Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200544
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200544.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky

A. L., nar. X.X.XXXX, bytom A., M. W. X proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie Bratislava, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonností rozhodnutí odporkyne takto

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutia odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX
X - I. zo dňa 12. júna 2014 v spojení s rozhodnutiami číslo XXX XXX XXXX X z 28. apríla 2014, číslo
XXX XXX XXXX X - II. z 28. apríla 2014, rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - III. z 28. apríla 2014,
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. apríla 2014 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15. decembra
2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12.6.2014 odporkyňa podľa § 37 ods. 1 písm. a)
zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o SZ),
§ 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa
čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení priznala
navrhovateľke čiastočný invalidný dôchodok v sume 1 857,- Sk mesačne. Suma invalidného dôchodku
sa ďalej u navrhovateľky zvyšovala podľa zákonných opatrení a od 1.1.2011 jej podľa odporkyne patrí

137,30 eur mesačne, pričom jednotlivé zvýšenia sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Odporkyňa
týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie z 20.1.2002 z dôvodu, že doba poistenia, ktorú navrhovateľka
získala do 31. decembra 1992 sa považuje za dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov SR.
V priebehu konania odporkyňa ďalšími rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X z 28.4.2014 navrhovateľke
podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 zák. o SZ
navrhovateľke zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a súčasne jej podľa § 70 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení od 14.2.2011 priznala invalidný dôchodok v sume 165,50 eur mesačne. Súčasne

v rámci konania o opravnom prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky, a to
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 4.4.2014 podľa
právnych predpisov účinných do 31.12.2003 ako aj podľa právnych predpisov účinných od 1.1.2004,
pričom bolo zistené, že podľa posudkového lekára navrhovateľka k 14.2.2011 nie je invalidná podľa §
29 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 zákona o sociálnom
zabezpečení a zároveň je od 14.2.2011 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

a od 7.10.2013 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky už 60%.
Vzhľadom k tomu, že suma čiastočného invalidného dôchodku k 14.2.2011 je 137,30 eur mesačne, v
súlade s § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. navrhovateľke
dňom 14.2.2011 zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok v nižšej sume. Ďalšími rozhodnutiamiodporkyne zo dňa 28.4.2014 jej suma invalidného dôchodku bola od 1.1.2012 zvýšená na sumu 171
eur mesačne, od 1.1.2013 na sumu 176,90 eur mesačne a ďalej rozhodnutím zo dňa 30.4.2014 jej bol
invalidný dôchodok zvýšený od 7.10.2013 na sumu 191,20 eur mesačne, pričom podľa § 82 zákona o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny č. 329/2013 Z.z. sa tento invalidný dôchodok od 1.1.2014 u navrhovateľky zvýšil na sumu 195,70
eur mesačne, pričom posledným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 jej
tento bol s poukazom na ust. § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok
zvýšený od 14.10.2014 na 320,90 eur mesačne.

2.K námietkam navrhovateľky, týkajúcich sa zisteného rozporu v prihláškach a odhláškach na
dôchodkové poistenie odporkyňa uviedla (vychádzajúc z oznámenia pobočky sociálnej poisťovne,
odboru výberu poistného z 3.2.2014), že navrhovateľka bola evidovaná v tomto registri poistencov ako
osoba zárobkovo činná v cudzine od 1.5.1991 do 31.10.1991 a od 1.6.1992 do 31.12.1992, čo uvádzala

navrhovateľka a vzhľadom k tomu, že sociálna poisťovňa toto jej vyhlásenie akceptovala, umožnila jej
podať spätne odhlášku k 31.10.1991, prihlášku od 1.6.1992 a zároveň aj odhlášku k 30.11.1992, ktoré
podpísala 9.6.1993. V tejto súvislosti ďalej odporkyňa uviedla, že ak by sociálna poisťovňa vyhlásenie
navrhovateľky neakceptovala, navrhovateľka by bola povinná zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie
za celé obdobie, t.j. od podania prihlášky v roku 1991 až do dňa podania odhlášky v roku 1993. Za tohto

stavu v odôvodnení rozhodnutí bolo konštatované, že navrhovateľka bola k 31.12.1992 dôchodkovo
poistená podľa právnych predpisov SR, a teda celá doba poistenia od vzniku poistenia do 31.12.1992
sa v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení považuje za dobu poistenia podľa
právnych predpisov SR a z toho dôvodu bolo opätovne rozhodnuté o nároku navrhovateľky na invalidný
dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. z 12.6.2014.

