Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899627
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2103899627.12

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36
277 215, so sídlom Trnava, Františkánska 16, zastúpenému advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková,
so sídlom Trnava, Paulínska 20, proti žalovanému: V. R., nar. X.X.XXXX, bytom L., R. X, o zaplatenie
130,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.

13C/59/2003-926 zo dňa 28.4.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256
ods. 1, § 259, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, vecne tým, že vzhľadom na to, že žalobca
vzal svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením

konanie zastavil a to aj napriek nesúhlasu žalovaného ako právneho nástupcu pôvodne žalovaného
predchodcu, ktorý v priebehu konania zomrel, ktorý žalovaný nepreukázal existenciou vážnych dôvodov,
pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Žalovaný na jednej strane sám vo svojom nesúhlase uvádza, že
konanie trvá už 14 rokov, počas ktorých boli pôvodný žalovaný tak i on vystavení právnej neistote a
bolo porušené jeho Ústavou SR zaručené právo na rýchly a objektívny priebeh súdneho konania, avšak
na druhej strane žiada pokračovať v tomto konaní z dôvodu, že chce očistiť dobré meno nebohého

žalovaného a tak isto jeho, hlavne pred verejnosťou a spolumajiteľmi domu. Súd je však toho názoru, že
aj zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom dosiahne žalovaný ním sledovaný zámer,
nakoľko žalobca nevzal svoju žalobu späť pre správanie žalovaného, ale z dôvodov na svojej strane
a v uznesení o zastavení konania súd neuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žiadnu sumu,
preto nebude dôvod označovať žalovaného ani jeho právneho predchodcu za neplatiča ani zo strany
žalobcu ani zo strany susedov. Žalovaným uvádzaný dôvod na nezastavenie konania tak podľa súdu

nie je vážny a neopodstatňuje pokračovanie v konaní, predmetom ktorého je zaplatenie peňažnej sumy
130,98 Eur s príslušenstvom, po zastavení ktorého nedôjde k ohrozeniu práv a oprávnených záujmov
žalovaného, ani sa nijako nezhorší jeho postavenie vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný navyše tvrdený
dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby ani nepreukázal, pričom dôkazné bremeno existencie takéhoto
dôvodu nesie žalovaný. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného
dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje. V prípade neoprávnených zásahov do

dobrého mena žalovaného či už zo strany žalobcu alebo iných osôb a vzniku nemajetkovej ujmy sa
žalovaný môže samostatnou žalobou domáhať ochrany osobnosti podľa § 11 až § 16 Občianskehozákonníka. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, nakoľko procesne zastavenie konania zavinil žalobca, keď žalobu vzala späť

z dôvodu na jeho strane a nie pre správanie žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku
štátu na náhradu trov konania, ktoré súd zaplatil znalcom Ing. Štefanovi Szabovi a Zuzane Trubačovej
ako znalečné zo štátnych rozpočtových prostriedkov, rozhodol súd podľa výsledku konania tak, že
štát má voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Argumentoval tým, že je síce faktom, že žalobu zobral späť, napriek tomu má za to, že súd postupoval

nesprávne, keď konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo po výzve súdu zo dňa 15.7.2016. Súd
konanie vedenom proti N. C. nezastavil, uznesením č.k. 13C/59/2003-923 zo dňa 6.3.2017 pokračoval
v konaní s dedičom žalovaného, ktorým je V. R., nar. X.X.XXXX. Podľa jeho názoru, keďže konanie
proti N. C. zastavené nebolo, práve naopak, súd v konaní pokračoval s V. R., a on voči V. R. žalobu
nezobral späť, súd nemal postupovať podľa § 145 ods. 1 CSP. Súd pokračoval v konaní s V. R.,

nakoľko v tom čase súd bol oboznámený s osvedčením o dedičstve č.k. 27D/84/2015, Dnot 174/15-106
zo dňa 19.1.2017, podľa ktorého V. R. je dedičom žalovaného N. C. a z osvedčenia o dedičstve je
nesporné, že do dedičstva neboli zahrnuté pasíva, ktoré notárovi ako súdnemu komisárovi oznámil
a prihlásil do dedičského konania. Čo sa týka náhrady trov konania, súd prvej inštancie rozhodol
formalisticky, svojvoľne, bez toho, aby mal jeho výrok základ v obsahu spisu. Vo všeobecnosti platí,

že pre rozhodovanie a o náhrade trov konania platí zásada úspechu vo veci a zásada zavinenia
sankčnou náhradou, nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Pri zastavení
konania je otázka náhrady nákladov konania zásadné zistenie, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska
a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca v konaní domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr

vzal žalobu späť. Zavinene nemožno vykladať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej
súvislosti,ktoroupríčinoujesprávanieúčastníkakonania.Vprejednávanomprípade,príčinouspäťvzatia
žaloby bola objektívna skutočnosť - smrť žalovaného a následné dedičské konanie. Z tejto skutočnosti
je potom zrejmé, že neexistuje jeho procesné zavinenie vo vzťahu k zastaveniu konania.
4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril v tom smere,

