Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10P/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316209565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5316209565.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloletého - H. X., nar.
XX.XX.XXXX bytom X. XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyvČadci,dieťarodičov:matka-O.T.,nar.X.XX.XXXX,trvalebytomX.B.XXXX,štátnapríslušníčka
SR, zast. Z.. C. K., advokátom B. Ž., H. XX, a otec - Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Slovenský
Grob, Lipová 19, štátny príslušník SR, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a určenie

výživného , takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý H. X., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou
80,- € mesačne, s účinnosťou od 15. 12.2016, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca k rukám matky maloletého.

III. Nedoplatok výživného za čas od 15.12.2016 do 30.03.2017 vo výške 180,- € súd p o
v o ľ u j e otcovi maloletého splácať v splátkach vo výške po 10,- € mesačne, splatných spolu s
bežným výživným, počnúc prvou splátok výživného nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, až
do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, v prípade omeškania so zaplatením čo i
len jednej splátky, alebo jej časti.

IV. Otec maloletého je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým H. X., nar. XX.XX.XXXX, každý párny
víkend v sobotu od 10.00 do 14.00 a v nedeľu od 10.00 do 14.00 hod., s tým, že v čase od 10.00 hod.
do 12.00 hod. bude styk realizovaný v prítomnosti matky a od 12.00 do 14.00 v neprítomnosti matky.
V. Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.

VI. Otec je p o v i n n ý po ukončení styku maloletého odovzdať matke v mieste jej trvalého bydliska.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 2 ods. 1 CMP a 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky
odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP, § 120 ods. 3 CMP.

1. Čoho sa navrhovateľ domáhal: Navrhovateľ žiadal zveriť maloletého H. X., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca plnením vyživovacej povinnosti v sume 50,-€ mesačne aupraviť styk otca s maloletým H. X. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý
víkend od soboty 10:00 hod. do nedele 16:00 hod, každý nepárny rok na vianočné sviatky v čase od
23.12. do 27.12, každý párny rok od 28.12. do 5.1. a v čase letných prázdnin od 1.8. do 10.8.

2. Aké skutočnosti navrhovateľ v návrhu tvrdil: Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že s matkou maloletého
nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti do septembra 2014 v K. O. alebo v X.. Matka mu bráni v
stretávaní s maloletým. Naposledy sa s maloletým stretol v novembri 2016. Keď sa s matkou dohodne na
stretnutí , matka to na poslednú chvíľu zruší, nechce mu dovoliť, aby si maloletého zobral na víkend. Je

schopný sa maloletého riadne postarať. Syna má veľmi rád, záleží mu na tom, aby so synom udržiaval
pravidelný kontakt a citové puto.

3. Dôkazy označené, predložené navrhovateľom: Navrhovateľ nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy.

4. Ako sa vyjadrila matka: matka vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2017 uviedla, že s návrhom

nesúhlasí, styk s dieťaťom mu nezakazuje, ani nikdy nezakazovala. Nie je pravdou, že stretnutia na
poslednú chvíľu zruší. Dokonca si kúpila auto, aby mohla s maloletým chodievať za otcom do K.
O., nakoľko otec odmietol chodiť za synom na E.. Pri poslednej návšteve ju na druhý deň fyzicky
napadol v prítomnosti syna, vyhrážal sa že ich zabije. Už pri predchádzajúcich návštevách býval pod
vplyvom alkoholu agresívny. Navštevuje psychiatra a lieči sa. Dovolila mu stretávať sa s maloletým, pod

podmienkou, že jej ho vždy večer dovezie domov. Sama má obavy byť s otcom osamote, pretože sa
neustále vyhráža a uráža ju. Súhlasí so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti, nesúhlasí
s výškou výživného, navrhuje aby súd zaviazal otca platením výživného v sume 120,-€, nesúhlasí s
navrhovanou úpravou styku otca s maloletým vzhľadom na jeho psychický stav.

