Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/290/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812207511
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3812207511.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidza,sudcomJUDr.RóbertomMatulákom,vprávnejvecižalobcu:MOSANALIMITED,

so sídlom Palm Crove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, reg. No.: 594171,
zastúpený Mgr. Andrejom Grundelom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14,
proti žalovanému: M. O., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom D., C. XX/X, za účasti osobitného subjektu na
strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o
zaplatenie 529,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove k
rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 529,55
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 344,64 eur od 27.10. 2010 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel dňa 31.10. 2006 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Zmluvu č. 0372798076 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej Slovenská sporiteľňa,
a.s. /ďalej len „SLSP“/, poskytla žalovanému kartový úverový rámec vo výške 331,94 eur /10.000 Sk/ a

vydala žalovanému platobnú kartu. Ďalej boli v zmysle Zmluvy, Obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov dohodnuté ďalšie náležitosti Zmluvy a platobné podmienky, a to: výška kartového rámca,
úroková sadzba, splatnosť úrokov, konečná splatnosť kartového rámca a iné platobné podmienky.
Peňažné prostriedky vo výške kartového rámca bol žalovaný oprávnený čerpať platobnou kartou alebo
výberom hotovosti v obchodnom mieste SLSP. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať vo výške
a spôsobom uvedeným v Zmluve, Obchodných podmienkach v zásade tak, že v určitom období bol
žalovaný povinný uhradiť SLSP minimálnu časť peňažných prostriedkov /ďalej len „Minimálna splátka“/.

V zmysle Zmluvy bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver, ktorá bola
platná v deň podpisu Zmluvy a ktorú podľa Zmluvy a Obchodných podmienok bola SLSP oprávnená
meniť rozhodnutím SLSP a zverejnením. Žalovaný využil možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre
splácanie riadne nedodržiaval, so splácaním úveru sa dostal do omeškania, na skutočnosť ktorú ho
SLSP upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. SLSP vznikla voči žalovanému
pohľadávka v sume 529,55 eur, ktorá pozostávala z istiny úveru po splatnosti v sume 344,64 eur, úroku
v sume 14,45 eur, úroku z omeškania do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. 26.10. 2010 v sume 142,24

eur a z ostatného príslušenstva vo výške 28,22 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/
CE zo dňa 26.10. 2010 SLSP ako postupca postúpil okrem iného aj celú pohľadávku s príslušenstvom
voči žalovanému na právneho predchodcu žalobcu ako postupníka s účinnosťou od 13.12. 2013. SLSP
oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 12.11. 2010. Právny predchodcu žalobcuprostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu žalovanému
prostredníctvom Výzvy na okamžitú úhradu pohľadávky zo dňa 3.1. 2011. Žalovaný však predmetnú
pohľadávku ani len čiastočne neuhradil. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 529,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 344,64 eur od 27.10. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalovaný bol v konaní pasívny. K meritu veci sa napriek riadne doručenej žaloby a príloh k nej /8.7.
2013/ a opakovanej výzvy súdu nevyjadril a bez ospravedlnenia sa neustanovil ani na pojednávanie

súdu. K vstupu vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane výhrady nemal, súhlasil so vstupom /
č. l. 114/.

3. V priebehu konania, písomným podaním zo dňa 1.10. 2012, vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom

Lučenec. Uznesením č. k. 12C/290/2012-74 zo dňa 5.2. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 5Co/730/2014-117 zo dňa 5.11. 2014 súd pripustil vstup Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

4. So Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv,

podľa osobitného predpisu súd konal naďalej aj po 1.7.2016, a to pod novým označením „osobitný
subjekt konania“ podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/ s poukazom aj na
ustanovenie § 470 ods. 2 CSP.

5. Uznesením č. k. 12C/290/2012-150 zo dňa 21.8. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trenčíne č. k. 17Co/1227/2015-172 zo dňa 22.6. 2016 súd podľa § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku pripustil, aby namiesto dovtedajšieho žalobcu, spoločnosti CASH COLLECTORS SK s.r.o. so
sídlom v Bratislave vstúpila do konania na strane žalobcu, spoločnosť MOSANA LIMITED, so sídlom
Palm Crove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.9. 2015.

6. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Za splnenia podmienok ust. § 180 CSP,
pojednával súd vo veci v ich neprítomnosti, pričom u žalovaného platila fikcia doručenia predvolania na
pojednávanie podľa § 111 ods. 3 CSP.

7. Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci vypočutím osobitného subjektu - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, oboznámením s obsahom listinných dôkazov, výpisom
navrhovateľa z obchodného registra, Zmluvou o kreditnej karte č. 0372798076 zo dňa 31.10. 2006,
Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP účinnými ku dňu uzavretia Zmluvy / ďalej len „VOP“/,
Sadzobníkom poplatkov a náhrad účinnými ku dňu uzavretia Zmluvy, Výpisom z bankovej knihy SLSP,

Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok /č. l. 20 z 21.10. 2010/, Dodatkom k Zmluve o
splátkovom úvere č. 0374005463 zo dňa 20.12. 2011, Oznámením SLSP adresovaným žalovanému
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11. 2010, Oznámením právneho zástupcu právneho predchodcu
žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1. 2011, písomnými vyjadreniami vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu, správou SLSP /č. l. 152/ a ďalšími dôkazmi,

tvoriacimi obsah spisu, na základe čoho zistil tento skutkový a právny stav veci:
8. SLSP /veriteľ a súčasne právny predchodca žalobcu/ ako dodávateľ, uzavrela s žalovaným ako
spotrebiteľom dňa 31.10. 2006 Zmluvu, poskytla žalovanému kartový úverový rámec vo výške 331,94
eur /10.000 Sk/ a vydala žalovanému platobnú kartu. Zmluva neobsahuje žiadne ďalšie povinné údaje
podľa§4zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,asícesumu,početatermínysplátokistiny,

úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov. Peňažné prostriedky vo výške kartového
rámca bol žalovaný oprávnený čerpať platobnou kartou alebo výberom hotovosti v obchodnom mieste
SLSP.

9. Žalovaný sa podľa žalobcu zaviazal predmetný úver splácať vo výške a spôsobom uvedeným v

Zmluve, Obchodných podmienkach v zásade tak, že v určitom období bol žalovaný povinný uhradiť
SLSP minimálnu časť peňažných prostriedkov.
10. Podľa Výpisu z bankovej knihy SLSP, SLSP vznikla voči žalovanému pohľadávka v sume 529,55
eur, ktorá pozostávala z istiny úveru po splatnosti v sume 344,64 eur, úroku v sume 14,45 eur, úrokuz omeškania do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. 26.10. 2010 v sume 142,24 eur a z ostatného
príslušenstva vo výške 28,22 eur.

11. Žalovaný dohodnutý úver čerpal, no riadne a včas ho nesplácal, čo je úplne zrejmé nielen z tvrdení
žalobu, resp. jeho právneho predchodcu, nenamietaním týchto tvrdení žalovaným, ale aj z ale aj z Výpisu
z z bankovej knihy SLSP.

12. Žalobca však v priebehu celého konania nepredložil súdu výpis z úverového účtu, z dôvodu ktorého

nebolo možné zistiť, kedy, akým spôsobom a v akej výške žalovaný úver čerpal, akú sumu a kedy
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vrátil a na čo boli tieto jeho platby započítané /istina, úroky,
úroky z omeškania ap./.

13. Hoci žalobca resp. jeho právny predchodca tvrdil, že veriteľ opakovane vyzýval žalobcu, aby si svoje
zmluvné povinnosti plnil a úver riadne splácal, tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázal.

14. Podľa tvrdení žalobcu, veriteľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE
zo dňa 26.10. 2010 ako postupca postúpil okrem iného aj celú pohľadávku s príslušenstvom voči
žalovanému na právneho predchodcu žalobcu, Havel, Holásek & Partners s.r.o. ako postupníka. SLSP
oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 12.11. 2010. Právny predchodcu žalobcu
prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu žalovanému

prostredníctvom Výzvy na okamžitú úhradu pohľadávky zo dňa 3.1. 2011. Následne dňa 1.12.
2010 uzatvorili spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o. ako postupca so spoločnosťou CASH
COLLECTORS SK s.r.o. so sídlom v Bratislave Zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku
dňu 1.12. 2010. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému
Oznámením pohľadávky zo dňa 3.1. 2011, ktorým zároveň vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu

pohľadávky.
15. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 26.10. 2010 mal súd zistené, že celková
pohľadávka SLSP ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi predstavovala sumu 529,55 eur.
16. Zo správy SLSP doručenej súdu dňa 14.9. 2015 mal súd zistené, že zo strany SLSP nedošlo do
dňa postúpenia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy o kreditnej karte č.

