Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230077
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1114230077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a

členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jarmila
Zahradníková, so sídlom Pluhová 78, 831 03 Bratislava, správca úpadcu JA-KA s.r.o., Heyrovského
12, 841 03 Bratislava, IČO: 36 765 902, práv. zast.: AK Šimko Legal, s.r.o., so sídlom Kukučínová
985/6, 831 06 Bratislava, IČO: 35 915 528, proti žalovanej: G.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX,
XXX XX R., práv. zast.: JUDr. Peter Škultéty, advokát, Heydukova 3, 814 99 Bratislava, o určenie
neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
12Cbi/58/2014-139 zo dňa 24.09.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 12Cbi/58/2014-139 zo dňa 24.09.2019
potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 57 ods. 1, § 59 ods.
1, § 60 ods. 1, § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR <.“), zamietol žalobu
podanú správkyňou úpadcu JA-KA s.r.o., ktorou sa domáhala určenia neúčinnosti v žalobe označených
peňažných úhrad v prospech žalovanej vykonaných výberom z účtu úpadcu, hotovostných výberov z
pokladne úpadcu a ich vkladov na účet žalovanej.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v skutkových tvrdeniach žaloby a v konaní pred súdom
prvej inštancie argumentovala tým, že žalovaná ako jediná spoločníčka a konateľka úpadcu musela mať

minimálne od 18.03.2013 (z údajov účtovnej závierky) vedomosť o úpadku obchodnej spoločnosti JA-KA
s.r.o. Napriek tomu v rokoch 2012 a 2013 realizovala vo svoj prospech výbery z bankového účtu úpadcu
(ktorému bol poskytnutý úver VÚB bankou, a.s.). Podľa žalobkyne má toto konanie povahu právneho
úkonu, ktorému je možné odporovať a žalovaná je v postavení spriaznenej osoby úpadcu podľa § 9 ZKR.
Konkurz na majetok úpadcu JA-KA s.r.o. bol vyhlásený uznesením Okresného súd Bratislava I sp. zn.
2K/42/2013 zo dňa 21.10.2013 a žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty.
Žalovaná poukazovala na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi poskytnutím úveru úpadcovi (VUB

bankou, a.s.) a výbermi z podnikateľského účtu úpadcu, nakoľko úver bol zabezpečený ručením zo
strany žalovanej a jeho účelom bola snaha o záchranu úpadcu pred úpadkom. Finančné prostriedky
úveru boli použité na úhradu splatných záväzkov úpadcu a na bežný chod spoločnosti úpadcu. Podľa
žalovanej žalobkyňa účelovo predložila súdu dôkazy (výpisy) preukazujúce len výbery z bankového účtuúpadcu, pričom v žalobe neuviedla aj vklady žalovanej na účet úpadcu. Podľa žalovanej je vklady a
výbery potrebné posudzovať v celku a vo vzájomnej súvislosti. Nie je možné vytrhnúť určité výbery z
celkového finančného kontextu a označiť ich za úkony, ktorými by mohli byť ukrátení veritelia. Neexistuje

žalobkyňou tvrdený úmysel ukrátiť veriteľov a táto podmienka ZKR nebola naplnená.

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní žaloby považoval za potrebné primárne skúmať,
či výber peňažných prostriedkov z účtu úpadcu žalovaným je možné považovať za právny úkon v
zmysle OZ, a teda za prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku občianskoprávneho

vzťahu, ktorý právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pri posudzovaní tejto otázky súd vychádzal
z ustanovenia § 34 OZ, ako aj z rozhodovacej praxe - (NS ČR sp. zn. 30 Cdo/304/2006, v ktorom sa
uvádza, že právnym úkonom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka však nie je faktická činnosť,
hoci sa ňou právny úkon vykonáva, za takúto faktickú činnosť možno považovať aj výplatu peňažných
čiastok vykonávaných dlžníkom ako je zrejmé z údajov v pokladničnom denníku dlžníka pod označenou
položkou). S prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že výber peňažných prostriedkov žalovanou z