5. Ktoré dôkazy navrhla, predložila matka: matka nepredložila a neoznačila žiadne dôkazy.

6. Kolízny opatrovník uviedol: Kolízny opatrovník v správe zo dňa 22.02.2017 uviedol, že rodičia
maloletého spolu nežijú od septembra 2016. Dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti bolo požívanie
alkoholických nápojov otcom dieťaťa. Matka s maloletým býva u svojich rodičov v obci X.. Matka je na

rodičovskej dovolenke, aby zvýšila príjem rodiny pracuje na dohodu v Bistre ,,V. O.“, Z. E.. Z pracovnej
činnosti má čistý mesačný príjem cca 120,-€. Okrem toho poberá rodičovský príspevok v sume 203,20
€, prídavok na jedno dieťa v sume 23,52 € a výživné na maloletého v sume 50,-€ mesačne, ktoré
otec zasiela dobrovoľne. Zdravotný stav matky aj maloletého je dobrý, nevyžaduje si zvýšené náklady.
Odporúča maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie výživného sumu

50,-€ nepovažuje za adekvátnu, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam a
schopnostiam povinného. Matka sa zmienila o nevyspytateľnom správaní otca, čo môže byť spôsobené
požívaním alkoholu a užívaním liekov. Matka obavu o dieťa v prípade, že by malo byť s otcom osamote.
Nevie si predstaviť stretávanie otca s maloletým v jej prítomnosti, pretože otec s ňou nevie komunikovať.

7. Na pojednávaní súdu dňa 23.2.2017 a 30.03.2017 účastníci uviedli:

Otec zotrval na podanom návrhu, dôvodiac, že matka mu odmieta dávať syna, zakazuje mu sa s
ním stretávať. S maloletým sa chce stretávať, má k nemu dobrý vzťah, riadne sa o neho staral, aj o
matku, pokiaľ neodišla. Býva v rodičovskom dome v K. O., t.č. je nezamestnaný. Zamestnaný bol do

decembra 2016 na dohodu. Momentálne je bez príjmu. Je pravdou, že má psychické problémy, ktoré
riešil alkoholom. T.č. alkoholické nápoje neužíva, lieči sa ambulantne u MUDr. K. R.. Maloletému vie
zabezpečiť bývanie a stravu. Je evidovaný na Úrade práce, aktívne si hľadá zamestnanie. Od septembra
2016 s matkou nežije v spoločnej domácnosti. S maloletým bol naposledy v decembri, následne mu
matka zakázala styk. Na výživu maloletého prispieva sumou 50,-€ mesačne. Je pravdou, že bol stíhaný

za dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, taktiež v minulosti bol súdne trestaný za poškodzovanie
cudzej veci.

Matka maloletého uviedla, že s otcom žili v spoločnej domácnosti v Slovenskom Grobe. V septembri
opustila spoločnú domácnosť, do novembra však bola v Slovenskom Grobe 2 až 3 krát, naposledy v

novembri, kedy ju otec fyzicky napadol pred maloletým, na čo aj maloletým odišla, keď jej vyhadzoval
veci zo skrine. V decembri boli spoločne v R., mal prísť v januári, následne sa dohodli, že príde ona s
maloletýmnadvadnidoK.O..Nebrániotcovivstykusmaloletým,môžesnímbyťcelýdeň,ceznocvšak
nechce aby s ním bol. Býva v rodičovskom dome spoločne s rodičmi. S maloletým obýva samostatnúizbu, ostatné je spoločné s rodičmi. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 203,20 € a
prídavkov na dieťa v sume 23,50 €. Taktiež pracuje na dohodu s príjmom cca 110,-€ mesačne plus jej
otec posiela na výživu sumu 50,-€. Kontakt otca s maloletým prebieha väčšinou cez Skype. Jej výdavky

sú 101,-€ leasing auta, sporenie maloletému 30,-€, paušál 25,-€ plus ďalšie výdavky na oblečenie a
stravu. Nemá problém, aby bol otec s maloletým aj cez víkend, ale až v prípade pokiaľ nebude mať
problémy s alkoholom. Navrhla zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým
upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu od 10.00 do 14.00 hod
v prítomnosti matky. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhla aby súd otca zaviazal plnením vyživovacej

povinnosti vo výške 120,-€ mesačne.

Zástupca kolízneho opatrovníka zotrval na písomnej správe, pokiaľ ide o výšku výživného túto ponechal
na úvahe súdu.
.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom
materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Otec maloletého je nezamestnaný. Do 13.9.2016 vykonával zárobkovú činnosť na základe dohody o
pracovnej činnosti.

Matka maloletého bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Č. od
30.06.2003 do 01.09.2003.