372798076/0900 uzatvorenej medzi SLSP ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.
17. Vo svojich písomných podaniach právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
poukázal na to, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Je potrebné špecifikovať, z čoho
pozostáva uplatnená suma 529,55 eur a kedy sa stala tá ktorá splátka úveru splatnou. Zo žaloby nie
je zrejmé, aký je vzťah medzi riadnym úrokom z omeškania v sume 14,45 eur a úrokom z omeškania

142,24 eur, ktorý žalobca vyčíslil do 26.10. 2010. Nie je jasné, za aké obdobie a z akej sumy sú
kapitalizované úroky z omeškania. Je potrebné presne špecifikovať, z ktorých dlžných splátok, za ktoré
obdobie pozostáva istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú, čo obsahujú
jednotlivé splatné splátky. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť pred 3 rokmi pred podaním žaloby,
vzniesli námietku premlčania.

18. Právny zástupca osobitného subjektu na strane žalovaného na pojednávaní namietol nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pri postupovaní pohľadávky z banky na tretí subjekt, ktorý
nedisponuje bankovým oprávnením, je nevyhnutné pri postupovaní pohľadávky postupovať v zmysle
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tomto prípade neboli splnené podmienky v zmysle uvádzaného §-
u, pretože v čase postúpenia nebol úver splatný a teda nedošlo k ukončeniu úverového vzťahu. Z §-u

92 ods. 8 vyplýva, že možno postúpiť iba splatnú pohľadávku. Taktiež právny predchodca žalobcu si
nesplnil povinnosť v súvislosti s výzvou smerom k žalovanému, že sa nachádza v omeškaní viac ako 90
dní so splnením bližšie neuvedenej časti údajného dlhu. Na podporu aplikácie § 92 ods. 8 predložil súdu
a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5Co/103/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015. Poukázal tiež na nemožnosť

postúpenia pohľadávky, ktorej obsah by sa s zmenou veriteľa zmenil. Podľa § 525 Občianskeho
zákonníka, pri postupovaní pohľadávky z banky na tretí subjekt, by došlo týmto postúpením k zmene
obsahu tejto pohľadávky, pretože zo zákona o bankách vyplýva, že s pohľadávkou banky sú spojené
určité špecifické povinnosti ako aj rozsiahle bankové tajomstvo. Na základe uvedeného mal za to, že
zmluva o postúpení zo dňa 1.12.2010 je neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka /

ďalej len „OZ“/ a v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť viac práv než má. Nemohlo dôjsť teda k
platnému postúpeniu pohľadávky ani na aktuálneho žalobcu. Na základe uvedeného žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.19. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ /platného a účinného ku dňu uzavretia Zmluvy/, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
21. Podľa § 54 ods. 1 OZ /platného a účinného ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
22. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch /v znení platnom v čase

uzavretia Zmluvy/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, alebo v inej
právnej forme.
26. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27.Vzmysle§497ods.1Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách /účinného v čase postúpenia pohľadávky/,

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“ ), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;
to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
29. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov, právny vzťah medzi stranami založený

Zmluvou, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za
spotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52ods.1OZ. Súdvzhľadomnaprávnuúpravuzákonač.258/2001Z.z.
účinnú v čase uzavretia Zmluvy uvádza, že predmetnú Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom v čase uzavretia Zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov

občianskeho práva a je vo vzťahu k OZ lex specialis /uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach/. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
OZ, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 OZ je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ

aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.
30. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
nedôvodná v celom rozsahu.31. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - SLSP, a.s. a žalovaným vznikol
spotrebiteľskýzmluvnývzťahuzavretímZmluvy. Napredmetnývzťahsapoužijúust.zákonač.634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo

o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi
vrátiť. Súd považuje Zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe Zmluvy
bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali v pravidelných mesačných splátkach splácať.
32. Súd mal v konaní takisto preukázané, že medzi žalobcom /jeho právnym predchodcom/ a SLSP, bola
dňa 26.10. 2010 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, pričom postúpenie pohľadávky zo Zmluvy

právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, resp. oznamoval /žalobca nepredložil súdu dôkaz o
doručení ani o doručovaní týchto písomností žalovanému/.
33. Osobitný subjekt na strane žalovaného v konaní namietal, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 /
správne § 92 ods. 7/ zákona Č. 483/2001 Z.z. o bankách, z dôvodu ktorého je potrebné posudzovať
samotné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu /jeho právneho predchodcu/ ako
neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.

