Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200246
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A.
B., trvale bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., C. E., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93 058 01 Poprad,
Slovenská republika, IČO 44250029, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 5952/63 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO 42499500 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100441014/2022 zo dňa 08.03.2022, vo veci uloženia pokuty za
správny delikt a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená dňa 11.05.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove,
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 100441014/2022 zo dňa 08.03.2022, ktorému predchádzalo
rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 101630473/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorým
bolo rozhodnuté o uložení pokuty za správny delikt, žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie,
rovnako žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Súčinnosťouod01.06.2023začalsvojučinnosťSprávnysúdvKošiciach(ďalejaj„správnysúd“alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho

znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie
3. Rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad (ďalej len prvostupňový orgán) číslo
101630473/2021 zo dňa 03.09.2021 bola uložená pokuta vo výške 30 eur žalobcovi za správny delikt
podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a to

za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov podľa zákona číslo 595/2003 Z.z.. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o dani z príjmov“) za zdaňovacie obdobie roka 2018 v
lehote do 01.04.2019.4. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí dôvodil tým, že podľa tvrdenia žalovaného žalobca
podal dňa 04.03.2021 daňové priznanie za rok 2018. K prílohe k daňovému priznaniu priložil fotokópiu
rodného listu A. B., nar. XXXX, potvrdenie o zdaniteľných príjmov od zamestnávateľa TM-mix, s.r.o. za

zdaňovacie obdobie 2018 zo dňa 30.01.2019. Prvostupňový orgán na základe predložených listinných
dôkazov mal za preukázane, že žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2018
až dňa 04.03.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené a zistené skutočnosti prvostupňový správny orgán
rozhodnutím číslo 101630473/2021 zo dňa 03.09.2021 uložil za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.
a) bod 1 daňového poriadku žalobcovi pokutu vo výške 30 eur a to za nesplnenie povinnosti podať

daňové priznanie k dani z príjmov za obdobie roku 2018 najneskôr ku dňu 01.04.2019,v súlade s §
49 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Správca dane výšku pokuty odôvodnil tým, že ju uložil na dolnej
hranici zákonom stanoveného rozpätia a to z dôvodu, že žalobca podal daňové priznanie sám, bez
predchádzajúcej výzvy, dobrovoľne.

5. Žalobca voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 101630473/2021 zo dňa 03.09.2021

podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré zdôvodňoval tým, že o vykonanie daňového priznania požiadal
svojho zamestnávateľa, ktorý mal povinnosť podať daňové priznanie na predpísanom tlačive za
žalobcu, ďalej uviedol, že od 05.09.2018 do 01.10.2020 bol dlhodobo práceneschopný, čo preukázal
aj potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Žalobca uviedol, že daňové priznanie podal okamžite
ihneď po tom, ako sa dozvedel, že zamestnávateľ povinnosť podať daňové priznanie nesplnil. Na

základe uvedeného žiadal, aby rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo zrušené a konanie zastavené,
zároveň žiada vykonať vo veci ústne pojednávanie a vykonal dokazovanie. K svojmu odvolaniu predložil
fotokópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. R112480, s práceneschopnosťou od 5.9.2018
do 1.10.2020.

6. Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na doplnenie a presné uvedenie rozporov napadnutého
rozhodnutia s právnymi predpismi, rovnako aby uviedol dôkazy preukazujúce odôvodnenie jeho
odvolania. Na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu, žalobca zaslal svoje vyjadrenie, kde
uviedol, svoje odvolanie dostatočne odôvodnil, žiadal vykonať ústne pojednávanie vo veci, aby si mohol
uplatňovať svoje práva, poukázal na to, že prvostupňový orgán sa mal zaoberať hlavne tým, či mal

povinnosť podať daňové priznanie žalobca alebo jeho zamestnávateľ, aj s ohľadom na jeho zdravotné
komplikácie v danom období, rovnako poukázal, že má žalobca právo na spravodlivý proces, ktorý
vyplýva priamo z Ústavy SR a Dohovoru o základných právach a slobodách.