3.Navrhovateľka napadla správnosť týchto rozhodnutí návrhom na ich preskúmanie a žiadala ich zrušiť
a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že odporkyňa sa dôsledne nevysporiadala
s námietkami, ktoré navrhovateľka uvádzala už v predchádzajúcom konaní (Krajský súd v Trnave už

jedenkrát zrušil napadnuté rozhodnutia odporkyne, a to v konaní vedenom pod sp.zn. 43Sd/36/2012
dňa 5.11.2013). Žiadala preto opätovne preskúmať rozhodnutia odporkyne, keď odporkyňa vo svojich
rozhodnutiach sa odvoláva na ničím nepodložené tvrdenia a neriadila sa právnym názorom vysloveným
krajským súdom v poslednom zrušujúcom rozhodnutí.

4.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
1,2 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 10.10.2016, na ktorom sa zúčastnila navrhovateľka a pokiaľ ide
o odporkyňu, tak táto sa na pojednávanie neustanovila, pričom súd konal v jej neprítomnosti postupom
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou je

dôvodné.

5.Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že žiada zrušiť rozhodnutia odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie
konanie. Poukázala na to, že v období rokov 1990 až 1991, kedy ešte nebola rozdelená ČSFR pracovala

v zahraničí - v Rakúsku, pričom v tom čase žiadna zmluva o sociálnom zabezpečení s Rakúskom
neexistovala. V súvislosti s platením dôchodkového poistenia uviedla, že toto si neplatila z vlastnej
iniciatívy, ale bola zo strany pracovníčok Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave donútená podpísať
tak prihlášku ako aj odhlášku, týkajúcu sa platenia dôchodkového poistenia. Pritom preukázala, že toto
bolo realizované zo strany pracovníčok sociálnej poisťovne spätne, a je to aj obsahom pripojeného

dávkového spisu. Ďalej uviedla, že vzhľadom k tomu, že pracovala v tom čase v zahraničí, tak toto
dôchodkové poistenie na území SR ani nepotrebovala, pričom bolo ho možné doplatiť rok dozadu,
čo jej bolo „doporučené“ zo strany pracovníčok sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že pred rozdelením
ČSFR posledným fyzickým zamestnávateľom mimo ČSFR bola práca v Rakúsku, čo vôbec sociálna
poisťovňa nevzala do úvahy. Pokiaľ aj takéto dôchodkové poistenie spätne doplatila (bolo ho možné rok

dozadu doplatiť), nebolo považované ako práca, resp. vykonávanie zamestnania na území SR. Na záver
zdôraznila, že v čase keď pracovala v zahraničí, ČSFR nebola rozdelená a v tom čase neexistovala
zmluva o sociálnom zabezpečení s Rakúskom, pričom hodnotenie dôb zabezpečenia sa spravovali
právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého zabezpečení sa získali. Pokiaľ ide o príslušnosťna výpočet dôchodku uviedla, že jej posledným zamestnávateľom pred rozdelením ČSFR bola Škoda
Plzeň, pričom v tejto súvislosti uviedla, že Česká správa sociálneho zabezpečenia jej aj priznala a
vyplácala dôchodok do roku 2011, kedy došlo k zastaveniu výplaty dôchodku, a to na základe podnetu

zo sociálnej poisťovne SR.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na čiastočný invalidný
dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento
dôchodok.

Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola
publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 318/1994, rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa
spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby
získali a ustanoveniami čl. 20 tejto zmluvy.

Podľa čl. 20 ods. 1 tejto zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú
za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu
rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom.

