Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoPr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122309790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122309790.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného: E. A. F. G., bytom H. XX/X, I., proti žalovanému: QRH LOGIC
413 s.r.o., so sídlom Pastuchovská 3897, Gabčíkovo, IČO: 48 055 760, zastúpeného advokátom: Mgr.
Peter Voloch, so sídlom Hollého 745/34, Senica, o zaplatenie 3.108,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k.PN-7Cpr/1/2023-89zodňa12.septembra2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 3.108,10 eur, úrok z omeškania 80,88 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.108,10 eur od
26.4.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi náhradu
trovkonaniavočižalovanémuvrozsahu100%.Rozhodnutieodôvodnilprávneust.§137písm.a),§274,
§ 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov(ďalejaj„CSP“).Vecnedôvodil,žežalobcapoopravežalobyžiadal,abysúduložilžalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.108,10 eur, úrok z omeškania 80,88 eur, úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 3.108,10 eur od 26.4.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhradu trov konania. V danom prípade súd prvej inštancie žalovaného predvolal na pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 12.9.2023, pričom predvolanie mu bolo doručené dňa 24.8.2023. V predvolaní na
pojednávanie bol žalovaný poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškane na návrh druhej
strany, ak svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný

sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Zástupca žalobcu navrhol, aby
súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 274 CSP
pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie v dôsledku nesplnenia procesných povinností na
strane žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že keďže
žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že dňa 27.10.2023 mu bol doručený napadnutý
rozsudok. Je toho názoru, že neboli splnené podmienky na vydanie predmetného rozsudku, nakoľko
žalovanému nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa údajne uskutočnilo dňa 12.9.2023.
Takisto spochybnil, či sa na pojednávaní dňa 12.9.2023 zúčastnil žalobca a či skutočne na tomto

pojednávaní sám od seba, bez toho, že by bol k tomu navedený konajúcou sudkyňou, navrhol vydanierozsudku pre zmeškanie. Žalovaný preto žiada, aby bol za účelom preverenia týchto skutočností
vypočutý aj zvukový záznam z tohto pojednávania.

3. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril (prostredníctvom zástupcu) a uviedol,
že je účelové. Na pojednávaní žalobca nebol pre tráviace ťažkosti, znásobené horúčavami. Zástupca
žalobcu doručil plnú moc, a po oboznamovaní sudkyňou, že žalovaný predvolanie prevzal, navrhol
postup podľa § 274 CSP.

4. Odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom – stranou,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 v spojení s § 356 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.

5. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

6. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje.

7. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

8. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

9. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň

lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa
o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je
potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.

10. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti

orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o e-Governmente“) elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa
považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci a ak sa doručuje do vlastných
rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa
toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,

11. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho
sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok
je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to
neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej

moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného
pokoja.

12. V prípade elektronického doručovania rozhodnutia je potrebné rozlišovať moment doručenia (§
32 ods. 5 zákon o e-Governmente) a začiatok plynutia odvolacej lehoty (§ 32 ods. 9 zákon o

e-Governmente). Pravidlá počítania času v takom prípade upravuje tak CSP, ako aj zákon o e-
Governmente, ktorý je vo vzťahu k CSP v otázke elektronického doručovania úpravou lex specialis.
V zmysle CSP platí, že rozhodujúci deň, to znamená deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty (v prejednávanom prípade moment doručenia), sa do plynutia lehoty podľa § 121 ods. 2 CSP
nezapočítava. Lehota teda začína plynúť nasledujúci deň, pričom je nerozhodné, či rozhodujúci deň,

resp. prvý deň lehoty padne na pracovný deň alebo deň pracovného pokoja, CSP „neposúva“ začiatok
plynutia lehoty. Zákon o e-Governmente upravuje v ustanovení § 32 ods. 9 výnimky začiatku plynutia
lehoty, a to v prípadoch elektronického doručenia v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja.
V takýchto prípadoch uvedený predpis striktne určuje začiatok plynutia lehoty na konanie alebo navykonanie úkonu na najbližší nasledujúci pracovný deň. Týmto ustanovením sa „neposúva“ moment
doručenia elektronickej správy určený podľa § 32 ods. 5 e-Governmente. Teda ak by napríklad došlo k
elektronickému doručeniu v deň štátneho sviatku, ktorý by pripadol na sobotu, lehota by začala plynúť

až v pondelok ako najbližší nasledujúci pracovný deň, a nie v nedeľu, ako by tomu bolo v zmysle CSP.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol
právnemu zástupcovi žalovaného prostredníctvom elektronického doručovania (v zmysle zákon o e-
Governmente) doručený dňa 26.10.2023 (štvrtok, bežný pracovný deň) o 00:11 hod, o čom svedčí

elektronická doručenka pripojená v spise čl. 93 (považuje sa za doručený podľa § 32 ods. 5 písm.
b/ zákon o e-Governmente márnym uplynutím úložnej lehoty). Zákonná 15-dňová lehota na podanie
odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom 27.10.2023 a posledný deň takejto
lehoty pripadol na 10.11.2023 (piatok). Pretože tento deň bol piatok a bežný pracovný deň, 10.11.2023
bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalovaný mohol podať
včasné odvolanie. Z dôvodu, že odvolanie žalovaného bolo doručené súdu prvej inštancie (až) dňa

13.11.2023, t. j. pondelok (čl. 98), bolo podané zjavne po uplynutí zákonom stanovenej pätnásťdňovej
lehoty na podanie odvolania.

14. Vzhľadom na to, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 10.11.2023, odvolanie
podal žalovaný oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd, preto musel v zmysle §

386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané rozhodnutie
odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods.
1 per analogiam CSP, nakoľko CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v

prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky
aplikoval ust. § 256 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania
(ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania
(ktoré však vzhľadom na vady odvolania ani riadne nezačalo) procesne zavinil žalovaný, ktorý podal
odvolanie oneskorene, ktorý by tak bol povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Z obsahu spisu

vyplýva, že v danom prípade si žalobca v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil, ani
nevyčíslil. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd

preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok

na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli,
by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
S ohľadom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.