Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28CbPv/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222131
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1114222131.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Asociácia bankových klientov so sídlom
Krosnianska 789/75, 040 22 Košice-Dargovských hrdinov, IČO: 42 324 041, zápis: Evidencia
občianskychzdruženívedenáMVSR,dátumregistrácie13.09.2013,číslozáspisu:VVS/1-900/90-42181
proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155 o nariadenie predbežného opatrenia

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.07.2014 domáhal, aby súd svojim rozhodnutím
rozhodol, že :
Súd určuje, že ustanovenie bodu 11.13. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty v

znení: „My sme oprávnený kedykoľvek tieto Podmienky jednostranne meniť a/alebo dopĺňať z dôvodov
spočívajúcich v našej obchodnej politike, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácii
na finančnom trhu. Zmenu a/alebo doplnenie týchto podmienok Vám oznamujeme Zverejnením...Ste
oprávnení vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou alebo doplnením týchto Podmienok. A to písomným
oznámením, ktoré nám musí byť doručené vo forme doporučenej listovej zásielky najneskôr v deň,
ktorý predchádza dňu nami stanovenej účinnosti týchto Podmienok. Ak nám neoznámite svoj nesúhlas

so zmenou a doplnením týchto Podmienok podľa vyššie uvedeného platí, že ste tieto zmeny prijali
a zmenené a/alebo doplnené Podmienky sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi Vami a
nami ku dňu účinnosti zmenených a/alebo doplnených týchto Podmienok." je absolútne neplatné a je
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd určuje, že ustanovenie bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty

v znení: „Cenník sme oprávnení kedykoľvek jednostranne zmeniť. Zmenu Cenníka a/alebo Rozsahu
Služieb Vám oznámime Zverejnením v lehotách stanovených podľa právnych predpisov. Cenník je k
dispozícii na každom Obchodnom mieste." j e absolútne neplatné a je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve.

Súd určuje, že jednostranné právne úkony žalovaného spočívajúce v jednostrannej zmene cenníka

žalovaného pre občanov, s účinnosťou od 1.6.2014, na základe a spôsobom podľa ustanovenia bodu
11.13. a/alebo podľa ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné
produkty, sú voči klientom žalovaného, ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred
01.06.2014, absolútne neplatné.

Súd žalobcovi priznáva p r á v o zverejniť výrok tohto rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou

n a území Slovenskej republiky, v časti denníka a vo veľkosti písma podľa výberu žalobcov do 3 0 dni
od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného najviac vo výške 800,-eur.Súd žalovanému ukladá povinnosť strpieť právo žalobcu podľa ods. 9 výroky tohto rozsudku a zaplatiť
žalobcom preddavok 800,-eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd určuje, že žalovaný jednostranným zvyšovaním poplatkov za vedenie produktu „Flexiúčet na
základe ustanovenia bodu 11.13. a/alebo ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného
pre depozitné produkty sa dopustil nekalosúťažného konania podľa ustanovenia § 53 ods. 1
Obchodného zákonníka.

Súd určuje, že žalovaný jednostranným zvyšovaním poplatkov za vedenie produktu „Flexiúčet na
základe ustanovenia bodu 11.13. a/alebo ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného
pre depozitné produkty porušili práva spotrebiteľov - svojich klientov, ktorým poskytuje produkt
„Flexiúčet“, ktoré týmto spotrebiteľom vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby tento svojim klientom, ktorým žalovaný poskytuje produkt
„Flexiúčet" a ktorí v s t ú p i l i do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 1.6.2014 a zároveň sa na
tento ich zmluvný vzťah vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu „Flexiúčet" v cenovom pásme
0 vykonaná jednostrannou zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 01.06.2014 zo
strany žalovaného, na svoje náklady vyúčtoval a následne vrátil peňažné prostriedky zodpovedajúce

rozdielu medzi sumou týmito klientmi zaplatených mesačných poplatkov za vedenie „ Flexiúčtu“ v
cenovom pásme o vo výške 3,50 EUR / 1 mesiac a medzi sumou peňažných prostriedkov, ktoré títo
klienti žalovaného mali zaplatiť pri uplatňovaní výšky poplatkov za vedenie „Flexiúčtu" v cenovom pásme
0 vo výške 1,50 EUR/1mesiac, ktoré žalovaný prijal odo dňa 01.06.2014.

