Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206570
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8513206570.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v spore žalobcov: 1. T.. B. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Č.. XXX, XXX XX I., 2. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Č.. XXX,
XXX XX I., zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho č. 3, 040 01 Košice
proti žalovaným: 1. U. K. A., Q..A.., A. A. Š.P. X, XXX XX K., T.: XX XXX XX6, 2. V. Y. R., A..P..U.., A. A.
M. XX, XXX XX E., T.: XX XXX XXX, 3. V. V. A.. A..P..U.., A. A. E. XX/XXXX, XXX XX E., T.: XX XXX XXX,
žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava,
o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará

Ľubovňa č. k. 2C/113/2013-459 zo dňa 18.02.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami
a žalovanými v 2. a 3. rade.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III.

III. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a žalovanými v 2. a 3. rade stranám náhradu trov

prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
- zastavil čiastočne konanie, a to v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 1. rade a v časti o určenie, že
zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o hypotekárnom úvere medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v
1. rade naďalej trvá
- v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
- zrušil predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Stará Ľubovňa uznesením 2C/113/2013 zo

dňa 20.01.2014
- rozhodol, že žalovaný v 1. rade mal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a
žalovaní v 2. a 3. rade majú proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva, zákazu dražby a určenia, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o
hypotekárnom úvere medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade naďalej trvá. Žalobcovia

žalobu zobrali späť v 1. a 3. žalobnom návrhu, teda v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy
a určenie trvania zmluvy o úvere. S čiastočným späťvzatím žaloby všetci žalovaní súhlasili, a preto
súd konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania ostal uplatnený nárok,
ktorým žalobcovia žiadali zakázať všetkým žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľnostíšpecifikovaných v žalobnom návrhu. Súd sa zaoberal dôvodmi, ktoré viedli odvolací súd k zrušeniu
predchádzajúceho rozsudku a uviedol, že čo sa týka platnosti postúpenia pohľadávky žalovaného v
1. rade na žalovaného v 2. rade táto otázka bola vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde

Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/74/2016 tak, že toto postúpenie je neplatné. Konajúci súd z tohto záveru
vychádza a uviedol, že vlastníkom pohľadávky teda nie je žalovaný v 2. rade, ale najďalej žalovaný v 1.
rade. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade nepristúpil k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, neuzatvoril
písomnú zmluvu s dražobníkom na vykonanie dobrovoľnej dražby a nie je teda nositeľom hmotného
práva. Neexistuje tvrdená povinnosť na jeho strane a z toho dôvodu nie je v spore pasívne legitimovaný.

Žalovanému v 1. rade nie je možné zakázať konanie, ku ktorému ani náznakom nepristúpil. Preto je
v tomto smere žaloba voči nemu nedôvodná. Rovnako je žaloba nedôvodná vo vzťahu k žalovaným
v 2. a 3. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie. Medzi žalovanými v 2. a 3. rade došlo k uzavretiu
zmluvy o vykonanie dražby, avšak týmto žalovaným v 2. a v 3. rade bolo neodkladným opatrením
zakázané s predmetom dražby nakladať, v dôsledku čoho bol dražobník žalovaný v 3. rade priamo
zo zákona povinný upustiť od dražby. Žalovaný v 2. rade vzhľadom na rozhodnutie 1C/74/2016 nie je

oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a aj z toho dôvodu musí dražobník upustiť od dražby. Keďže
súdu nebolo preukázané, aby navrhovateľ dražby žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 3. rade
zmluvu o vykonanie opakovanej dražby, žalovaný v 3. rade už nemôže pokračovať v dražbe. V dôsledku
týchto skutočností došlo k zániku zmluvného vzťahu týkajúceho sa realizácie dobrovoľnej dražby medzi
žalovanými v 2. a 3. rade a obaja prestali byť pasívne legitimovaní. Pokiaľ má súd zakázať isté konanie,

toto konanie musí prebiehať. Pokiaľ takéto konanie neprebieha, nie je čo zakázať. Z uvedeného dôvodu
súd žalobu zamietol vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade. Súd zároveň podľa § 335 ods. 1 CSP zrušil
neodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonaniavovecisamej.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilust.
§ 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, poukázal na úspech žalovaného
v celom rozsahu. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 2. a 3. rade prihliadol na dôvody hodné

osobitného zreteľa a nepriznal žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej
sa zákazu dražby.

