Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204550
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116204550.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu D., proti žalovanému K., o zaplatenie
náhrady mzdy s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
03. júna 2016, č.k. 20Cpr/1/2016-27, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vedené pod sp.zn. 20Cpr 1/2016 zastavil.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol, že žalobcovi sa
vracia súdny poplatok vo výške 9,80 Eur po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Q. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil ust. § 103, § 83, § 104 ods. 1 veta prvá, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., § 11
ods. 3 veta prvá, ods. 4 zák. č. 71/92 Zb. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 16.03.2016 doručeným súdu dňa 17.03.2016 domáha zaplatenia
náhrady mzdy za deň 22.07.2014 v sume 89,35 Eur brutto s príslušenstvom. Podanú žalobu žalobca
odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 21C/121/2011- 831 zo dňa 02.12.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trenčín 6Co/277/2014- 892 rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobcom

a žalovaným trvá, resp., že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi je
neplatné, a žalobca sa domnieva, že by mu žalovaný mal vyplatiť náhradu mzdy za deň 22.07.2014,
ktorúmubolpovinnývyplatiťvtermínesplatnostidňa11.08.2014.Súdprvejinštancieuviedol,žežalobca
podal dňa 09.09.2014 na Okresnom súde Trenčín žalobu na náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2011 do
22.07.2014 (vrátane), z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru, pričom konanie o tomto návrhu
sa vedie na súde pod sp. zn. 21Cpr/4/2014. Uviedol, že predmetné konanie nie je právoplatne skončené.

Z uvedeného vyvodil, že veci vedené pod sp. zn. 20Cpr/1/2016 a sp. zn. 21Cpr/4/2014 sú v časti o
zaplatenie náhrady mzdy za deň 22.07.2014 vecami totožnými, nakoľko náhradu mzdy za uvedený deň
si žalobca uplatnil aj v konaní vedenom pod sp.zn. 21Cpr/4/2014, týkajú sa tých istých účastníkov a
skutkové okolnosti, od ktorých žalobca odvodzuje uplatnené právo, sú tiež totožné. Konštatoval, že v
konaní vedenom pod sp. zn. 20Cpr/1/2016, ktoré začalo neskôr, je daná prekážka litispendencie, ktorá
je jedným z neodstrániteľných nedostatkov konania upravená v § 83 O.s.p., podľa ktorého

začatie konania bráni tomu, že na súde nemôžu v tej istej veci prebiehať viaceré konania. Keďže z
obsahu spisov vyplýva, že v konaniach vedených pod sp. zn. 20Cpr/1/2016 a sp. zn. 21Cpr/4/2014 ide
v časti o zaplatenie náhrady mzdy za deň 22.07.2014 o tú istú vec, súd prvej inštancie neskôr začaté
konanie postupom podľa § 104 ods. 1 prvá veta zastavil, nakoľko skôr začaté konanie vytvorilo pre toto
konanie neodstrániteľnú prekážku. Uviedol, že konanie o náhradu mzdy tak bude prebiehať
pod sp. zn. 21Cpr/4/2014.2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Dôvodil, že dňa 23.10.2014
podal na súde prvej inštancie žalobu o náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2014 do 22.07.2014 v

rozsahu 37 mesiacov 21 dní, kedy bol žalobca vedený v evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny v X. B.. K žalobe priložil rozhodnutie o vyradení z evidencie ÚPSVaR v X. B., ktoré predložil
tiež k podanej žalobe na vydanie platobného rozkazu dňa 16.03.2016. Konanie pod sp. zn. 21Cpr
4/2014 vo veci náhrady mzdy bolo právoplatne skončené už dňa 05.08.2015. Mal za to, že súd prvej
inštancienáhradumzdyzadeň22.07.2014nemoholžalobcovipriznať,nakoľkosvojimrozsudkomsp.zn.

21C 121/2011-831 zo dňa 02.12.2013 vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcu rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným je neplatné
a tento rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co 277/2014-892 zo dňa
18.06.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2014. Dňom 22.07.2014 sa obnovil pracovnoprávny
vzťah žalobcu k žalovanému, ktorý nariadil dňom 23.07.2014 čerpať žalobcovi dovolenku, avšak za deň
22.07.2014, kedy už bol rozsudok Okresného súdu Trenčín 21C 121/2011-831 právoplatný, mu žalobca

náhradu mzdy nevyplatil a ani za neho neodviedol odvody. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval
za nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho
právneho posúdenia veci.