Spolu s podaným návrhom zo dňa 31.07.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby predbežným opatrením súd
- nariadil odporcovi, aby sa odo dňa doručenia tohto rozhodnutia zdržal uplatňovania poplatkov za
vedenieproduktu „Flexiúčet" vcenovom pásme0vovýške3,50EUR/1mesiacatovočispotrebiteľom,
ktorí vstúpilidozmluvnéhovzťahusožalovanýmpred01.6.2014azároveňsanatentoichzmluvnývzťah
vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu „Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vykonaná jednostrannou

zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 1.6.2014 zo strany žalovaného a uložil
povinnosť odporcovi, aby odo dňa doručenia tohto rozhodnutia uplatňoval poplatky za vedenie produktu
„Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vo výške 1,50 EUR/1 mesiac a to voči spotrebiteľom, ktorí vstúpili
do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 1.6.2014 a zároveň sa na tento ich zmluvný vzťah vzťahuje
zmena poplatku za vedenie produktu „Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vykonaná jednostrannou zmenou

cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 01.06.2014 zo strany žalovaného, a to všetko až
do rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľ je Občianske združenie Asociácia bankových klientov (ďalej len "ASBK" alebo "žalobca") je
právnickou osobou založenou na ochranu spotrebiteľa, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv a

oprávnených záujmov spotrebiteľov vrátane zastupovania a podávania podaní na orgány štátnej správy.
Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca oznámil, že k 01.06.2014 zvyšuje (jednostranne)
poplatky za poskytované služby občanom. Poplatok za vedenie Flexiúčtu v cenovom pásme 0 bol
stanovený na 3,50 EUR/ 1mesiac. Cenník odporcu pre občanov účinný od 01.07.2013 stanovoval
poplatok za vedenie Flexiúčtu v cenovom pásme 0 vo výške 1,50 EUR/1 mesiac.

Za občanov sú v zmysle cenníka žalovaného pre občanov nepochybne považované fyzické osoby
nepodnikatelia, a teda subjekty napĺňajúce zákonnú definíciu spotrebiteľa podľa §52 ods. 4 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") resp. § 2 písm. a) ZOS. Uvedené vyplýva okrem
povahy produktov upravovaných cenníkom žalovaného pre občanov aj z toho, že výšku poplatkov pre
ostatné subjekty upravuje cenník žalovaného pre podnikateľov a iné právnické osoby. Na základe vyššie

uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľom - klientom žalovaného stúpol poplatok za vedenie Flexiúčtu
v cenovom pásme 0 viac ako 230% oproti v priebehu 11 mesiacov. Odporca upravuje možnosť
jednostrannej zmeny zmluvných podmienok, resp. poplatkov za poskytované služby jeho klientom
všeobecnými obchodnými podmienkami pre depozitné produkty ( ďalej len „VOP DP") nasledovne:
bod 11.13 VOPDP:

„My sme oprávnení kedykoľvek tieto Podmienky jednostranne meniť a/alebo dopĺňať z dôvodov
spočívajúcich v našej obchodnej politike, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácii
na finančnom trhu. Zmenu a/alebo doplnenie týchto podmienok Vám oznamujeme Zverejnením...Ste
oprávnení vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou alebo doplnením týchto Podmienok. A to písomnýmoznámením, ktoré nám musí byť doručené vo forme doporučenej listovej zásielky najneskôr v deň,
ktorý predchádza dňu nami stanovenej účinnosti týchto Podmienok. Ak nám neoznámite svoj nesúhlas
so zmenou a doplnením týchto Podmienok podľa vyššie uvedeného platí, že ste tieto zmeny prijali a

