Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110208201
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4110208201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu obchodnej
spoločnosti DHAP, s.r.o., Golianovo 461, IČO: 36 522 015, zastúpeného obchodnou spoločnosťou
Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Bratislava, Gogoľova 18, IČO: 36 663 051, proti
žalovanému N. H., narodenému XX. B. XXXX, D. S. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom
Laktišom, Nitra, Mariánska 8, o zaplatenie sumy 39.800,40 eura s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/268/2010, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo 07. júla 2022 sp. zn. 8Co/69/2021 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 06. októbra 2021
sp. zn. 15C/268/2010 vychádzajúc z § 262 ods. 1, § 344, § 365, § 369 ods. 1, § 536 ods. 1 - 3, § 542
ods. 1, § 544 ods. 1 a § 550 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 39.800,40 eura s 14,25 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 33.058,22 eura od 11. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 6.742,18 eura od 14.

03. 2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal v zmysle § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) náhradu trov konania v plnej výške. Z dôvodov
rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 39.800,40 eura s príslušenstvom ako neuhradenej
ceny diela na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 03. 08. 2007 zmluvu o dielo č.
DHAP/4/2007 o vykonaní diela „Polyfunkčná budova-hrubá stavba“ v I. za cenu diela dohodnutú vo
výške 2.340.730,- Sk s DPH. Žalobca za vykonané práce vystavil čiastkovú faktúru č. 20080005 dňa 29.
02. 2008 na 995.912,- Sk, splatnú 10. 03. 2008, za zhotovenie základov a hrubej stavby, kde vyfakturoval

stavebnépráce,čiastkovúfaktúruč.20080004zodňa03.03.2008na203.115,-Sk,splatnú13.03.2008,
za zhotovenie strechy, ktorou vyfakturoval stavebné práce podľa priloženého krycieho listu čerpania.
Žalovanývtermínesplatnostifaktúryneuhradil.Zaplatenábolačiastkováfaktúrač.20070047nacelkovú
sumu320.718,00SksDPH.Okremtohožalovanýzaplatilbezfaktúrydňa27.09.2007sumu97.932,-Sk
bez DPH, 14. 12. 2007 v hotovosti 150.680,- Sk bez DPH, dňa 19. 10. 2007 v hotovosti 209.728,81,- Sk
bez DPH, spolu sumu 785.959,- Sk, t. j. 26.089,05 eura. Platné odstúpenie zo 06. 02. 2008 žalovaného
od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy (omeškanie s realizáciou diela) bolo žalobcovi doručené 08.

02.2008.Vkonanínebolosporné,žedielonebolovukončenévdohodnutejlehotedo31.12.2007anido
jedného mesiaca po uplynutí termínu, v ktorom mohlo byť v zmysle zmluvy najneskôr ukončené (31. 01.
2008). Ukončenie realizácie dňa 08. 02. 2008 nie je v zmysle zmluvy o dielo článku II. bod 2.6 riadnym
dokončením diela, pretože za také sa považuje dielo odovzdané s vykonaním skúšok preukazujúcichkvalitu, funkčnosť a dodržiavanie parametrov dohodnutých v zmluve a predpísaných projektom stavby.
O odovzdaní diela mal byť spísaný odovzdávajúci protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami keďže
podľa článku III bod 3.5 zmluvy si zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením

a odovzdaním predmetu diela, pričom o odovzdaní sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. Strany
sporu netvrdili a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že práce vykonávané žalobcom od 08.
02. 2008 do 03. 03. 2008 boli pokračovaním vykonávania diela v zmysle zmluvy. Žalovaný v liste zo
dňa 11. 01. 2008 vytkol žalobcovi nedostatky diela. Nároky z vadného plnenia súvisia s odovzdaním
diela. Reklamovať vady diela môže objednávateľ až po jeho odovzdaní. Keďže dielo nebolo v zmysle

