Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314202308
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314202308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky X.. Q.
H., nar. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXX/X, Č.O. B. H., právne zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, Palárikova č.
1449, Čadca, proti odporcovi X.. K. H., nar. XX.X.XXXX, P. Č.. XXX/XX, Č., o určenie príspevku na
zabezpečenie výživu tehotnej ženy, príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
príspevku na zabezpečenie výživy dieťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke titulom výživného počnúc dňom 2.7.2013 sumou
150,- Eur vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred v období dvoch rokov počas trvania materskej
dovolenky navrhovateľky.
Zameškané výživné za obdobie od 2.7.2013 do 24.4.2014 v sume 1.500,- Eur j e p o v i
n n ý odporca splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- Eur
počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody
splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

Odporca j e p o v i n n ý hradiť navrhovateľke ako príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom sumu 300,- Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý hradiť navrhovateľke trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume
736,14 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Anny
Mozolíkovej, advokátky so sídlom Advokátskej kancelárie Palárikova č. 1449, Čadca, na účet vedený
vo VÚB, a. s., pobočka Čadca, číslo účtu: IBAN: SK 79 0200 0000 0003 7724 1322, BIC: SUBASKBX,

variabilný symbol: 202014.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným dňa 11.3.2014 žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať
navrhovateľke na výživnom mesačne sumou 200,- Eur na zabezpečenie jej výživy počas dvoch rokov
odo dňa 2.7.2013 po dobu trvania materskej dovolenky. Zároveň žiadala, aby jej odporca nahradil
trovy predstavujúce zvýšené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 300,- Eur a zaviazal
zároveň hradiť trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala tým, že v máji 2013 ukončila vysokoškolské vzdelanie druhého

stupňa na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a bol jej udelený akademický titul Ing.
Dňa 21.5.2013 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v
nezamestnanosti a začala si hľadať zamestnanie, avšak bezúspešne. Za krátky čas zistila, že z
krátkodobých intímnych stykov, ktoré udržiavala s odporcom, otehotnela a v čase podania návrhu dňa
11.3.2014 bola v 8. mesiaci tehotenstva. Známosť s odporcom opisovala ako krátkodobú s tým, že v
auguste 2013 oznámila odporcovi, že s ním očakáva narodenie dieťaťa a po reakcii odporcu, aby išla

na interrupciu, že nahradí všetky náklady spojené s interrupciou, navrhovateľka takýto postup radikálne
odmietla, rozhodla sa dieťa si ponechať a následne jej potom oznámil odporca, že má vážny vzťah
s inou ženou, s ktorou býva v D., kde pracuje. Počas tehotenstva navrhovateľka s odporcom nebolav žiadnom kontakte a keď mu opätovne oznámila, že interrupciu nemieni akceptovať, tak odvtedy sa
prestal o navrhovateľku zaujímať. Počas konania vo veci samej navrhovateľka porodila a v čase konania
pojednávania dňa 24.4.2014, na ktorý termín pojednávania bola riadne predvolaná, jej neprítomnosť

ospravedlnila právna zástupkyňa z dôvodu, že v čase konania pojednávania je iba niekoľko dní po
pôrode a necíti sa zdravotne spôsobilá vystupovať pred súdom ako účastníčka konania s tým, že
súhlasila s konaním v jej neprítomnosti.
Odporcavosvojomvyjadrenívovecisamejuvádzal,žeideovýživné,ktoréžiadanavrhovateľkapo200,-
Eur mesačne, žiada aby bolo prihliadnuté na jeho špecifikáciu vyjadrenia písomne, ktorú po doručení

návrhu súdu zaslal, v ktorom písomnom vyjadrení odporca k návrhu navrhovateľky uvádzal, že podľa
jeho názoru jednoznačne navrhovateľka i v čase po ukončení vysokoškolského štúdia pred samotným
kontaktomsnímsinebolaschopnánájsťzamestnanieanemalažiadenpríjem,takzuvedenýchdôvodov
je vlastne jeho zodpovednosť za plnenie vyživovacej povinnosti bezdôvodná.
K ďalším častiam návrhu uvádzal, že samotná navrhovateľka reagovala na jeho informáciu v tom
smere, že nie je možné v ich kontaktoch naďalej pokračovať, pretože má priateľku, s ktorou v čase