zmenené a/alebo doplnené Podmienky sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi Vami a nami
ku dňu účinnosti zmenených a/alebo doplnených týchto Podmienok."
bod5.2.2. VOPDP:
„Cenník sme oprávnení kedykoľvek jednostranne zmeniť. Zmenu Cenníka a/alebo Rozsahu Služieb
Vám oznámime Zverejnením v lehotách stanovených podľa právnych predpisov. Cenník je k dispozícii

na každom Obchodnom mieste."
Navrhovateľ považuje za porušenie práv na strane spotrebiteľa to, že vyššie opísaným konaním odporcu
opísaným v čl. II žaloby došlo k výraznému zásahu do práv klientov - spotrebiteľov, preto toto konanie
nielenžejespôsobiléaleužajprivodiloujmuspotrebiteľom.Jednostrannézvýšeniapoplatkovžalovaným
nie sú bez ďalšieho pre spotrebiteľov záväzné.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka sa na uzatvorenie zmluvy o bežnom účte vyžaduje písomná

forma.
Podľa § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 263 až 272, § 273 ods. 1.

Podľa§272ods.1Obchodnéhozákonníkazmluvavyžadujepreplatnosťpísomnúformuibavprípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa
môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba

písomne.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa

prihliada ai na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví. pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pre platné dojednanie zmluvy s
odkazom na všeobecné obchodné podmienky (d'alej len „VOP") alebo iné obchodné podmienky (ďalej
len „OP") je potrebné, aby boli OP priložené k zmluve.

Zverejnenie zmenených VOP je možno považovať za návrh (jednostranný úkon) na uzatvorenie dodatku
k pôvodnej zmluve (v časti cenníka/odplaty za poskytované služby). Samotné zverejnenie, aj napriek
zmluvne dojednanej možnosti jednostrannej zmeny VOP, nezodpovedá kogentnej požiadavke na
zachovanie písomnej formy dodatku, pre zmluvy s obligatórne vyžadovanou písomnou formou. Opačný
záver, teda ak je pre uzatvorenie zmluvy povinná písomná forma a na jej zmenu nie je potrebné dodržať

písomnú by umožňoval jednoduché obchádzanie zákona. Charakter iných obchodných podmienok je
záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako
pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli
pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo
aby boli priložené k návrhu zmluvy. Záväznosť VOP ako aj iné OP (napr. aj cenníky poplatkov) pre

daný právny vzťah teda nevyplýva zo samotného odkazu na VOP resp. OP v texte zmluvy. Oblát teda
musí byť oboznámený s obsahom týchto VOP resp. OP alebo ich zmenou, v opačnom prípade nie sú
tieto obchodné podmienky záväzné pre daný právny vzťah. Predpokladanú znalosť týchto podmienok
bude musieť preukázať strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že žalovaný nemá právo uplatňovať voči svojim klientom obchodné podmienky obsiahnuté v

jeho cenníkoch a rovnako tak aj ich zmeny, ak žalovaný s obsahom týchto cenníkov svojich klientov
preukázateľne neoboznámil. Za takéto oboznámenie však nie je možné považovať domnienku umelo
vytvorenú žalovaným v zmysle bodu 11.13. VOP DP.
VOP DP odporcu v bode 11.13 a bode 5.2.2. predstavujú neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, aktieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Podľa § 53 (4) písm. i) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi

jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
Podľa § 53 ods. 13 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného
predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu
alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ

alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti
spotrebiteľavypovedaťspotrebiteľskúzmluvupísomneinformovaťspotrebiteľaaakspotrebiteľmáprávo
bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Žalovaný si vymienil možnosť jednostrannej zmeny zmluvy/VOP z troch dôvodov:
a) zmena obchodnej politiky odporcu, t.j. ide o zmenu, ktorá nezávisí od objektívnych kritérií. Žalovaný
predsa môže meniť svoju obchodnú politiku podľa vlastného uváženia. Tento dôvod zmeny nemožno

