Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3514208871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., B. XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou , advokátkou, Vinohradnícka 35,
Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 3.017,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.12.2016 , č. k. 4C/268/2015-74 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd návrh vo zvyšnej časti

zamietol, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti sumy 2.080,- eur v zmysle ust. § 145
ods. 1 CSP zastavil a v zvyšnej časti návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 24.09.2014 voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.017,98 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie

od 21.06.2012 do 05.09.2014 vo výške 356,60 Eur a ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 3.017,98
Eur od 06.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalobcom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa
14.07.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o splátkovom
úvereč.275329243,predmetomktorejboloposkytnutieúveruv sume3.500,-Eur.Žalovanásazaviazala
poskytnutú pôžičku vrátiť v pravidelných 83 mesačných splátkach po 74,68 Eur. Žalovaná nedodržala

platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy, splátky neuhrádzal riadne a včas. Dňa 11.08.2013 vyhlásil
žalobca mimoriadnu splatnosť. Ku dňu podania návrhu na súd dlh predstavoval sumu 3. 017,98 Eur.

3. Podaním zo dňa 19.01.2015 zobral žalobca svoj návrh v časti sumy 280,- Eur späť, z dôvodu, že
žalovaný po podaní návrhu túto sumu zaplatil v štyroch splátkach. Z rovnakého dôvodu zobral žalobca
návrh späť aj v časti sumy 1.800,-Eur, a to podaním zo dňa 09.11.2016. Súd prvej inštancie podľa ust.
§ 145 ods.1 CSP konanie , s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v predmetnom konaní, v

súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v časti o zaplatenie sumy 280,- eur , zastavil. Súhlas
žalovanej nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie
resp. pojednávanie vo veci samej.4. Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Dňa 14.07.2009 bola so žalovanou uzavretá zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý ako

dlžníkovi úver vo výške 3.500,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 83 mesačných splátkach po 74,68
Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 17,30%, RPMN vo výške 21,32%, priemerná RPMN - 17,73%, za
celkové náklady spojené s úverom 2.819,18 Eur. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, dostala sa do
omeškania s úhradou splátok. Listom zo dňa 09.07.2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej ,
že postúpil pohľadávku vo výške 3.835,03 Eur s príslušenstvom na žalobcu. Žalovaná zaplatila do

postúpenia pohľadávky v období od 14.07.2009 do 25.05.2012 spolu sumu 2.442,21 Eur veriteľovi
Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava, po postúpení pohľadávky žalobcovi v období od 21.08.2013 do
05.09.2014 zaplatila žalovaná sumu 640,39 Eur a následne po podaní návrhu sumu 2.080,- Eur.
Žalovaná teda doposiaľ uhradila sumu spolu vo výške 5.162,60 Eur.

6. Na vzťah účastníkov súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods.

2 cit. zákona a § 4 ods. 3 veta posledná cit. zákona.

7.Zvykonanéhodokazovaniapredsúdomprvejinštancievyplynulo,žežalovanejbolaposkytnutáreálne
pôžička vo výške 3.500,- Eur, pričom žalovaná zaplatil pred podaním návrhu v splátkach sumu 3.082,60
Eur, po podaní návrhu 2.080,- Eur, spolu sumu 5.162,60 Eur. Zákon č. 258/2001 Z.z. ustanovenie 4

ods.2 písm. i/ ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo znamená, že tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa
takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa § 4 ods. 3 cit. zákona považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Tento údaj, a to konkrétna výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi
účastníkmi, absentuje. S poukazom na citované ustanovenie a zistený skutkový stav súd dospel k
záveru, že žalovaná mala povinnosť zaplatiť len sumu, ktorá jej bola reálne poskytnutá, t.j. 3.500,-
Eur. Súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila v splátkach spolu sumu 5.162,60 Eur, takže nárok
žalobcu v čase rozhodovania posúdil v celom rozsahu ako nedôvodný, preto návrh zamietol. Nárok

žalobcu v čase podania návrhu bol opodstatnený len v rozsahu sumy 417,40 Eur ( 3500-3.082,60).

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanej , ktorá bola
v konaní čiastočne úspešná, priznal náhradu trov konania vo výške 78 % . Pomer neúspechu žalobcu
a úspechu žalovanej bol 11:89.

