Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225544
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113225544.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky:

F.. B. F.. P. C.Á. F.. B. F.., A.. XX.X.XXXX, W. O. XX, O., zast. Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners,
s.r.o., Kováčska 49, Košice, proti odporcovi: G.. P. C., A.. X.X.XXXX, W. P. X, F., v konaní o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. O. C., A.. XX.X.XXXX Y. P.
C., A.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 15.7.1995 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Košice I, vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX r o z v á d z a.

Mal. Q. O. C., A.. XX.X.XXXX a P. C., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. O. C., A.. XX.X.XXXX sumou 130 Eur mesačne
a P. C., A.. XX.X.XXXX sumou 120 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od
právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod.
do nedele do 17.00 hod.. Otec si maloleté deti prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky,
kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania o rozvod.

O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.9.2013 žiadala, aby rozviedol manželstvo s odporcom,

nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté deti Q. O. C., A.. XX.X.XXXX Y. P. C., A..
XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. Q. O. sumou 130 Eur
mesačne a mal. P. sumou 120 Eur mesačne. Súčasne žiadala, aby súd upravil stretávanie sa otca s
maloletými deťmi.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva žiadal deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, prípadne striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov.Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí navrhol tieto zveriť do osobnej
starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na potreby maloletých detí a finančných pomerov otca.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

V súlade s citovanými ustanoveniami § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

odporcu,ktorýbolnapojednávanieriadneavčaspredvolaný.Súdpredvolanienapojednávanie7.6.2016
doručil odporcovi dňa 11.5.2016. Odporca požiadal písomne dňa 3.6.2016 o odročenie pojednávania
z dôvodu účasti na medzinárodných nábytkárskych trhoch v Poľsku od 7.6.2016 do 8.6.2016. Súd
vzhľadom na predmet konania nepovažoval žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov uvádzaných
odporcom za dôležité poukazujúc na jeho predchádzajúce žiadosti o odročenie pojednávaní v priebehu

celého konania z týchto istých dôvodov. Odporca v priebehu konania sa dostavil iba na jedno
pojednávanie pričom ho súd vzhľadom na jeho neúčasť dal vypočuť prostredníctvom dožiadaného súdu
v Prešove. Takéto správanie odporcu sa javí súdu obštrukčné s úmyslom vyhnúť sa a predĺžiť súdne
konanie.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.7.1995 čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe
manželstiev matričného úradu Košice I, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza plnoletý P., A.. X.X.R., P.. Q. O.,
A.. XX.X.R. Y. P.. P., A.. XX.X.R.. F. spoločné bydlisko mali účastníci konania v O., na O. Č.. XX.

Z výpovede navrhovateľka súd zistil, že v posledných rokoch trvania manželstva sa začali medzi nimi
prejavovaťrozdielyvriešeníspoločnýchproblémovavznikalinezhodyvyplývajúcezodlišnostípováh.A.
nechce, aby svedkami ich konfliktov boli dospievajúce a v súčasnosti maloleté deti. Y. manželia nežijú od
augusta XXXX ani manželským životom. Q. medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj spoločenský účel.

A. ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.

A. je zamestnaná na C. Q. X. J. Q. O. s príjmom vo výške XXX B. mesačne netto. Výdavky sa týkajú
zabezpečenia bývania vo výške 100 Eur mesačne, inkaso 23 Eur mesačne, internet 17,92 Eur mesačne,

strava pre všetkých 120 - 300 Eur mesačne, pohonné hmoty do motorového vozidla. Vzhľadom k tomu,
že finančne neutiahne používa motorové vozidlo len na prepravu v rámci Košíc, výdavky vo výške
60 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sa týkajú na lieky. Maloleté deti sú sledované v imunoalergologickej
ambulancie, atopický ekzém, to znamená lieky, krémy vo výške 24,40 Eur mesačne.

