Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616200973
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616200973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobkyne X. F., K..

XX. XX. XXXX, O. S., T. X, zastúpenej JUDr. Jozefom Adamovským, advokátom so sídlom Žižkova 6,
Košice, proti žalovanému Q. Y., K.. XX. XX. XXXX, O. J. S. XXX, Ľ., v konaní o zaplatenie 876,20 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 876,20 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 01. 04.
2016 do zaplatenia, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania a to trov právneho zastúpenia 480,74 eur,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Jozefovi Adamovskému v lehote 3 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou dňa 09. 02. 2016, žalobkyňa uplatnila voči žalovanému pohľadávku 876,20 eur
spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od nasledujúceho dňa po dni doručenia žaloby žalovanému a
zároveň žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 31. 12. 2009
uzatvorila s B. Y. zmluvu o podnájme bytových priestorov a služieb s ním spojených, ktorá sa týkala

nájmu bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom 1XXX, na U.
T. X, B. S., B. S.. Ú. X., G. K. J. Č.. XXXXX (Ď. J. O. Č.. XX). Po smrti prenajímateľky B. Y. sa výlučným
vlastníkom prenajatého bytu stal žalovaný, ktorý v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstúpil
do právneho postavenia
prenajímateľa. Podľa čl. II.1. nájomnej zmluvy sa nájomcovia zaviazali platiť prenajímateľovi nájomné
vo výške 349,- eur mesačne, vrátane zálohy za služby. Zaužívaná prax medzi žalobkyňou, ako
nájomníčkou, a prenajímateľom bola taká, že žalobkyňa priamo uhradila mesačné platby SIPO (bez

elektrickej energie) a zvyšnú časť nájomného odovzdala prenajímateľovi. Žalovaný, ako vlastník a
prenajímateľ bytu, však od augusta 2013 neplatil zálohové platby spoločnosti Východoslovenská
energetika, a. s., a preto dňa 10. 02. 2014 došlo k odpojeniu elektrickej energie z predmetného bytu
na dobu 10 dní. Za účelom opätovného pripojenia elektrickej energie v byte bola žalobkyňa nútená za
žalovaného uhradiť jeho dlh 185,20 eur a 120,- eur, spolu 305,20 eur a túto čiastku žiadala, aby jej
žalovanývydalvzmysle451ods.1Občianskehozákonníkaa§454Občianskehozákonníka.Podľačl.II.
ods. 5 druhej vety nájomnej zmluvy, prípadné preplatky z vyúčtovania elektriny a Stavebného bytového

družstva IV, za služby s užívaním bytu vráti prenajímateľ podnájomníkovi. Za rok 2013 vznikol preplatok
na platbách spojených s užívaním bytu vo výške 571,- eur, ktorá čiastka bola vyplatená žalovanému.
Žalovanýsitietopeniazeponechal,apretožalobkyňasiuplatnilavočižalovanémuztitulubezdôvodnéhoobohatenia podľa § 494 Občianskeho zákonníka a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatenie
sumy 571,- eur.

Žalobkyňanapojednávanídňa26.04.2016doplnilaskutkovétvrdeniaauviedla,žebytč.XXsiprenajala
od B. Y. na základe inzerátu. Dohodli sa na nájomnom vo výške 349,- eur, vrátane všetkých platieb,
teda aj elektriny, vody a pod. Podľa vzájomnej dohody si B. Y. každý mesiac osobne chodila prevziať
sumu 349,- eur a následne táto uhrádzala aj všetky poplatky. Tento stav trval do júna 2012, pričom
dovtedy žalobkyňa nemala k dispozícii poštovú schránku patriacu k tomuto bytu. Všetku poštu z tejto