9. Proti tomuto rozsudku , výroku II. v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal žalobca, prostredníctvom
právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci.
Poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. i/ a ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
splátkovom úvere spĺňa všetky náležitosti, keď spotrebiteľ je informovaný o tom kedy , v akej výške a

ako dlho je povinný plniť. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 3.500,- , ktorý sa zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 74,68,- eur, v počte 83, splatných od 20.08.2009 do 20.06.2016, s úrokovou
sadzbou 17,30% ročne, RPMN 17,73 %, spracovateľským poplatkom 89,59,- eur a poplatkom za
správu úveru 1,99,- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, v čom
je predmetná zmluva v rozpore so zákonom. V zmysle Smernice Európskeho Parlamentu a Rady

2008/48/ES , ktorá bola pretransformovaná do nášho právneho poriadku nie je potrebné, aby súčasťou
zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom , aká časť splátky pripadá na istinu, aká na
úrok a aká na poplatky . Súčasne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
09.11.2016, č. C-42/15, ktorý judikoval , že za primerané by sa nemalo považovať , ak pre neuvedenie
niektorých náležitostí sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a

bez poplatkovosti úveru. Posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľskom úvere a smernicou a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný
a bez poplatkov.

10. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Trenčíne ,ako súd odvolací (§34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1
CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380

ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje

a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

13.Súdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutienatomprávnomzávere,že zákonvzmysleust.§4ods.
2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo znamená,
že tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa §
4 ods. 3 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj, a to konkrétna výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi, absentuje.

14. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo
zmluvy o splátkovom úvere , ktorý bol medzi stranami sporu uzavretý 14.07.2009, na ktorý sa vzťahuje
osobitnýprávnypredpis ,atozákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,účinnývčaseuzavretia

zmluvy .

15. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o úvere skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí
vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva o
úvere neobsahuje kogentnú náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i/ z.č. 258/2001 Z.z. a to výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, účinnej v
čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

17. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere odvolací súd zistil, že zmluva obsahuje schválenú výšku
úveru 3.500,- eur, výšku úrokovej sadzby 17,30%, spracovateľský poplatok 89,59,- eur, poplatok za
správu úveru 1,99,- eur, výšku splátky istiny 74,68,- eur, splatnosť prvej splátky dňa 20.08.2009, počet
splátok 83 splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou 20.06.2016, s RPMN 21,32%, s
priemernou hodnotou RPMN 17,73% a celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 2.819,18,- eur.

18. Z uvedeného potom vyplýva, že zo zmluve o úvere nie je zrejmé , koľko z mesačnej splátky
74,68 ,- eur predstavuje istina, koľko úroky a koľko iné poplatky. Uvedenie len výšky mesačnej splátky
v žiadnom prípade nepostačuje, nakoľko spotrebiteľ už pri podpise zmluvy musí byť informovaný o tom,
koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky resp. iné poplatky , ak to vyžaduje zákon, ktorý

výnimky pre určité typy zmlúv neupravuje / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29. novembra 2017, sp. zn. 7 Cdo 128/2016/.

19. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. je,

že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok úveru . V zmluve o úvere zo dňa 14.07.2009
však absentuje údaj, koľko z výšky mesačnej splátky prestavuje istina, úroky a iné poplatky. Tento
nedostatok podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov
v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona.20. K argumentácii žalovaného , že treba pri posudzovaní týchto náležitostí vychádzať z rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová

(C-42/2015) odvolací súd uvádza:

21. Rozsudok Súdneho dvora vyložil článok 10 ods. 2 písm. h) smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica) v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny

dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok, článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a článok 23 smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle,

že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o
úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

22. Z hore uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o
úvere (pôžičky) na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 257/2001 Z. z., a
aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok,
nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra

legem (proti zákonu). Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že
zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , pri
použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu.

23. Preto odvolací súd pre daný prípad aplikoval výklad vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon

o spotrebiteľských úveroch a nie výklad Smernice. Preto zmluvu o úvere bolo treba v zmysle hore
uvedených dôvodov považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti
ustanovenézákonomospotrebiteľskýchúveroch.Súdprvejinštancietedasprávneprávneposúdilnárok
žalobcu.

24. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trenčíne pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti pri
posudzovaní zmlúv o spotrebiteľských úveroch z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 9
ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , s prihliadnutím na Rozsudok Súdneho

dvoravoveciC-42/15sozáverom,že pokiaľdanázmluvanebudeobsahovaťrozpisjednotlivýchzložiek
splátky úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch , bude potrebné aj naďalej považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov , pričom senát
Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti, výroku II., vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nepriznal,

nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).