Mal. Q. O. má 14 rokov, je študentkou L.Á. P.. H.. Š. Q. O.. Začiatkom školského roka má matka výdaje
v súvislosti so zabezpečením školských potrieb a pomôcok 140 Eur, doplnkové aktivity ako sú koncerty,
divadlá a iné 10 - 15 Eur polročne, skautský krúžok, poplatok 4,75 Eur mesačne, školská jedáleň 24 Eur
mesačne, vreckové podľa potreby, školské potreby mesačne 5 Eur, ošatenie 30 Eur mesačne, Maloletá
absolvovala aj výlet do Londýna, za ktorý zaplatila 320 Eur.

Mal. P. má 12 rokov, je žiakom N. Š.O. D. A. Q. O.. Absolvoval prípravu na doučovanie z dôvodu
prijímacích pohovorov na bilingválne gymnázium. V tejto súvislosti mala matka zvýšené výdavky a to
zo zaplatením doučovania zo slovenského jazyka a matematiky v mesiacoch január až marec 2015 vo
výške 425 Eur. Mal. P. navštevoval nemecký jazyk a mal. Q. francúzsky jazyk. Mesačne na obedy 43 Eur

(na jedno dieťa 21,50 Eur mesačne), mal. P. skautský krúžok nenavštevuje. Školské potreby, pomôcky
140 Eur, školská jedáleň 24 Eur mesačne, oblečenie 30 Eur mesačne v závislosti od sezóny, doplnkové
aktivity v škole 10 - 15 Eur polročne. Mal. P. absolvoval lyžiarsky výcvik, za ktorý matka zaplatila 70 Eur.
Maloletý takisto za zúčastnil týždenného kurzu, za ktorý zaplatila 40 Eur, škola v prírode 140 Eur.Navrhovateľka uviedla, že odporca sa s maloletými deťmi stretáva. Pred deťmi na ňu nadáva, pričom
tento stav trvá už vyše troch rokov.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, výhrady voči nemu
nemá, manželstvo je rozvrátené, avšak nie z tých dôvodov ako uviedla navrhovateľka. Z manželstva
pochádzajú tri deti. Uviedol, že navrhovateľka je trvale pracovne vyťažená, deti sú u neho v rodinnom
dome v priemere sedem až osem víkendov z desiatich. Okrem toho maloleté deti v Prešove trénujú.

Odporca používa motorové vozidlo, nakoľko ich z tréningov vozí naspäť do Košíc. Navrhovateľka
prestala pracovať v Prešove a pracuje v Košiciach. Okrem toho uviedol, že navrhovateľka chodí aj do
rodinného domu do Prešova, má k nemu prístup kľúče. Odporca pracuje v súkromnej firme už deviaty
rok. Spoločnosť pracuje na slovenskom trhu. Odporca nesúhlasí s tvrdením navrhovateľka o užívaní
alkoholu. Občas si niečo dá ale jazdí motorovým vozidlom 350 dní v roku. V ďalšom uviedol, že počas
trvania manželstva v plnom rozsahu zabezpečoval chod domácnosti ako i starostlivosť o maloleté deti

z dôvodu pracovnej vyťaženosti navrhovateľky. Čo sa týka maloletých detí o tieto sa stará a chodí na
rodičovské združenia. V plnom rozsahu zabezpečuje tréningovú činnosť maloletých detí v Prešove.
Uviedol, že platí inkaso 250 - 260 Eur, synovi pohonné hmoty za auto. Plnoletému synovi prispel na
skúšku 160 Eur, doučovanie 200 Eur a bežné výdavky 150 Eur. Výdavky ročne na tréningové procesy
maloletých detí - tenis ročne 7.000 Eur mimo turnajov. Okrem toho platí deťom telefóny 30 Eur mesačne,

televízia, poistka, povinné zmluvné poistenie za auto a rodinný dom.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2012 do 12/2012 bol vo výške 1.335 Eur netto, za obdobie 1/2013 do
12/2013 vo výške 791 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 9/2014 vo výške 851 Eur netto, za obdobie od

9/2014 do 12/2014 vo výške 636 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 736 Eur netto, za
obdobie 1/2016 do 4/2016 vo výške 768 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom odporcu bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 12/2012 do 10/2013 bol vo výške 1.428 Eur netto, za obdobie 11/2013 do

1/2014 vo výške 738 Eur netto, za obdobie 2/2014 do 4/2014 vo výške 691 Eur netto, za obdobie 5/2014
do 8/2014 vo výške 514 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 2/2015 vo výške 514 Eur netto, za obdobie
1/2015 do 12/2015 vo výške 504 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 4/2016 vo výške 519 Eur netto.

Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť ohľadne zverenia maloletých detí do starostlivosti

rodičov, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí.

Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX zo dňa 19.2.2016.

Ustanovenýznalecvzáverochznaleckéhoposudkuuviedol,žemaloletédetinajviacpotrebujúevidentnú
harmonizáciu terajšieho režimu, deti u matky a u otca obidvoma rodičmi. Obe maloleté deti sú
inteligentné, vnímavé, prvotné stresujúce situácie z aktuálnych zmien majú racionálne spracované.
Zvykajú si na aktuálnu formu pobytov, kontaktov a komunikácie s obidvoma rodičmi a tiež ako súrodenci
navzájom. Prežívajú individuálnu pohodu v prostredí u otca a u matky, v čom je dôležité ich obidvoma

rodičmi podporiť.

Prirodzene rozpad rodiny prežívajú obe maloleté deti ako výraznú životnú zmenu. Prežívajú ju emotívne
v tom zmysle, že mal. Q. O.H. je viac plačlivá a veľmi si želá úplnú pôvodnú rodinu. Mal. P. sa teší v
otcovej prítomnosti, emocionálne viac preferuje matku. Kontakt s obidvoma rodičmi obe maloleté deti

iba uisťuje v tom, že aj takáto štruktúra rodiny je reálne možná a obe maloleté deti ju majú v čase
znaleckého vyšetrenia dobre racionálne spracovanú. Mal. Q. O. má ku matke dobrý vzťah, má ju rada,
dbá na pravidlá, je starostlivá, milá, múdra udáva maloletá pri priamej otázke. Ku otcovi má dobrý vzťah.

Mal. P. má k matke dobrý vzťah, má ju veľmi rád. K otcovi má tiež dobrý vzťah.

Ani jeden z rodičov nebráni im ako deťom v stretávaní sa s druhým rodičom. Cielenou diagnostikou nie
sú ani u jedného z rodičov voči deťom zdiagnostikované manipulatívne vplyvy. Deti reálne žijú v kontexteantagonistických vzťahov rodičov a teda aj reálne sú prítomné pri negatívnych hodnoteniach rozhovorov
druhého rodiča a pri zmene prostredia a to zhodne u oboch rodičov.

Negatívny vzťah maloletých detí ku niektorému z rodičov nebol znalcom v čase znaleckého vyšetrenia
zdiagnostikovaný.

Znalec doporučil zveriť maloleté deti matke a upraviť styk s otcom. Maloleté deti pomerne ťažko zvládajú
zmeny po rozpade rodiny. Obe maloleté deti Q. O. a P. prioritne na základe ich vlastného rozhodnutia

a vlastnej preferencie osoby miesta pre ich zverenie do výchovy a opatery doporučuje znalec matke.
Druhému rodičovi otcovi upraviť styk opäť na základe preferencíí a predstáv oboch maloletých detí.

Znalec v závere konštatuje, že v projektívnych znaleckých skúškach mal. Q. O. prirodzene projektuje
silnú potrebu úplnej harmonickej rodiny, chce niekam patriť. Potrebuje lásku oboch rodičov, pozornosť,
hlavne pohodu a pokoj, potrebuje mať domov s obidvoma rodičmi. Zo psychologického hľadiska

zdôrazňuje projekciu potreby úplnej harmonickej rodiny spoločne so všetkými súrodencami. Mal. P. ani
jedného z rodičov neodmieta, ani jednému z rodičov nechce ublížiť. Má oboch rodičov rád a prežíva
izolovanú pohodu každého z nich. Situáciu v rodine prežíva emocionálne, prijíma pravidlá oboch rodičov.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach

a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v
Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu

spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,
že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom

zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva
sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie
manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v

spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak
navrhovateľka ako aj odporca odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru,
že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu
vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Súd rozhodne o osobnej striedavej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak by boli týmto spôsobom
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ďalšou zákonnou podmienkou je záujem aspoň jedného z rodičov so
zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a jeho spôsobilosť vychovávať dieťa. Súčasne musí
skúmať nielen právne, ale aj psychologické aspekty prípadu. Pohnútkou rodiča v žiadnom prípade
nesmiebyťriešenievzájomnýchkonfliktovmedzirodičmi,stýmsúvisíajpravidlo„neočierňovať“druhého

rodiča pred dieťaťom, schopnosť rodičov dohodnúť sa na pravidlách výchovy dieťaťa ako aj dennom
režime, nezatajovať dôležité skutočnosti týkajúce sa dieťaťa a vzájomná tolerancia a úcta oboch rodičov.

V súdenej veci zatiaľ nie je možné zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti. Ak rodičia
dokážu kultivovane zvládnuť ambivalentné názory na výchovu maloletých, prichádzala by osobná

striedavá starostlivosť do úvahy. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že rodičia sa vedia dohodnúť a
hľadať riešenia. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci
jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Preto treba v záujme dieťaťa tento
negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie
sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci (nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2661/10 z 2. novembra 2010).

Aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav takmer ideálny.
To je však ilozórne. Úlohou rodičov by však malo byť, aby sa svojím správaním k takémuto stavupribližovali, teda, aby rodičia opustili svoje egoistické, mnohokrát dokonca „nízke záujmy“ (napr. v
podobe trýznenia druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa). Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že
priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére

(v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote
rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou
situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po celý život (nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18. augusta 2010).
Zákonná úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi preferujúca dohodu rodičov a až následné

uplatňovanie rozhodovacej právomoci súdu o tejto otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a
požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaným v čl. 41 ods. 1 ústavy.

Relatívna voľnosť pri formulovaní ustanovení o úprave styku rodičov s ich maloletými deťmi poskytuje
dostatočný priestor rodičom, aby sa na styku so svojimi maloletými deťmi mohli dohodnúť podľa ich
špecifických podmienok a záujmu.

Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie preto podľa názoru ústavného súdu k
obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich
garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (PL. ÚS 26/05).

Súd pripomína, že príslušné ustanovenia zákona o rodine upravujúce výkon rodičovských práv a

povinností nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte celej právnej úpravy styku rodičov s ich maloletými
deťmi umožňujúcej pri zmene pomerov zmeniť či už dohodu, alebo rozhodnutie súdu o výkone
rodičovských práv a povinností.

Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa,

že ich vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o
rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši aj v týchto prípadoch, čo nielen umožňuje čl.
51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov
pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď
nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy

však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

Ako to vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže zveriť dieťa do osobnej striedavej
starostlivosti ak je to v záujme dieťaťa a ak by boli týmto spôsobom lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ďalšou zákonnou podmienkou je záujem aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti a jeho spôsobilosť vychovávať dieťa. Súčasne musí skúmať nielen právne ale aj
psychologické aspekty prípadu. Pohnútkou rodiča v žiadnom prípade nesmie byť riešenie vzájomných
konfliktov medzi rodičmi. S tým súvisí aj pravidlo neočierňovať druhého rodiča pred dieťaťom, schopnosť
rodičov dohodnúť sa na pravidlách výchovy dieťaťa ako aj na dennom režime, nezatajovať dôležité
skutočnosti týkajúce sa dieťaťa a vzájomná tolerancia a úcta oboch rodičov. Zákonodárca pritom