zmluvy odovzdané, nie je možné posudzovať žalovaným uplatnené nároky ako nároky na odstránenie
vád a zľavu z ceny diela. V prejednávanom spore ide o vyporiadanie vzájomných nárokov pri zrušení
záväzkov zo zmluvy o dielo, ak má vlastnícke právo k veciam objednávateľ. Ak záväzok zanikne z
dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá a objednávateľ ako vlastník zhotovovanej veci túto nemôže
vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi (napr. v prípade stavby), je povinný uhradiť zhotoviteľovi len to,
o čo sa objednávateľ zhotovením veci obohatil. Nároky žalobcu na zaplatenie jeho prác pri realizácii

diela, ktoré pre žalovaného vytvoril, je potrebné posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.
Dohoda o cene zanikla odstúpením od zmluvy. Zo znaleckého posudku č. 98/2019 podaného okresným
súdom ustanoveným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností V.. N.. M.
vyplynulo, že stavba v čase ohliadky vizuálne nevykazovala žiadne vady. Znalec nevedel posúdiť, či
ich vykazovala v čase ukončenia prác. Žalobca ukončil práce podľa vlastného vyjadrenia vo februári

2008, po jeho odchode zostala stavba rozostavaná, následne bola ukončená v zmysle projektovej
dokumentácie z roku 2007 a skolaudovaná 19. 03. 2009 ako polyfunkčná budova. V roku 2013 a 2014
bola stavba prestavaná a využíva sa ako bytový dom so 6 bytmi, bez nebytových priestorov. Dielo nebolo
vo februári 2008 užívania schopné, išlo len o rozostavanú hrubú stavbu. Technická hodnota stavby
rozostavaného polyfunkčného objektu na parc. č. 534/2 v období februára 2008 činila 85.414,79 eura. V

znaleckom posudku č. 84/2021 znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu stavby v čase odstúpenia od zmluvy
nacca62.600eur.Okresnýsúdpodotkol,žesúdnemoholznalcovipoložiťotázkunavrhnutúžalovaným-
aká bola výška bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu - pretože ide o otázku právnu, nie odbornú.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 6. októbra 2021

sp. zn. 8Co/69/2021 na odvolanie žalovaného zmenil (§ 388 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 36.507,92 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 14,25 % zo sumy 29.765,74 eura od 11. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 6.742,18 eura od
14. 03. 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho

konania v rozsahu 83,46 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku. Odvolací súd uviedol, že z § 351 ods. 1 prvej vety a z ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka
vyplýva, že odstúpenie sa týka aj záväzkov, ktoré boli v čase účinnosti odstúpenia od zmluvy o dielo už
splnené. Ak v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikla zmluva o dielo, zanikol aj záväzok objednávateľa
zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela dohodnutú v tejto zmluve a ak nejde o prípad upravený v § 548 ods.

2 Obchodného zákonníka, neobstojí záver, že zhotoviteľovi patrí časť dohodnutej ceny pripadajúcej
na časť diela, ktorá bola vykonaná riadne. Ak zanikne zmluva o dielo uzavretá v režime Obchodného
zákonníka odstúpením, vysporiadajú sa účastníci zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, podľa zásad v §
351 ods. 2 Obchodného zákonníka (strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá
strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dohodnutej v zmluve pre tento

prípad, inak podľa § 502 Obchodného zákonníka). V prípade zmluvy o dielo je takto upravený spôsob
vysporiadania špeciálne upravený o pravidlá vzájomného vyrovnania zmluvných strán v § 543 až §
545 a v § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak bolo predmetom diela zhotovenie veci a vlastnícke
právo k zhotovenej veci mal zhotoviteľ, nároky zhotoviteľa sú uspokojené tým, že je a zostáva naďalej
vlastníkom veci. Ak mal k zhotovenej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom

na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, a tiež v prípade, že predmetom diela boli montáž,
údržba, oprava alebo úprava veci, t. j. keď z povahy veci neprichádza do úvahy, že by vlastníkom
predmetu diela bol zhotoviteľ a že by bolo možné predmet diela zhotoviteľovi vrátiť alebo odovzdať,
má zhotoviteľ voči objednávateľovi právo na úhradu toho, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci,
prípadne jej montážou, údržbou, opravou alebo úpravou obohatil. Záver, že vec nemožno vzhľadom na

jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, musí byť založený na konkrétnych skutkových zisteniach.
Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu nariadil vykonanie znaleckého dokazovania na zistenie
všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase odstúpenia od zmluvy. Podaním z 08. októbra 2018 znalec V..
N. M. konštatoval, že otázky č. 6 až 8 (otázka č. 6 - zistenie hodnoty vykonaných prác žalobcompri realizácii diela až do času ukončenia stavebných prác, otázka č. 7 - zistenie, či výška žalovanej
sumy po pripočítaní uhradených položiek zodpovedá skutočnej hodnote vykonaných prác žalobcom,
otázka č. 8 - po odpočítaní uhradených položiek vyčísliť, o akú hodnotu vyjadrenú v mene euro sa