poštovej schránky si pani Y. vyberala vždy pri osobnej návšteve. Po tom, ako pani Y. ochorela, od júla
2012 si pre peniaze chodila H. (priezvisko, ktorej žalobkyňa nevedela uviesť). S pani Y. sa dohodli, že
žalobkyňa bude uhrádzať zo sumy 349,- eur poplatky SIPO a rozdiel medzi touto sumou a čiastkou 349,-
eur v obálke odovzdávala H.. K tomu, aby mohla žalobkyňa vyberať ústrižok SIPO, H. jej odovzdala
kľúčik od poštovej schránky patriacej k bytu č. XX. Cez SIPO sa platili poplatky bytovému družstvu,
teda mesačný predpis. Elektrina sa však týmto spôsobom neplatila z dôvodu, že pani Y. elektrinu platila

na J., čo odôvodnila tým, že ako dôchodkyňa mala zľavu. Výšku preddavkových platieb za elektrinu
žalobkyňa nepoznala, predpokladala, že je to okolo 60,- eur. Tento spôsob platby trval do 16. 04. 2013,
kedy naposledy odovzdala H. ústrižok a zaplatení SIPO a v obálke rozdiel medzi čiastkou 349,- eur a
sumou uhradenou cez SIPO. Po smrti B. Y. žalovaný osobne žalobkyni oznámil, že budú pokračovať v
tom systéme úhrady, ako dovtedy, t. j., že žalobkyňa bude platiť poplatky cez SIPO a rozdiel vyplácať

v hotovosti žalovanému. Žalovaný si pre peniaze chodil nepravidelne, raz za 2 - 3 mesiace a pri týchto
návštevách mu odovzdala zaplatené ústrižky SIPO a príslušné sumy finančných prostriedkov, naposledy
28. 03. 2014. Dňa 10. 02. 2014 však byt č. XX bol odpojený z elektriny, pričom žalobkyňa v elektrárňach
zistila, že dôvodom bol nedoplatok, ktorý z dôvodu neplatenia zálohových platieb od augusta 2013.
Žalobkyňa preto kontaktovala žalovaného, ktorý ju inštruoval tak, že má uhradiť vzniknutý dlh a takto

uhradená suma mala byť vysporiadaná po tom, ako bude doručené ročné vyúčtovanie za byt. Žalobkyňa
k 15. 04. 2014 žalovanému vypovedala nájom a 14. 04. 2014 sa z bytu odsťahovala.

Žalovaný nárok žalobkyne neuznával. Poukázal na to, že on nikdy nesúhlasil s výškou zisku, ktorý
mal plynúť z prenájmu bytu č. XX. Jedná sa o 3-izbový byt v S. a zisk 20,- až 30,- eur mesačne bol

nedostatočný. Žiadal preto žalobkyňu navýšiť mesačné platby aspoň po 50,- eur, pretože 100,- eurový
zisk mesačne za takýto byt nie je vysoký. So žalobkyňou sa však na zvýšenom nájomnom nedohodli,
výpoveď z bytu žalobkyni však nedal, resp. ak dal takýto výpoveď, tak iba ústne, na čo si však už sám
žalovaný nepamätal. Pretože vedel, že žalobkyňu nemôže z bytu vyhodiť, za jediné riešenie považoval
to, že prestal platiť úhradu za elektrinu a predpokladal, že potom žalobkyňa sama z bytu odíde. Číslo

účtu, na ktoré bolo potrebné zaplatiť úhradu za elektrinu, oznámil žalobkyni až na jej výslovnú žiadosť.
Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že mu odovzdávala v obálke peniaze za nájom, ale pokiaľ ide
o výšku platieb, túto žalovaný nevedel špecifikovať a v tejto časti výpoveď opakovane menil. Žalovaný
nespochybnil tvrdenie žalobkyne, že prevzal preplatok 571,81 eur, vykázaný Správcovským bytovým
družstvom IV Košice vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu č. 22 za rok 2013.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa spolu s manželom B. F., ako podnájomníci,
uzavreli s B. Y., ako prenajímateľkou, dňa 31. 12. 2009 zmluvu o podnájme bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na X. poschodí obytného domu na ulici U. X, Č. W. XXXX B. S., pričom sa jedná o 3-izbový byt
s príslušenstvom. Za užívanie tohto bytu (označený ako „bytový priestor“) bolo dohodnuté mesačné