koncipuje striedavú starostlivosť ako možnosť, pričom obligatórne stanovuje podmienky, pri splnení
ktorých k nej možno pristúpiť, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. To
znamená, že v každom konkrétnom prípade musí byť posúdené, či sú dané okolnosti určené hypotézou
tejto právnej normy, konkrétne či takéto zverenie je v záujme maloletého dieťaťa a zároveň, či budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Aj sám zákonodárca vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že

striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča.
V súvislosti s posúdením spornej otázky, súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že v tomto štádiu nie je možné zveriť maloleté deti do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd uvedený záver založil na súhrne viacerých okolností
a dôvodov. Jedným z dôvodov je absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi. Táto skutočnosť

nesporne vyplýva z celého radu dôkazov - správ kolízneho opatrovníka maloletých detí, zo znaleckého
posudku ako aj zo samotných výpovedí predniesol vrátane procesných úkonov oboch rodičov v priebehu
konania.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť navrhovateľky je koherentná, bez patologických

zmien a symptomatológie, za svoje reakcie a správanie je v plnom rozsahu zodpovedná. Zo
psychologického hľadiska nie sú zdiagnostikované osobnostné kontraindikácie pre výchovu a
starostlivosť maloletých detí. Rovnako neboli zdiagnostikované také osobné charakteristiky, ktoré môžu
ohrozovať zdravie, zdravý vývoj a výchovu maloletých detí.Zo záverov znaleckého posudku u odporcu vyplýva, že jeho osobnosť je koherentná, bez patologických
zmien a symptomatológie, za svoje reakcie a správanie je v plnom rozsahu zodpovedný. Nie sú

zdiagnostikované zo psychologického hľadiska osobnostné kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť
o maloleté deti, rovnako nie sú zdiagnostikované také osobnostné charakteristiky, ktoré môžu ohrozovať
zdravie, zdravý vývoj a výchovu maloletých detí.

Ani jeden z rodičov nebráni deťom v stretávaní sa s druhým rodičom. Neboli zdiagnostikované

manipulatívne vplyvy rodičov. Deti reálne žijú v kontexte antagonistických vzťahov rodičov a teda aj
reálne sú prítomné pri negatívnych hodnoteniach rozhovorov druhého rodiča, pri zmene prostredia a to
zhodne u oboch rodičov. U oboch maloletých detí vzhľadom na ich vysoký intelekt a plné zabezpečenie
všetkých pre maloleté deti vekovo a aktuálnych základných potrieb a vekovo aktuálnych vyšších potrieb,
čím sa limituje osobnostný priestor pre reálnu manipuláciu voči ktorémukoľvek rodičovi. Obe maloleté
deti majú na situáciu vlastný názor. Obe maloleté deti sú s obidvoma rodičmi v pomerne vysokej a skoro

časovo rovnocennej frekvencii.

Vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia v čase znaleckého konania už nežijú v spoločnej domácnosti, je
možné konštatovať, že maloleté deti síce majú reálne zvládnuté oddelené bývanie rodičov, avšak stále
túžia po kompletnej rodine.

Na základe výsledkov znaleckého vyšetrenia ako aj z celkového priebehu znalkyňa konštatuje, že
maloleté deti majú vybudovaný skvelý vzťah k obom rodičom. V súčasnej situácii potrebujú zvýšenú
pozornosť oboch rodičov. Túto skutočnosť by si mali rodičia uvedomiť. Vzhľadom na uvedené však
znalkyňa navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky.

Je pravdou, že v zmysle súdnej judikatúry chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je
vždy prekážkou pri striedavej starostlivosti, je však namieste dodať, že sa tým nemieni, že neexistencia
kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je vôbec relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej
starostlivosti. Je to práve naopak. Vždy súd musí náležite zdôvodniť prečo sa domnieva, že v

konkrétnom prípade k zabezpečeniu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nemôže so značnou
mierou pravdepodobnosti viesť iné prostriedky podľa zákona o rodine a dospel k záveru, že treba
uprednostňovať práve kritérium založené tým, že medzi rodičmi kvalifikovaná komunikácia neexistuje.
Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je
možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť

druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom.