žalovaný nezaplatením celej ceny diela na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil) sú z odvetvia odhad
hodnoty stavebných prác, preto na ne nie je spôsobilý odpovedať. Znalec následne po úprave otázok
vypracoval znalecký posudok č. 98/2019. Na otázku súdu prvej inštancie, či znalec vie zodpovedať
otázku, aká bola všeobecná cena stavby v čase odstúpenia od zmluvy dňa 08. februára 2008 odpovedal,
že ak ide o odhad predajnej ceny rozostavaného objektu polyfunkčnej budovy na parc. č. 534/2 bez

pozemku, je schopný vypracovať požadovaný znalecký posudok. Na základe toho súd prvej inštancie
uznesením č. k. 15C/268/2010-591 zo dňa 30. marca 2021 uložil V.. M. úlohu vypracovať znalecký
posudok na určenie všeobecnej hodnoty stavby v čase odstúpenia od zmluvy dňa 08. februára 2008,
ktorý znalec vypracoval pod č. 84/2021 a určil všeobecnú hodnotu stavby ku dňu 08. februára 2008.
Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu postupoval správne, ak vychádzal zo všeobecnej (trhovej)
hodnoty stavby ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo, pretože za bezdôvodné obohatenie nemožno

považovať náklady, ktoré zhotoviteľ vynaložil, resp. ktoré by bolo treba vynaložiť na získanie rovnakého
plnenia, ale treba vychádzať zo všeobecnej ceny (trhovej ceny) nehnuteľnosti, ktorú objednávateľ získal
do svojho vlastníctva, ak ide o prípad podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Znalec V.. M. z
odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností je spôsobilý odpovedať na otázku, ktorá bola v
prejednávanej veci podstatná (všeobecná hodnota stavby ku dňu odstúpenia od zmluvy). Odvolací súd

zdôraznil, že dôkazná povinnosť zaťažuje sporové strany, nielen žalobcu. Dokazovať je povinný každý,
kto v spore niečo tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že je absolútne neskontrolovateľná súdnym znalcom V.. M.
uvádzaná rozostavanosť stavby 36,85 % a nedokončenosť stavby 63,15 % a následný výpočet súdneho
znalca ohľadne východiskovej a technickej hodnoty vo výške 85.414,79 eura je absolútne nesprávny a
aj výška všeobecnej hodnoty stavby ku dňu 08. februára 2008 bola vyčíslená nesprávne, a teda nebola

ustálená výška bezdôvodného obohatenia, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie týchto tvrdení. Žalovaný počas trvania zmluvy o dielo poskytoval žalobcovi peňažné
plnenia dokopy vo výške 26.092,08 eura (3.250,75 eura, 6.961,43 eura, 10.878,24 eura, 5.001,66 eura),
preto sa žalobca nemohol obohatiť v rozsahu celej výšky všeobecnej hodnoty stavby určenej znaleckým
posudkom. Na základe uvedeného bez odpočítania platieb, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi nemožno

ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu (62.600 eur - 26.092,08 eur = 36.507,92).
Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o dôvodnosti nároku žalobcu v celom
rozsahu 39.800,40 eura, keď opomenul od všeobecnej hodnoty stavby určenej znaleckým posudkom
odpočítať plnenia už prv poskytnuté žalovaným na realizáciu stavby. Žalobca nemal nárok na zaplatenie
celej ním požadovanej istiny 39.800,40 eura, ale len na zaplatenie sumy 36.507,92 eura s tým, že