účtu úpadcu nemožno považovať za právny úkon, ale ide len o faktickú činnosť realizujúcu právny úkon.
Žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovej lehote, prostredníctvom právneho

zástupcu, odvolaním žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015
CSP, čím súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov
a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnila sa s správnym záverom súdu, že odporované výbery
finančných prostriedkov z účtu úpadcu nemajú povahu právneho úkonu a nie je možné im odporovať.
V odvolacej argumentácii uviedla, že v konaní zistené finančné transakcie (úhrady úpadcu v prospech

žalovanej), ako aj súvisiace transakcie (vklady žalovanej do majetku úpadcu), boli úkonmi medzi dvoma
samostatnými právnymi subjektami - úpadcom a žalovanou. Z účtovnej evidencie úpadcu nevyplýva,
že by tieto dotknuté úkony boli len presunmi finančného majetku úpadcu v rámci jeho rôznych foriem.
Zotrvala na tvrdení prezentovanom pred súdom prvej inštancie (vo vyjadrení dňa 28.12.2015), že
realizované vklady žalovanej do majetku úpadcu sú svojou povahou (každý jeden vklad) pôžičkou

voči spoločnosti a následný spätný výber takéhoto vkladu, resp. jeho vrátenie žalovanej, je vrátením
poskytnutej pôžičky, ktoré je počas obdobia, kedy je spoločnosť v úpadku, resp. jej úpadok hrozí, vo
vzťahu k spriaznenej osobe neprípustné. Označenie dotknutých úkonov v účtovnej evidencii úpadcu,
resp. vo vyjadrení žalovanej správcovi, ako „výber vkladu podnikateľa“ je označením logicky a právne
nepresným. Žalobkyňa v zhode s tvrdením pred súdom prvej inštancie má za to, že dotknuté úkony

majú povahu právneho úkonu podľa § 34 OZ, to titulom pôžičky (či už ako splátky pôžičky poskytnuté
žalovanou - výbery alebo ako vklady žalovanej do majetku úpadcu). Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30
Cdo/304/2006, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nie je v prejednávanej veci možné aplikovať pre
odlišnosť kauzy i procesnej situácie. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
uviedla, že žalobkyňa ničím nepreukázala dôvodnosť žaloby. Žalovaná poprela tvrdenie žalobkyne o
poskytnutí pôžičky úpadcovi. Uviedla, že úpadcovi žiadnu pôžičku neposkytla,. Vklady na účet úpadcu
neboli realizované za účelom ich vrátenia, čo vyplýva i z časového sledu vkladov a výberov. Poukázala

na právoplatný rozsudok v inom konaní sp. zn. 9Cbi/108/2014 (nenapadnutý odvolaním), v ktorom
súd zamietol žalobu žalobkyne o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu - úhrad záväzkov. Pre
obsahovú zhodnosť žalôb označila toto rozhodnutie za aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Ďalej
argumentovala tým, že žalobkyňa v žalobe netvrdila ani neuviedla, že by zo strany žalovanej (vkladmi,
bezhotovostným prevodom) došlo k poskytnutiu pôžičky úpadcovi a táto jej bola vrátená (výbermi z účtu

úpadcu).Vžalobe(bodIV)žalobkyňauviedla,žeúpadcadotknutýmiúkonmiposkytolžalovanejfinančné
prostriedky 60.259 Eur, bez existencie právneho titulu pre vyplatenie tejto sumy. Žalobkyňa teda svoje
tvrdenia oprela o iné právne skutočnosti a argumentáciu účelovo zmenila až po vyjadrení žalovanej
k žalobe dňa 31.07.2015. Žalovaná poukázala na to, že peňažné výbery časovo vždy predchádzali
vkladom. Zo strany žalobkyne nebola vyzvaná (požiadaná) na vysvetlenie tejto skutočnosti. Žalovaná