nájomné vrátane zálohy za služby (elektrina, vodné a stočné, dodávka tepla) vo výške 349,- eur. V
čl. II bod 5 zmluvy bolo dohodnuté, že nedoplatok z vyúčtovania elektriny a Stavebného bytového
družstva IV za služby spojené s užívaním bytu hradí podnájomník, nakoľko preberá byt do nájmu s
vyrovnaným stavom. Prípadné preplatky z vyúčtovania elektriny a Stavebného bytového družstva IV za
služby spojené s užívaním bytu vráti prenajímateľ podnájomníkovi. Vo vyúčtovaní nákladov spojených

s užívaním bytu č. XX, vypracovaným Správcovským bytovým družstvom IV Košice za obdobie od 01.
01. 2013 do 31. 12. 2013, bol vykázaný preplatok vo výške 571,81 eur. Z tohto vyúčtovania vyplýva, že
predpísanázálohazarok2013bolaspolu3173,74eur,skutočnénáklady2601,93eur.Preplatok571,81
eur Správcovské bytové družstvo IV Košice zaslalo žalovanému poštovým poukazom prijatým dňa 09.
09. 2014. Východoslovenská energetika, a. s. vyúčtovala za fakturačné obdobie od 03. 11. 2012 do 02.

11. 2013 za predmetný byt nedoplatok vo výške 185,20 eur. Nedoplatok bol vyfakturovaný B. Y. faktúrou,
splatnou25.11.2013.NaodbernommiesteS.-K.X.,U.X(O.Č..XX),bolizaobdobieod01.01.2013do
21. 02. 2014 stanovené preddavkové platby (zálohy) vo výške 59,- eur. Východoslovenská energetika, a.
s. súdu oznámila, že záloha 59,- eur bola pripísaná na účet patriaci k bytu č. 22 dňa 11. 01. 2013, 20. 02.2013, 14. 03. 2013 a 12. 04. 2013. Zálohová platba za december 2012 vo výške 59,- eur bola pripísaná
na účet 13. 12. 2012. Platba 185,20 eur bola pripísaná na účet 12. 02. 2014 a bola použitá na úhradu
zálohových platieb za mesiace august, september a október 2013, ktoré dovtedy boli evidované ako

neuhradené. Platba 120,- eur, pripísaná na účet 18. 02. 2014 bola použitá na úhradu zálohy za február
2014 vo výške 59,90 eur, za január 2014 neuhradená časť v sume 12,40 eur a čiastka 47,70 eur bola
zaúčtovaná ako poplatok za opätovné pripojenie odberného miesta. Z poštového ústrižku predloženého
žalobkyňou vyplýva úhrada 185,20 eur dňa 10. 02. 2014 s tým, že ako odosielateľ bola uvedená B.
Y.Á.. Dňa 18. 02. 2014 bola uhradená suma 120,- eur, pričom vklad v hotovosti vložila žalobkyňa. Medzi

účastníkmi bolo nesporné, že platbu 120,- eur aj platbu 185,20 eur uhradila žalobkyňa na účet, ktorého
číslo žalobkyni oznámil telefonicky žalovaný po tom, ako byt č. 22 bol odpojený od dodávky elektriny.

Prenajímateľka B. Y. zomrela dňa XX. XX. XXXX. V dedičskom konaní, vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 4D/202/2013 nadobudol predmetný byt syn poručiteľky Q. Y. (žalovaný).
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Obč. zák., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 494 Obč. zák., z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Žalobkyňa preukázala, že uzatvorila s právnou predchodkyňou žalovaného planú nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX, pričom bolo dojednané, že za užívanie tohto bytu, vrátane

úhrady za služby spojené s jeho užívaním, bude žalobkyňa platiť mesačne 349,- eur. Žalovaný, ako
právny nástupca B. Y., bol zmluvou viazaný a po smrti svojej matky vstúpil do všetkých práv a
záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k bytu č. XX síce nesúhlasil s
podmienkami nájomnej zmluvy, ale v konaní bolo nesporné, že k žiadnej zmene podmienok nájomnej
zmluvy po smrti B. Y. nedošlo, takže aj naďalej platili dojednané podmienky. Nie je pritom právne

významné, či žalovaný disponoval nájomnou zmluvou.