žalobu v rozsahu sumy 3.292,48 eura je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú. Vzhľadom na odvolaciu
argumentáciu žalovaného, že žalobcovi ako veriteľovi nevznikol nárok požadovať úroky z omeškania,
pretože si nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti odvolací súd uviedol, že žalobca žalovaného už
prvou faktúrou č. 20080005 zo dňa 29. februára 2008, splatnou dňa 10. marca 2008 vyzval k zaplateniu
peňažnejsumy33.058,22eura.Nazákladetejtofaktúrysažalovanýpreukázateľnedozvedeloexistencii

bezdôvodného obohatenia (faktúra mu bola doručená po odstúpení zmluvy o dielo dňa 08. februára
2008), preto odvolací súd priznal žalobcovi ním uplatnené úroky z omeškania (14,25 %, keď výška
úroku z omeškania nebola predmetom odvolacej argumentácie žalovaného) s tým, že sumu 33.058,22
eura znížil o 3.292,48 eura, v časti ktorej nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný (33.058,22 - 3.292,48
= 29.765,74). Rovnako odvolací súd žalobcovi priznal úroky z omeškania aj v dôsledku nezaplatenia

druhej faktúry č. 20080004 z 03. marca 2008, splatnej dňa 13. marca 2008, na sumu 6.742,18 eura,
ktorá tiež nebola do lehoty jej splatnosti dňa 13. marca 2008 žalovaným uhradená. Odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť voči
žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 83,46 %. Procesný úspech žalobcu predstavujúci procesný
neúspech žalovaného bol 91,73 %, procesný úspech žalovaného predstavujúci procesný neúspech

žalobcu bol 8,27 %, (91,73 % - 8,27 % = 83,46 %).

3. Uznesením zo 17. januára 2024 sp. zn. 8Co/69/2021 odvolací súd postupom podľa § 224 CSP opravil
vo výroku I. rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/69/2021-712 zo dňa 07. júla 2022 odsek druhý
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.507,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 14,25 % ročne zo sumy 29.765,74 eura od 11. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 6.742,18 eura od
14. 03. 2008 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti
žalobu zamieta. Pre úplnosť sa žiada dodať, že hoci odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia uvádza,že opravil II. výrok rozsudku, z obsahu enunciátu uznesenia je zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, že
odvolací súd opravil I. výrok rozsudku.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie tvrdiac existenciu dovolacieho dôvodu
podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), resp. písm. c) Civilného sporového poriadku. Procesné
pochybenia videl dovolateľ v tom, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
hoci bolo potrebné za podmienky § 366 CSP nevyhnutné doplniť skutkový stav, v nedostatku riadneho
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu aj v existencii vád v procese dokazovania. Navrhol odložiť

vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku.

5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu s odkazom na odbornú literatúru uviedol, že pokiaľ konanie
ako celok vykazuje znaky spravodlivosti, jedna izolovaná vada nestačí na uplatnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Pri posudzovaní, či boli v konaní znemožnené procesné práva
patriace strane je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a konkrétne

porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte
dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup
súdu. Ani konanie súdu ohľadne ustanovenia znalca a zadania vypracovania znaleckého posudku a
následného vyhodnotenia tohto znaleckého posudku súdom nemožno považovať za spôsobilé narušiť
procesné práva žalovaného, pretože súdom bol ustanovený znalec oprávnený a odborne spôsobilý

odpovedať na otázky súdu, pričom strany sporu mali právo navrhnúť znenie otázok znaleckého
posudku v prvoinštančnom konaní. Postup súdu, ktorý označuje žalovaný za zásah do jeho procesných
práv, keď neboli pripustené jeho námietky ohľadne doplnenia znaleckého posudku č. 84/2021, a tiež
ohľadne komunikácie medzi súdom a ustanoveným znalcom, nezakladá taký zásah do procesných práv
žalovaného, v takej intenzite, aby bolo možno považovať dovolanie za prípustné. V odvolacom konaní

bolo ustálené, že pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné, či dielo trpelo vadami, pretože predmetom
sporu bolo vysporiadanie nárokov strán po účinnom odstúpení od zmluvy o dielo. Vo vzťahu k odkazu
žalovaného na iné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave žalobca uviedol, že dovolanie je prípustné voči
odvolaciemu rozsudku, pokiaľ sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Bez komunikácie medzi súdom a znalcom V..