zotrvala na tvrdení, že žalobkyňou označené úkony (výbery a vklady) nemajú povahu právneho úkonu
a v prejedávanej veci je aplikovateľné rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/304/2006, na ktoré poukázal
i súd prvej inštancie. Ďalej namietala, že žalobkyňa, s poukazom na § 57 ods. 4 ZKR, súd zavádza i v
uvedenej sume prihlásených pohľadávok veriteľov, ktoré sú vo výrazne nižšej sume, než akú žaloboupožaduje. Žalobkyňa nezohľadnila napr. úhradu pohľadávky veriteľa VÚB, a.s. (17.000,- Eur), ktorú
žalovaná vykonala ako ručiteľka. Napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť ako vecne správny a žalobkyňu
zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V následnej replike a duplike strany zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po
oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

6. Podstatnou a pre rozhodnutie odvolacieho súdu zásadnou otázkou v rozsahu uplatnených odvolacích
dôvodov bola správnosť právneho posúdenia a právneho názoru súdu prvej inštancie, že žalobkyňou

označené úkony - úhrady peňažných prostriedkov na účet (v prospech) žalovanej nemajú povahu
právneho úkonu.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutiesúduprvejinštancievjehoprávnezáväznomvýrokujevecnesprávneajedôvodnéstotožniť
saspodstatnými úvahamisúduprvejinštancievzávere,ževžalobeoznačenéúkony-finančnéprevody
(vklady a výbery z účtu úpadcu) nemajú povahu právneho úkonu.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že nie každý prevod finančných prostriedkov z bankového účtu má

povahu právneho úkonu. Za právny úkon možno i v súlade s konštantnou judikatúrou považovať len
také plnenie (bezhotovostnú transakciu), ktorá bez pochybností svedčí o vôli úpadcu plniť touto úhradou
svoj záväzok. Dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia zaťažuje žalobcu. Žalobkyňa v konaní toto
dôkazné bremeno neuniesla.

10. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že v mesiacoch február 2012 a mesiacoch
január až máj 2013 boli z účtu úpadcu a z pokladne úpadcu realizované výbery peňažných prostriedkov
v prospech žalovanej v sume celkom 60.259,40 Eur. Žalobkyňa mala za to, že predmetnými úhradami
v prospech žalovanej (spriaznenej osoby) došlo k ukráteniu veriteľov sú ukracujúcimi úkonmi a spĺňajú
definíciu § 57 ods. 4 ZKR a § 60 ods. 1, 3 ZKR.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že jedným zo základných hmotnoprávnych predpokladov (podmienok)
pre úspech odporovacej žaloby vyžadovaným konkurzným zákonom je, že a) odporovať možno len
právnemu úkonu, a to len za predpokladu, že b) ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov.

12.Žalobkyňažiadnymlistinnýmdôkazom,účtovníctvomaniinýmdôkazomnepreukázalasvojetvrdenie
(neskoršiu argumentáciu) prednesené v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (počínajúc
vyjadrením z 22.12.2015), že vklady žalovanej na účet úpadcu majú povahu pôžičky a ich výber má
povahu vrátenia pôžičky. Takýto záver z listinných ani iných dôkazov tvoriacich skutkový stav nevyplýva.

Žalovaná pred súdom prvej inštancie a identicky i v písomnom vyjadrení pred odvolacím súdom tvrdenia
žalobkyne o pôžičke rozporovala a tieto poprela. Uviedla, že úpadcovi žiadnu pôžičku neposkytla, vklady
ani výbery označené žalobkyňou neboli plnením z pôžičky (teda nešlo o poskytnutie a vrátenie pôžičky).

13. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu a listinných dôkazov predložených žalobkyňou (č.l. 29-45

spisu) vyplýva len skutočnosť, že v označenom období žalovaná (konateľka a spoločníčka úpadcu)
realizovala z účtu alebo z pokladne úpadcu výbery, z ktorých však nie je možné za žiadnych okolností
vyvodiť, že boli vykonané v súvislosti s úhradou konkrétneho záväzku úpadcu voči žalovanej. Podľa
poznámky pripojenej k niektorým z výberov, zrejmej z výpisu ako aj VPP vyplýva, že išlo o výberypodnikateľa, teda o úkon, ktorý nesporne nespĺňa povahu plnenia titulom úhrady záväzku (nevyplýva z
neho vôľa úpadcu plniť záväzok) a nemožno ho vyhodnotiť ani ako pôžičku a jej vrátenie.