udržiavania intímnych kontaktov s navrhovateľkou mali určité problémy, avšak sa s ňou zmieril a naďalej
vo svojom vzťahu pokračujú, na čo reagovala navrhovateľka tak, že nevie, čo má v tejto situácii robiť
a reagoval na tento postoj navrhovateľky, aby si dieťa nenechávala a išla na interrupciu, ktorý postup
považoval za danej situácie za najvhodnejšie riešenie. Navrhovateľka po gynekologickom vyšetrení
mala odporcu informovať o možnosti interrupcie a následne však nepodala odporcovi žiadnu informáciu,

teda nie je možné povedať, že by interrupciu bola radikálne zamietla. V ďalších častiach písomného
vyjadreniaodporcapodrobnezaujímalstanoviskokotázkevyživovacejpovinnosti,ktorázjehostranynie
je dôvodná, pretože navrhovateľka už v čase po ukončení vysokoškolského štúdia nemala žiadnu prácu
a žiadne vhodné zamestnanie si ani nebola schopná nájsť, teda otázka tehotenstva a jeho vyživovacej
povinnosti je z tohto pohľadu účelová. K ďalším častiam návrhu, v ktorom žiadala určiť výživné,

náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako aj ďalšie náklady týkajúce sa výbavičky, podrobne
odporca vo vyjadrení špecifikoval, keď namietal, že navrhovateľka nepredložila žiadne doklady, z ktorých
by bolo možné vyčísliť požadované náklady týkajúce sa potrieb spojených s pôrodom a výbavičkou
dieťaťa, keď vychádzal z pokladničných dokladov, ktoré predložila k návrhu navrhovateľka a tieto
doklady podrobne odporca matematicky prepočítaval a argumentoval tým, že z predložených dokladov

suma opodstatnených výdavkov na výbavičku predstavuje celkom 444,64 Eur. K otázke osobných a
majetkových pomerov samotného odporcu argumentoval tým, že pracuje ako finančný analytik, jeho
priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 876,54 Eur, špecifikoval
svoje výdavky tak, že 360,- Eur uhrádza nájomné za 1-izbový byt v Bratislave, 100,- Eur príspevok
na domácnosť svojim rodičom, ku ktorým pravidelne týždenne z Bratislavy do Čadce cestuje, 86,- Eur

cestovné na trase Čadca - Bratislava - Čadca, 28,- Eur cestovné do práce a späť v Bratislave, 32,- Eur
výdavky na mobilný telefón a 270,54 Eur na jeho stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie
výdavky. Svoje výdavky dokumentoval potvrdením zamestnávateľa o výške príjmu, ďalej dokladmi,
ktorými preukazoval dopravu v Bratislave, teda v mieste svojho pracoviska, nájomnú zmluvu, z ktorej
vyplýva výška mesačného nájmu odporcu a ďalšie výdavky, ktoré preukazoval výpisom z účtu.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádzala, že pokiaľ ide o sumu
jednorazového príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, treba vychádzať
z toho, že počas tehotenstva práve tým, že navrhovateľka zvýšila svoju hmotnosť a objem z dôvodu
tehotenstva, menila sa jej postava a potrebovala počas celého obdobia iné oblečenie ako pred
tehotenstvo, spodné prádlo, obuv, ďalej bolo potrebné do pôrodnice so sebou priniesť celé vybavenie,

nočnúkošeľu,župan,prezuvky,svojuvlastnúplachtu,rôznehygienicképotrebyapotrebyužajpredieťa,
ktoré sa malo narodiť, napríklad potreby spojené s kojením a ďalšie potreby, počas tehotenstva bolo
potrebné ošetrenie chrupu, rôzne vyšetrenia ultrazvukom a ďalšie vyšetrenia súvisiace s tehotenstvom.
Teda pokiaľ požadovala jednorazovú sumu, je pravdou, že nepredstavovala táto suma 600,- Eur, pretože
práve z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a nezáujmu odporcu si nemohla dovoliť úplne všetky

vyšetrenia, ktoré skutočne potrebovala. Pokiaľ predložila do súdneho spisu ako dôkaz určité doklady
týkajúce sa výdavkov, nemožno tieto považovať jednoznačne za všetky doklady týkajúce sa jej nákladov,
pretože navrhovateľka ako právny laik počas tehotenstva nemala špeciálne vedomosti o svojich právach
a až vo vyššom štádiu tehotenstva tesne pred pôrodom, keď chcela riešiť svoju situáciu, sa po porade
v Centre právnej pomoci dozvedela o možnosti, ako v záujme zabezpečenia svojej výživy a nákladov,