Súd uveril žalobkyni, že B. Y. si mesačne bola osobne u žalobkyne preberať čiastku 349,- eur a pri tej
príležitosti si vyberala aj poštu z poštovej schránky, od ktorej žalobkyňa nemala kľúč. B.U. Y. následne
sama platila všetky náklady na byt,

t. j. stanovené preddavky bytovému družstvu, aj preddavky za dodávku elektrickej energie. Po tom, ako
B. Y. ochorela, došlo k dohode medzi žalobkyňou a B. Y., na základe ktorej B. Y. poskytla žalobkyni kľúč
od poštovej schránky patriacej k bytu č. XX za tým účelom, aby žalobkyňa mohla zo schránky vybrať
príkaz na úhradu cez SIPO. Následne žalobkyňa zaplatila na účet Správcovského bytového družstva
IV Košice zálohovú platbu uvedenú v tomto ústrižku a rozdiel medzi zaplatenou sumou a dohodnutou

mesačnou platbou 349,- eur posielala prostredníctvom „H. B. Y.. Po smrti B. Y. žalobkyňa v uhrádzaní
preddavkov za byt SBD IV Košice, nakoľko žalovaný sa vyjadril, že pri platbách budú pokračovať
doterajším spôsobom, čo žalovaný v konaní nenamietal. Žalobkyňa tvrdila žalovanému odovzdávala v
hotovosti rozdiel medzi uhradeným preddavkom SBD IV Košice a sumou 349,- eur, a potom dôvodne
predpokladala, že žalovaný aj naďalej bude platiť zálohové platby za elektrinu tak, ako ich uhrádzala

B. Y.. Žalovaný spochybňoval výpoveď žalobkyne len pokiaľ ide o výšku sumy, ktorú mu žalobkyňa
odovzdávala, ale neuviedol výšku finančnej čiastky, ktorú od žalobkyne prevzal, pričom vo výpovedi
menil výšku súm, vyplatených žalobkyňou. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že nedisponoval nájomnou
zmluvou, a preto mu neboli známe dojednané podmienky, na druhej strane však uviedol, že úmyselne
neplatil preddavky na elektrinu s cieľom dosiahnuť, aby žalobkyňa z bytu odišla, pretože „zisk“, ktorý

mu z prenájmu tohto bytu plynul, považoval za nedostatočný. Zo správy Východoslovenskej energetiky,
a. s. vyplýva, že neboli platené zálohové platby za dodávku elektriny do bytu č. XX od augusta 2013,
pričom vzniknutý nedoplatok na zálohových platbách za august až október 2013 bol uhradený až platbou
185,20 eur, ktorú za B. Y. uhradila dňa 10. 02. 2014 žalobkyňa. V dôsledku neplatenia zálohových platiebdošlo k odpojeniu bytu č. 22 od dodávky elektriny, pričom k opätovnému pripojeniu tohto odberného
miesta došlo až po úhrade platby 120,- eur žalobkyňou, pripísanou na účet elektrární dňa 18. 02. 2014.
Z tejto sumy boli uhradené aj dlžné sumy za január a február 2014 a poplatok za opätovné pripojenie

odberného miesta 47,70 eur. Z vyúčtovania, vypracovaného SBD IV Košice vyplýva preplatok za rok
2013 vo výške 571,81 eur a nakoľko tento preplatok vznikol ako rozdiel medzi predpísanými zálohami
je nesporné, že zálohové platby boli platené riadne.

