie a obuv pre deti. Každej dcére platila životnú
poistku vo výške 17,50 Eur a 15 Eur, strava 27 Eur v škôlke, 35 Eur bol poplatok v Základnej umeleckej
škole na rok a pol a staršiu dcéru. Okrem toho cvičebná obuv, dres, návšteva zubára 20 Eur, hygienické

potreby pre deti 10 Eur, lieky v hodnote 10 -15 Eur, výučba anglického jazyka pre staršiu dcéru 15 Eur.

7. Otec v čase poslednej úpravy pracoval vo firme G. D.A. A., pričom mal na starosti tri predajné
siete. Príjem v roku 2012 predstavoval 978,28 Eur netto. Býval spolu s priateľkou, ktorá bola toho času
nezamestnaná s príjmom vo výške 100 Eur. Deti nemali. Výdavky v súvislosti s bývaním SIPO mesačne

173,33 Eur, energie 40,94 Eur mesačne, splátka Quatro 56,71 Eur, antik 18,92 Eur, stavebné sporenie
82,98 Eur, splátky Quatro 55,75 Eur, 22,04 Eur a 35,45 Eur. Pokiaľ mal deti u seba, výdavky 40 Eur,
strava 150 Eur, mobilný telefón 30 Eur, oblečenie, obuv 40 Eur, výdavky na hygienické potreby 20 Eur,
osobné motorové vozidlo 20 Eur, výdavky s fajčením cigarety 80 Eur, alkoholické nápoje nepožíval.

8. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletých detí.

9. Mal. Q. je žiačkou 6. triedy základnej školy. Mesačné výdavky sú nasledovné: strava v školskej jedálni
25 Eur, domáca strava, raňajky, desiaty, večere 70 Eur, ošatenie 60 Eur, hygienické potreby 20 Eur,
vreckové 5 Eur, životné poistenie 20 Eur, lieky 20 Eur, poplatok za odpad 30 Eur ročne, školské potreby,

pomôcky ako knihy, pracovné zošity 50 Eur, školné v Základnej umeleckej škole 25 Eur, školské výlety
20 Eur, iné výdavky ako knihy, časopisy, vstupné na rôzne podujatie, cestovné, pas, tábor 50 Eur, zubár
50 - 70 Eur, zvýšené výdavky z dôvodu jej fyzického rastu, náklady na ošatenie a hygienu.

10. Po konzultácii s učiteľkou Základnej umeleckej školy, ktorá skonštatovala, že maloletá má nadanie

na hru na flaute, bolo potrebné zakúpenie nového nástroja vo výške 150 - 200 Eur. Po návšteve u zubára
bolo nutné dcére zakúpiť strojček, za ktorý zaplatila približne 150 Eur.

11. Mal. W. navštevuje prvý stupeň základnej školy. Výdavky sú nasledovné: strava v školskej jedálni 25
Eur,domácastrava70Eur,ošatenie50Eur,hygienicképotreby10Eur,životnépoistenie18Eur,poplatok

za družinu 7 Eur, lieky 20 Eur, zubár 30 Eur, poplatok na základnej umeleckej škole 25 Eur, poplatok
ľudový súbor Hanička 10 Eur, poplatok za odvoz odpadu 30 Eur, školské výlety 20 Eur ročne, školské
pomôcky 50 Eur a iné výdavky ako je cestovné, vstupné 40 Eur. Vo výdavkoch detí nie je zarátaná suma
na tvorbu úspor.

12. Matka uviedla, že pôvodný zamestnávateľ zrušil prevádzku a dostala výpoveď a od 1.9.2015 je
zamestnaná ako učiteľka v G. Š. B. G. W. K. I. s príjmom vo výške 890 Eur. Matka má výdavky na
domácnosť, ktoré predstavujú nájom 240 Eur mesačne, komunálny odpad 32 Eur ročne, internet 10
Eur mesačne, splátka pôžičky ŠPF 39 Eur mesačne, splátka spotrebného úveru 50 Eur mesačne,
splátka rodičom 30 Eur, daň z bytu 30 Eur ročne, poistenie bytu 42 Eur ročne, poplatky za mobil 30