že súdne konanie trvá už 14 rokov a počas tejto doby pôvodný žalovaný až do svojej smrti žil v právnej
neistote, keď Ústava Slovenskej republiky mu zaručovala ako občanovi objektívne a rýchle konanie
v tejto právnej veci. Z posledného kontrolného znaleckého posudku k právnej veci vyplývalo, že nie
žalovaný, ale žalobca má voči nemu nedoplatok, čo konštatoval i Okresný súd Trnava. Dňa 19.1.2017
vyhotovil súdny komisár, JUDr. K. Y., Osvedčenie o dedičstve 27D/84/2015, Dnot 174/15-1016, v

obsahu ktorého nie je žiadna zmienka o skutočnosti, že by si žalobca svoju pohľadávku uplatnil v
dedičskom konaní. Ako právny nástupca po zomrelom žalovanom nevie, čo tou pohľadávkou právna
zástupkyňa žalobcu myslí, pretože o výške pohľadávky, alebo záväzku medzi stranami sporu mal
rozhodnúť právoplatný rozsudok okresného súdu. Keďže predmetné súdne konanie nebolo ukončené
v primeranej dobe, podľa jeho názoru podstatnú vinu na tomto stave nesie žalobca, preto považuje

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania strán sporu ako i štátu za
objektívne.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Súd prvej inštancie, ako i odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupovali
na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2, v spojení s § 357 písm. a), m) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznaťúspech,keďženapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne,vdôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol správne ak konanie zastavil a žalovanému, ako i štátu priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobca podal dňa 18.6.2003 žalobu, ktorou sa domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného N.
C. zaplatenia sumy 130,98 Eur (pôvodných 3.946,- Sk) s príslušenstvom titulom nedoplatku za služby

spojené s užívaním bytu v správe žalobcu za obdobie rokov 1999 až 2003. V priebehu konania pôvodný
žalovaný N. C. dňa 8.11.2015 zomrel. Z osvedčenia o dedičstve č.k. 27D/84/2015, Dnot 174/15-106 zo
dňa 19.1.2017 vyplynulo, že jediným závetným dedičom po poručiteľovi sa stal V. R., nar. X.X.XXXX
- synovec, ktorý ako jediný závetný dedič nadobudol do vlastníctva celé dedičstvo po poručiteľovi.
Žalobca (po oznámení mu súdom prvej inštancie, že podľa vec prejednávajúceho notára dedičské

konanie po zomrelom žalovanom - N. C. zrejme bude trvať dlhšiu dobu a následnej výzve, či vzhľadom
na oznámené na podanom žalobnom návrhu trvá alebo ho berie späť a pohľadávku si uplatní v rámci
dedičského konania) podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.7.2016 zobral svoju žalobu späť
a žiadal konanie zastaviť s tým, že pohľadávku si uplatnil v dedičskom konaní, ktorú skutočnosť žalobca
odvolaciemu súdu i preukázal predložením podania žalobcu zo dňa 13.1.2016 adresovanom notárovi

JUDr. Jurajovi Novákovi, ktorým si uplatnil pohľadávku, ktorá je predmetom konania v dedičskom konaní
po zomrelom N. C.. Po predložení súdu prvej inštancie notárom JUDr. Jurajom Novákom dňa 3.2.2017
osvedčenie o dedičstve č.k. 27D/84/2015, Dnot 174/15-106 zo dňa 19.1.2017, z ktorého vyplynulo, že
jediným závetným dedičom po poručiteľovi N. C. zomr. dňa X.XX.XXXX sa stal V. R., nar. X.X.XXXX,
ktorý celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudol do vlastníctva, súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k.

13C/59/2003 - 923 zo dňa 6.3.2017, ktorým rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičom zomrelého
žalovaného, ktorým je V. R., nar. X.X.XXXX, bytom L., R. X a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodol
o zastavení konania a o náhrade jeho trov napadnutým uznesením.

9. Podľa § 107 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase úmrtia právneho predchodcu žalovaného N.

C.), ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo v ňom pokračovať. ten, kto
nastupujedokonanianamiestodoterajšiehoúčastníkakonania,musíprijaťstavkonania,akýtujevčase
jeho nástupu do riadenia. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia konanie súd preruší najmä vtedy,
ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka,

prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní
pokračovalo skôr.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak účastník konania (teraz už strana sporu) stratí

spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne skončené, posúdi súd podľa
povahy veci, či môže v konaní pokračovať. Ak nie je možné v konaní pokračovať ihneď, konanie preruší.
V prípade, ak dôjde k strate spôsobilosti byť účastníkom konania u fyzickej osoby a ak povaha veci
umožňuje (ide o majetkovú vec, ako je to i v danom prípade), môže v konaní pokračovať s jej procesným
nástupcom (nástupcami), ktorými sú jeho dedičia, ak zákon neustanovuje inak. Smrť fyzickej osoby je

v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp
ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané
a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva (rozhodnutí o vyporiadaní dedičov a
obdobne) sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

11. Nakoľko pôvodne žalovaný N. C. zomrel pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, v zmysle
dovtedy platnej právnej úpravy mal súd pokračovať v konaní s jeho dedičmi, prípadne mohol počkať,
kto sa stane jeho právnym nástupcom a následne s ním pokračovať v konaní, tu bez potreby vydávaťo tom uznesenie, ktorého vydanie požaduje až neskoršia právna úprava Civilného sporového poriadku
účinná po úmrtí predchodcu žalovaného.

12. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkonom žalobcu adresovaný súdu, z ktorého vyplýva, že
žalobca už nemá záujem na prejednaní žaloby ako takej a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe nebude
súdom meritórne rozhodnuté. Späťvzatie môže byť odvolané len ak dôjde toto odvolanie súdu najneskôr
súčasne s týmto úkonom, nič však nebráni opätovnému podaniu späťvzatej žaloby. Bezprostredným
následkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania.

13. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí argumentácia odvolateľa, že podaním zo dňa 20.7.2016
zobral žalobu späť len vo vzťahu k zomrelému N. C. a nie voči žalovanému. Nespornou skutočnosťou
zostáva, že v čase späťvzatia žaloby dňa 22.7.2016 žalovaný N. C., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, už
stratil spôsobilosť byť stranou sporu a súd po jeho úmrtí spred späťzatia žaloby mohol pokračovať v
konaní s jeho dedičmi bez ohľadu na to, kto sa stane v skutočnosti jeho právnym nástupcom. Súd mohol

tiež vyčkať na potvrdenie právneho nástupníctva po zomrelom žalovanom súdom v dedičskom konaní
a pokračovať v konaní až s právnym nástupcom, tu bez potreby vydávať o tom rozhodnutie (súd to v
danej veci i využil). Z uvedeného je potom možné vyvodiť jediný záver, že späťvzatie žaloby v čase,
kedy sa ešte nedalo hodnoverne ustáliť kto sa stane právnym nástupcom zomrelého N. C., teda či
sa vôbec terajší žalovaný ním i stane, nie je možné viazať na osobu zomrelého, ktorý smrťou stratil

procesnú spôsobilosť. Podaním odvolania žalobcom voči zastaveniu konania po späťvzatí žaloby nie je
možné revidovať rozhodnutie vziať žalobu späť po tom, čo sa potvrdí právne nástupníctvo po zomrelom
žalovanom konkrétnej osobe.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

15. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany sporu,
ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné
posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o

posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej
skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim
nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné
posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám
žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma,

či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak vzal žalobca žalobu späť s odôvodnením
rozhodnutia uplatniť si pohľadávku v dedičskom konaní po zomrelom pôvodnom žalovanom, čo sa
preukazateľne i stalo, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

16. Pokiaľ sa žalobca bráni, že zastavenie konania nezavinil, pretože jeho dôvodom bola objektívna

skutočnosť - úmrtie žalovaného N. C., takáto obrana nemôže obstáť.

17. Podľa už cit. § 107 OSP ten, kto nastupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka (teraz
už strany) konania, musí prijať stav konania, aký tu je v čase jeho nástupu do predmetného konania.
V právnej teórii i v súdnej praxi tak nie je pochýb o tom, že všetky účinky (hmotnoprávne i procesné)

spojené so začatím konania (sporu) medzi pôvodnými účastníkmi konania (teraz už stranami sporu)
zostávajú aj po jeho nástupe do konania zachované, že procesný nástupca je viazaný všetkými
procesnými a hmotnoprávnymi úkony, ktoré v konaní urobil jeho procesné predchodca, a že i trovy
vzniknuté za konania jeho predchodcu patria k trovách procesného nástupcu (porov. Drápal, L. in:
Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občiansky súdny poriadok I. § 1 až 200Z. Komentár, 1. vydanie, Praha,

CH Beck, 2009, str. 729, ďalej napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.2.2006, sp. zn. 21 Cdo
289/2005). Z uvedeného možno potom vyvodiť jedine to, že žalobca aj po smrti pôvodne žalovaného
N. C. mohol v konaní pokračovať s jeho právnym nástupcom - terajším žalovaným, ktorý zostal viazaný
všetkými úkonmi predchodcu, a ktorého trovy konania patria k trovám žalovaného, ktorých náhradovej
povinnosti sa žalobca v predmetnom konaní preto zbaviť nemôže, navyše za situácie, keď to bol práve

žalovaný, ktorý v konaní urobil procesne všetko preto (nesúhlas so späťvzatím žaloby), aby sa konanie
neskončilo bez meritórneho rozhodnutia a bola mu prisúdená náhrada trov tohto konania (samozrejme
v prípade jeho úspechu v konaní, ktorý hájil).18. V popísaných skutočnostiach súd nevidel ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257
CSP a nepriznanie žalovanému náhradu trov konania, pretože za danej situácie by skutočne nebolo
spravodlivé požadovať od žalovaného, aby si náklady sporu niesol bez nároku na ich náhradu.

19. Uvedené potom bezvýhradne platí i vo vzťahu k náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu.

20. Po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s

použitím ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne, potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100% proti neúspešnému
žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).