Za rok 2013 boli Správcovským bytovým družstvom IV Košice predpísané zálohové platby celkom 3

173,74 eur, čo je 264,48 eur mesačne. Zálohové platby za dodávku elektriny do bytu č. XX boli, podľa
oznámenia Východoslovenskej energetiky, a. s., v roku 2013 mesačne 59,- eur. Potom preddavkové
platby za byt č. XX predstavovali sumu 323,48 eur. Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, aj v ich
vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žalobkyňa platila dojednanú úhradu za užívanie tohto bytu
349,-eurmesačne,tedaplatilaviac,akobolinákladynaprevádzkutohtobytu.Nakoľkotátovýškaúhrady
bola zmluvne dojednaná, nie je právne významné, či rozdiel 25,52 eur mesačne bol primeraný „zisk“,

resp. že táto čiastka nezodpovedala predstavám žalovaného o výške zisku za prenájom 3-izbového
bytu v S..

Žalobkyňa bola v zmluvnom vzťahu iba s vlastníkom bytu a vlastník bytu bol vo vzťahu s právnickými
osobami,ktorézabezpečovalidodávkuslužiebspojenýchsužívanímtohtobytu,čojednoznačnevyplýva

z čl. II. bod 1 Zmluvy o podnájme. Žalovaný bol preto povinný platiť zálohové platby za dodávku
elektriny do bytu č. XX, pričom v konaní bolo nesporne zistené, že si túto povinnosť úmyselne neplnil
od augusta 2013, hoci žalobkyňa byt oprávnene užívala a žalovanému platila úhradu za užívanie bytu
v dojednanej výške. Žalovaný túto skutočnosť nevyvrátil a vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi, súd
neuveril tvrdeniam žalovaného o výške plnenia zo strany žalobkyne. Žalovaný priznal, že neplatením

poplatkov za elektrinu sledoval ukončenie nájmu zo strany žalobkyne - tento cieľ aj dosiahol, nakoľko
žalobkyňa sa z bytu vysťahovala dňa 14. 04. 2014, čo žalovaný nespochybnil. Predtým však žalobkyňa
zaplatila dlh na elektrine dňa 18. 02. 2014, a to poštovou zloženkou 185,20 eur a vkladom na účet 120,-
eur, spolu 305,20 eur. Žalobkyňa zaplatením sumy 305,20 eur splnila to, čo bol povinný plniť žalovaný,
čím tento získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie 305,20 eur. Súd preto zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 305,20 eur.

Podľa čl. II bod 5 zmluvy o podnájme, prípadné preplatky z vyúčtovania elektriny a Stavebného bytového
družstva IV Košice, za služby spojené s užívaním bytu mal prenajímateľ vrátiť podnájomníkovi. Jedná sa
o zmluvné dojednanie, ktorým účastníci zmluvy boli viazaní. V konaní bolo zistené, že preplatok 571,81

eur, zistený vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013, poukázalo Správcovské
bytové družstvo IV Košice dňa 09. 09. 2014 žalovanému, ktorý potvrdil, že uvedenú sumu prevzal.
Nakoľko žalobkyňa si v roku 2013 riadne plnila zmluvné podmienky, vzhľadom na zmluvné dojednanie,
súd zaviazal žalovaného zaplatiť uvedenú čiastku žalobkyni.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne „odo dňa nasledujúceho po dni
doručenia žaloby žalovanému“. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 30. 03. 2016, ktorý bol povinný
uhradiť žalobkyni uplatnenú čiastku 876,20 eur nasledujúci deň. Keď tak neurobil, dňom 01. 04. 2016 sa
dostal do omeškania. Ku dňu 01. 04. 2016 bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková
sadzba 0,00 %, a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych

bodov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z priznanej istiny 876,20 eur aj úroky z omeškania
5 % ročne od 01. 04. 2016 do zaplatenia. Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať vyššie úroky z omeškania
(5,05 % ročne), súd v tejto časti žalobu zamietol.Žalobkyňa mala v konaní úspech v prevažnej časti, takže jej patrí podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. náhrada
trov konania. V konaní bola zastúpená advokátom, ktorý si podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 480,74 eur.

