Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/412/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515211902
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1515211902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého: J. H., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov:
matka - P. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. X, F. a otec - J. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XX, o návrhu matky
na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. H., Z.. XX.X.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne
na sumu 220,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do
15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.06.2016.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P/245/2012 zo dňa
15.10.2012 v časti určenia výživného na maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava V dňa 01.06.2015 sa matka maloletého J. domáhala

zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na sumu 250 € mesačne od rozhodnutia súdu,
resp. od právoplatnosti rozhodnutia o úprave výšky vyživovacej povinnosti.

Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému J.
upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.10.2012, kedy bola upravená na sumu
130 € mesačne. Od tohto obdobia uplynuli už viac ako tri roky a pomery na strane maloletého sa
podstatne zmenili. Maloletý v septembri roku 2015 nastúpil na strednú školu umeleckého zamerania,

ktorej návšteva je spojená so značnými finančnými nákladmi, keď je na predmetnej škole potrebné
uhrádzať každomesačné školné v sume 100 € a okrem toho zakupovať maloletému školské potreby a
pomôcky potrebné k štúdiu, čo si vzhľadom na charakter danej školy vyžaduje vynakladanie finančných
prostriedkov v rozsahu priemerne 90 €/mesačne, pričom súčasťou vzdelávania maloletého je aj povinná
návšteva galérii, múzeí, divadiel a účasť na aktivitách organizovaných v tejto súvislosti školou (napr.
týždenná exkurzia na Spiš v mesiaci jún 2016). S nástupom na strednú školu došlo na strane maloletého
k zvýšeniu výdavkov i v súvislosti s cestovným, keďže matka spolu s maloletým býva mimo Bratislavy.

Rovnako tak od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zvýšeniu bežných životných nákladov
na strane maloletého, ako je strava, ošatenie, obuv, domácnosť či voľný čas. Matka taktiež poukázala na
svojnepriaznivýzdravotnýstav,jeonkologickýmpacientomstrvalýminásledkami,zktoréhodôvodujeaj
invalidnou dôchodkyňou, pričom má v súvislosti so svojou zdravotnou starostlivosťou zvýšené výdavkyna nákup zdravotných potrieb a pomôcok a taktiež v dôsledku podrobovania sa operačným a iným
zákrokom. So starostlivosťou o maloletého J. jej osobne i finančne vypomáha jej brat. Otec maloletého
na jeho výživu okrem súdom stanoveného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, neparticipuje na

osobnej starostlivosti o maloletého a ani sa s ním žiadnym spôsobom nekontaktuje.

Otec maloletého J. s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti súhlasil a na výživu maloletého
bol ochotný prispievať sumou 150 € mesačne, pričom uviedol, že o nákladoch syna nemá predstavu.
Poukázal na svoj príjem a predovšetkým na svoje životné náklady, ktoré sú čiastočne vyššie, keďže

z nich väčšinu uhrádza v zahraničí, pričom sa taktiež vo výške 1 - ice podieľa na splátkach hypotéky,
úveru a nákladov spojených s bývaním v obci F., kde býva spolu so svojou partnerkou. Jeho príjem
pritom postačuje výlučne na krytie jeho životných potrieb. Bol si vedomý toho, že sa musí spolupodieľať
na platení výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého, avšak iba v miere a rozsahu výdavkov,
ktoré sú nevyhnutné pre jeho náležitý osobný rozvoj. Rozhodnutie o ďalšom štúdiu maloletého na
strednej umeleckej škole si, podľa názoru otca, vyžadovalo spoločný konsenzus rodičov, pretože takéto

rozhodnutie nemusí zodpovedať ich spoločnej aktuálnej a budúcej majetkovej úrovni. Je pravdou,
že s maloletým neudržiava žiadny kontakt a okrem súdom stanoveného výživného na jeho výživu
neprispieva.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť a upraviť vyživovaciu povinnost otca voči

maloletému na sumu 200 € mesačne, pričom poukázal na to, že posledná úprava výživného bola v roku
2012.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 01.06.2015, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 15.10.2012, č. k. 17P/245/2012 - 58, rodným listom maloletého J., daňovým