označiť za obzvlášť závažný dôvod pripúšťajúci možnosť jednostrannej zmeny,
b) zmien všeobecne záväzných právnych predpisov. V tomto prípade síce ide o zmenu závislú od
objektívnych kritérií avšak spotrebiteľ nemá jasnú a zrozumiteľnú informáciu o mechanizme dopadu
na konečnú zmenu výšky nákladov, ktorými ho môže žalovaný jednostranne zaťažiť. Môže sa jednať
o prípady, kedy odporca bude prenášať nové zákonom stanovené povinnosti (náklady/odvody) pre

žalovaného na účet klienta s cieľom minimalizovať svoju stratu,
c)zmena situácii na finančnom trhu - podobne ako b)
resp. vo vzťahu k možnosti jednostrannej zmeny cenníka žalovaného neuviedol takéto dôvody vôbec
žiadne.
Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve; je logickým vyústením výkladu tohto ustanovenia, že dôvod musí byť vyjadrený
dostatočneurčito,abyhobolomožnévdanomprípadekonkretizovaťnazákladeobjektívnestanovených
kritérií. Musí ísť teda o dôvod objektívne poznateľný a nie o akúkoľvek všeobecnú formuláciu, resp.
uvedenie len akéhosi „pseudo dôvodu" síce uvedeného v zmluve, avšak tento je nejasný, pripúšťa rôzny

výklad, umožňuje uplatniť dodávateľovi svojvôľu a tým výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa. Je zrejmé,
že takouto formuláciou bodu 11.13 VOP DP sa iba obchádza predmetné ust. § 53 ods. 4 písm. i), pričom
v prípade bodu 5.2.2. VOP DP ide nepochybne o naplnenie skutkovej podstaty neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. i).
Spotrebitelia teda v dôsledku (v prípade bodu 11.13. VOP DP)

• neobjektívnych a/alebo všeobecných dôvodov na zmenu zmluvy/VOP
Dôvody na zmenu zmluvy „zmena situácie na finančnom trhu" a „zmena všeobecne záväzných právnych
predpisov" je možné označiť za obchádzanie zákona. Pod uvedené pojmy je možne subsumovať de
facto aj nepatrnú zmenu zákona alebo stavu na finančnom trhu (napr. zmena zákona o štátnej službe
alebo pokles ceny kávy by v takomto ponímaní mohlo byť dôvodom na zmenu zmluvy/VOP aj keď je

zrejmé, že uvedené zmeny nemajú vplyv na poskytovanie služby bežného účtu)
• bez vysvetlenia spôsobu/mechanizmu transformácie odporcom vymedzených dôvodov na pristúpenie
k jednostrannej zmene zmluvy/VOP do nákladov spotrebiteľa,
a v prípade bodu 5.2.2. VOP DP v dôsledku
• absencie uvedenia akýchkoľvek dôvodov, z ktorých žalovaný môže jednostranne meniť poplatky

resp. cenník,
nemôžu predpokladať zmenu výšky ich nákladov (periodicitu či rozsah navýšenia) a kvalifikovane prijať
rozhodnutie o výhodnosti konkrétneho produktu oproti iným.
Ustanovenia bodu 11.13 a bodu 5.2.2. VOP DP žalovaného umožňujú žalovanému jednostranne meniť
zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve pričom napĺňajú znaky skutkovej podstaty

neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.4 písm. i) Občianskeho zákonníka a to najmä, nie však
výlučne tým, že:
a) Umožňujú žalovanému jednostranne bez závažného dôvodu dohodnutého v zmluve meniť výšku
poplatkov
b)Umožňujú žalovanému jednostranne meniť výšku poplatkov z dôvodov označených všeobecnými a