ktoré sú spojené s tehotenstvom a pôrodom, má postupovať, preto dovtedy si neodkladala všetky
potrebnédokladynapreukázanieabsolútnevšetkýchnákladovspojenýchsjejtehotenstvomapôrodom.
Na pojednávaní právna zástupkyňa predložila ďalšie dôkazy, doklady týkajúce sa výdavkov spojených
s potrebami nielen osobnými ale potrebami dieťaťa po pôrode s tým, že matka potrebuje kojenecképodprsenky, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 15,- do 20,- Eur, samozrejme potrebuje viac kusov z
hygienických dôvodov a ďalšie položky, ktoré preukázala ďalšími dokladmi.
Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na tú skutočnosť, že odporca medzi inými výdavkami,

ktorými odôvodňoval svoju príjmovú a výdavkovú situáciu, predložil doklad týkajúci sa výdavkov na
mobilný telefón a poukázala porovnaním na príjem navrhovateľky, ktorá má priznané dávky v hmotnej
núdzi vo výške 76,- Eur mesačne a na druhej strane výdavok odporcu na mobilný telefón 32,- Eur
mesačne, čo v podstate je polovica reálneho skutočného príjmu navrhovateľky, ktorý má na celé svoje
živobytie, teda je nelogické, prečo keď odporca má byť v Bratislave, za ktorý platí nájomné 360,- Eur

mesačne, každý týždeň cestuje z Bratislavy do Čadce k svojim rodičom a týmto prispieva počas obdobia,
kedy sa zdržiava u nich, 100,- Eur mesačne, čo v porovnaní s navrhovateľkou je nelogické a ťažko
odôvodniteľné.
Podľa §-u 74 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. z., otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je
vydatá,jepovinnýnajdlhšiepodobudvochrokov,najneskôrododňapôrodu,prispievaťmatkeprimerane
na úhradu výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa §-u 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo
je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods. 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.
Podľa §-u 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s

tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
V ďalšej časti platia zásady podľa ustanovení Zákona o rodine, najmä §-u 75 a 76 Zákona o rodine,
keď podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniavýsluchomodporcuakoúčastníkakonania,listinnýmidôkazmi
predloženými navrhovateľkou, mal preukázané, že v dobe kritickej pre splodenie maloletého dieťaťa,
ktoré sa v priebehu konania narodilo, odporca mal intímne kontakty a súložil s matkou dieťaťa, v tomto
konaní navrhovateľkou. Odporca ani v zásade nepopieral pravdepodobnosť svojho otcovstva, skôr sa
zameral na tvrdenie, že matka maloletého dieťaťa, ktoré sa v čase podania návrhu malo narodiť a

v priebehu konania sa skutočne aj narodilo, bola pred otehotnením nezamestnaná a preto nemožno
považovať jej nárok na určenie výživného voči jeho osobe za dôvodný.
Súd pri hodnotení odkázanosti navrhovateľky vychádzal z citovaného zákonného ustanovenia, podľa
ktorého má matka dieťaťa, ktoré sa má narodiť, nárok na výživné počas celého obdobia tehotenstva
a materskej dovolenky, keď úprava nároku na výživné na rozdiel od manželského výživného spočíva

v odkázanosti matky dieťaťa, ktoré sa má narodiť, na výživu pravdepodobného otca. Samotná tá
skutočnosť, že v čase pred otehotnením navrhovateľka nebola zamestnaná, neznamená, že tento nárok
uvedená skutočnosť ovplyvňuje natoľko, že odporca nie je povinný prispievať na výživu navrhovateľky.
Je nesporné, že navrhovateľka je vysokoškolsky vzdelaná osoba a samotná tá skutočnosť, že pred
otehotnením bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, neznamená, že v prípade, ak by

neotehotnela, aby aj naďalej bola nezamestnaná a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. S
veľkou pravdepodobnosťou by mala možnosť hľadať si zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu
a jej potrebám na výživu, avšak práve tá skutočnosť, že otehotnela, zásadným spôsobom ovplyvnila
možnosť nájsť si primerané zamestnanie, pretože zamestnávatelia, ktorí sú si vedomí krátkodobého
trvania pracovno-právneho vzťahu a následkov vyplývajúcich zo zákona, budúce matky pri širokej škále

