Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/184/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211892
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2217211892.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. X. C., nar.
X.XX.XXXX a maloletého O. S. C., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matky H. C.,
nar. X.X.XXXX, bytom O. I., A. XXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Zsolt Hodosy, advokát, so sídlom

Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, a otca L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. N., J. I. XXXX/XX, o
úpravu styku otca s maloletými, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12P/51/2017-8, zo dňa 27. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v roku v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod

sp. zn. 12P/51/2017. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a v stanovenom čase
otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný matke maloleté deti v určenom čase v mieste
bydliska matky vrátiť. V prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič, na
strane ktorého táto prekážka vznikla, povinný informovať o tom druhého rodiča najneskôr 24 hodín pred
termínom styku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
oprávnil otca stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 h. do 19.00 h.
a v čase od 17. júla od 09.00 h. do 23. júla t. r. 17.00 h. a od 14. augusta od 9.00 h. do 20. augusta t. r.
17.00 h. Matke uložil povinnosť deti na styk s otcom pripraviť a v stanovenom čase deti otcovi v mieste
bydliska matky odovzdať, otcovi uložil povinnosť v stanovenom čase deti matke v mieste bydliska matky
vrátiť s tým, že v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nemôže uskutočniť, sú povinní rodičia sa o

tomto dôvode vzájomne informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. Neodkladné opatrenie
platí do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rozsahu styku otca s maloletými deťmi
vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12P/51/2017.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 330 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) a § 367 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len CMP), vecne dôvodil, že návrhom zo dňa 20.06.2017 sa otec maloletých detí domáhal úpravy
jeho styku s maloletými deťmi z dôvodu, že sa nevedia na ňom s matkou dohodnúť. S poukazom na
blížiace sa letné prázdniny navrhol nariadiť neodkladné opatrenie (zrejme), ktorým žiadal upraviť jeho
styk s deťmi v párny týždeň v sobotu, v nepárny týždeň v nedeľu, vždy v stredu, tretí júlový a tretí
augustový týždeň, v párnom roku Veľkonočný pondelok, každý rok od 26. do 30. decembra a polovicu
jarných prázdnin. Návrh odôvodnil tým, že matka pracuje cez týždeň už tretí rok v zahraničí, starostlivosť

o deti vtedy zabezpečuje ich stará matka a stretnutia s otcom obmedzila. Súd dôvodil, že maloleté deti sa
podľa rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/83/2010-21 zo dňa 5.5.2010 nachádzajú vosobnej starostlivosti matky a styk otca s deťmi nebol súdnym rozhodnutím upravený. Z toho dôvodu sa
javí úprava rozsahu styku vo forme rozhodnutia dočasnej (kým súd nerozhodne vo veci samej) povahy
opodstatnenou, pričom vo veciach maloletých môže súd rozhodovať aj bez návrhu, resp. nie je viazaný

rozsahom návrhu. Podľa stavu tvrdeného otcom, v súčasnosti má obmedzené možnosti stýkať sa s
deťmi. Deti sú vo veku 11 a 8 rokov a je jednoznačne v ich záujme, aby udržiavali naďalej kontakt s
oboma rodičmi, aj keď títo spolu nežijú. Podľa názoru súdu je potrebné podporovať vzájomný vzťah
otca s deťmi, je tu však tvrdená absencia konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi. Otec sa podľa jeho
tvrdenia s deťmi stretával, teda možno predpokladať, že vzťah otca s deťmi je rozvinutý. Kým teda súd

rozhodne vo veci, je návrh na dočasnú úpravu v tomto smere dôvodný, preto mu súd vyhovel i keď nie
v celom rozsahu, pretože, aj matka má právo na víkendové programy s deťmi. Zároveň súd umožnil
otcovi aj dlhší prázdninový pobyt detí. Súd napokon poukázal na to, že je v záujme detí možné stretnutia
zintenzívniť aj nad rámec úpravy súdom, ale je potrebná dohoda otca s matkou vopred.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s odôvodnením, že súd nesprávne

zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
tiež, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Uviedla, že neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe
jednostranne prezentovaných tvrdení otca, ktoré neboli nijako osvedčené. Poukázala na skutočnosť, že
deti sa pri pohovore u pracovníčky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny v Dunajskej Strede dňa 12.7.2017 vyjadrili, že majú strach zo svojho otca. Dcéra má ešte v
pamäti násilnícke scény, ktoré sa odohrávali medzi rodičmi počas ich spolužitia, syn sa na tieto scény
vzhľadom na vek nepamätá. Syn tento strach dával do súvislosti so spôsobom jazdy otca na motorovom
vozidle, dcéra referovala o podivuhodnom správaní sa otca v ich prítomnosti (o odovzdávaní sáčikov
za peniaze neznámym osobám). O kvalite ich vzťahu s otcom obe maloleté deti vypovedali zhodne, že

