Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203384
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203384.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnej M. Z., bytom E. XXX/XX, C., o vymoženie 1 972,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarokč.k.8Er324/2014-11zodňa23.10.2014takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s, Bratislava, sp. zn. SR 03860/13 zo
dňa 29.07.2013. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo
dňa 18.10.2011.

Následne súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný

poriadok), citoval ust. § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 53 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd uviedol, že ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia skúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súd pritom dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky v bode 13.

všeobecných podmienok poskytnutia úveru poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu a spôsobuje tak
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože
ponecháva len na dodávateľovi (veriteľovi), aby určil, aká je výška jeho nárokov voči spotrebiteľovi
(dlžníkovi) ku dňu vyplnenia zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky pritom nebola dohodnutá individuálne,
je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť zmeniť
obsah formulárovej zmluvy a všeobecných podmienok, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

Súd zároveň poukázal na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľná, lebo nebola
spotrebiteľom individuálne dohodnutá a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Z týchto dôvodov súd zmietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd

nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálnepreskúmavaniesaobmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostiexekučnéhotitulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou

samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka
dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Povinná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnou ako
vzťah spotrebiteľský. Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že v predmete činnosti
má uvedené okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Oprávnený má teda postavenie
dodávateľa, t.j. osoby, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní zmluvy konala

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označená
ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Samotné zaškrtnutie políčka, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania samo o sebe ešte neznamená, že povinná
nevystupovala pri kontraktácii s oprávneným v pozícii spotrebiteľa. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy

dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu
použitia finančných prostriedkov „na výkon zamestnania“, ktorý údaj neposkytuje odpoveď na otázku,
aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako
veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Odvolací

súd navyše uvádza, že aj sám oprávnený označil povinnú v návrhu na vykonanie exekúcie i v podanom
odvolaní ako fyzickú osobu - nepodnikateľa.

K námietke oprávneného týkajúcej sa prekročenia rozsahu právomoci exekučného súdu preskúmať
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, odvolací súd pripomína, že exekučný súd je oprávnený

a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Rovnaký právny
názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa
ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútoravykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade
so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a

rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Kodvolaniuoprávnenéhotýkajúcehosaposúdeniaplatnostirozhodcovskejzmluvyodvolacísúduvádza,
že napriek tomu, že súd prvého stupňa nesprávne označil bod 14 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru ako rozhodcovskú doložku (napriek tomu, že ide o tzv. mediačnú doložku), odvolací súd uvádza,
že uvedené nič nemení na správnosti rozhodnutia aj v časti neprijateľnosti uzatvorenej rozhodcovskej

doložky. V zmysle rozhodcovského rozsudku (ods. 2 odôvodnenia) sa účastníci konania na základe
rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Rozhodcovská
zmluva v danom prípade nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na
vopred pripravenom formulári, ktorú oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv,

pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber
rozhodcovského súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd
považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mohol byť exekučným titulom.

Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy.
Predložená rozhodcovská zmluva (čl. 31) má taktiež, ako aj celá úverová zmluva charakter formulárovej
zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby spotrebiteľ sa mohol reálne
oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol

vopred predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej
blízkosti. Rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť
rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúzmluvujenepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnej v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho

rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku
nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú. Nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.