výberu záujemcov o prácu neuprednostňujú. Materstvo a predtým tehotenstvo zásadným spôsobom
zasiahlo do možností navrhovateľky zamestnať sa a nájsť si primerané zamestnanie.
Z hľadiska schopností a možností odporcu ako otca, ktorý svoje otcovstvo v zásade nepopiera, súd
hodnotil porovnaním úrovne navrhovateľky, ktorá v čase pred pôrodom poberala dávky v hmotnej núdzi
vo výške 76,- Eur mesačne. Oproti tomu odporca má priemerný mesačný príjem, ktorý sa pohybuje

podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo výške okolo 800,- Eur. Argumentácia odporcu, že má výdavky
na nájomné v mieste svojho pracoviska a že týždenne dochádza z Bratislavy do Čadce, kde má svojich
rodičov, ktorým prispieva 100,- Eur mesačne na náklady spojené s jeho pravidelnými návštevami,
stravovaním a podobne a ďalšie náklady na cestovné z Bratislavy do Čadce a späť, sú náklady, ktoréodporcovinemôžubyťzohľadnené,pretožejepravdouargumentáciaprávnejzástupkynenavrhovateľky,
že tieto výdavky v rozsahu, ako ich špecifikuje odporca, nemusí vynakladať, pretože dospelá osoba
so samostatným bývaním v mieste pracoviska nie je odkázaná na to, aby pravidelne štyri krát do

mesiaca cestovala k svojim rodičom a prispievala im na náklady, ktoré má v čase týchto návštev. Sú
to výdavky, ktoré sú nadštandardné a ktoré nemusí odporca vynakladať. Výdavky, ktoré preukazoval
na nájomnú zmluvu a platby za cestovanie v mieste svojho pracoviska, ako aj náklady na telefón,
možno akceptovať, pretože ide o štandardné výdavky, ktoré ako osoba zamestnaná v D. samozrejme
musí vynakladať na bývanie a cestovanie. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia Zákona o

rodine, § 74 a nasl. Zákona o rodine, však vyživovacia povinnosť odporcu vyplýva priamo zo zákona
a argumentácia, že navrhovateľka nepreukázala ďalšie náklady týkajúce sa nákladov na stravovanie,
zdravotné ošetrenie, oblečenie, ktoré počas tehotenstva musela častejšie meniť vzhľadom na zmeny
v jej fyzickom vzhľade počas tehotenstva, hygienické potreby a ďalšie náklady, samozrejme nemožno
zredukovať iba na tie náklady, ktoré preukázala pri podaní návrhu potvrdeniami o ich nákupe, pretože je
zjavné z uvedených dokladov, že nemôže ísť o doklady za celé obdobie jej tehotenstva a argumentácia

právnej zástupkyne, že navrhovateľka od začiatku tehotenstva ako osoba laická nepoznala svoje práva,
vyznieva pravdepodobne, že až po primeranom poučení a informáciách získaných pri porade v Centre
právnejpomoci,sizačalatietodokladyzhromažďovaťaodkladaťatedaspochybňovanievýškynákladov
zo strany odporcu je neadekvátne a bezdôvodné.
Súd pri určovaní výšky výživného, ktoré požadovala navrhovateľka ako matka dieťaťa, ktoré sa v

čase rozhodovania súdu už narodilo a existovalo, súd považoval vzhľadom na príjem odporcu aj s
prihliadnutím na zvýšené náklady vzhľadom na život vo väčšom meste - v Bratislave, na základe
ustanovení Zákona o rodine o schopnostiach a možnostiach povinného a odôvodnených potrebách
oprávnenej za primerané čo do výživného počnúc dňom 2.7.2013, ktorým dňom navrhovateľka bola
tehotná, až do dovŕšenia zákonného dvojročného obdobia počas trvania materskej dovolenky, pretože