M., ktorú žalovaný označil za neprípustnú, by nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku tak, aby
závery vyplývajúce zo znaleckého posudku dávali odpovede na otázky vyplývajúce z právne záväzného
názoru Krajského súdu v Nitre ohľadne posudzovania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný zaslal súdu návrhy otázok pre znalca, ktoré boli súdom zohľadnené. Taktiež
žalovaný mohol kedykoľvek predložiť súkromný znalecký posudok, čo nikdy nevyužil. Procesné práva

žalovaného tým, že okresný súd v prvoinštančnom konaní uznesením z 08. septembra 2021 vyhlásil
dokazovanie za skončené a zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania neboli porušené,
pretože v konaní bola stanovená všeobecná hodnota stavby. Námietky žalovaného k nepríslušnosti
znalca a k nesprávnemu koeficientu polohovej diferenciácie neboli podložené reálnym dôkazom, ktorý
by súd mohol preskúmať a vyhodnotiť. Žalovaný navrhol doplnenie znaleckého posudku, ktorým by

sa určila výška bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, ale v konaní bol posudzovaný nárok
žalobcu na zaplatenie; žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, iba v rámci svojho vyjadrenia žiadal
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, pričom tento nárok nepodložil žiadnymi reálnymi dôkazmi.
Návrh na doplnenie dokazovania žalovaný predniesol po ukončení dokazovania, preto odvolací súd
nenariadením odvolacieho pojednávania procesné práva žalovaného neporušil. Účelom sudcovskej

koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi.
Žalobcovi nie je zrejmé, ktorý konkrétny dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP žalovaný uplatnil.
Navrhol zamietnutie dovolania uplatniac si náhradu trov dovolacieho konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací

súd“) po zistení, že dovolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) ako strana sporu, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), spĺňajúci podmienku podľa § 429 ods. 2 CSP,
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

7.1. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu dovolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitútya záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a

riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. 251/03).
7.2. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

8. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II.
ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej.

9.1. Dovolací súd v prvom rade, vzhľadom na tú časť dovolania žalovaného, v ktorej sa zaoberá a
namieta v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie pripomína, že tento rozsudok okresného súdu

(vyhlásený 03. novembra 2015) bol zrušený odvolacím súdom (uznesením z 11. januára 2018), preto
viac nie je dôvodným posudzovať jeho závery. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a (v poradí
druhého) rozsudku súdu prvej inštancie (konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu - m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) dospel dovolací súd k záveru, že ich

odôvodnenia nevybočujú z limitov spravodlivého procesu, sú logické a primerané. Obidva súdy svoje
skutkové závery a právne názory odôvodnili úvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne
preskúmateľné. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP, rozsudok odvolacieho súdu obsahuje náležitosti odôvodnenia dané v § 393 ods. 2
CSP a ani jeden nemožno považovať za neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnení

rozsudkovvyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiajúvahamiprihodnotenídôkazovnajednejstrane
a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia súdov je koherentná a ich rozhodnutia konzistentné, logické
a presvedčivé, premisy v nich zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné
pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v dovolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli

zistené a vyhodnotené v konaní pred súdmi nižších inštancií.
9.2. Za nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu dovolateľ označil body 7.2. až 7.4. jeho
odôvodnenia. Treba prisvedčiť dovolateľovi, že ide o teoretické východiská vysvetľujúce obsah práva
na spravodlivý proces, proces dokazovania a odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových
zisteniach, no ich uvedenie má podľa dovolacieho súdu zmysel práve vo vzťahu k nasledujúcim častiam

odôvodnenia, v ktorých odvolací súd vysvetľuje svoje ďalšie úvahy, ktorými sa spravoval pri posudzovaní
(ne)existencie týchto v odvolacom konaní žalovaným vytýkaných vád.
9.3. Odvolací súd podľa dovolateľa opomenul vo svojom rozsudku uviesť, že medzi okresným súdom
a ním ustanoveným znalcom a medzi súdom prvej inštancie a žalovaným prebiehala podľa žalovaného
neprípustná komunikácia súvisiaca so stavom znaleckého dokazovania, čo znamenalo porušenie