otec sa s nimi počas stretnutia nerozpráva, fajčí cigarety, sleduje televíziu alebo sa háda s ich matkou.
V roku 2017 neabsolvovali žiaden iný program ako návštevu krytého ihriska v Dunajskej Strede. Deti
zhodne uviedli, že s otcom sa chcú stretávať raz mesačne. Matka uviedla, že je síce pravdou, že pre
zdravý vývin maloletých je dôležité udržiavanie styku s oboma rodičmi, avšak táto podmienka nie je
naplnená pokiaľ deti majú zo svojho otca strach, na stretnutie s ním idú s obavami, vzťah detí a otca je

povrchný a bez obsahu. Pritom práve otec má byť ten, ktorý svoj čas strávený s deťmi musí zmysluplne
naplniť, aby bol čas strávený s ním pre dieťa zážitkom a nie nutným zlom. Z uvedených dôvodov matka
žiadala, aby súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil, alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh otca zamietne.

4. Otec vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie im predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je
dôvodné len čiastočne.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/51/2017, je úprava styku otca

s maloletými deťmi, kde otec žiada upraviť jeho styk s deťmi v párny týždeň v sobotu, v nepárny týždeň v
nedeľu, vždy v stredu, tretí júlový a tretí augustový týždeň, v párnom roku Veľkonočný pondelok, každý
rok od 26. do 30. decembra a polovicu jarných prázdnin. Spolu s návrhom vo veci samej podal otec
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal totožnej úpravy, pričom potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil blížiacimi sa letnými prázdninami a skutočnosťou, že

matka jeho stretnutia s deťmi obmedzila maximálne na hodinu týždenne a boli aj obdobia, kedy mu
neumožnila vidieť ich 3 aj 4 týždne.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým čiastočne návrhu otca vyhovel. Matka namieta, že súd nesprávne zistil skutočný stav

veci, deti sa spoločných stretnutí s otcom obávajú, a otec sa im počas stretnutí ani nevenuje, preto
žiadala návrh otca v celosti zamietnuť.8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Zo správy procesného opatrovníka o šetrení pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 31.7.2017
vyplýva, že matka s deťmi a s plnoletou dcérou bývajú v trojizbovom obecnom byte, matka pracuje v
Rakúsku, kde sa zdržiava počas týždňa a domov chodí len na víkendy, pričom deti sú cez týždeň u
starých rodičov zo strany matky. Otec na výživu detí pravidelne prispieva sumou 200 eur mesačne,
matka uviedla, že deti majú s otcom zlý vzťah. Ako ďalej vyplýva zo správy, otec býva v trojizbovom

byte vo vlastníctve jeho matky, otec uviedol, že sa s deťmi stretol asi pred mesiacom, väčšinou majú len
krátke návštevy, nakoľko matka detí to tak zariaďuje, otec má záujem o stretnutia s deťmi a návštevy
chce dodržiavať podľa určenia súdu, avšak matka detí nespolupracuje. Ďalej opatrovník uviedol, že
dňa 12.7.2017 sa na úrad dostavila matka s maloletými na základe predvolania, za účelom vykonania
pohovoru s maloletými, ktoré boli vypočuté bez jej prítomnosti. Maloletá X. od septembra bude žiačkou 7.
ročníka ZŠ, učí sa výborne. Uviedla, že otec k nim chodí cez víkendy na návštevu, otca sa bojí, nakoľko

si dobre pamätá na situácie, kedy otec matke ubližoval, nechce s otcom nikam ísť, len v prítomnosti
matky. Otec si myslí, že matka ju nechce s ním pustiť, ale to ona sama nechce ísť s otcom. Maloletý O.
bude navštevovať 3. ročník základnej školy, aj on sa výborne učí. Maloletý uviedol, že cez víkendy keď
je doma matka, chodí k nim otec na návštevy, ale vtedy sa s mamou háda, u koho budú deti a prečo
ich matka nechce pustiť s ním. Matka ich s otcom pustí, ale maloletý s ním nechce ísť, lebo otec vždy

kričí a s mamou sa háda.

10. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spolu, predpokladá sa, že
ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa, ak nežijú spolu
a nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s

prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom boli upravené naposledy
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/83/2010 zo dňa 05.05.2010, ktorým súd rozviedol
manželstvo rodičov a schválil ich dohodu, na základe ktorej boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti

matky a otec sa zaviazal platiť výživné na každé z detí v sume 100,- eur. Styk otca s maloletými nebol
upravený, pričom z obsahu zápisnice z rozvodového pojednávania vyplýva, že rodičia navrhli styk otca
s deťmi neupravovať, nakoľko sa na ňom vedia dohodnúť.