7. Na základe podaného odvolania, po predložení spisu prvostupňovým orgánom, žalovaný rozhodol

tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V žalovanom rozhodnutí uviedol skutkové
okolnosti, ktoré boli zistené v administratívnom konaní a to, že daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie 2018 bolo podané až dňa 04.03.2021, hoc posledný deň na podanie daňového priznania za
zdaňovacie obdobie roka 2018 bolo dňa 01.04.2019, rovnako žalovaný uviedol k námietke dočasnej
práceneschopnosti žalobu Ta že nepovažuje námietky za opodstatnené, nakoľko daňové priznanie

podal až 6 mesiacov po skončení práceneschopnosti. Žalovaný zdôvodnení rozhodnutia uviedol že
ak by žalobca požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania na predpísanom tlačive a v
stanovenej lehote, zamestnávateľ mu po vykonaní ročného zúčtovania zašle potvrdenie o vykonaní
ročného zúčtovania za konkrétne zdaňovacie obdobie, ak žalobca nepožiadal zamestnávateľa o
vykonanie ročného zúčtovania konania, tak zamestnávateľ mu mal vystaviť potvrdenie o zdaniteľných

príjmov zákon konkrétne zdaňovacie obdobie. Rovnako v odôvodnení poukázal na to, že pokutu, ktorú
dostal žalobca bola určená v najnižšej možnej výške.

8. Na základe týchto skutočností žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu o uložení pokuty.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca vo svojej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného žiadal preskúmať rozhodnutie
žalovaného, toto zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca

v podanej žalobe uviedol, že ako prvostupňový orgán, tak žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav
veci a preto rozhodnutia, ktoré vydali nie sú dostatočne zdôvodnené. Poukázal na to, že v danej
veci nebolo vykonané dokazovanie vo forme výsluchu, respektíve vypočutia pred správnym orgánom,
rovnako poukázala na nedostatky rozhodnutia žalovaného, ktoré videl aj v tom, že správne orgánymali povinnosť zistiť všetky skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie, bez ohľadu na to, či svedčia alebo
nesvedčia v prospech žalobcu, odkázal na správny poriadok ustanovenie §32, § 33, §34, §35, poukázal
na to, že bola to práve povinnosť žalovaného uplatňovať zásadu materiálnej pravdy, ktorá má byť

podkladom na rozhodnutie. Ďalej, poukázal na to, že povinnosťou správneho orgánu je povinnosť
umožniť sa účastníkom konania sa vyjadriť k podkladom na rozhodnutie a spôsobom jeho zistenia. Mal
za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu trpelo vadou, ktorú nebolo možné
napraviť iba tak, že dôjde k zrušeniu oboch rozhodnutí a to dôsledku, že nebolo riadne vykonané
dokazovanie výsluchom účastníkov, prípadne vykonaním dopytov, listín, ktoré mali byť podkladom na

rozhodnutie a až následne sa mohlo rozhodnúť vo veci.

10. Žalovaný po predložení administratívneho spisu sa vyjadril k správnej žalobe tak, že žiadal
žalobu zamietnuť, nakoľko žaloba podľa neho nebola dôvodná a rozhodnutie žalovaného bolo zákonné,
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že zákon o dani z príjmov
uvádzal povinnosť pre fyzickú osobu podať daňové priznanie k dani z príjmov a to vtedy, ak jeho

príjmy presahovali 50% nezdaniteľnej časti základu dane, čo v roku 2018 prestavovalo sumu
3830,02EUR, z čoho polovica je suma 1915,01EUR. Žalobca dosiahol vyššie príjmy v roku 2018, ako
je 50% nezdaniteľnej časti základu dane, teda bol povinný podať daňové priznanie najneskôr ku dňu
01.04.2019, respektíve k 01.10.2020. Rovnako uviedol, že prvostupňový orgán bol povinný za správny
delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku uložiť daňovému subjektu pokutu podľa §

155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Žalovaný žiadal nariadiť pojednávanie vo veci.