procesných práv žalovaného ohľadom nestrannosti a nezávislosti súdneho znalca. Dovolací súd
poukazuje na bod 11. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, z ktorého jasne vyplýva, že súd prvej
inštancie a súdny znalec V.. M. komunikovali po žiadosti znalca o upresnenie položených otázok
a predmetom znaleckého dokazovania nebolo zodpovedanie (pôvodne položených) otázok č. 6 - 8
(uvedených v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku dovolacieho súdu) ako nespadajúcich do odbornosti

znalca. Ak mal žalovaný pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti znalca, mal a mohol postupovať podľa
§ 59 CSP.10. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,

4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k
záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na
posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno

kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS
332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové
zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve
na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a
to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany

sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018).

11. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutiach napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019 vyslovil,
že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených

návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,
z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, k overeniu alebo vyvráteniu ktorej je
navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou

potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého
overeniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,užbolodoterajšímkonanímbezdôvodnýchpochybností
overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok

dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

12. Nesúhlas dovolateľa so záverom odvolacieho súdu, že znalecký posudok č. 84/2021 podal znalec
V.. N. M., ktorý nemal kompetenciu na jeho podanie, pretože pri zisťovaní výšky bezdôvodného
obohatenia bolo potrebné od všeobecnej hodnoty stavby odrátať „zhodnotené vady diela t. j. náklady

na sanáciu diela“, ktoré mali byť žalovaným priebežne reklamované, čo odvolací súd opomenul, možno
podľa dovolacieho súdu považovať nielen za argument týkajúci sa nedostatku riadneho odôvodnenia
rozsudku, ale aj za výhradu k procesu dokazovania.

13.1. Vychádzajúc z tohto dovolacieho tvrdenia dovolací súd musí upriamiť pozornosť na dovolateľom

nespochybnené právne posúdenie sporu spočívajúce v tom, že výška bezdôvodného obohatenia
zodpovedá všeobecnej hodnote (rozostavanej) stavby ku dňu 08. februára 2018. Odvolací súd v
uznesení z 11. januára 2018 sp. zn. 8Co/162/2017, z ktorého vychádza aj dovolateľ, konštatoval (17.
bod), že vady diela môže objednávateľ reklamovať až po odovzdaní diela a keďže v danej veci dielo
nebolo v zmysle zmluvy odovzdané, súd prvej inštancie nesprávne posudzoval žalovaným uplatnené

nároky ako nároky na odstránenie vád a zľavu z ceny diela. V bode 22. odvolací súd uviedol, že nárok
žalobcu je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktoré
by čo do určenia výšky malo byť predmetom znaleckého dokazovania, ak sa strany nedohodnú na
všeobecnej cene stavby v čase odstúpenia od zmluvy.
13.2. V rozsudku napadnutom dovolaním odvolací súd (rovnako ako v zrušujúcom uznesení) dospel k

záveru, že odstúpenie od zmluvy sa týka aj tých záväzkov, ktoré už boli v čase účinnosti odstúpenia
splnené. Predmetom záväzku zaniknutého odstúpením od zmluvy bolo zhotovenie veci, ku ktorej mal
vlastníckeprávoobjednávateľ,pretomalzhotoviteľ(žalobca)právonaúhradutoho,očosaobjednávateľ
(žalovaný) zhotovením veci obohatil. V 10. bode odôvodnenia rozsudku, na ktorý dovolateľ poukazuje,
odvolací súd uviedol: „Záver týkajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia v prípade zániku zmluvy o

dielo odstúpením od zmluvy, podľa ktorého pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady pri nepeňažnom
plnení treba vychádzať predovšetkým z nákladov, ktoré treba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia a
prihliadnuť na prípadné nedostatky plnenia, nezodpovedá zneniu ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Za obohatenie nemožno považovať náklady, ktoré zhotoviteľ vynaložil, resp. ktoré by bolotreba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia, ale treba vychádzať zo všeobecnej ceny (trhovej ceny)
nehnuteľnosti, ktorú objednávateľ získal do svojho vlastníctva. Pri zisťovaní tejto hodnoty, samozrejme,
treba zhodnotiť aj vady stavby (diela).“ Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že znalec V.. M. v znaleckom