Z vykonaného dokazovania v danom prípade vyplýva, že rodičia nedokážu kultivovane zvládnuť
ambivalentné názory na výchovu, nevedia sa dohodnúť a hľadať riešenia na výchovné problémy a
to napriek pomerne dlhej dobe, ktorá uplynula od podania či už návrhu na rozvod alebo úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Zverenie detí do striedavej
starostlivosti rodičov vyžaduje zjednotenie očakávania na dieťa zo strany oboch rodičov. Pokiaľ je
dieťa vystavené odlišným prípadne aj protichodným očakávaniam, pôsobí to na jeho sebahodnotenie,
psychický stav, rozvoj, sebaúctu. Uvedené zdôraznila aj znalkyňa. Je v prvom rade v záujme maloletých
detí, aby sa vzťahy rodičov stabilizovali tak, aby boli schopní dohody o širšom rozsahu styku,

prípadne dohody o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na psychiku detí veľmi pôsobí
nekomunikatívnosťrodičov.Ideovýraznenežiaducijavpreosobitnývývojajduševnézdraviemaloletých
detí, ktorý treba zmeniť v záujme detí. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej
komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebné v záujme detí autoritatívny zásah súdu.
Samozrejme, aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav

takmer ideálny. Úlohou rodičov by však malo byť, aby sa svojim správaním k takémuto stavu približovali
a teda, aby opustili svoje egoistické záujmy. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu
dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére, v jeho živote,
či už v súčasnosti alebo v budúcnosti, prejavia intenzívnejšie negatívne, ako je to v živote rodiča ako
človeka dospelého.

Ďalším dôvodom svedčiacim v neprospech rozhodnutia striedavej starostlivosti a skutočnosť priamo
súvisiaca so zákonnou podmienkou v záujme maloletých detí a lepším zaistením ich potrieb. Po podaní
návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností ako aj rozvodu manželstva rodičov maloletých detí,boli maloleté deti v starostlivosti matky, pričom boli aj v starostlivosti otca v závislosti na dohode rodičov.
V danom prípade však faktický výkon starostlivosti nemal presne určené pravidlá, komplikoval život
detí, u ktorých sa začalo prejavovať zmenené správanie, pričom maloleté deti vyjadrujú svoje názory

od toho ktorý z rodičov čo chce počuť, aby ani jednému z nich neublížili. Súd je preto toho názoru, že
takáto situácia pre maloleté deti nie je vhodná a je potrebné čo najskôr stabilizovať a zjednotiť výkon
rodičovských práv a povinností. Je preto dôležité, aby rodičia čo najskôr skonsolidovali svoje vzťahy
medzi sebou, lebo ich psychické napätie výrazne pôsobí na maloleté deti.

V ďalšom súd poukazuje aj na správu kolízneho opatrovníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa osobnostnej štruktúry, vzájomnej citovej väzby
rodičov a detí majúcej vplyv na konštatovanie, že matka má v súčasnosti v danom veku detí lepšie
predpoklady na výchovu, samozrejme neznižujúc schopnosti a predpoklady u otca.

Pri rozhodovaní o tom komu má byť dieťa zverené do výchovy súd skúmal, u ktorého z rodičov sú
lepšie podmienky na riadnu výchovu dieťaťa. Tieto podmienky súd nemôže skúmať len z hľadiska
hmotného zabezpečenia dieťaťa ale musia venovať pozornosť tiež tomu, ktorý rodičov je lepšie schopný
vychovať dieťa a teda, ktorý má lepšie schopnosti, možnosti na to, aby zabezpečil ďalší duševný a
telesnývývojmaloletého.Zatýmtoúčelomjepotrebnézistiťspoľahlivýpodkladvšestrannýmobjasnením

skutočností,ktorécharakterizujúcosobyrodičaaprostredia,vktoromrodičiažijú.Idenajmäoobjasnenie
osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu a to tak telesného ako aj duševného,
i spoločenského uplatnenia, postojov k práci v spoločnosti, k plneniu spoločenských povinností k
verejnému životu, k ich vzťahu k manželstvu, k rodine, deťom v starostlivosti o ne, ich životných
podmienok ako aj povahy zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov faktických možností,

venovať sa výchove detí, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi a pod..