14. K otázke hodnotenia žalobkyňou vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej
žaloby, t.j. v hodnotení, či hotovostný a bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov možno považovať
za právny úkon, ktorému je možné odporovať, odvolací súd uvádza, že existujúca judikatúra (hoci
prevažne súdov ČR, viď NS ČR 29 Cdo/677/2011, 11 ICm/1647/2016, 3 Cdo/472/2008) ustálila, že
bezhotovostný prevod - úhrada má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník sleduje, t.j. ak jeho obsahom

je prejav vôle dlžníka, splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je
bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa alebo výber z pokladne právnym
úkonom podľa § 34 Obč. zákonníka, ak ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh -
záväzok (§ 559 ods. 1 Obč. zák., § 324 ods. 1 Obch. zák.), čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.

15. Pokiaľ ide o poukaz na judikatúru súdov ČR, odvolací súd, ako uviedol už vo viacerých svojich

rozhodnutiach, považuje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ČR, vzhľadom na príbuznosť a blízkosť
právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky, za kompatibilné a aplikovateľné v právnych
podmienkach SR.

16. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že medzi úpadcom a žalovanou existoval záväzkový vzťah

titulom pôžičky a označené úhrady boli teda plnením záväzku v prospech žalovanej (úhrada pôžičky).
V prejednávanej veci žalobkyňu tvrdený záver preukázaný nebol.

17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, v znení zák. č. 348/2011 Z.z. (účinnom v čase začatia konania), odporovať
podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej

pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nepovažuje v žalobe označené úkony - výbery
finančných prostriedkov - za právne úkony, ktorým je možné odporovať. Nie je tak naplnený jeden zo
základných predpokladov incidenčnej odporovacej žaloby, a to, že odporovať je možné len právnemu

úkonu.

19. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že hoci pri absencii (nenaplnení) podmienky právneho úkonu, už
skúmanie ďalších hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti nie je potrebné, žalobkyňa, vyplývajúc
zo zisteného skutkového stavu, nepreukázala ani ďalšiu zásadnú hmotnoprávnu podmienku § 57 ods. 4

ZKR, ktorá odporovateľnosť spája s ukracujúcim právnym úkonom (ukrátením uspokojenia) prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu.
Podľajudikatúryirelevantnejodbornejliteratúrymusíísťoveriteľalentakejprihlásenejpohľadávky,ktorá
existovala už v čase vykonania odporovaného právneho úkonu (resp. v čase jeho účinnosti) a takémuto
veriteľovi nezaniklo postavenie účastníka konania. Žalobkyňa neoznačila konkrétnych prihlásených

veriteľov takýchto pohľadávok a ukrátenie veriteľov odvodila len od všeobecných údajov účtovnej
závierky dlžníka a skutočnosti, že bol podaný dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobkyňa
v konaní argumentovala len existenciou veriteľa VÚB, a.s. (titulom úveru poskytnutého úpadcovi).
Žalovaná pred súdom prvej inštancie uvádzala, že titulom ručenia úverovú pohľadávku tohto veriteľa
uhradila. Tomuto tvrdeniu žalovanej zodpovedá i listinný dôkaz predložený odvolaciemu súdu (č.l.

241-245) z ktorého vyplýva, že tento prihlásený veriteľ, podaním zo dňa 23.08.2021, adresovaným
žalobkyni (ako správkyni úpadcu) vzal prihlášku svojej pohľadávky v sume 17.1289,30 Eur v celom
rozsahu späť, čím mu zaniklo podstavenie účastníka konkurzného konania.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil naplnenie žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona odvolací súd
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. V zmysle § 387 ods. 1,
2 CSP ho odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil.

21. Úspešnej žalovanej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nepriznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ktorý si v konaní uplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).