12. Z tvrdenia otca, vyplýva, že matka ho už dlhšiu dobu obmedzuje v styku s deťmi, vída ich nanajvýš

hodinu týždenne, stáva sa, že ich nevidí aj niekoľko týždňov. Toto tvrdenie otec síce v návrhu nepodložil
žiadnymi dôkazmi, avšak z obsahu spisu mal aj odvolací súd za dostatočne osvedčené, že jeho styk
s deťmi je obmedzený, ktoré tvrdenie matka v odvolaní ani nepoprela, naopak, vyjadrila názor, že nie
je v záujme maloletých, aby sa s otcom stretávali. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Aj
rodič, ktorému dieťa nebolo súdom zverené do osobnej starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu

sa podieľať na výchove svojho dieťaťa, na starostlivosti o dieťa a na budovaní citových a rodinných
väzieb, keďže stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Tieto práva môže pritom v zásade realizovať iba v čase styku s dieťaťom, preto je nevyhnutné, aby ich
pravidelný styk bol zabezpečený, ak nie dohodou rodičov, potom autoritatívnym súdnym rozhodnutím.
Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr

len ťažko napráva.

13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
úprava styku otca s maloletými formou neodkladného opatrenia je v tomto prípade dôvodná a je v
záujme maloletých. Predbežne upravený styk otca s maloletými zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu

zdravého vývoja detí a umožní tak aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý
nemá deti v osobnej starostlivosti. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje tak právo mať dieťa
u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva
aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje v prípade rozpadu
rodiny dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvomi rodičmi. Judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s
odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne,
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.14. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadny závažný dôvod, pre ktorý by malo byť otcovi
bránené v styku s deťmi, resp., pre ktorý by malo byť rozhodovanie o jeho prípadnom stretnutí s deťmi
ponechané výlučne na vôľu matky. Pokiaľ stretávanie otca s maloletými fungovalo na základe schopnosti

rodičov dohodnúť sa ( ktorá tu evidentne existovala v čase rozvodového konania), úprava styku súdom
bola nadbytočná, avšak v súčasnosti už rodičia nie sú schopní sa dohodnúť a to zrejme aj zmenou
okolností. Matka pracuje cez týždeň v zahraničí, takže je s deťmi iba cez víkendy a je pochopiteľné,
že nemá záujem sa o tieto chvíle deliť s otcom maloletých. Rodičia nie sú schopní konštruktívnej
komunikácie, iba na seba kričia, ako uviedli deti ( maloletý O. uviedol aj to, že keď otec príde k nim

cez víkendy na návštevu, hádajú sa s mamou, u koho budú deti a prečo ich matka nechce k nemu
pustiť). Deti sú tak svedkami zbytočných hádok rodičov, ktoré otca v ich očiach devalvujú, vzbudzujú v
nich strach z otca ( hoci inak z ničoho nevyplýva, že by otec mal byť pre deti hrozbou) a stavajú otca
do negatívneho svetla, hoci otec sa iba domáha jeho práv. Takýto stav však nie je pre deti prospešný,
nenapomáha budovaniu citových väzieb medzi otcom a deťmi a nie je v záujme zdravého psychického
vývoja maloletých.

15. Keďže tieto rozpory rodičov je možné odstrániť jedine konkrétnou úpravou styku otca s maloletými,
odvolací súd preto považoval zhodne s prvoinštančným súdom za dôvodné nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým ich stretávanie upravil v nevyhnutnom rozsahu a to každú párnu sobotu v
popoludňajších hodinách tak, aby nepárne víkendy mohli deti tráviť s matkou ( vyjadrenie detí, že

s otcom sa chcú stretávať iba raz mesačne zo zápisnice zaznamenanej s procesným opatrovníkom
nevyplýva). Takéto opatrenie zamedzí pretrhnutiu citových väzieb detí s otcom a poskytne aj otcovi
pravidelný kontakt s deťmi, pričom je zároveň v súčasnosti dostatočný na to, aby otcovi poskytol priestor
na rozvíjanie ich vzťahov a na nahradenie negatívneho obrazu o ňom, ktorý si deti osvojili, pozitívnymi
emóciami a zážitkami. Odvolací súd mal za to, že takto nastavená úprava styku neodkladným

opatrením je primeraná a zodpovedajúca okolnostiam prípadu, pričom vzhľadom na aktuálny postoj
detí nebola vhodná otcom požadovaná úprava styku v čase letných prázdnin, resp. iných prázdnin,
ktorá predpokladá dostatočne silný a dôverný vzťah medzi nimi, ako aj ochotu detí u otca prespávať,
ktoré skutočnosti však súd nemal osvedčené ( navyše keďže letné prázdniny končia, úprava styku
neodkladným opatrením v tomto čase je už bezpredmetná).

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ust.
§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že v prebiehajúcom
konaní vo veci samej súd po riadnom a úplnom dokazovaní a po ustálení skutočného stavu súd určí
rozsah a podmienky styku otca s maloletými v súlade s najlepším záujmom detí.

17. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.