Otec nie je evidovaný v registri Daňového úradu C.. Má trvalý pobyt u svojich rodičov. Je slobodný,

nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Matka maloletého je prihlásená k trvalému pobytu v X. Č..M.. XXXX, žije v rodičovskom dome,
poberá materský príspevok, pracuje na dohodu. Alkoholické nápoje nepožíva, nedopustila sa žiadneho
priestupku. Svoje rodičovské povinnosti si plní zodpovedne.

Otec je evidovaný v psychiatrickej ambulancii od 6.12.2016 s diagnózou: iná reakcia na stres, abúzus
alkoholu pri partnerských vzťahových problémoch, problémoch s adaptáciou na odchod partnerky i s
maloletým dieťaťom zo spoločnej domácnosti. Krátkodobo hospitalizovaný od 13.1.2017 do 16.1.2017
na PO ONB H. K.. L. B. Z. s diagnózou: Adaptačná porucha, porucha psychiky a správania zapríčinená

užívaním alkoholu - škodlivé užívanie. Po prepustení sa v mesačných intervaloch pravidelne dostavuje
na kontrolné vyšetrenia, abstinuje, emočné výkyvy sú redukované, stav je aktuálne z psychiatrického
hľadiska kompenzovaný.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zb. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej len
Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave

výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine:

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.10. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak kto
nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a
dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

11. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní, jedná sa o
výrazný nežiadúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletých detí. Je preto treba v záujme
dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej
komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej

moci. Akákoľvek osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú
vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných
problémov.

12. Dohoda o právach dieťaťa vyhlásená výnosom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR
č. 104/1991 Zb. vo svojom čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniam
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Orgánom štátu je podľa čl.
18 ods. 1 určená povinnosť vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby bola uznaná zásada, že obidvaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v niektorých prípadoch
zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich

starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.

13. Rovnako listina vo svojom čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod
ochranou zákona. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov

odlúčené proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

14. Ustanovenie § 26 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy
rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť a najmä vlohy, schopnosti
a vývojové možnosti so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo

dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi, právo
druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené na pravidelné informovanie o dieťati. Súd má prihliadnuť
rovnako na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovné schopnosti a zodpovednosť rodičov, stabilite
budúceho výchovného prostredia, ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým
rodičom, k citovým väzbám na súrodencov, prarodičov a ďalších príbuzných a tiež k hmotnému

zabezpečeniu zo strany rodičov, vrátane bytových pomerov.

15. Podľa ust. § 25 ods. 1,2,4 Zákona o rodine:
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou

rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s

maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine:

(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
(2)Žiadnyzrodičovnemôžezastupovaťsvojemaloletédieťa,akideoprávneúkony,priktorýchbymohlo
dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými
tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Podľa § 32 ods. 1 až Zákona o rodine:
(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.16. Obaja účastníci navrhli zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom

toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča
v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

17. Akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi,
nedá sa odhliadnuť od toho, že aj dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými,

nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou,
ktorej by sa malo pri jej vývine dostať to najlepšie. Dieťa má právo aj na lásku a druhého rodiča.
Ak matka dieťaťu toto právo upiera, musí štát využiť svoje mocenské oprávnenie a prostredníctvom
súdu ako príslušného orgánu zabezpečiť, aby právo maloletého dieťaťa napriek nesúhlasu matky bolo
zabezpečené.

18. Súd rozhodol o styku otca s maloletým tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku teda, že otec
maloletého H. je oprávnený s maloletým stretávať sa každý párny víkend v sobotu od 10.00 do 14.00 a v
nedeľu od 10.00 do 14.00 hod., s tým, že v čase od 10.00 hod. do 12.00 Takúto úpravu styku považuje
súd za dostatočnú.

19. Súd v záujme rozptýlenia obáv matky, že sa maloletý H. nedokáže adaptovať na otca, resp. že otec
je nevyspytateľný rozhodol, že úvodné dve hodiny styku otca s maloletým bude v prítomnosti matky,
ostatný čas bez jej prítomnosti. Obavy matky súd považuje za čiastočne dôvodné a to najmä vzhľadom
na zdravotný stav otca.

20. Pre úplnosť súd dodáva, že je zrejmé, že medzi rodičmi nie je možná normálna komunikácia, avšak
dieťa nemôže byť ,,rukojemníkom“ nevraživosti rodičov medzi sebou. Je len na dobrej vôli rodičov
maloletého H. (oboch - nielen matky, ale aj otca), aby upravili svoje vzťahy a to najmä pre blaho a zdravý
vývin maloletej B..