6.Predovšetkým je potrebné uviesť, že navrhovateľka ku dňu rozdelenia ČSFR (31.12.1992) mala
zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky. S poukazom na čl. 15 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 zmluvy
medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení uverejnenom v Zb. zákonov SR pod č. 318/1994 a Prílohy

III. Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, preto obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka
získala do 31.12.1992 nie je možné započítať podľa právnych predpisov SR. Za tohto stavu súd
konštatuje, že navrhovateľka k 31.12.1992 na území ČSFR nevykonávala žiadne zamestnanie, nebola
ani osobou samostatne zárobkovo činnou a ani nemala žiadneho zamestnávateľa na území súčasnej
SR v čase existencie ČSFR. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka si platila dôchodkové poistenie na

Slovensku ako osoba dobrovoľne pokračujúca na dôchodkovom zabezpečení (ODPZ) ešte neznamená,
že je daná príslušnosť SR na rozhodovanie o dôchodku navrhovateľky. V prejednávanej veci 31.
decembra 1992, teda ku dňu zmeny v štátno-právnom usporiadaní a rozdelení ČSFR na dva samostatné
štáty, mal posledný zamestnávateľ navrhovateľky sídlo v Českej republike, a preto vo vzťahu k
navrhovateľke nemožno aplikovať čl. 20 ods. 2 vyššie uvedenej zmluvy, ako to aj prezentovala

odporkyňa v napadnutých rozhodnutiach. Všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka
získala k tomuto dňu na území SR sa preto považujú za doby poistenia v Českej republike. V dôsledku
tejto skutočnosti mohla navrhovateľke zhodnotiť na dôchodkové účely tieto doby len Česká správa
sociálneho zabezpečenia, podľa právnych predpisov Českej republiky. Pokiaľ navrhovateľka aj platila
nejaké dôchodkové poistenie, tak takéto platenie poistného bolo založené na dobrovoľnej báze, čo

vyplýva aj zo samotného názvu tohto poistenia. Navrhovateľka teda mala možnosť (nie povinnosť)
takýto druh poistenia platiť a bolo určené do dôb dôchodkového zabezpečenia, ale nie na výpočet výšky
dôchodku.

7.V súvislosti s príslušnosťou štátu, ktorý má rozhodovať o dôchodku navrhovateľky pred rozdelením
ČSFR súd považuje za potrebné uviesť, že ak mal zamestnávateľ poistenca sídlo v Českej republike ku
dňu zmeny v štátno-právnom usporiadaní a rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty, teda 31.12.1992,
všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré získal k tomuto dňu na území SR sa považujú za dobypoistenia v ČR (rozsudok NS SR z 31.7.2012, č.k. 7So 114/2011). Za stavu, že navrhovateľka ku dňu
rozdelenia ČSFR mala zamestnávateľa so sídlom na území ČR možno jednoznačne konštatovať, že
príslušnosťrozhodovaťodôchodkunavrhovateľkypredrozdelenímČSFRjevpríslušnostiČeskejsprávy

sociálneho zabezpečenia.

8.Pokiaľ ide o zistené nezrovnalosti v súvislosti s odhláškami a prihláškami do dôchodkového poistenia,
ktoré navrhovateľka podpísala až dodatočne, obe dňa 9.6.1993, na základe pokynu pracovníčky v

tom čase Regionálnej národnej poisťovne Trnava, tak tieto nie je možné v tomto štádiu konania
odstrániť (tieto zamestnankyne už u odporkyne nepracujú) a zistiť skutočný stav veci, avšak je možné
jednoznačne konštatovať, že postup pracovníčok nebol v tomto smere štandardný a obvyklý. Pokiaľ
ide o obdobie, kedy navrhovateľka bola evidovaná v registri poistencov ako osoba zárobkovo činná
v cudzine (od 1.5.1991 do 31.10.1991 a od 1.6.1992 do 31.12.1992), tak v tomto období nebola
uzatvorená zmluva o sociálnom zabezpečení medzi ČSFR a Rakúskou republikou, a preto hodnotenie

dôb zabezpečenia sa spravovali právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého zabezpečení sa
získali. V prospech dôchodkových nárokov občanov, to znamená na účely vzniku nároku na dôchodok,
ako aj na účely stanovenia jeho sumy sa do získaných dôb zamestnania započítavajú aj niektoré doby
zamestnania a náhradné doby získané v cudzine, pričom právna úprava je spravidla taká, že rozsah a
spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého

zabezpečení sa získali, pričom tiež je dôležité, či ide o zmluvný štát alebo o štát nezmluvný.

9.Vzhľadomkvyššiezistenýmskutočnostiamsúdnapadnutérozhodnutiaodporkynetakakosúuvedené
vovýrokovejčastitohtorozsudkuzrušilpostupompodľa§250jods.2písm.a)O.s.p.,nakoľkoodporkyňa

predmetnú vec nesprávne právne posúdila, pričom podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie
správneho orgánu je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej

navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.