Žalobca s týmito tvrdeniami nesúhlasil a postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu právneho
predchodcu žalobcu na žalobcu považoval za platné.
34. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v konaní predovšetkým posúdiť, či žalobca je v
predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom.
35. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.
36. Podľa § 92 ods. 7 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách / ďalej len "zákon o bankách"/ účinného
v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
37. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal
preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 26.10. 2010 medzi právnym

predchodcom žalobcu a jeho právnym predchodcom, SLSP.
38. Súd sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu osobitného subjektu na strane žalovaného,
ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu /jeho právneho predchodcu/, pretože argumentácia právneho
zástupcu bola podľa právneho názoru súdu v súlade s aktuálnou judikatúrou v obdobných právnych
veciach /napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1. 2016/.

39. Aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 8 /predtým § 92 ods. 7/ zákona o bankách mohla byť postúpená
z banky na nebankový subjekt, je potrebné, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní
aspoň 90 dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta predtým písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v
priamom rozpore so zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi

stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči žalovanému.
40. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých strany sporu stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriťbuďovecnejlegitimáciiaktívnej/nastranežalobcu/,aleboovecnejlegitimáciipasívnej/nastrane

žalovaného/. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,
alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá,
alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.41. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo Zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so SLSP, teda
bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto
nároky mal žalobca získať postúpením.

42. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
43. Vyššie citované ustanovenie zákona zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojim klientom treba

považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona
o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo /§ 91 a nasl. cit. zákona/. Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom

(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.
44. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 8 /predtým ods. 7/ zákona o bankách
dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok,

ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade
tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je
totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných
prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení /napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky/ sa účinky

tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani
prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je
povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
45. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v

ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať,
že pred postúpením pohľadávky banka klienta /dlžníka/ písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku,
pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v

omeškanísosplatením,svojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
46. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust.
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná /teda jej postúpenie
je objektívne zakázané, neprípustné/, potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom

rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to
nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
47. Z žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že postupca, SLSP, mal zaslať žalovanému výzvu
podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorú však v konaní nepredložil. SLSP
mimoriadnu splatnosť úveru pred postúpením svojej pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu však

ani nevyhlásila. Dňa 26.10. 2010 uzavrel postupca s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorou postúpil pohľadávku voči žalovanému na právneho predchodcu žalobcu. Podľa §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. je však pre platné postúpenie potrebné dodržať medzi výzvou a
postúpením pohľadávky lehotu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. V danom prípade žalobca nepreukázal,
že bola splnená jedna z z dvoch podmienok pre platnosť postúpenia z banky na navrhovateľa. Žalobca

do spisu nepredložil takisto žiaden dôkaz, že by v skutočnosti doručil žalovanému právny predchodca
žalobcu pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa výzvu na zaplatenie pohľadávky podľa § 92 ods.
7 zákona č. 483/2001 Z.z., skutočnosť ktorú žalovaný v konaní prostredníctvom osobitného subjektu
na jeho strane poprel. Žalobca v konečnom dôsledku v konaní nepreukázal ani to, že žalovaný je v
omeškaní čo i len s niektorými splátkami úveru.

48. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom
žalobcu, je banka držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené,
na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecnýchpodmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 /predtým 7/
zákona o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na
„nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a

zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného
záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená
postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka
môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je
v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil

do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.
Žalobca v konaní nepreukázal, v akej výške boli splátky úveru pred postúpením pohľadávky splatné,
pričom banka /SLSP/ vôbec nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru.
49. Navyše, podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Ani tieto podmienky žalobca nesplnil a preto aj z tohto dôvodu bolo postúpenie
pohľadávky právnym predchodcom navrhovateľa na navrhovateľa neplatné.
50. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní.
51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný a osobitný subjekt na

strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, boli v
konaní v celom rozsahu úspešný a preto im patrí plná náhrada trov konania, ktoré účelne vynaložili
na obranu svojich práv v konaní. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal. V konaní si náhradu trov uplatnil osobitný subjekt na strane žalovaného -
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorému súd náhradu trov priznal v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania osobitnému subjektu na strane žalovaného rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch rovnopisoch.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu/ obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len

skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.