priemernému spotrebiteľovi nič nehovoriacimi pojmami (bod 11.13. VOP DP) či dokonca bez uvedenia
akýchkoľvek dôvodov (bod 5.2.2. VOP DP).
Takéto zmluvné podmienky sú výrazne nevyvážené a zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom umožňujú žalovanémumeniť VOP resp. výšku poplatkov vzťahujúcich sa na dotknuté spotrebiteľské zmluvné vzťahy absolútne
svojvoľne a nekontrolovateľne z pozície slabšej zmluvnej strany, t.j. spotrebiteľa. Vo svetle vyššie
uvedeného máme za to, že okrem § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, ustanovenia bodu

11.13 a bodu 5.2.2. VOP DP predstavujú neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve aj podľa tzv.
generálnej klauzuly obsiahnutej vo vyššie citovanom ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ vidí nekalosútažny charakter konania žalovaného v tom, že podľa § 41 OBZ, fyzické i
právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len
"súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho

prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné
pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Podľa ust. § 42 ods. 1OBZ, zneužitím
účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené
obmedzovanie hospodárskej súťaže.
Podľa ust. § 44 ods. 1OBZ, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž

sa zakazuje.
Podľa ust. § 4 ods. 8 ZOS, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 53 OBZ sa osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené,
môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie

bezdôvodného obohatenia.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OBZ právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný
stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy
súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
Podľa ust. § 55 ods. 2 OBZ súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo

uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu
a spôsob uverejnenia.
Navrhovateľ má za to, že konanie odporcu opísané v tejto žaloby je celkom nepochybne konaním v
hospodárskej súťaži, keďže predmetná úprava obchodných podmienok sa priamo dotýka vykonávania
predmetu činnosti žalovaného podľa výpisu z obchodného registra ide (najmä poskytovanie rôznych

finančnýchproduktovaslužieb).Vyššieopísanoupraktikoujednostrannéhonavyšovaniacenypoplatkov
sa odporca na finančnom trhu celkom zjavne usiluje dosiahnuť hospodársky prospech, ktorý je cieľový
efekt súťažnej činnosti, čím sa rozumie najmä zisk.
Navrhovateľ má za to, že boli naplnené znaky generálnej klauzuly § 44 ods. 1OBZ konaním odporcu
tým, že zvyšuje svoje príjmy netransparentným spôsobom, konajúc v rozpore so zákonom, v rozpore s

dobrými mravmi a na základe absolútne neplatných ustanovení VOP DP, ktoré predstavujú neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľských zmluvách a za použitia nekalých obchodných praktík v zmysle ZOS.
V zmysle vyššie uvedených skutočností niet pochýb o tom, že toto konanie je nepochybne konaním
v rámci hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore s mravnými názormi, obyčajmi, zvyklosťami, ktoré
zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu a

preto ide evidentne o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže (podobne rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 13.10.2008, sp. zn. 3 Obo 141/2007), ktoré navyše spôsobilo, resp. je spôsobilé zapríčiniť
vznik ujmy na strane spotrebiteľov ako aj ostatných súťažiteľov. S ohľadom na vyššie uvedené máme
za to, že žalovaný predmetným konaním kumulatívne naplnil znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže
v zmysle ust. § 44 ods. 1 OBZ.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v dôsledku predmetného konania
žalovaného, ktoré je jednak nekalou súťažou podľa ustanovení § 44 a nasl. OBZ a jednak konaním v
rozpore so zákonom poškodzujúcim kolektívne záujmy spotrebiteľov, nielenže vznikla ujma na strane
ako spotrebiteľov tak ostatných súťažiteľov (vid' napr. čl. V. bod 2 písm. c) tohto podania) ale zároveň
hrozí:

a)Vznik ďalšej ujmy resp. rozširovanie už vzniknutej ujmy a to na strane klientov žalovaného, voči
ktorým uplatňuje jednostranne zmenené poplatky, kedy klienti objektívne nemôžu predvídať (v dôsledku
netransparentných a neprijateľných ustanovení vo VOP DP) kedy, v akom rozsahu a z akého
konkrétneho dôvodu žalovaný opätovne bude svojvoľne jednostranne zvyšovať predmetné poplatky. Vtakomto konaní mu zatiaľ totiž nič nebráni a ako už bolo uvedené, v minulosti už k uplatneniu predmetnej
nekalej praktiky pristúpil.
b)Hrozí, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. S ohľadom na skúsenosti a podmienky v praxi

možno dôvodne predpokladať, že súdne konanie o tomto návrhu bude trvať dlhšie obdobie (možno i
niekoľko rokov). Kým dôjde k meritórnemu rozhodnutiu súdu o návrhu žalobcu vo veci samej, môžu sa
podstatne zmeniť okolnosti prípadu a to až tak, že meritórne súde rozhodnutie nebude viac objektívne
možné vykonať. Žalovaný napríklad
môže medzitým zmeniť štruktúru a formu poskytovaných finančných produktov a služieb, ba dokonca

žalovaný môže i zaniknúť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto namieste dôvodná obava, že v prípade neposkytnutia
predbežnej súdnej ochrany bezprostredne hrozí jednak vznik resp. rozširovanie ujmy na strane
spotrebiteľovalezároveňdôvodnehrozí,ževýkonmeritórnehosúdnehorozhodnutiabudeznemožnený.
Tieto závery sú navyše umocnené dôvodným podozrením o uplatňovaní praktík spočívajúcich vo viazaní
finančných produktov zo strany žalovaného (viď čl. V tohto podania).

V kontexte uvedeného navrhovateľ považuje skutkový stav odôvodňujúci nariadenie predbežného
opatrenia za prinajmenšom osvedčený. Súdna prax zaujala stanovisko, podľa ktorého možno podať
návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veciach nekalej súťaže aj v prípadoch, keď petit žaloby je
totožný s návrhom uvedeným v predbežnom opatrení.

Pri vydávaní predbežných opatrení po začatí konania sa ďalej popri tomto citovanom ustanovení súd
riadi ustanoveniami §§ 74 - 78 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len
„ O.s.p.“).

Ako sa uvádza v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. 10 2005, sp.zn. 2 M Cdo 5/ 2005:

„ Predbežné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených, či porušených práv
účastníkov, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo
veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci.“

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. „ Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.“

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. „Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,
ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený.”

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 prvá veta O.s.p. „ Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh“

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p. „ Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez

výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.“

Podľaustanovenia§76ods.1písm.e/O.s.p.predbežnýmopatrenímmôžesúduložiťúčastníkovinajmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä,
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Primerane sa aplikuje aj ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. “ Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase

jeho vyhlásenia.”

Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že návrhu nie je
možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov účastníkov (i keď dočasnej)
alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu
oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov
obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočnostíuvádzaných navrhovateľom v návrhu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom prípustnosti a dôvodnosti
nariadenia predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu a preukázanie
skutočnosti, že je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorej potrebnosť a

naliehavosť musí osvedčiť a preukázať navrhovateľ.

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení sa nevykonáva dokazovanie, ale je povinnosťou navrhovateľa
osvedčiť právo, ochrany ktorého sa prostredníctvom predbežného opatrenia domáha, uviesť podmienky
dôvodnostinároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochranaaodôvodniťnebezpečenstvohroziacej

ujmy. V texte žaloby síce navrhovateľ uviedol, že k ujme na strane klientov došlo, avšak bez ďalšieho
osvedčenia tohto faktu len konštatovaním....“toto konanie nielen že je spôsobilé, ale už aj privodilo ujmu
spotrebiteľovi“