3.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodaliodvolaniežalobcovia.Odvolanieodôvodnili
tým, že žalobcovia v konaní ako žalovaných označili toho, kto výkon záložného práva dobrovoľnou

dražbou realizoval, a to boli žalovaní. Jedným z argumentov žalobcov v konaní o zdržaní sa výkonu
záložného práva bola práve námietka neplatnosti podstúpenia pohľadávky. To, že sa po podaní
žalobného návrhu súd stotožnil s argumentáciou žalobcov o neplatnom postúpení pohľadávky a že
žalovaný v 2. rade nie je aktívne vecne legitimovaný, nemôže byť na ujmu žalobcov a už vôbec
nemôže byť dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu, skôr naopak. Súd mal žalobnému návrhu

vyhovieť. Namietli ďalej premlčanie výkonu záložného práva, nesprávne vysporiadanie sa s otázkou
proporcionality a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že prikáže žalovanému v 1. a 2. rade
zdržať sa výkonu záložného práva.

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

5. O predmetom odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. mája 2019 takto:

„P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o zrušení
predbežného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade.

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami a
žalovanými v 2. a 3. rade tak, že zakazuje žalovaným v 2. a 3. rade uskutočniť dobrovoľnú dražbu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
X.X. m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2, parc. č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a rodinný dom so súp. č. X, postavený na parc. č. XXX/X, všetko
vedené Okresným úradom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku III.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade tak,
že stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v konaní o zákaze dobrovoľnej dražby, pričom o výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.“

6. Na dovolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4Cdo/324/2020 zo dňa

30.11.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove vo výrokoch II. III. a V. a v rozsahu zrušenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd prikročil k zmeňujúcemu rozsudku vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v druhom a treťom
rade po tom, čo dospel k odlišným skutkovým zisteniam. Za tejto procesnej situácie mal odvolací súd
zopakovať dokazovanie rozhodných skutočností pre posúdenie otázky, či žalovaní v druhom a treťom
rade mienia alebo nemienia dobrovoľnú dražbu vykonať, a vytvoriť si tak rovnocenný podklad pre

prípadné odlišné posúdenie danej skutkovej otázky. Rozhodnutie odvolacieho súdu pre dovolateľov je
prekvapivé i v tom, že odvolací súd v merite veci považoval za rozhodujúcu skutočnosť vychádzajúcu zo
zhodného tvrdenia strán sporu, ktorá nebola predtým predmetom posudzovania súdom prvej inštancie.

7. Po vyššie uvedenom rozhodnutí NS SR zostali predmetom odvolacieho konania nároky, o ktorých

odvolací súd rozhodol predtým výrokmi II. a III. rozsudku z 27.05.2019 a súvisiaci výrok o trovách
konania. Odvolací súd mal opätovne rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu na zákaz dobrovoľnej dražby medzi žalobcami a žalovanými v 2. a v 3. rade a proti
výroku o zrušení neodkladného opatrenia.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne.Odvolacísúdpozrušenípredchádzajúceho
rozsudku vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, či proces dobrovoľnej dražby ešte stále prebieha. Z
vyjadrenia všetkých účastníkov vyplynulo, že proces dobrovoľnej dražby už neprebieha, že od dražby
bolo upustené oznámením z 29.1.2014. Rovnako žalobkyňa potvrdila, že dražobník dňa 29.1.2014

upustil od dražby z dôvodu vydania neodkladného opatrenia a Okresným súdom v Starej Ľubovni bol
o tom 3.2.2014 zverejnený oznam v Obchodnom vestníku. Odvolací súd je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu a musel opätovne posúdiť správnosť skutkových záverov ohľadom tejto skutočnosti.
Zo zhodných prejavov účastníkov konania vyplynulo, že od dobrovoľnej dražby bolo upustené dňa
29.1.2014 a táto skutočnosť vyplýva aj z Obchodného vestníka. Za takýchto okolností nie je daný

naliehavý právny záujem na zákaze dražby a je daný dôvod aj na zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok
vo výrokoch, ktoré boli uznesením dovolacieho súdu zrušené, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v druhom a treťom rade a vo výroku III.

10. O trovách konania na súde prvej inštancie, na odvolacom aj dovolacom súde rozhodol odvolací súd
podľa § 453 ods. 3 CSP a § 257 CCP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd považoval
skutočnosť, že žaloba žalobcov bola v zásade dôvodná a žalobcovia vydaním neodkladného opatrenia

dosiahli účinnú ochranu svojich práv. Aj keď nakoniec boli v konaní neúspešní, nebolo to z dôvodu, že by
uplatnené právo nemali, ale z dôvodu, že žalovaní po začatí konania upustili od svojho konania, a teda
odpadoldôvodkonania.Napriekodpadnutiudôvodukonaniažalobcoviažalobunezobralispäť.Odvolací
súd však považuje za nespravodlivé, aby v takejto situácii neúspešní spotrebitelia znášali trovy konania,
a preto nepriznal účastníkom konania trovy prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.