Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Boris Brondoš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/198/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214690
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114214690.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,
s.r.o., so sídlom šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENíK- šTRPKA, s.r.o., so sídlom šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému X. V., J. XX. X. XXXX, G. Š.D. X, o zaplatenie 305,45 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 78,45 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 18,98 eura od 18.6.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 18,47 eura od 18.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 20,50 eura od 18.8.2011 do zaplatenia
a zo sumy 20,50 eura od 18.9.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
305,45 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.4.2011
uzavrel žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 zmluvu Q. K. Č..
XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469
poskytnúť žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanému uskutočňovať
a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú
sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a s tým súvisiace
služby za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytované verejné
telekomunikačné služby podľa platnej tarify formou mesačných faktúr. Žalovaný neuhradil spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 cenu za poskytované verejné telekomunikačné služby celkovo
vo výške 305,45 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 uzavretej medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola
postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému na žalobcu.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o pripojení Č..
XXXXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX a s jej dodatkom, s faktúrami, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.6.2013 a s jej prílohou a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný
skutkový stav:4. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o
pripojení č. 9904210033 zo dňa 18.4.2011 spolu s jej dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby (ďalej len
„zmluva“). Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných
služieb poskytoval žalovanému službu Magio internet Solo (VRI Solo).
5. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný
paušálny poplatok, za obdobie od 1.5.2011 do 31.5.2011 v celkovej sume 22,48 eura a to vrátane
jednorazového poplatku za omeškanie vo výške 3,50 eura, so splatnosťou dňa 17.6.2011.
6. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný
paušálny poplatok, za obdobie od 1.6.2011 do 30.6.2011 v celkovej sume 21,97 eura a to vrátane
jednorazového poplatku za omeškanie vo výške 3,50 eura so splatnosťou dňa 17.7.2011.
7. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný
paušálny poplatok, za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011 v celkovej sume 20,50 eura so splatnosťou
dňa 17.8.2011.
8. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný
paušálny poplatok, za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011 v celkovej sume 20,50 eura so splatnosťou
dňa 17.9.2011.
9. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému
jednorazový poplatok - zmluvnú pokutu vo výške 220,- eur za obdobie od 1.9.2011 do 30.9.2011 so
splatnosťou dňa 17.10.2011.
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o pripojení.
11. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
12. Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
13. Podľa ust. § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so
všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ideo zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
16. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
17. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
18. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný
ako užívateľ nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb
cenu za službu poskytnutú podľa zmluvy o K. Č.. XXXXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX (bez jednorazových
poplatkov vo výške 7,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 220,- eur) v celkovej výške 78,45 eura, ktorú
mal žalovaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu na základe resp. po predložení dokladov o
vyúčtovaní, a to vyššie uvedených faktúr. Žalovaný teda porušil povinnosť ustanovenú v § 42 ods. 4
zákona č. 601/2003Z.z.. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnutú
službu v celkovej výške 78,45 eura (Y. P. Č.. XXXXXXXXXX N. XX,XX D. N. N. O. XX.X.XXXX, Y. P.
Č.. XXXXXXXXXX N. XX,XX D. N. N. O. XX.X.XXXX, Y. P. Č.. XXXXXXXXXX N. XX,XX D. N. N. O.
XX.X.XXXX M. Y. P. Č.. XXXXXXXXXX N. XX,XX D. N. N. O. XX.X.XXXX).
20. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 a z jej prílohy má súd za preukázané, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763
469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy Q. K.
Č.. XXXXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX.
XX. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
22. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.24. Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky vo vyššie uvedených faktúrach. Žalovaný sa
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej v
predmetných faktúrach. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 18.6.2011
1,25%, k 18.7.2011 18.8.2011 18.9.2011 1,50%.
25.Súdtedažalobcovipriznalnároknazaplateniesumyvovýške78,45euraspolusúrokmizomeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 18,98 eura od 18.6.2011 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 18,47 eura od 18.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 20,50 eura od 18.8.2011 do
zaplatenia a zo sumy 20,50 eura od 18.9.2011 do zaplatenia.
26. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220,- eur spolu
spríslušenstvom-súrokmizomeškania,podľabodu2.dodatkukzmluveopripojenívprípadeporušenia
zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v tejto zmluvy) a je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 220,- eura.
27. Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné
posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
28. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom
rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah
týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na
formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,
nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu
zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
29. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo
dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčovská).
30. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou,
na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná
bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvného
vzťahuindividuálnedojednaná.Podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
31. Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku
je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia
na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková:
Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).
32. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení
resp. jej dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je
názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, žežalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti
na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy
v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.
33. V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že
medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (bod 2 dodatku k zmluve o pripojení
predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť,
hoci tento dodatok podpísal) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané.
34. Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty podľa bodu 2 dodatku k zmluve o pripojení za neprijateľné
zmluvné podmienky a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
35. Navyše z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí
spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť
určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „ v
prípade porušenia zmluvných povinností “ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník
povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa.
Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok
povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej
povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny
výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť
neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.
36. Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR vyššie uvedeným spôsobom
judikoval NS ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2 Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii dohody o
zmluvnej pokute spôsobom „ ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky,
neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené
zmluvnoupokutou.Zoslovporušeniezmluvnéhovzťahunemožnovyvodiť,ktorékonkrétnepovinnostizo
zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre
to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí
sp. zn. 28 Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho
nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou
pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí
byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.
37. Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola
účtovaná pre nezaplatenie faktúr resp. z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho prístup DSL vypojený z prevádzky, čím žalovaný porušil
jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom
platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému vysokorýchlostný internet Solo,
nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a
výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone
to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej
pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto
pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou
nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.38. Ďalším nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo
možné priznať zaplatenie zmluvnej pokuty vidí súd v tom, že pre právo na jej zaplatenie bolo potrebné
súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti (pozn. súdu - za predpokladu
jej určitého vymedzenia) a 2. vypojenie DSL prístupu z prevádzky.
39. K tomu súd ďalej uvádza, že zo zmluvy a ani z obchodných podmienok nevyplýva, aké porušenie
zmluvnej povinnosti môže viesť k vypojeniu DSL prístupu z prevádzky a teda k vzniku povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu. Uvedené dokumenty zároveň neuvádzajú čo to vypojenie DSL prístupu z prevádzky
vôbec je.
40. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami
Krajského súdu v Banskej Bystrice ako odvolacieho súdu (sp. zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008).
41. Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § ustanovenia 544
Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú
povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu
skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty
viazané na ďalší úkon žalobcu a to vypojenie SIM - karty. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná
nepodmienene (NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 - zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle §
544 Občianskeho zákonníka vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako
nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie
zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Pozn. súdu na vypojenie SIM - karty) je
dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade neplatné.
42. Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 Občianskeho
zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute, aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti
vyššie uvedených, neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške
pri porušení povinnosti žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je
sankciou neprimeranou (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
- za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku).
43. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
220,- eur s príslušenstvom podľa ustanovenia § 53 ods. 5 a ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute zamietol.
44. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie jednorazových poplatkov vo výške 7,- eur súd konštatuje, že
daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
45. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení
týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
46. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa odpokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok
Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011)
47. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený,
je v súlade so zákonom, žalovanému boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil
riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti
súd návrhu vyhovel a žalobcovi priznal i príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so
zákonom a príslušným vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.
48. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval aj zaplatenie jednorazových poplatkov v
celkovej výške 7,- eur spolu s príslušenstvom. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz
o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v
zmluve výslovne dohodnuté. Súd poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných
podmienkach, kde z pohľadu súdu upomienku, obmedzenie a odpojenie nemožno považovať za
službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť.
Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a
obmedzenie je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu
dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu mu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré
sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného
žalobcu, nie službou v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v týchto
častiach žalovanej istiny, t.j. jednorazových poplatkov v celkovej výške 7,- eur spolu s príslušenstvom a
vzhľadom na nepriznanie nároku na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania
požadované z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať
ani požadované príslušenstvo takej istiny.
49. Súd považuje jednorazové poplatky za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neplatné v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
50. Na základe vyššie uvedeného, súd v prevyšujúcej časti nároku žalobcu na zaplatenie jednorazových
poplatkov v celkovej výške 7,- eur spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania, podľa ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti ich dojednania žalobu zamietol.
51. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
53. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalovaný mal vo veci úspech v pomere 74,33% k 25,67% úspechu žalobcu, avšak žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému ich náhradu
nepriznal.
54. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Košiciach, dňa 18.8.2016
JUDr. Boris Brondoš
s u d c a
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.