11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril a nežiadal nariadiť pojednávanie vo veci.

12. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 20.03.2024 so začiatkom o 11:00

hod. pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu splnomocnil F. C. G., ktorá
sa pojednávania nezúčastnila, žalobca vyslovil súhlas s prejedaním veci bez jeho právneho zástupcu,
rovnako sa zúčastnil poverený zástupca žalovaného. Žalovaný na pojednávaní trval na podanej
žalobe, upriamil pozornosť na svoje vyjadrenia, najmä na to, že opakovane žiadal zamestnávateľa
o vydanie potvrdenia, že za mňa podal daňové priznanie. Rovnako žiadal daňový úrad, aby vyžiadal

od zamestnávateľa vyjadrenie, či podal dané daňové priznanie alebo nie, mal za to, že daňový úrad
mal mal zistiť presne skutkový stav, poukázala na to, že zamestnávateľ žalobcu si neplnil aj iné
povinnosti, že zistil, že na stránke H. zamestnávateľ dostal z inšpektorátu práce pokutu vo výške
500 Eur práve kvôli nesplneniu si povinnosti vo veciach ročného zúčtovania dane. Žalovaný trval na
svojich vyjadreniach, naviac uviedol, že v danom prípade došlo k správnemu deliktu podľa § 154

ods. 1 písmena a) bodu 1 daňového poriadku, ktorým je, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto
nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote, v danom prípade je zrejmé, že žalobca nepodal daňové
priznanie včas a došlo k porušeniu povinnosti. Zbaviť sa zodpovednosti môže fyzická osoba, ktorá nemá
oprávnenie na podnikanie, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných
okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť svoje

povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom. Má za to, že povinnosť patrila priamo daňovníkovi,
teda žalobcovi. Rovnako tam nevidel žalovaný žiadne okolnosti na základe, ktorých by bolo možné tvrdiť,
že daňovník nemohol ovplyvniť svojím konaním nesplnenie svojej daňovej povinnosti. Mala za to, že ak
zamestnávateľ žalobcu odmietol vydať potvrdenie o tom, že vykonal ročné zúčtovanie za daň, teda či
došlo k podaniu daňového priznania. Mala za to, že daňové priznanie nebolo podané v zákonnej lehote

a nenastali žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by sa dali zohľadniť, teda má za to, že
došlo k porušeniu jeho daňovej povinnosti.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
„SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom
do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.15. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 195 SSP
Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

17. Podľa 15 ods. 1 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť
vyplýva z osobitných predpisov,1) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane

poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

18. Podľa 15 ods. 2 daňového poriadku ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných
predpisov,1) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový
subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

19. Podľa 15 ods. 3 daňového poriadku Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu
správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok. Ak daňový
subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca
dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré

bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm.
a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania
sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

21. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych
mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí
zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho
mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia

je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) daň aj zaplatiť.
Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa
odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň
zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené
po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do

termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného
pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.122aa)

22. Podľa § 154 ods. 1 písm. a./ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto
a) nepodá daňové priznanie v

1. ustanovenej lehote,
2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1,
3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2,23. Podľa § 154 ods. 2 daňového poriadku zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym
deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže,
že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa,

ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym
deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť
daňovéhosubjektutútopovinnosťdodatočnesplniťpoodpadnutídôvodov,nazákladektorýchsadaňový
subjekt zbavil tejto zodpovednosti.

24. Podľa § 155 ods. 1 písm. a./ daňového poriadku Správca dane uloží pokutu
a)od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak
je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac
však do 3 000 eur,

25. Podľa § 163 daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní.94)

Právny názor správneho súdu

26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach správneho

trestania preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu,
oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov
konania prednesených v písomných vyjadreniach a na pojednávaní, preskúmal rozhodnutie i nad rámec
vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná
a žalované rozhodnutie je správne a zákonné.