posudku č. 84/2021 vyčíslil všeobecnú hodnotu stavby v čase odstúpenia od zmluvy sumou 62.600 eur.
Dovolací súd pripomína, že v zmysle § 2 písm. g) vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku treba na účely tejto vyhlášky rozumieť všeobecnou hodnotou majetku výslednú objektivizovanú
hodnotumajetku,ktorájeznaleckýmodhadomnajpravdepodobnejšejcenyhodnotenéhomajetkukudňu
ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,

pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej
hodnoty; objektivizáciou je znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický
stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory [§ 2 písm. h) vyhl. č. 492/2004 Z. z.].
Zjednodušene, všeobecná hodnota nehnuteľnosti je potom hodnota, ktorá by bola dosiahnutá pri predaji
oceňovanej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti (z hľadiska veľkosti, stavu, polohy, vybavenia atď.) v

obvyklom obchodnom styku ku dňu ohodnotenia. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ak znalec
pri určení všeobecnej hodnoty rozostavanej stavby vychádzal z jej stavu ku dňu odstúpenia od zmluvy,
musel pri jej objektivizácii zhodnotiť aj jej technický stav (ovplyvnený aj prípadnými závadami tak, ako
uviedol odvolací súd).

14. Odvolací súd (v 16. bode odôvodnenia rozsudku) vzhľadom na výhrady žalovaného k dokazovaniu
vysvetlil presun dôkazného bremena medzi stranami sporu. Uviedol, že dôkazná povinnosť nezaťažuje
len žalobcu, ale aj žalovaného. Po doručení znaleckého posudku mal žalovaný výhrady iba k určeniu
štádia rozostavanosti stavby, preto považoval určenie hodnoty rozostavanej stavby polyfunkčného
domu k 08. februáru 2018 (medzičasom dokončeného na bytový dom) za nesprávne. Žalovaný však

uvádzal len skutkové tvrdenia za účelom preukázania nesprávnosti znaleckého posudku č. 84/2021, bez
predloženia relevantných dôkazov.

15. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že znalec V.. M. v znaleckom posudku č. 98/2019 z 10. septembra
2019 v odpovedi na otázku č. 1 uviedol, že nevie posúdiť, či posudzovaná stavba v čase ukončenia

stavebných prác vo februári 2008 vykazovala vady. Žalovaný potom vo vyjadrení z 10. júna 2020 k
tomuto znaleckému posudku uvádzal výhrady k určeniu technickej hodnoty diela (nebol mu zrejmý
pojem technická hodnota a z tabuľky nachádzajúcej sa v znaleckom posudku ani spôsob, ako k jej
určeniu znalec dospel) a k tomu, že znalec nevyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia sa žalobcu.
Navrhol, aby bolo znalecké dokazovanie doplnené o zodpovedanie otázok, „ktoré konajúci súd položí

znalcovi a ktoré budú vychádzať zo záverov zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, najmä z jeho
bodov 22 až 23.“ Odvolací súd pritom v bodoch 22. a 23. zrušujúceho uznesenia iba poukázal na potrebu
ustálenia všeobecnej ceny stavby v čase odstúpenia od zmluvy (ktorá je bezdôvodným obohatením
sa žalobcu). Žalovaný teda nenavrhol vykonať (znalecké) dokazovanie za účelom (samostatného)
oceneniavád,ktorýmimalastavbavčasejehoodstúpenia(odôvodnenéhoomeškanímsjejzhotovením)

trpieť. Na výzvu súdu prvej inštancie z 24. augusta 2020, aby strany sporu predložili otázky, ktoré
chcú položiť znalcovi, lebo znalecké dokazovanie bude doplnené, žalovaný cestou svojho právneho
zástupcu podaním z 02. septembra 2020 iba uviedol, že znalec má „zodpovedať, resp. vyčísliť výšku
bezdôvodného obohatenia.“ Na dopyt okresného súdu z 23. októbra 2020, aby oznámil odbornosť
znalca, ktorého ustanovenie navrhuje za účelom odpovede na uvedenú otázku, žalovaný nereagoval a

