Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113218207
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113218207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom

Boulevard Haussmann1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločností pod č.542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08,
IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16,
Bratislava, proti žalovanému: O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, o zaplatenie sumy 761,14 eura s
príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 751,18 eura s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne od

1.8.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9,96 eura zastavuje.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2013 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 761,14 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročnezosumy751,18euraod1.8.2009dozaplateniaakoajnáhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,

že dňa 5.1.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, poskytol mu úver vo
výške 663,89 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s celkovými nákladmi formou 24 mesačných
splátok po 41,46 eura, pre neplnenie dohodnutých splátok žalobca odstúpil od zmluvy dňa 9.6.2009. Dňa
31.7.2009 nadobudlo odstúpenie od zmluvy účinnosť a dlh sa stal splatný v celom rozsahu. Žalovaná
suma 761,14 eura pozostáva zo sumy 165,84 eura, čo sú dlžné splátky do odstúpenia od úverovej
zmluvy, zo sumy 585,34 eura, čo je zvyšná dlžná úverová istina, zo sumy 9,96 eura, čo je dlžná zmluvná
pokuta.

2.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu s poukazom na ustanovenie § 180 CSP a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského o
úveru, odstúpením od úverovej zmluvy, čiastočným späťvzatím žaloby, vyjadrením žalobcu s prílohami
a zistil tento skutkový a právny stav:

3.Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 5.1.2009 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľskéhoúveru,nazákladeuzatvorenejzmluvyposkytolžalovanémuúvervovýške663,89 eura,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach po 41,46 eura, ročná úroková sadzba bola
dohodnutá na sumu 39 %, RPMN vo výške 51,58 %, priemerná RPMN vo výške 34,92 %, celkové
nálady spotrebiteľa boli 331,15 eura. Žalovaný úver čerpal. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplateniasumy 9,96 eura uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty. Žalobca listom zo dňa 9.6.2009 odstúpil od
zmluvy. Dňa 31.7.2009 nadobudlo odstúpenie od zmluvy účinnosť a dlh sa stal splatný v celom rozsahu.
Žalovaná suma 761,14 eura pozostávala zo sumy 165,84 eura, čo sú dlžné splátky do odstúpenia od

úverovej zmluvy, zo sumy 585,34 eura, čo je zvyšná dlžná úverová istina, zo sumy 9,96 eura, čo je dlžná
zmluvná pokuta. Právny predchodca žalobcu podal dňa 9.11.2009 návrh na vydanie rozhodcovského
rozsudku, rozhodcovský súd vydal dňa 30.1.2012 rozhodcovský rozsudok č.k. KRS/858/2009, následne
právny predchodca žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.5.2012. Príslušný exekučný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením zo dňa 25.6.2012, uznesením zo

dňa 19.8.2014 bolo exekučné konanie zastavené, právoplatne skončené dňa 25.10.2014.

4.Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o

spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

5.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

6.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

7.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.8.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9.Podľa § 4 ods. 5 zák.č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10.Podľa§52ods.1OZ,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

11.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

12.Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

13.Podľa § 53 ods. 3 písm. a/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy.

14.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15.Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

16.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná

novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko

materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom naustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa

30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

18.V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka.Idevšakospotrebiteľskúzmluvu,naktorúsavzťahujeustanovenie§52 anasl.Občianskeho
zákonníka ako aj ustanovenia osobitného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na

tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co
284/2010). Podľa názoru súdu však ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd má za to, že je príkry rozpor

medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodno-právny
vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného
zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne
premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver,
prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. žalovaný neuzatváral zmluvu ako

podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné
množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne
§ 657 a nasl. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami
a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie
Krajského súdu č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny vzťah strán sporu posudzoval podľa

Občianskeho zákonníka.

19.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Na daný prípad vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenia
Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,89
eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 41,46 eura, pre nesplácanie
dohodnutých splátok žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 9.6.2009, ktorý sa stal splatným v
celom rozsahu ku dňu 31.7.2009. Žalovaná suma 761,14 eura pozostávala zo sumy 165,84 eura, čo

sú dlžné splátky do odstúpenia od úverovej zmluvy, zo sumy 585,34 eura, čo je zvyšná dlžná úverová
istina, zo sumy 9,96 eura, čo je dlžná zmluvná pokuta, v tejto časti zobral žalobca žalobu a späť a súd
konanie v tejto časti zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP. Súd považoval žalobu
za podanú dôvodne a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 751,18 eura / 165,84 eura + 585,34
eura / s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne od 1.8.2009 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania

je priznaný v súlade s ustanovením § 517 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., počiatok omeškania
je deň nasledujúci po dni účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a výška úroku z omeškania
je zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB.

20.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej

veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.