21. Súd na návrh rodičov prednesený na pojednávaní súdu, upravil styk otca s maloletým tak, aby
otec mal možnosť zachovania prirodzených citových väzieb prostredníctvom primerane intenzívneho
kontaktu s dieťaťom. Záleží v prvom rade na ňom ako a najmä akým spôsobom svojho správania a
prístupu túto možnosť využije, zmeny podmienok a postupného rozšírenia intenzity a trvania stretnutí
otca s dieťaťom v budúcnosti. Rodičom detí zákon ani toto rozhodnutie nebráni, aby súdom určené

podmienky styku otca s dieťaťom v konkrétnych prípadoch upravili inak a to dohodou vždy nad rámec
minimálneho rozsahu styku a jeho podmienok určeného týmto rozhodnutím.

22. Takto upravený styk otca s dieťaťom (ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku) je v záujme tak
maloletej, ako aj otca.

23. Relevantnosť z hľadiska schopnosti resp. neschopnosti toho ktorého rodiča dohodnúť sa na výchove
dieťaťa s druhým rodičom samozrejme však neznamená, že vždy musí byť dieťa zverené do výlučnej
starostlivosti tomu rodičov, v ktorého prospech toto hľadisko vyznieva. Po posúdení celkovej situácie
je treba zvažovať, ktoré riešenie je v záujme maloletých detí, pritom použitie všetkých relevantných

hľadísk nemusí viesť k rovnakému riešeniu a môže vyvolávať kolízie. Potom je nutné aplikovať princíp
primeranosti, teda zvažovať kolidujúce hľadiská, ich význam v konkrétnej veci a uvážiť, ktorému z nich
dať prednosť, potom môže vzniknúť otázka, ktoré riešenie je viac v záujme dieťaťa, pretože použitím
určitého hľadiska možno dospieť i k záveru, že v záujme dieťaťa iné riešenie nie je. Inak povedané,
aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, bol by žiaduci stav takmer ideálny.

Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojím správaním k takémuto stavu aspoň približovali, teda aby
rodičia opustili svoje egoistické mnohokrát správanie (napríklad v podobe príjemných vnútorných pocitov
trýznenia druhého rodičia prostredníctvom vlastného dieťaťa). Každý rodič by si mal uvedomiť to, že
priorita záujmu dieťaťa platí mimo iné preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére
prejaviaintenzívnejšie,negatívnejšienežvživoterodičiaakočlovekadospelého.Dieťatotižniejehotová

silná osobnosť a nie je schopná sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často nesie psychické šrámy
pri ceste svojho dospievania po celý život. Podľa názoru súdu, určenie styku otca s maloletým tak ako
súdrozhodolaakojeuvedenévovýrokutohtorozsudkunebudeznamenaťzávažnúzmenuvdoterajšom
spôsobe živote maloletého, ktorý bývajú u matky a styk otca tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudkuje najlepšou alternatívou v prospech maloletého H., preto súd z vyššie uvedených dôvodov aplikujúc
citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

24. Podľa ust. § 62 ods.1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine:
(1) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine:
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine:
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa otcovi ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia § 62 a násl. Zákona o
rodine.

26. Otec maloletého je nezamestnaný, bez príjmu, pravidelne uhrádza výživné vo výške 50,-€ mesačne,
matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, okrem toho si ,,privyrába“ na dohodu, jej priemerný čistý
príjem je vo výške cca 390,-€.

27. Súd vychádzajúc z takto zistených pomerov oboch rodičov maloletého dieťaťa, za súčasného

oboznámenia sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi predloženými otcom, matkou a
zabezpečených súdom rozhodol tak, že na výživu maloletého H. zaviazal otca platiť sumou 80,- €
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 15.12.2016.

28. Pri nízkom príjme matky, vzhľadom na pomery súd nemohol opomenúť nízky (t.č. žiadny) príjem

otca. V čase rozhodovania súdu maloletý nenavštevuje materskú školu, za takýchto pomerov je suma
výživného 80,- € na maloletého H. mesačne nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany otca dieťaťa
na zabezpečenie jeho riadnej výživy. Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili
v plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti.

29 Pokiaľ ide o nedoplatok výživného za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo veci samej (t.j.
od 15.12.2016 do 30.03.2017) vo výške 180,-€, súd povolil otcovi splácať po 10 € mesačne.20. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania (§ 52 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x
kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v
potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50
€/1 strana.)

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.