Eur mesačne, životné poistenie 65 Eur mesačne, stravné lístky 30 Eur mesačne, zubár 100 Eur, lieky
25 Eur, poplatky za povinné zmluvné poistenie 70 Eur, hygienické potreby 30 Eur, oblečenie, obuv 50
Eur. K ďalším výdavkom 70 Eur kaderník, manikúra, kozmetika 50 Eur, strava doma 100 Eur, výdavky
spojenéscestovaním50Eur,výdavkyspojenésužívanímautomobilu100 Eurainévýdavky,nákladynazdravotné cvičenie 30 Eur. Vo výdavkoch nie je započítaná suma na údržbu bytu ako aj iné výdavky ako
je dovolenka, sústredenie detí. Výdavky na domácnosť sa navýšili, nakoľko po odkúpení manželovho
podielu mu musela vyplatiť dohodnutú sumu za byt.

13. Matka upresnila v ďalšom výdaje na mal. Q. týkajúce sa zubného strojčeka, ktorý je v štádiu
riešenia. Bolo nutné zabezpečiť odtlačky, za ktoré uhradila 28 Eur, rőntgen 80 Eur, následné osadenie
strojčeka. Každá návšteva u čeľustného ortopéda 30 Eur a 8 Eur ošetrenie oblúka. Následne je potrebné
zabezpečiť strojček na dolné zuby a liečba potrvá dva roky. Sňatie strojčeka 150 Eur.

14. Matka iné výdavky nemá.

15. Otec prispieva na výživným. Sporadicky deťom niečo kúpi. Stretáva sa s nimi pravidelne v zmysle
úpravy styku.

16. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá.

17. Z výpovede otca súd zistil, že od 1.9.2014 je zamestnaný v spoločnosti BSH domáce spotrebiče
organizačná zložka Bratislava ako obchodný zástupca pre región východné Slovensko. Mesačná
odmena v roku 2014 bola stanovená vo výške a mzda vo výške 1.300 Eur brutto. V súčasnosti jeho

mesačný príjem na úrovni 1.570 Eur brutto. Po zdanení 1.030 Eur netto. Kvartálne odmeny sú viazané
na dosiahnutie kvartálnych plánov zamestnávateľa a ich vyplatenie podmienené dosiahnutím. Otec sa
stal vlastníkom stavebného pozemku a realizuje výstavbu rodinného domu. Otec chce pre svoje dcéry
a sebe zabezpečiť vlastné bývanie. Matka mu vyplatila čiastku za byt 20.000 Eur. Realizuje výstavbu
rodinného domu s rozlohou 85 m2. Mesačné náklady má nasledovné: splátky hypotekárneho úveru 245

Eur, mesačné poistenie poistenie k úveru 30 Eur, poistenie stavby 170 Eur ročne, splátka spotrebného
úveru 85 Eur, poistenie vodiča 60 Eur ročne, úrazové poistenie 5 Eur, platba za služby mobilného
operátora 50 Eur, výživné na dcéry 270 Eur, mesačná platba za elektrinu 80 Eur, príspevok na bývanie
podnájom v období od februára 2017 do augusta 2017 = 320 Eur, od septembra 2017 do 20 Eur, náklady
na stravovanie 180 Eur, hygienické potreby 15 Eur, osobná hygiena strihanie 3 Eur, náklady v čase

starostlivosti o maloleté dcéry 100 - 150 Eur v závislosti, či sú v jeho starostlivosti 2 alebo 3 víkendy
v mesiaci, náklady na nákup odevov a obuvi 120 Eur ročne. K týmto výdavkom po kolaudácii stavby
pribudnú mesačné náklady na vodné a stočné, náklady za nakladanie s odpadom. Vo výdavkoch nie
je započítaná suma na údržbu domu, náklady na dovolenku. Zvýšené náklady počas dlhšie trvajúcich
návštev cez Vianoce, Nový rok, letné prázdniny a pod.. Otec v ďalšom uviedol, že sa podieľa na nákupe

oblečenia a obuvi pre maloleté deti podľa potrieb. Jeho sestra žijúca v USA posiela deťom balíky s
oblečením.

18. Otec uviedol, že vyživovacia povinnosť mu nepribudla.

19. Naďalej býva s priateľkou v jej rodinnom dome. Priateľka je zamestnaná s príjmom vo výške 500
Eur mesačne. Rodinný dom, ktorý je vo výstavbe nie je skolaudovaný a bude v jeho vlastníctve.

20. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté deti.

21. Otec predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho výdavky ako i výdavky na maloleté deti.

22. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 4/2017 do 3/2018 bol vo výške 1.067,11 Eur netto.

23. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 10/2016 do 9/2017 bol vo výške 1.506 Eur netto, za obdobie 10/2017 do
2/2017 vo výške 1.400 Eur netto.

24. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.25. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

30. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia
ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie

rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený

rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejtoživotnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

32. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením

školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade

jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

34. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a

rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

35. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

36. Súd podrobným a dôsledným porovnávaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného

rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. Q. zo sumy 135 Eur mesačne na
185 Eur mesačne a na mal. W. zo sumy 125 Eur mesačne na 175 Eur mesačne od 1.9.2017 do
budúcna. Poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že od poslednej úpravy došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktorá odôvodňuje zmenu skoršieho rozhodnutia.
Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených

potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky
ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto
upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu maloletých detí. Obe maloleté
deti sú školopovinné. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou,
ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem

matky činí v priemere 1.061 Eur netto a príjem otca v priemere 1.506 Eur netto.
Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva,
že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a abyich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa
potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom, rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletých
detí v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkoch spojených

so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletých detí ako je strava, ošatenie a bývanie,
bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do školy, to boli
nielen náklady na poplatok v škole ale aj zdravotné poistenie maloletých detí, výučba cudzích jazykov,
Základná umelecká škola, zabezpečovanie dochádzky, ale aj mimoškolské aktivity. Školopovinným
deťom sa potreby nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i

dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy aj záujem
otca o maloleté deti s poukazom na námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má s maloletými deťmi
uvádza, že pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu
dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov
na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia
povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté

dieťa, je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom
uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo
nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať
odôvodnené potreby maloletých detí.

37. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne
vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný
nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa §

28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich
potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto
odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a
možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri

hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu,
ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob
života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu

povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca
ohľadnevýdavkov,ktorémávčasestretávaniasasmaloletýmideťmi,prípadnepočasvíkendov,naktoré
poukazoval, súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné,
preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s maloletými deťmi
sú rozhodne prínosom pre detí, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem

osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením,
sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti, pretože svojim účelom sú
viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď
sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem im
poskytnúť širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou

formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou
sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné
a čo najviac spravodlivé riešenie.38. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné na mal. Q. vo
výške 185 Eur mesačne a na mal. W. vo výške 175 Eur mesačne je primerané.

39.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

40. Zvýšením výživného došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného, ktoré bolo vypočítané

nasledovne:
Dlžné výživné na mal. Q. vypočítané nasledovne: obdobie od 1.9.2017 do 31.3.2018 sedem mesiacov,
rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 185 Eur - 135 Eur = 50 Eur x 7 mesiacov, spolu
350 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal vecné plnenia otca v zmysle doručených listinných dôkazov.
Keďže otec nevedel presne uviesť, ktoré ošatenie bolo pre ktorú konkrétnu dcéru, navrhol uvedené

platby v celkovej výške 38,85 Eur rozdeliť rovným dielom. Takto: odpočítal od sumy 350 Eur sumu 19,42
Eur a dlžné výživné predstavuje sumu 330,58 Eur.

41. Dlžné výživné na mal. W. vypočítané nasledovne: obdobie od 1.9.2017 do 31.3.2018 sedem
mesiacov, rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 175 Eur - 125 Eur = 50 Eur x 7

mesiacov, spolu 350 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal vecné plnenia otca v zmysle doručených
listinných dôkazov. Keďže otec nevedel presne uviesť, ktoré ošatenie bolo pre ktorú konkrétnu dcéru,
navrhol uvedené platby v celkovej výške 38,85 Eur rozdeliť rovným dielom. Takto: odpočítal od sumy
350 Eur sumu 19,42 Eur a dlžné výživné predstavuje sumu 330,58 Eur.

42. Ostatné vecné plnenia otca na maloleté deti súd nezapočítal, nakoľko to boli darčeky pre deti.

43. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd prihliadol na majetkové a finančné možnosti,
schopnosti otca.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.