priznaním otca za rok 2014, potvrdením o návšteve školy na strane maloletého J., potvrdením o výške
invalidnéhodôchodkunastranematkymaloletého,potvrdenímopríjmematky,potvrdenímozdravotnom
stave matky maloletého, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 03.06.2016, potvrdením o príjme otca a
rozpisomvýdavkovnastranematkymaloletého.Súdďalejvykonaldôkazvýsluchomúčastníkovkonania
a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého J. upravovaná rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 15.10.2012, č. k. 17P/245/2012 - 58, ktorým rozsudkom bol zamietnutý návrh
otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti a zároveň bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť voči
maloletému na sumu 130 € mesačne. V tom čase navštevoval maloletý X. J. I. a navštevoval výtvarný

a keramický krúžok z dôvodu prípravy na štúdium na umeleckej škole, nosil dioptrické okuliare, trpel
alergiami a mal problémy so zubami. Matka bola v tom čase zamestnaná v X. B. s príjmom cca 500 €
mesačne, otec bol nezamestnaný. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

Maloletý J. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. J. Q. Š. R. L. V. B., do školy dochádza SAD,

kde cestovné predstavuje čiastku 23,80 €/mesačne. Nestravuje sa v školskej jedálni, stravu vrátane
desiatového a pitného režimu mu matka zabezpečuje doma. Školné predstavuje čiastku 100 €/mesačne,
pričom ďalšie náklady predstavuje zakupovanie školských potrieb a pomôcok ako sú ceruzky, rydlá,
skicáre, farby a ostatné pomôcky, čo v priemere počas školského roku predstavuje čiastku cca 90 €/
mesačne. Ďalšie náklady sú spojené i s povinnou účasťou na aktivitách poriadaných školou ako je

návšteva galérií, múzeí, divadiel. I v mesiaci jún 2016 absolvuje týždenný pobyt na Spiši, čo je povinná
školská exkurzia, z ktorej sa bude realizovať záverečný projekt pri ukončení ročníka. Matka taktiež
zabezpečuje maloletému veci na ošatenie, obuv a uhrádza všetky ostatné potreby maloletého. Maloletý
trpí celoročnou alergiou, každé tri mesiace chodí na kontrolu do alergologickej ambulancie a užíva
predpísanú medikamentóznu liečbu. Taktiež nosí nočný zubný strojček a dioptrické okuliare. Vo voľnom

čase sa venuje longboardu a celkovo športu.

Matka maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená
a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v X. B., T..Q.. ako aktívny operátor call
centra s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 887 €/mesačne, okrem

toho poberá invalidný dôchodok vo výške 399 €/mesačne a rodinné prídavky na maloletého. Spolu
s maloletým obýva byt v F., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej výške 74 500
€, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 325 € + poistenie v sume 49 €/mesačne. Taktiež v tejto
súvislosti čerpala i spotrebný úver v X. B., kde neplatená časť úveru predstavuje čiastku cca 13 000 € akde mesačná splátka predstavuje čiastku 170 €. Zdravotný stav matky je nepriaznivý, je onkologickým
pacientom s tým, že podstúpila operačný zákrok a v septembri absolvuje ďalšiu operáciu, kde bude
minimálne mesiac práceneschopná. V súvislosti so svojim zdravotným stavom je nútená si pravidelne

zakupovať zdravotnícke pomôcky a potreby a absolvovať úkony, ktoré sú hradené poisťovňou len
čiastočne alebo vôbec (špeciálne spodné prádlo, bandáže, lymfodrenáž a pod.)

Otec maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený,
nepribudlimuďalšievyživovaciepovinnosti.JezamestnanývspoločnostiT.,Q..J..H..akovodič,jednása

o kontajnerovú prepravu s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 843-926
€/mesačne vrátane diét. Spolu so svoju partnerkou žije v F. v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho
partnerky a kde sa spolupodieľa na splátkach hypotéky, úveru a nákladoch na spojených s užívaním
nehnuteľnosti. S maloletým sa nekontaktuje, na jeho výživu nad rámec súdom stanoveného výživného
neprispieva.

Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac

dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému J. je dôvodný, a to vzhľadom k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého,

ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje
predovšetkým z nákladov na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa a po ich zistení
je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému ubehlo časové obdobie 3,5 roka, za
ktoré prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorú je nevyhnutné premietnuť do

výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca. V čase posledného
rozhodovania súdu navštevoval maloletý J. X. J. I., v súčasnosti navštevuje X. J. Q. R. Š.. S postupom
na vyššie stupne vzdelávacieho procesu sa zvyšujú i výdavky spojené s návštevou vzdelávacieho
zariadenia u maloletého dieťaťa, či už sa jedná o povinné poplatky, ktoré je rodič povinný uhrádzať, alebo
o náklady spojené so zabezpečením vzdelávacieho procesu. U maloletého J. sú pritom tieto výdavky
výrazne vyššie, než je tomu u detí navštevujúcich klasickú strednú školu, keďže okrem školného, ktoré

musí matka každomesačne uhrádzať v sume 100 €/mesačne, musí maloletému zakupovať množstvo
pomôcok a potrieb, ktoré k štúdiu potrebuje a ktoré náklady matka vyčíslila v sume priemerne 90 €/
mesačne. Súčasťou vzdelávacieho procesu u maloletého je taktiež návšteva galérií, múzeí, exkurzií a
pod., ktoré sú taktiež spojené s finančným zabezpečením. Matkou deklarované výdavky týkajúce sa
návštevy školy u maloletého J. pritom súd nespochybňuje, keďže z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti

mu je známe, že návšteva školy s umeleckým zameraním je spojená s úhradou vyššie uvádzaných
nákladov, ktoré z väčšej časti spočívajú na pleciach rodičov, bez výraznejšej participácie verejných
zdrojov na týchto nákladoch.

Pokiaľ ide o samotnú návštevu školy je nutné uviesť, že je to dieťa (alebo by malo byť), ktoré si vyberá

svoje budúce zameranie a rozhoduje sa, aký študijný smer chce navštevovať, samozrejme za podpory a
pomoci svojich rodičov, ktorí musia v tejto súvislosti zohľadňovať aj svoje finančné možnosti. Na strane
druhej ak dieťa disponuje určitým talentom a svoju budúcnosť spája s konkrétnymi činnosťami, bolo
by z hľadiska jeho osobnostného profilovania a budúcnosti kontraproduktívne neumožniť mu študovať
zameranie, ktoré si sám zvolil. Rodičia sú zodpovední za riadny vývin svojho maloletého dieťaťa,

ktorého podstatnou súčasťou je aj vzdelanie maloletého a ak je z hľadiska osobnostnej výbavy dieťaťa
potrebné alebo žiaduce, aby toto vzdelanie bolo iného, než štandardného zamerania (v danom prípade
umeleckého) je prirodzene na mieste, aby bolo toto vzdelanie dieťaťu poskytnuté. V tejto súvislosti
je potom potrebné uviesť, že sa jedná o náklady, ktorých zabezpečovanie a výšku matka nedokáže
ovplyvniť, musí ich uhradiť vtedy, keď tieto náklady vzniknú a vo výške v akej vzniknú, bez akéhokoľvek

priestoru na prípadné modifikácie smerujúce k obmedzeniu týchto nákladov či k prípadnému vylúčeniu
niektorých z nich.

V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého má matka samozrejme aj ďalšie náklady,
tzv. existenčné, vyskytujúce sa v živote každého jedinca, ktoré sú spojené so zabezpečením bývania pre

maloletého, stravy, kde sú náklady zvýšené z dôvodu prirodzeného fyzického vývinu maloletého J.T.,
zdravotnoustarostlivosťou(zubnýstrojček),srozvojomosobnostimaloletého,akoajsošatením,obuvou
a hygienických a kozmetických potrieb, kde zvýšené náklady na tieto položky so sebou prináša samotný
fyzický vývin maloletého, pričom všetky tieto výdavky sú výdavkami na uspokojovanie odôvodnených
potrieb maloletého a je potrebné na ne prihliadať pri úprave výšky vyživovacej povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené náklady na strane maloletého J. spojené s dopravou do školy v sume
23,80 €/mesačne, školným vo výške 100 €/mesačne, školskými potrebami, pomôckami a pod. 90 €/
mesačne,stravou,kdejeumaloletéhonutnépočítaťsumucca180€/mesačne,vzhľadomkjehovekuas
bývaním v sume 85 €/mesačne ako pomernej časti nákladov na bývanie, predstavujú sumu 478 €. Jedná