Súd konštatuje, že nie je preukázané ohrozenie práva navrhovatelˇa, ktoré by malo bytˇ predbežným
opatrením chránené. Obava z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je objektívnym stavom, ktorý

oprávnenú osobu - navrhovateľa núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom takejto
obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie súd skúma u budúceho povinného - odporcu, pričom navrhovateľ
musí osvedčiť, že odporca koná tak, či už právne alebo fakticky, že v konečnom dôsledku môže
dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu budúceho rozhodnutia vo veci samej.
Dôvodnosť obavy zo zmarenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia pritom musí vychádzať zo

skutočností, z ktorých možno vyvodiť odôvodnený záver, že takto sa marí, sťažuje alebo znemožňuje
budúca exekúcia. „ Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ z okolností, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou najmä naliehavosťou jej riešenia“ ako uvádza uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 05.08.2010, sp. Zn 3 Cdo/ 149/2010. Súd má za to, že ani táto skutočnosť nebola navrhovateľom

osvedčená.

Súd sa tiež zaoberal aj otázkou, cˇi v prípade nariadenia predbežného opatrenia, tak ako to navrhuje
navrhovatelˇ, by nedošlo k nevyváženému zásahu do práv úcˇastníkov. Zásah do práv a právneho
postavenia dotknutého účastníka nesmie byť neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Respektíve ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže
dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. V
tomto súd dospel k záveru, že predbežné opatrenie tak ako je navrhnuté navrhovateľom by neprimerane
zasahovalo do práv odporcu, ktorým je banka ako subjekt osobitne regulovaný právnymi predpismi a
teda dozorovaný orgánom dozoru, čo súd uvádza v kontexte vyjadrenej obavy, že kedykoľvek odporca

môže ukončiť svoju činnosť. Súd upozorňuje aj na skutočnosť, že predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi resp. klientami a odporcom má záväzkový charakter a je teda v dispozícii týchto osôb byť
viazaní v záväzkovom vzťahu.

Ak navrhované predbežné opatrenie sleduje zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia v uznesení

NS SR z 22.júla 1997, sp.zn. 5 Obo 144/97 je stanovené, že: „ V predbežnom opatrení, ktoré sleduje
zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia musí navrhovateľ osvedčiť okrem existencie nároku aj to, že
bez predbežného opatrenia by bol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia
výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne“. Teda okrem existencie nároku musí navrhovateľ v
zmysle osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený.

Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol
byť zmarený. Súd sa ustálil v názore, že predmetný návrh sleduje zabezpečenie budúceho výkonu
súdneho rozhodnutia. V tomto smere skúmal, či navrhované predbežné opatrenie je primerané právu,
ktorého budúci výkon by bol ohrozený. Súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, ktoré
opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohlo byť zmarený s ohľadom na petit žaloby.

Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku,
pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o
prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Ako je uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR z
8. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo 65/2010. “ Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich

nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne
dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1
O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného
opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa vkonaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia
dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený “Nariadenie predbežného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

predbežnej úpravy. Súd nemôže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa bez
toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Po preskúmaní navrhovateľom predložených podkladov, súd dospel k záveru, že navrhovateľ podaným
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného

opatrenia neosvedčil. K návrhu neboli pripojené žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by základné
predpoklady nariadenia predbežného opatrenia preukazovali. V konaní neosvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä účel predbežného opatrenia a potrebu ochrany porušeného
práva alebo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia ako predpoklady na jeho vydanie. Žiadnym
relevantným spôsobom neosvedčil, že by konaním odporcu bol vykonaný taký faktický alebo právny
úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa resp. klientov, a

rovnako súdu nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu dočasnej
úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu najmä s poukazom na to, že súd pri nariaďovaní predbežného
opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení resp. domnienky navrhovateľa, rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu v zmysle vyššie uvedených ustanovení právnych
predpisov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu v konaní. Keďže

navrhovateľ nebol úspešný a odporcovi trovy spojené s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
nevznikli, súd náhradu trov predbežného opatrenia odporcovi nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí
byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy
účastníka podávajúceho odvolanie.