Po vyriešení otázky, či je v danom prípade namieste striedavá starostlivosť sa súd zaoberal otázkou,
komu majú byť maloleté deti zverené k osobnej starostlivosti. Súd konštatoval, že lepšie podmienky na
riadnu výchovu detí sú u matky. Súd pri posudzovaní tejto otázky prihliadal na vyššie uvedené okolnosti.

Vo vzťah k osobnostnej štruktúre rodičov a vzájomnej citovej väzbe rodičov a detí je potrebné uviesť, že
z vykonaného dokazovania najmä zo znaleckého posudku, čo sa týka povahových charakteristík rodičov
v zmysle ich celkovej schopnosti vychovať dieťa, ani jeden z rodičov nemá zjavne lepšie osobnostné
predpoklady pre výchovu detí ako druhý. Obaja sú v zásade schopní mať deti vo svojej výchove a

opatere. Maloleté deti majú vybudovaný pozitívny citový vzťah k obom z rodičov, ani jedného z rodičov
neuprednostňujú.
Vzhľadom na vyššie uvedené s prihliadnutím na závery znaleckého posudku súd zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti matky.

Po ustálení otázky zverenia detí do osobnej starostlivosti sa súd zaoberal určením výživného zo strany
otca.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a

zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťouformou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a

osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška

mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených

mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom
nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na
strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti
a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 130 Eur mesačne na mal. Q. O. a 120 Eur mesačne na mal. P. je primerané.
Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z
odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane

matky, na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu,
že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. V súvislosti so školskou dochádzkou maloletých detí má matka náklady
spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia
sú zamestnaní, pričom príjem matky je vo výške 760 Eur netto a príjem otca vo výške 520 Eur netto.

Ohľadne príjmu otca súd poukazuje na skutočnosť, že otec platí výdavky spojené s tenisom mal.
detí, ktorých výška vysoko presahuje jeho oficiálne zamestnávateľom oznámený príjem. S toho teda
usúdil, že jeho príjmové pomery sú podstatne lepšie ako ním prezentované. Uvedené vyplýva aj z
množstva pripojených listinných dôkazov otca o platení výdavkov spojených so športom detí a iných
nákladov. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení

rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého
dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich jepotrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie
vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v

súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby
spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je
uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal.
deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby

dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním
nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže

byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa
dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v
minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou

formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej
približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130

Eur mesačne na mal. Q. O. a 120 Eur mesačne na mal. P. je primerané.

Podľaust.§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona
o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej

starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi.

Úlohaobochrodičovjevživotemaloletéhodieťaťanezastupiteľná.Záujmomdieťaťajenepochybne,aby
bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je
presvedčený,žeitendruhýrodičjedobrýmrodičom.Starostlivosťavýchovaomaloletédetipredpokladá

zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti
maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom
rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu

medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom
detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné
uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný
vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II.ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového
štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ
zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu

vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky,
vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk
otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie
a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol

autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom
a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR
keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme
tak otca ako i maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj

na vek maloletých detí a ich športová činnosť. Tréningové procesy mal. detí súd neupravoval nakoľko to
nepovažuje za kvalifikované stretávanie sa otca s deťmi, ktorý ich buď sám odvezie na tréning resp. sú
to zamestnanci otca zabezpečujúci odvoz detí Košice - Prešov a späť. V takomto prípade otec netrávi s
deťmi voľný čas, nevenuje sa im pretože tieto trénujú a zúčastňujú sa rôznych turnajov. Vzhľadom k tomu
upravil čas stretávania sa v priebehu víkendov a je na otcovi, aby s deťmi plnohodnotne trávil voľný čas.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

O trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.