27. Správny súd vychádzal pri prieskume rozhodnutia zo žalobných dôvodov, kde žalobca argumentoval
najmä skutočnosťou, že nebol zistený dostatočne skutkový stav, neboli vykonané dôkazy, výsluch
zamestnávateľa, ktoré navrhoval odkazujúc na ustanovenia správneho poriadku, ale zaoberal sa nad
rámec žalobných dôvodov aj aplikáciou § 195 SSP súdneho poriadku a aplikáciou 198 SSP.

28. Správny súd v danom prípade sa zaoberal otázkou zodpovednosti žalobcu za správny delikt. Pojem
správny delikt (pri administratívnoprávnej zodpovednosti) nie je presne zákonne vymedzený, spravidla
ide o protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré správny orgán ukladá sankcie
ustanovené administratívnoprávnou normou. V danom prípade ide o daňový delikt, ktorého porušenie

je vymedzené v 154 ods. 1 daňového poriadku.
Zákon v tomto prípade uvádza, kedy je toto porušenie sankcionované sankciou. Obligatórne znaky
daňového deliktu v žalobou napadnutom prípade sú uvedené v § 154 ods. 1 písm. a./ daňového
poriadku, kedy správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote.
Zdikciezákonnejdefinícienanaplnenieznakovskutkovejpodstatysprávneho(daňového)deliktujeteda

nevyhnutné splnenie nasledujúcich znakov skutkovej podstaty a to nesplnenie si povinnosti uvedenej
v zákone, pričom nerozlišuje, či táto povinnosť je uložená fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi
alebo právnickej osobe teda povinnosť je uložená každému daňovníkovi. Pojem daňovník je upravený v
§ 2 zákona o dani z príjmov, pričom vymedzený je tak, že daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická
osoba. Povinnosť podať daňové priznanie bola uložená fyzickej osobe v zmysle zákona o dani z príjmov,

zapredpokladu,žetátoosobadosiahlapríjmyvzdaňovacomobdobípresahujúcepolovicunezdaniteľnej
časti dane. Porušenie povinnosti teda spočíva v opomenutí podať daňové priznanie, pričom zákon
nerozlišuje, či podanie daňového priznania má vykonať priamo daňovník, respektíve niekto iný (v danom
prípade zamestnávateľ), ale výslovne túto povinnosť ukladá daňovníkovi. Otázka zavinenia je v tomto
prípade právne irelevantná, nakoľko zodpovednosť ta tento delikt je založená na objektívnom princípe,

teda bez ohľadu na zavinenie daňovníka. V prípade preukázania skutku, nie je potrebné skúmať či prečo
nepodal daňové priznanie daňovník. Zákonodarca, aby odstránil tvrdosť zákona uviedol priamo ako
jedinný liberačný dôvod, ktorý je vymedzený v § 154 ods. 2 daňového poriadku, kedy fyzická osoba,
nepodnikateľ sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že zo závažných dôvodov, či už zdravotných
alebo iných vhodných osobitného zreteľa nemohla svojím konaním splniť povinnosť.

29. Vdanomprípadejetedanesporné,čo zadministratívnehospisuvyplýva,takakotozistilajžalovaný,
že žalobca skutočne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2018 vyplnil dňa 04.03.2021
a v rovnaký deň ho aj podal na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad. Daňové priznanie podal napredpísanom tlačive a je nesporné, tak ako to vyplýva z potvrdenia o zdaniteľných príjmov zo závislej
činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2018, že daňovník mal úhrn príjmov v celkovej výške 3905,69
eur, teda vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov, úhrn

jeho príjmov bol väčší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2018. Rovnako prílohou
k daňovému priznaniu bolo potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie
obdobie roku 2018, ktoré bolo deklarovane vydané dňa 30.01.2019.