sa pritom o náklady, ktoré je možné viac menej exaktne vyčísliť. Ďalšie náklady sú spojené s ošatením
a obuvou maloletého, jeho zdravotnou starostlivosťou, hygienickými a kozmetickými potrebami či
ostatnými bežnými dennými potrebami a vecami každodennej spotreby. Zvýšenie vyživovacej povinnosti
zo strany povinného rodiča je vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nevyhnutné, keďže od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletého J. k takej zmene pomerov, že je potrebné

výšku vyživovacej povinnosti upraviť na takú sumu, aby ňou bola pokrytá pomerná časť nákladov na
výživu maloletého pripadajúca na povinného rodiča.V zmysle Zákona o rodine je povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých
detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby,
pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane záväzkov. Súd je pri rozhodovaní o

úprave výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom viazaný v prvom rade záujmom maloletého
dieťaťa, kde vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju
plniť neustále a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického
vývoja maloletého dieťaťa. Rodičia si musia byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako
tej skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Každý rodič je pritom povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Teda nie je podstatné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko
je, s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, schopný si zarobiť.
Obligatórne tiež súd prihliada i na životnú úroveň rodičov. S ohľadom na uvedené súd konštatuje,
že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému J., sú zaťažení finančnými záväzkami
v zmysle hypotekárnych a spotrebných úverov (na strane otca síce nie je prítomné vlastníctvo k

nehnuteľnosti zaťaženej hypotekárnym úverom, avšak sám deklaroval, že sa na financovaní tohto úveru,
ako aj ďalších nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, ktorú obýva spolu so svojou partnerkou,
podieľa.)Obajarodičiasataktiežriadnepodieľajúnapracovnomproceseanastraneotcaakopovinného
rodičanebolizistenétakéskutočnosti,naktorébysúdmuselpriúpravevýškyvyživovacejpovinnostivoči
maloletému J. brať špecifický zreteľ, pričom v žiadnom prípade nie sú takýmito okolnosťami tie, na ktoré

otec poukazoval počas konania. Na strane matky je prítomný nepriaznivý zdravotný stav, ktorý doposiaľ
nie je stabilizovaný, matka sa neustále podrobuje liečbe a taktiež ju ešte čaká náročná operácia, ktorá si
vyžiadadlhšieobdobiepráceneschopnosti,čosabezpochybyprejavíivoblastijejpríjmov.Napriektýmto
skutočnostiam sa matka riadne zúčastňuje na pracovnom procese v riadnom týždennom pracovnom
čase, aby bola schopná pokryť všetky životné náklady tak maloletého J. ako aj svoje, kde sú na jej

stranenadôvažokprítomnézvýšenévýdavkyvsúvislostisozdravotnoustarostlivosťou,keďžezdravotná
poisťovňanaúhradeniektorýchpomôcok aprocedúrachprematkupotrebných,participujelenčiastočne
alebo vôbec. Jedná sa pritom o objektívny stav ako aj objektívne náklady, ktoré matka nemôže ovplyvniť
a kde nutnosť ich vynakladania priamo ovplyvňuje jej zdravotný stav a rekonvalescenciu, z ktorých
dôvodov súd na tieto výdavky na strane matky prihliada ako na náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.

Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, kto sa o maloleté dieťa osobne
stará a v akej miere je povinný rodič nápomocný pri starostlivosti o maloletého. V danom prípade bolo
preukázané, že o maloletého sa dlhodobo (minimálne od roku 2012) stará výlučne matka, otec s ním
nie je v žiadnom kontakte a na starostlivosti a teda i výžive maloletého sa nepodieľa, pričom matka

zabezpečuje maloletému tak bývanie, ako aj všetky ostatné existenčné potreby. V tejto súvislosti súd
uvádza, že sa nemohol stotožniť s tvrdením otca, týkajúcim sa návštevy školy na strane maloletého
a toho, že matka návštevu predmetnej školy s ohľadom na výdavky s tým spojené neprekonzultovala,
čo bolo jej povinnosťou, pričom v jeho možnostiach a schopnostiach na týchto nákladoch sa podieľať
nie je. Otec si je svojej vyživovacej povinnosti k maloletému J. vedomý rovnako, ako si je vedomý aj

veku maloletého a postupujúcim vzdelávacím procesom na strane dieťaťa v jeho veku. Otcovi dáva súd
do pozornosti, že on sám koná v rozpore so svojou rodičovskou povinnosťou/právom sa o svoje dieťa
všestranne starať, keď sa oňho nestará a ani sa oňho nezaujíma, a to ani len v minimálnej miere. Za
tohto stavu považuje súd postoj otca, poukazujúceho na povinnosť matky odkonzultovať s ním návštevu
strednej školy na strane maloletého, za nanajvýš nevhodnú, pričom ak by tak matka aj učinila a otec by

vyjadril nesúhlas, na jeho povinnosti participovať na týchto nákladoch by to nič nemenilo, keďže ako už
súd poukázal vyššie, tento typ školy je vždy spojený so zvýšenými výdavkami. Na strane otca pritom
súd nezhliadol objektívne dôvody, pre ktoré by tento nemohol na výživu svojho syna prispievať v miere,
zodpovedajúcej pomernej časti nákladov na jeho výživu a výchovu, s ohľadom na tú skutočnosť, že
okrem súdom stanoveného výživného sa otec na starostlivosti o maloletého nepodieľa a ani v minulosti

sa nepodieľal.

Je síce pravdou, že výchova a starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa odvíja od možností a
schopností rodičov uhrádzať príslušné náklady a tieto je preto nutné prispôsobiť týmto možnostiam
a schopnostiam, avšak s ohľadom na už vyššie spomenuté argumenty súdu, v spojení s nulovou

participáciou otca na starostlivosti o maloletého je zrejmé, že krytie týchto nákladov spočíva vo väčšej
miere tak či tak na strane matky, keďže vzhľadom na vek maloletého táto má zvýšené náklady i
s uspokojovaním základných životných potrieb maloletého. Matka si pritom plní svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému jednak tým, že vykonáva výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého, hocinie v najužšom zmysle slova (vzhľadom na vek maloletého), ale v zmysle zabezpečenia bývania,
starostlivosti o domácnosť, v ktorej maloletý žije, varenia, zabezpečovania školskej dochádzky a na
stranedruhejivoväčšejmiereuhrádzanákladyspojenésnávštevouškolyumaloletého,mimoškolských

a voľnočasových aktivít maloletého, ktoré skutočnosti spôsobujú, že vyživovacia povinnosť rodičov voči
maloletému J. (ktorý je ich jediným dieťaťom) je rozložená výrazne nespravodlivo, keď táto v prevažnej
miere zaťažuje len jedného z rodičov.

Záverom súd poukazuje na to, že sa nemohol stotožniť s tvrdením otca, že suma 150 € mesačne je

dostatočná na pokrytie pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby maloletého, keď matka vyčíslila
pravidelné každomesačné náklady na maloletého, s ktorými sa súd podrobne vysporiadal vyššie, v sume
478 € mesačne. Z uvedeného vyčíslenia je zrejmé, že doposiaľ stanovené a ani navrhované výživné zo
strany otca nepokrýva ani polovicu týchto nákladov. Matka pritom dlhodobo zabezpečuje starostlivosť
o maloletého výhradne sama, bez participácie otca, a to tak starostlivosť osobnú, ako i finančnú pri
uspokojovaní jeho odôvodnených potrieb a záujmov, na ktoré skutočnosti súd pri rozhodovaní o úprave

výšky vyživovacej povinnosti prihliada.

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči
maloletému J. na sumu 220 € mesačne, ktorá suma zodpovedá zmene pomerov na strane maloletého
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a tiež možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na

strane otca ako povinného rodiča. Uvedená výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si
vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom
rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletého a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto
práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa

ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie

výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

V Bratislave, dňa 07. júna 2016