s prihliadnutím na náklady, ktoré nemusí odporca pravidelne vynakladať, cestovanie k svojim rodičom
každý týždeň a úhrada cestovného z Bratislavy do Čadce, predstavuje sumu, ktorá zodpovedá výške
výživného, ktorú súd určil prispievať odporcovi navrhovateľke. Vzhľadom na obdobie, od ktorého vznikol
nárok navrhovateľke do rozhodnutia súdu od 2.7.2013 do 24.4.2014 po 150,- Eur mesačne,
zameškanévýživnézauvedenéobdobiepredstavujesumu1.500,-Eur,ktorúsumusúdpovolilodporcovi

splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len
jedna splátka, vo výške 10,- Eur.
Pokiaľ ide o ďalšiu časť rozhodnutia súdu, príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom v sume 300,- Eur, súd považoval uvedenú sumu za primeranú vzhľadom na všetky

potreby, ktoré navrhovateľka ako budúca matka potrebovala vynaložiť na vyšetrenia v zdravotníckych
zariadeniach počas tehotenstva, preventívne prehliadky, zvýšené náklady týkajúce sa rôznych
hygienických potrieb, potrieb na oblečenie, do nemocnice a ďalších potrieb týkajúcich sa nákladov počas
pôrodu a po narodení dieťaťa, kojeneckých potrieb a individuálne potrebných pre matku, súd túto sumu
považoval za primeranú vzhľadom na tú skutočnosť, že rozhodne náklady, ktoré matka vynaložila pri

príprave pôrodu, počas tehotenstva a bezprostredne počas pobytu v nemocnici, dosahujú sumu 600,-
Eur a primeraný podiel odporcu ako pravdepodobného otca dieťaťa vo výške 300,- Eur, ktorú sumu súd
zaviazal odporcu navrhovateľke zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Osobitným rozhodnutím súd rozhodol predbežným opatrením o výživnom na maloleté dieťa, ktoré ešte
v čase rozhodovania súdu nebolo presne identifikované menom a dátumom narodenia a súd rozhodol

osobitne o tejto časti nároku navrhovateľky.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná. Vzhľadom na postoj a správanie sa odporcu aj počas konania,
kedy úplne negativisticky pristupoval k svojim povinnostiam na jednej strane a nárokom navrhovateľky
na druhej strane, súd prihliadal na to, že na základe rozhodnutia, ktoré bolo vydané Centrom právnej
pomoci, kancelária Žilina zo dňa 25.2.2014 pod značkou SP2696/2014-KaZa, bol navrhovateľke

priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v zmysle §-u 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Zb. z. v
úplnom znení ako osobe v materiálnej núdzi a bola určená právna zástupkyňa navrhovateľke JUDr.
Anna Mozolíková, ktorá podľa §-u 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Zb. z. sa vzťahuje toto ustanovenie právnej
pomocivoveciachrodinno-právnychaďalšíchstým,ževzhľadomnasociálnepostavenienavrhovateľky
a skutkový stav považovalo Centrum právnej pomoci za potrebné určiť na efektívnu ochranu záujmov

žiadateľky advokáta na zastupovanie v konaní o určenie príspevku na zabezpečenie výživy tehotnej
žene, príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a príspevku na zabezpečenie
výživy dieťa po dobu, počas ktorej by navrhovateľke patrila materská dovolenka podľa osobitného
predpisu. Právna zástupkyňa v konaní vyčíslila náklady spojené so zastupovaním navrhovateľky vzmysle Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. z. podľa §-u 10 ods. 1 a ods.
3 citovaného zákona, keď základom pre vyčíslenie odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal
z výživného 50,- Eur x 12 x 5 + výživné matky 150,- Eur x 12 x 2 + 300,- Eur jednorazový príspevok,

spolu 6.900,- Eur. Výživné dieťaťa 50,- Eur je určené predbežným opatrením v osobitnom uznesení.
Odmena z hodnoty predmetu sporu 6.900,- Eur predstavuje 237,34 Eur a právna zástupkyňa vo veci
vykonala tri úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie a podanie návrhu na súd
a zastúpenie na pojednávaní pred procesným súdom 24.4.2014. Ku každému úkonu prináleží režijný
paušál po 8,04 Eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 736,14 Eur, ktorú sumu súd

zaviazal odporcu uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Anny Mozolíkovej, vedený
vo VÚB, a. s., pobočka Čadca, číslo účtu: IBAN: SK 79 0200 0000 0003 7724 1322, BIC: SUBASKBX,
variabilný symbol: 202014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniťlendôvodmi uvedenýmiv§205ods.2OSP.Rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,

len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).