3. Po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie, podaní odvolania žalobcom, došlo k zmene právnej

úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1, 2 CSP) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd
posudzoval otázku zastavenia konania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.),

ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 103 O.s.p. účinného do 30.06.2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

6. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Z citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že súdne konanie prebieha podľa presne stanovených

pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vo veci vydať rozhodnutie.
Pokiaľ procesné podmienky konania nie sú splnené a zistený nedostatok podmienky konania nemožno
odstrániť, súd musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.
O prekážku veci začatej v zmysle ust. § 83 O.s.p. ide vtedy, keď začatie konania bráni tomu, aby o tej
istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Ďalším z dôvodov, pre ktoré súd nemôže vo veci konať a

rozhodovaťanaktorýsúdmusíprihliadaťvktoromkoľvekštádiu,jeprekážkarozsúdenejveci,stanovená
v § 159 ods. 3 O.s.p. Táto prekážka je zákonným dôsledkom záväznosti právoplatného rozhodnutia,
ktorá má v občianskom procese svoju účinnosť za predpokladu, že sa v prejednávanej veci vyskytuje
totožnosť subjektov v pomere k veci právoplatne rozhodnutej a totožnosť samotnej veci, ktorá bola
predmetom konania.

8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej
inštanciedňa17.03.2016,domáhalodžalovanéhonáhradymzdyzadeň22.07.2014.Súdprvejinštancie
napadnutým uznesením podľa § 103, § 104 ods. 1 veta prvá a § 83 O.s.p. konanie zastavil, keď mal

za to, že konanie začaté pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 21Cpr 4/2014 vytvorilo pre tento spor
neodstrániteľnú prekážku konania. Mal za to, že veci vedené pod sp.zn. 10Cpr 1/2016 a sp.zn. 21Cpr
4/2014 sú v časti o zaplatenie náhrady mzdy za deň 22.07.2014 vecami totožnými, nakoľko náhradumzdy za uvedený deň si žalobca uplatnil aj v konaní vedenom pod sp.zn. 21Cpr 4/2014, týkajú sa tých
istých účastníkov a skutkové okolnosti, od ktorých žalobca odvodzuje uplatnené právo, sú tiež totožné.

9. Prekážka litispendencie (§ 83 O.s.p. účinný do 30.06.2016) je daná, ak na ktoromkoľvek súde
Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet
konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pritom predmet konania je
vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je
petit návrhu odôvodnený. Nejde o prekážku litispendencie, ak chýba čo i len jeden znak totožnosti veci.

Ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný neskoršie začaté konanie zastaviť;
pričom rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia
konania.

10. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21Cpr/4/2014
nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.apríla 2015, č.k. 21Cpr 4/2014-242

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 71.925,00 Eur s prísl. V zostávajúcej časti žalobu
zamietol. Rozhodol tak na základe žaloby podanej žalobcom o náhradu mzdy s tým, že žalobca si
uplatnil nárok na náhradu mzdy (platu) od 01.06.2011 do 22.07.2014 v rozsahu 37 mesiacov a 22 dní. Z
podania žalobcu založeného na č.l. 62 spisu nesporne vyplýva, že upresnil dĺžku obdobia z 37 mesiacov
a 21 dní, ktoré pôvodne v podanej žalobe uviedol (37 mesiacov a 21 dní). Nepresnosť v počte dní

odstránil aj v podaní „Úprava - oprava petitu návrhu,“ podaného prostredníctvom právnej zástupkyne
zo dňa 12.12.2014 (č.l. 70 spisu), v ktorom uviedol, že „Vzhľadom na skutočnosť, že petit tohto návrhu
nebol koncipovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne, upravujeme a upresňujeme znenie petitu tak, že
bude mať nasledovné znenie: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2011 do 22.07.2014 vo výške 55.986,29 Eur

a úrok z omeškania ...“ Rovnako tak z podania žalobcu podaného prostredníctvom právnej zástupkyne
označeného ako „Doplnenie“, doručeného súdu prvej inštancie dňa 26.05.2015 (č.l. 170 spisu) vyplýva,
že žalobca si uplatňoval náhradu mzdy voči žalovanému „za obdobie od 01/06/2011 do 22/07/2014
vrátane“. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 15.júna 2015 právna zástupkyňa
žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že žiada, aby súd priznal žalobcovi žalovanú sumu, ktorá

predstavuje náhradu mzdy „za obdobie od 01.06.2011 do 22.07.2014, teda za obdobie 37 mesiacov a
22 dní...“ Z odôvodnenia predmetného rozsudku zo dňa 26.apríla 2015 č.k. 21Cpr 4/2014-242 vyplýva,
že predmetom konania bola aj náhrada mzdy za deň 22.07.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 05.08.2015 a vykonateľnosť dňa 09.08.2015.

11. Momentom právoplatnosti rozhodnutia nastáva prekážka res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p. účinného
do 30.06.2014, § 230 CSP účinného od 01.07.2016) a znamená, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia vec prejednávaná znova. To však platí
len potiaľ, pokiaľ je daná totožnosť veci. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok,
o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného

skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. že ide o nárok
založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností, tak ako tomu
je aj v danom spore.

12. Vzhľadom na to, že konanie o uplatnenom nároku o doplatenie mzdy za deň 22.07.2014 bráni
prekážka veci rozhodnutej, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej
inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil, avšak odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil z iných
dôvodov, a to z dôvodu prekážky právoplatne skončenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p. účinný do 30.06.2016),
ktorá znamená, že vec nemôže byť prejednaná znova, ako náhle o nej bolo už právoplatne rozhodnuté.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).