v stanovisku z 19. augusta 2021 k znaleckému posudku č. 84/2021 znalca z odvetvia odhad hodnoty
nehnuteľností V.. M. uviedol, že znalec položené otázky zodpovedal, ale žalovaný má pochybnosť,
či súdom položené otázky korešpondujú s právnym názorom odvolacieho súdu, s ktorým nech sa
znalec oboznámi a doplní znalecký posudok tak, aby bola určená výška bezdôvodného obohatenia.
Dovolateľ teda nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z iného odboru za účelom

ocenenia vykonaných stavebných prác ani nepredložil súkromný znalecký posudok. Znalec V.. M.
hodnotu stavebných prác nezisťoval, preto svoju kompetenciu neprekročil, ako správne uviedol odvolací
súd.

16. Vo vzťahu k uvedenému je neopodstatnená aj dovolacia námietka o porušení procesných predpisov

odvolacím súdom, ktorý mal podľa dovolateľa doplniť zistený skutkový stav a nariadiť pojednávanie.

17.1. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.17.2. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie na zistenie skutkového stavu
vecirozhodujevýhradneodvolacísúd.Vdanomprípadesaodvolacísúdstotožnilsoskutkovýmizávermi
súdu prvej inštancie (pozri body 4. a 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku), preto je namieste záver,

že nemal dôvod dokazovanie zopakovať alebo dopĺňať a za tým účelom nariadiť pojednávanie (§ 384
ods. 1 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd svoje nosné závery,
že sú splnené zákonné podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 36.507,92 eura
vyvodil zo znaleckého posudku V.. M. a z dôkazov preukazujúcich plnenia, ktoré už žalovaný žalobcovi
poskytol. Dovolací súd už uviedol vyššie, že v sporovom konaní je potrebná aj procesná aktivita jeho

strán, a to najmä pri plnení dôkaznej povinnosti. Do pozornosti treba dať aj § 366 písm. d) CSP, v
zmyslektoréhoprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak by aj žalovaný navrhol doplniť dokazovanie
v odvolacom konaní, mohol by tak urobiť iba za dodržania uvedeného ustanovenia zákona. Keďže pre
nariadeniepojednávanianeboldanýaniverejnýzáujem,rozhodnutieovecibeznariadeniapojednávania

je postupom, ktorý plne zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 CSP).

18.Žalovanýnesúhlasilanisozáveromodvolaciehosúdutýkajúcimsaomeškania(bod21.odôvodnenia
rozsudku), podľa ktorého z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca žalovaného
vyzval k zaplateniu peňažnej sumy vo výške 33.058,22 eura faktúrou č. 20080005 zo dňa 29. februára

2008 splatnou dňa 10. marca 2008, čím sa žalovaný preukázateľne dozvedel o existencii bezdôvodného
obohatenia a na zaplatenie sumy 6.742,18 eura faktúrou č. 20080004 zo dňa 03. marca 2008 splatnou
13. marca 2008. Žalovaný namietol, že sa týmto spôsobom dozvedel o požiadavke žalobcu na úhradu
cien vadne dodaných stavebných prác, na zaplatenie ktorých nemal nárok a navyše, až do konca
druhého prvoinštančného konania netušil, ako bude nárok žalobcu posúdený právne. Dovolací súd

zhodne s odvolacím súdom iba stručne dodáva, že obidve faktúry boli žalobcom vystavené po tom, ako
žalovaný od zmluvy o dielo platne odstúpil, čím došlo k zániku zmluvy ako takej a k vzniku povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie. Na okraj nedá nespomenúť, že odvolací súd už v uznesení z 11. januára
2018 vyslovil právny názor o existencii bezdôvodného obohatenia, preto ani argument dovolateľa, až
do konca druhého prvoinštančného konania (v ktorom bol rozsudok vyhlásený 06. októbra 2021, pozn.

dovolacieho súdu) netušil, ako bude nárok žalobcu posúdený právne, nemôže obstáť.

19. S poukazom na uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je
prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd preto dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

20. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd
priznal náhradu trov dovolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.