Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211673
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114211673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne P.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q.
XX, XXX XX Q. Q. - O., občianka X., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841
04 Bratislava, IČO: 35 717 769 zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Bratislava, Na vŕšku
12, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 20C/168/2014-43 zo dňa 05.09.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/168/2014-83 zo
dňa 13.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom výšku týchto
trov určí súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 06.09.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a TELERVIS PLUS,
a.s. je neplatná. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania. Rozsudok odôvodnil tým, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa

06.09.2012. Uviedla, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré
by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je rozporný s právom Európskej únie. Súd prvej inštancie zistil,
že 06.09.2012 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere na sumu 800 eur s odplatou 304
eur s tým, že úver sa zaviazala splácať v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch splátkach
po 4 eurá a ďalej v pravidelných mesačných splátkach po 109,20 eur. Podľa dohody o zrážkach

zo mzdy zo dňa 06.09.2012 dlžník súhlasí, aby mu jeho zamestnávateľ zrážal na úhradu záväzku
plynúceho zo zmluvy o úvere zo dňa 06.09.2012 a zo zmluvy o poskytnutí servisu zo dňa 06.09.2012
pravidelne mesačnú čiastku v najvyššej zákonnej výške, najmenej ale vo výške 113,20 eur. V zmysle
uvedenej dohody žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne na zrážanie mesačnej čiastky v najvyššej
možnej zákonnej výške až do úplného zaplatenia dlhu, ktorý činil k 23.01.2013 1.092 eur. Súd prvej
inštancie uviedol, že vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi žalobkyňou a žalovaným
je vzťahom spotrebiteľským. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek

k platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslené
zamestnávateľovibezsúdnejkontrolynárokovuplatnenýchveriteľom,nazákladeneprijateľnýchklauzúl,
resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v rozsahu uplatnenom z neprijateľných
zmluvných podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca uskutočňuje zrážky,neobsahuje viaceré náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, napr. ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť výšku, počet a termíny splátok istiny
úrokov a iných poplatkov, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Poskytnutý úver je preto potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy bola pohľadávka zo zmluvy
vo výške 1.431,60 eur, pričom žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 800 eur. Žalovaný musel byť
vedomý, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že úver je
bezúročný a bez poplatkov, a teda uzatvorením takejto dohody žalovaný obišiel ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch a súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu

súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s názorom
prvostupňového súdu a má za to, že stav neistoty sa určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
nemôže odstrániť a ani neodstráni. Neistota, ktorou žalobkyňa v konaní argumentovala, spočívala v
neistote o skutočnej výške dlhu a nie z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je iba akcesorickou zmluvou o

úvere. Ak by žalovaný aj pripustil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, čo však vylučuje, neplatnosť
nezmení stav neistoty žalobkyne ohľadom skutočnej výšky dlhu vyplývajúceho pre žalobkyňu z hlavnej
zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ani žalovanému určením neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy súdom nič nebráni, aby podal voči žalobkyni v prípade jej omeškania žalobu na
plnenie. Jedine súd, ktorý by rozhodoval o prípadných nárokoch vyplývajúcich z hlavnej zmluvy, by

svojim rozhodnutím mohol odstrániť údajnú neistotu žalobkyne a v prípadné posudzovanie platnosti
zmluvy o úvere by definitívne a trvale mohlo viesť k odstráneniu žalobkyňou tvrdenej právnej neistoty.
V danom prípade nie je teda splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe,
ktorý je daný vtedy, ak navrhované určenie definitívne a natrvalo odstráni právny stav neistoty. Ak sa
teda žalobkyňa chcela úspešne brániť proti nekalým podmienkam zo zmluvy o úvere, mala podať inú

účinnejšiu žalobu, a to žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ak už podľa jej názoru bezdôvodné
obohatenie vzniklo, prípadne žalobu o určenie neplatnosti časti zmluvy o úvere. Iba tieto dva druhy
žalôb sú spôsobilé definitívne a natrvalo odstrániť jej stav neistoty ohľadom výšky dlhu zo zmluvy
o úvere. Ak chcela žalobkyňa zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy, mohla popri takýchto žalobách
podať aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Súd sa nezaoberal otázkou platnosti dohody o

zrážkach zo mzdy, ale zaoberal sa hlavnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorej posúdenie vôbec
nemalo byť predmetom sporu, ba dokonca súd vyslovil jej bezúročnosť a bezodplatkovosť. Neobstojí
argument súdu, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti
zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa, vyčíslenej zamestnávateľovi
bez súdnej kontroly nárokov na úhradu pohľadávky veriteľa. Správnosť tohto názoru možno vyvrátiť s

prihliadnutím na nedávnu judikatúru ESD C-34/13 a primerane ju aplikovať aj na tento prípad. Podľa
tohto rozhodnutia ustanovenie smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje
vnútroštátna právna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach,
ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto

smernica. ESD uviedol, že možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie môže
zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok.
Žalovaný uviedol, že prvostupňový súd mal nárok žalobcu zamietnuť pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu a pokiaľ tak neurobil, je preukázaná existencia odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p.. Súd podľa žalovaného nesprávne posúdil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Dohoda tak ako bola uzavretá v úplnej miere korešpondovala s ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanoveniejeustanoveniekogentnýmaniejemožnésaodnehoodchýliť.Potomanidohoduozrážkach
zo mzdy nie je možné posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko tieto sú vylúčené
spod pôsobnosti smernice 93/13/EHS, podľa jej článku 1 ods. 2, podľa ktorého zmluvné podmienky,
ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia nepodliehajú ustanoveniam smernice.

Skúmanie charakteru zmluvnej podmienky, ktorá odráža platné zákonné ustanovenie, by sa minulo
akémukoľvekúčinku.Dohodaozrážkachzomzdytedanemôžebyťposudzovanápodľasmernice93/13/
EHS ako neprijateľná zmluvná podmienka, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p.. Žalovaný ďalej namietol nemožnosť konať pred súdom nedostatočným odôvodnením súdneho
rozhodnutia. Súd sa nevysporiadal s nosnou právnou argumentáciou žalovaného. Poukázal na to, že

rozhodnutie je zmätočné, pretože súd rozhodoval uznesením, pričom mal rozhodovať rozsudkom.

3. Vo vyjadrení žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie považuje za vecne správne, poukázala na § 5a ods.
1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. v aktuálnom znení a na dôvodovú správu k tomuto zákonu.4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil

skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Podľa
názoru odvolacieho súdu môže byť dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy aj tá skutočnosť,
že na jej základe možno vymôcť plnenia vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok, pričom
uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy sa obchádza zákon tým, že pri realizovaní dohody o
zrážkach zo mzdy žiaden orgán neskúma, či uplatnené právo vyplýva alebo nevyplýva z neprijateľných

zmluvných podmienok. Dohoda, ktorou sa obchádza zákon je neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejeodôvodnenéuvedenímdôvodov,ktorébolipodstatnépre
rozhodnutie v danej veci. Nesprávne označenie formy rozhodnutia opravil súd prvej inštancie opravným
uznesením. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania
neuplatnil, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.