30. Žalobca argumentoval tým, že požiadal svojho zamestnávateľa, aby podal zaňho daňové priznanie,

svoje tvrdenie však nijako nepreukázal, žiadal vykonať v tejto súvislosti výsluch alebo dopyt u svojho
zamestnávateľa. Správny súd sa v tomto ohľade stotožňuje so závermi, ktoré uviedol vo svojom
rozhodnutí žalovaný a to že, uvedená skutočnosť v danom konaní nie je podstatná. Ak by skutočne
žalobca v zákonom stanovenej lehote požiadal svojho zamestnávateľa na predpísanom tlačive, aby
podal zaňho daňové priznanie, musel by požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania
preddavkov na daň a následne zamestnávateľ, by mu predložil na predpísanom tlačive potvrdenie o tom,

že vykonal za neho ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Povinnosti podať daňové priznanie, by sa aj
tak nezbavil. Predmetné potvrdenie však žalobca v konaní nepredložil. V konaní, tak ako je priložené k
daňovému priznaniu, je potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie
roku 2018 s dátumom vystavenia potvrdenia 30.01.2019, ak teda obdŕžal predmetné potvrdenie, musel
si byť vedomý toho, že zamestnávateľ zaňho nevykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, a teda

povinnosť podať daňové priznanie mu vyplývala priamo jemu. Takto je nesporné, vyvrátené tvrdenie
žalobcu na základe listinných dôkazov, že žalobca nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie
ročného zúčtovania preddavkov na daň, ale priamo požiadal svojho zamestnávateľa o potvrdenie o
zdaniteľných príjmov, aby na základe tohto potvrdenia, ktoré tvorí nevyhnutnú prílohu k daňovému
priznaniu, si vyplnil a podal daňové priznanie sám. V danom prípade výsluch svedkov by nepreukázal

skutočnosti ktoré by ho vyviňovali zo správneho deliktu, ktorého sa preukázateľne dopustil. Ani v konaní
pred súdom, by prípadný výsluch zamestnávateľa nevzniesol do konania také okolnosti, pre ktoré by sa
žalobca zbavili zodpovednosti za správny delikt.

31. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že v čase od 05.08.2018 do 01.10.2020 bol dočasne

práceneschopný a teda nemohol podať daňové priznanie. Uvedená okolnosť by bola právne dôvodná
vtedy, ak by následne povinnosť podať daňové priznanie splnil bezodkladne po tom, ako ukončil svoju
dočasnú práceneschopnosť, podľa potvrdenia, ktoré je súdu dispozícii, ukončil svoju práceneschopnosť
dňa 01.10.2020. Ak by bezodkladne potom, teda v rádovo dňoch po udalosti podal daňové priznanie,
predstavovalo by to dôvod, pre ktorý správny orgán by nemohol uložiť žalobcovi pokutu. Žalobca však

podal daňové priznanie až 04.03.2021, teda až 6 mesiacov po skončení práceneschopnosti. Lehota
6 mesiacov po ukončení práceneschopnosti, predstavuje pomerne dlhý časový odstup, predstavuje
polovicu zdaňovacieho obdobia a nemožno považovať takýto časový odstup, že bolo vykonané
bezodkladne.

32. V podanej žalobe žalobca uvádza, že žalovaný mal vykonať ďalšie dokazovanie za účelom
zistenia náležitého skutkového stavu, tento stav však bol riadne zistený z listinných dôkazov a je
z neho nesporné, že správneho deliktu sa žalobca dopustil, rovnako je nesporné, že povinnosť
podať daňové priznanie nebola prenesená na iný subjekt. Za predpokladu, že by zamestnávateľ
zaňho nepodal daňové priznanie, tak ako tvrdí žalobca, že ho skutočne požiadal o vykonanie ročného

zúčtovania, teda povinnosť podať daňové priznanie, by sa zmysle pracovnoprávnych predpisov
preniesla na zamestnávateľa, žalobcu by si mohol v prípade preukázania pochybenia zamestnávateľa,
uplatňovať náhradu za uloženú sankciu, od zamestnávateľa žalobcu v rámci civilného konania ako
regresný nárok na náhradu škody za nesplnenie povinnosti, ktorá zamestnávateľovi žalobcu vyplývala
z pracovnoprávnych predpisov.

33. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojom rozhodnutí náležite vyjadrili ku všetkým
skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými
právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Uložená sankcia je v zákonom
stanovenej výške, na základe dostatočnej a odôvodnenej správnej úvahy správneho orgánu, jej výška

bola dostatočne odôvodnená (je uložená v minimálnej, spodnej hranici zákonom stanoveného rozsahu
sankcie), nie je možné uložiť sankciu v nižšej výške.34. Správny súd považuje za potrebné podotknúť, že celý systém daňového trestania za správne
delikty, obsiahnutý v daňových predpisoch je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda
zodpovednosť za výsledok. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, právne významné pre

uvedené konanie, s ktorými by sa žalovaný v rámci svojho konania nezaoberal. Argumenty a námietky
uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.
Vzhľadom ku skutočnosti že žaloba bola podaná vo veci správneho trestania sa správny súd zaoberal,
aj skutočnosťami uvedenými v § 195 SSP, zistil že skutkový stav je riadne zistený na rozhodnutia vo
veci, nedošlo k zániku zodpovednosti za priestupok, uložený trest je uložený v zmysle zásad ukladania

trestov a výška druh sankcie nevybočuje z rozsahu správnej úvahy. Správny súd poukazuje aj na to, že
v súčasne platnom daňovom poriadku ku dňu rozhodovania správneho súdu je nesplnenie povinnosti
podať daňové priznanie naďalej sankcionované a výška sankcie sa nezmenila, teda nedošlo k zmene
právnej úpravy tak, aby bola priaznivejšia pre žalobcu

35. V prejednávanej veci správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Sžf/71/2015 z 01.12.2015 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej
republiky č. 4/2017 pod č. R 39/2017), ktorý sa zaoberá zodpovednosťou za správne delikty v daňovom
konaní, v zmysle ktorého vyplýva, že z vôle zákonodarcu vloženej do obsahu daňových predpisov
nepochybne vyplýva, že celý systém daňového trestania za správne delikty je postavený na princípe
objektívnej zodpovednosti, teda zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok.

36. Správa daní predstavuje záujem štátu prioritne na správnom vyrubení a výbere daní, ktoré
predstavujú príjem pre štátny rozpočet. Zákonodarca v danom prípade, tak ako je to uvedené aj vo
vyššie citovanom rozsudku zaviedol prísne a formálne pravidlá pri správe daní, ktoré sa premietajú
najmä v tom, že sú dané zákonné lehoty na jednotlivé podania, stanovená je forma podania, podania

sa zväčša podávajú na predpísaných tlačivách, celý postup správcov danej je striktne formalistický.
Rovnako zákonom stanovené sankcie nie je možné odpustiť, zodpovednosť za sankcie je stanovená
na objektívnom princípe, bez ohľadu na zavinenie. Z uvedené vyplýva, že verejný záujem spoločnosti,
bol zákonodarcom premietnutý do právnych noriem na úseku daní s cieľom, aby daň bola vyrubená
správnej výške, včas a riadne uhradená, objektívne a rýchlo preskúmateľná jej výška. Z uvedeného

nemôže ani správny súd, ktorý je striktne viazaný platným právom, ísť nad rámec platných všeobecne
záväzných platných predpisov.

37. Žalobcovi uložená pokuta, bola len zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej
mal žalobca vedomosť (resp. musel mať vedomosť). Uloženie pokuty bolo teda len obligatórnym

vyústením postupu prvostupňového orgánu voči žalobcovi ako daňovníkovi za nesplnenie jeho
povinnosti.

38. Správnysúdjetohonázoru,ženapadnutérozhodnutie,akoajprvostupňovérozhodnutiebolivydané
v súlade so zákonom. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými relevantnými

námietkami žalobcu, logicky a právne správne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzal zo skutkového
stavu zisteného prvostupňovým orgánom, napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je čo
do právneho posúdenia vecne správne a v jeho konaní ani v postupe žalovaného ako i prvostupňového
orgánu neboli nezistené vady, ktorá by mala vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

39. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje
za zákonné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

40. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval v rámci

postupu podľa § 195 SSP i možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy, ktorá však
v danom prípade nebola priaznivejšia.

41. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

42. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.43. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému

nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).