Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912209453
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912209453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matky: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, M. a otca: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. u W. XX/E, Česká republika, v konaní o návrhu

matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k.
2P/135/2012-31 zo dňa 9. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na mal. Q. R.,
nar. XX.XX.XXXX v sume 3 000 Kč mesačne s účinnosťou od 04.12.2012 vždy do 20. dňa príslušného
mesiaca vopred na účet matky vedený v Q. a.s. pobočka W., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 04.12.2012 do 09.01.2013 v sume 632,20 Kč p o

v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 200 Kč, počnúc
právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/130/2009-30 zo dňa 16.06.2009
v časti o určení vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. Q. R., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej „maloletý“), zvýšeným výživným vo výške 3 500 Kč. Zameškané výživné od podania
návrhu na zvýšenie výživného do vyhlásenia prvostupňového rozsudku v celkovej výške 1 083,88 Kč
povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným, a to vo výške
200 Kč mesačne do úplného zaplatenia nedoplatku, pod následkom straty výhody splátok. Konštatoval,

že týmto jeho rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 4P/130/2009-30
zo dňa 16.06.2009 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.
Okresnýsúdvychádzalzozistenia,žeotecjepovinnýnazákladesúdnehorozhodnutiazodňa16.6.2009
platiť výživné na maloletého vo výške 2.300,- Kč. Od tejto poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej
zmene pomerov na strane oprávneného maloletého, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti

otca. Maloletý bol v čase poslednej úpravy žiakom 4. ročníka základnej školy, aktuálne je žiakom
8. ročníka základnej školy, začal sa zaujímať o futbal, stolný tenis. Okrem toho od januára 2010 je
liečený na epilepsiu, chodí na kontroly, pričom za vyšetrenie platí matka 10 eur. Rodičia maloletého boliv čase predchádzajúceho rozhodnutia zamestnaní. Aktuálne je matka evidovaná ako nezamestnaná
a od 01.10.2012 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 135,34 eur. Otec mal v čase posledného
rozhodovania priemerný mesačný príjem 11 963 Kč, jeho súčasný príjem sa oproti tomuto v podstate

nezmenil.Otecmáďalšiuvyživovaciupovinnosťksynovi,naktoréhoplatínazákladerodičovskejdohody
výživné 2 000 Kč.
Napriek tomu, že otcov príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom nezmenil, prvostupňový súd
dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Poukázal na to, že otec neuviedol
žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili platiť vyššie výživné. Pokiaľ otec namietal, že má len základné

vzdelanie a v súvislosti s tým má obmedzené pracovné príležitosti, je na ňom, aby vyvinul zvýšené úsilie
a našiel si prípadne i ďalšiu prácu, aby mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Zameškané výživné
za obdobie 28 dní mesiaca december 2012 povolil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi
splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho zmeny
tak,abymubolauloženápovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhosumou2500Kčmesačne.Namietal,
že z jeho príjmu 12 000 Kč po úhrade vyživovacích povinností, nákladov za bývanie a cestovné do
zamestnania mu neostávajú skoro žiadne finančné prostriedky.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že otec sa o maloletého vôbec nestará, nezaujíma sa o jeho štúdium, zdravotný stav a okrem
výživného žiadnym iným spôsobom neprispieva na uhrádzanie jeho potrieb. Poukazovala na svoju
finančnú situáciu, ktorá je podstatne horšia ako otcova s tým, že dávka v hmotnej núdzi jej bola od
01.01.2013 znížená na sumu 92,38 eur.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Hmotno-právnoupodmienkouzmenysúdnehorozhodnutiaovýživnomjevzmysleust.§78ods.1veta1
Zákona o rodine zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o
výživnom.

Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci však dôsledne
neprihliadal na (všetky) ním zistené skutočnosti. Základným rozdielom v prístupe odvolacieho súdu (k
právnemu) posúdeniu veci, ktorý podmienil aj odlišné závery oproti okresnému súdu, je dôslednejšie
rešpektovanie uvedeného ustanovenia zákona o rodine. Podstatou rozhodnutia o zmene výšky
vyživovacej povinnosti je totiž posúdenie zmeny v skutkových okolnostiach (v pomeroch účastníkov) ku

ktorým došlo po predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.
Predchádzajúcim rozhodnutím o vyživovacej povinnosti otca k maloletému je rozsudok Okresného súdu
Ružomberok, č. k. 4P/130/2009-30 zo dňa 16.06.2009, ktorým jej výška bola určená sumou 2 300 Kč
mesačne. Posudzovaný návrh na zmenu - zvýšenie vyživovacej povinnosti bol podaný cca s 3,5 ročným
odstupom. Zmenou, ktorá je z hľadiska výdavkov mal. dieťaťa určite významnou je nástup do 2. stupňa

základnej školy, nejedná sa pritom len o priame zvýšené výdavky spojené so samotným štúdiom, ale aj
súvisiace výdavky; v súdenej veci maloletý bol v čase prvostupňového rozhodnutia žiakom 8. ročníka
základnej školy, zároveň má zvýšené výdavky aj v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom .

Na strane otca k zmene pomerov od posledného rozhodnutia v zásade nedošlo, jeho príjem zostal

nezmenený, má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorú si plní vo výške 2
000 Kč mesačne. Je pravdou, že k výraznej zmene pomerov v čase od posledného rozhodovania došlo
na strane matky, ktorá sa stala nezamestnanou a je poberateľkou dávky a príspevku pomoci v hmotnej
núdzi, s účinnosťou od 01.01.2013 v sume 92,38 eur. Zároveň však z rozhodnutia, ktoré na preukázanie
tejto skutočnosti predložila vyplýva, že uvedená dávka je rozdiel medzi zákonným nárokom 225,50 eur

od ktorého bol odpočítaný príjem rodiny v sume 133,12 eur, čo predstavuje 75% príjmu z dohody o
vykonávaní práce vo výške 41,12 eur a výživné na nezaopatrené dieťa vo výške 92 eur.
Vyššiepopísanýrozsahzmenypomerovakonastraneoprávnenéhomaloletého,takajnastranerodičov,
krajský súd vyhodnotil ako podmieňujúci zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, avšak v rozsahu 3 000Kč nie 3 500 Kč, ako rozhodol prvostupňový súd. Zvýšenie výživného o cca 1/3 z doteraz určenej
vyživovacej povinnosti považoval prihliadajúc na túto zmenu pomerov krajský súd za adekvátnu. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa, považoval odvolací súd za dôvodné čiastočne prihliadnuť aj na ďalšiu

vyživovaciu povinnosť otca voči mal. Z.. Na druhej strane však nemohol v celom rozsahu zohľadňovať
výšku otcom prezentovaných nákladov na bývanie a cestovné. Aj po úhrade týchto nákladov mu z jeho
príjmu zostáva nepochybne viac finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb než je tomu
na strane matky. Okrem toho je podľa názoru krajského súdu týmto kompenzovaná aj skutočnosť, že
otec si voči maloletému okrem platenia výživného iné rodičovské povinnosti neplní.

V dôsledku rozdielneho stanovenia výšky výživného odvolacím súdom bolo potrebné zmeniť napadnutý
rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom za obdobie od 04.12.2012 do 09.01.2013 (do vydania
napadnutého prvostupňového rozhodnutia). Otec mal platiť zvýšené výživné o 700 Kč (3 000 Kč - 2
300 Kč), alikvotná časť za 28 dní zameškaného výživného predstavuje výšku 632,24 Kč (700 Kč / 31
dní mesiaca december 2012 = 22,58 x 28 dní).

Nakoľko odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. o trovách
celého (prvého i druhostupňového) konania. Išlo o konanie, ktoré sa môže začať i bez návrhu (§ 81 ods.
1 O.s.p.), z toho titulu platí, že v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Zároveň vo výroku tohto rozsudku je výslovne konštatovaná jeho väzba na predošlé rozhodnutie o
výživnom a vyjadrenie zmeny prvotného rozhodnutia.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.