V súlade s ustanovením § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhláška“), advokátovi patrí za každý
úkon právnej služby odmena vo výške 51,45 eur. Odmenu v tejto výške súd priznal advokátovi za
prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom zo dňa 21. 10. 2014, vypracovanie písomnej

žaloby zo dňa 05. 02. 2016, účasť na pojednávaní dňa 26. 04. 2016 a 28. 06. 2016, čo je 205,80
eur. V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý z týchto úkonov advokátovi patrí náhrada výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100-iny výpočtového základu - za
úkon vykonaný v roku 2014 táto náhrada predstavuje 8,04 eur a za 3 úkony vykonané v roku 2016 po
8,58 eur, spolu náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 33,78 eur.

Podľa § 15 vyhlášky. advokátovi patrí aj náhrada hotových výdavkov, vynaložených na sestovné. JUDr.
Jozef Adamovský cestoval na obidve pojednávania, ktoré sa uskutočnili na tunajšom súde, osobným
motorovým vozidlom zn. FORD S-MAX, ktoré má podľa technického preukazu priemernú spotrebu nafty
6 litrov/100 km. Vzhľadom na vzdialenosť sídla advokátskej kancelárie, v súvislosti s účasťou advokáta
na každé pojednávanie bolo ubehnutých 338 km. Podľa údajov zverejnených štatistickým úradom, bola

priemerná cena motorovej nafty od 20. 06. 2016 do 27. 06. 2016 vo výške 1,076 eur a od 27. 06. 2016
do 04. 07. 2016 vo výške 1,077 eur. Nakoľko právny zástupca žalobkyne si uplatnil náhradu za pohonné
hmoty pri obidvoch cestách vo výške 1,01 eur, súd priznal náhradu v uplatnenej výške. Advokátovi potom
súd priznal náhradu cestovných výdavkov 40,96 eur, nakoľko náhrada za pohonné hmoty predstavuje
20,48 eur za cestu na každé z pojednávaní (ubehnutých 338 km x 6,0 l/100 km x 1,01 eur).

Nakoľko sídlom právneho zástupcu žalobkyne sú Košice, patrí advokátovi v zmysle
§ 17 ods. 1 vyhlášky aj náhrada za čas strávený cestou vo výške 1/60-iny výpočtového základu, čo v
roku 2016 predstavuje 14,30 eur za každú, aj začatú polhodinu. Vzhľadom na vzdialenosť, priznal súd
advokátovi, v súvislosti s účasťou na každom z pojednávaní, náhradu za stratu času po 100,10 eur (za

3,5 hodiny, t. j. 7 začatých polhodín po 14,30 eur). Celkom súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho
zastúpenia 480,74 eur (odmena 205,80 eur, paušálna náhrada 33,78 eur, náhrada za spotrebované
pohonné hmoty 40,96 eur a náhrada za stratu času 200,20 eur).

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), v zmení neskorších predpisov, v znení zákona 8/2005
Z. z., ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, 18) nemôže oprávnená osoba v rozsahu
pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať; to neplatí vo výške, v ktorej
advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Advokát je oprávnený túto
pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej osoby a okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka

považuje za postúpenú na advokáta; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila
finančnú účasť podľa § 6a ods. 4.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu súd zaviazal žalovaného zaplatiť priznanú náhradu trov konania
advokátovi JUDr. Jozefovi Adamovskému.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Uloženú povinnosť, t. j. žalobkyni zaplatil istinu 876,20 eur spolu s úrokmi z omeškania a na účet
advokáta JUDr. Jozefa Adamovského zaplatiť náhradu trov konania 480,74 eur, súd uložil žalovanému
splniť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zohľadnil tvrdenie žalovaného ojeho sociálnej situácii, keď žalovaný je nezamestnaný a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Nakoľko však žalovaný nie je nemajetný (je vlastníkom nehnuteľností), lehotu 3 mesiace súd považuje
za primeranú k tomu, aby si zabezpečil finančné prostriedky na splnenie uloženej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.