Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5CdoR/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322202499
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. vo veci starostlivosti o maloletého
D. J., narodeného XX. Z. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa matky F.. S. J., narodenej
XX. Z. XXXX, G. XX, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o.,
Bratislava, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765 a otca O. J., narodeného XX. Q. XXXX, G., E. XXXX/X,
toho času Z., Š. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, Bratislava, Štefánikova 14, v
konaní o udelenie súhlasu na zápis maloletého dieťaťa do základnej školy a o zmenu úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9P/230/2022, o dovolaní
otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 05. októbra 2023 sp. zn. 15CoP/83/2023 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 01. júna 2023
sp. zn. 9P/230/2022 s poukazom na § 26, § 28, § 35, § 38 Zákona o rodine udelil namiesto otca ako
zákonného zástupcu súhlas na zápis maloletého do Základnej školy v O. a návrh otca na zmenu úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému doručený súdu dňa 29. 06. 2022 zamietol. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.2. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že maloletý D. sa narodil XX. Z. XXXX počas manželstva jeho
rodičov, rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 21P/167/2018-602 zo dňa 18. 05. 2020,
právoplatným do rozvodu dňom 12. 06. 2020. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému na čas po
rozvodemanželstvaboliprávoplatneupravenérodičovskoudohodouschválenourozsudkomOkresného
súdu Galanta č. k. 21P/167/2018-886 z 31. 03. 2021, právoplatným a vykonateľným dňa 09. 04. 2021

tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platením výživného na
maloletého vo výške 300 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým na každý párny týždeň v
roku od piatka od 15.00 hod. do pondelka 7.45 hod., kedy ho odovzdá do školského zariadenia alebo
matke, každý kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy do 7.45 hod., a počas prázdnin a
sviatkov. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 21P/114/2022-335 z 31. 01. 2023 o neodkladnom
opatrení bol udelený súhlas namiesto otca dieťaťa so zápisom maloletého dieťaťa do ZŠ v O., XXX XX
O. Č.. XX; Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoP/17/2023-395 zo dňa 11. 04. 2023 uznesenie

okresného súdu potvrdil. Matka so svojím priateľom a mal. D. bývajú na adrese G. XX od 21. júna 2022.
Otec má trvalý pobyt v G., zdržiava sa v Z.. Rozhodnutím Základnej školy O. zo dňa 27. 04. 2022 bol
mal. D. prijatý do 3. ročníka ZŠ. ZŠ zaslala otcovi rozhodnutie dňa 15. 06. 2022, keď dňa 14. 06. 2022
matka oznámila adresu otca, ktorý sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Úrad práce, sociálnych vecí arodiny Galanta dňa 01. 03. 2022 a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske
Teplice dňa 14. 03. 2022 spísali úradné záznamy obsahujúce vyjadrenie matky vrátane jej vyjadrenia
k podozreniu otca z týrania mal. D. priateľom matky a výsledok pohovoru s maloletým. Šetrenie v

domácnosti otca bolo vykonané 30. 06. 2022, správa zo šetrenia v domácnosti matky bola vypracovaná
01. 07. 2022. V tento deň bol vykonaný aj osobný pohovor kolízneho opatrovníka s maloletým bez
prítomnosti matky. Ďalšiu správu zo šetrenia pomerov podal kolízny opatrovník dňa 06. 02. 2023.
Pohovor s maloletým bez prítomnosti matky bol vykonaný aj 10. 01. 2023. D. uviedol, že má rád mamu
aj otca a veľmi by si prial, keby boli rodičia spolu a opäť spolu bývali, opakovane sa dotazoval, prečo

to už nie je možné. K prípadnej preferencii osobnej starostlivosti jedného z rodičov opakovane vyjadril
nejednoznačnýpostoj,striedavosavyjadrovalrazvprospechmatky,razvprospechotca.Maloletýzaujal
nejednoznačný postoj i k striedavej starostlivosti a z jeho reakcií počas rozhovoru možno predpokladať,
že pretrvávajúce rodičovské konflikty resp. celková situácia v rodine nemá na dieťa pozitívny vplyv. Ďalej
súd prvej inštancie zistil, že mal. D. trpí epilepsiou, poruchami autistického spektra a ďalšími zdravotnými
problémami. Odborníci odporúčajú pokračovať vo vzdelávaní žiaka v podmienkach základnej školy

formou priamej integrácie. Maloletý navštevuje od začiatku školského roka 2022/2023 ZŠ v O., kde
nastúpil ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe podkladov z CPPPaP v
Galante, kde je evidovaný. Podľa týchto podkladov a zaslaní materiálov zo ZŠ I. mu bol vypracovaný
individuálny výchovno - vzdelávací program. Školu navštevuje prezenčne a jeho prospech je veľmi
dobrý. Adaptoval sa rýchlo, bez väčších problémov. Počas vyučovania a pobytu v ŠKD sa správa

slušne, nevyskytli sa žiadne prejavy strachu, úzkosti. K deťom je priateľský, bez väčších ťažkostí
nadviazal kontakt s novými spolužiakmi. Na prostredie si zvykol rýchlo. Zapája sa do spoločenských
aktivít s ostatnými deťmi, dokonca sám často kontaktuje spolužiakov a vyhľadáva ich spoločnosť. Nemá
problém zúčastňovať sa spoločenských hier na detskom ihrisku alebo hier počas telesnej výchovy.
Na vyučovacích hodinách pracuje v rámci svojich možností, v prípade potreby mu vyučujúca zadanie

zopakuje, znovu vysvetlí. Dieťa dokáže pracovať samostatne. Jeho domáca príprava je dobrá, domáce
úlohy máva vypracované. V škole pôsobí spokojne, vyrovnane, zriedka sa objavia prejavy neistoty a
nesústredenia, čo závisí od vzájomného vzťahu rodičov a jeho presunu od matky k otcovi a naopak. ZŠ
v O. je školou zabezpečujúcou výchovu a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením. Okresné
riaditeľstvo PZ v Martine, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS:ORP-196/1-VYS-MT-2022 zo dňa

21. 10. 2022 zastavilo trestné stíhanie vedené na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej
doby doposiaľ v mieste bydliska G. č. XX spôsobujú fyzické utrpenie maloletému tak, že ho osoba
vystupujúca pod menom S. J. dáva kľačať do kúta alebo medzi dvere a osoba vystupujúca pod menom
V. I. maloletého bije, pričom posledne presne nezisteného dňa ho udrel do oblasti pravého ramena, čím
mu spôsobil hematómy a bolestivosť oblasti celého ramena, čím spôsobil maloletému fyzické utrpenie,

nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V znaleckom posudku z
29. 08. 2022 z odboru psychológia ustanovený znalec K.. Z. Ď. č. 24/2022 vo veci podaného trestného
oznámenia uviedol, že maloletý dosahuje pásmo slabšieho priemeru, sklony ku konfabulácii vyšetrením
nezistil. Maloletý má bezpečnú vzťahovú väzbu k otcovi aj k matke. Špecifická vierohodnosť môže byť
mierne skresľovaná z psychologického hľadiska tým, že maloletý chce vyhovieť požiadavkám obidvoch

rodičov, ktorí sú vo vzájomnom spore a nechce ich sklamať, preto môže prispôsobovať svoju výpoveď.
Aktuálny psychický stav maloletého bol stabilizovaný. Konanie matky maloletého, ktoré opisuje maloletý,
nespôsobilo maloletému psychické utrpenie. Konanie V. I. podobne ako konanie matky nespôsobilo
maloletému psychické utrpenie. Pre zdravý psychický vývin znalec odporučil rodičom, aby sa pokúsili
nájsť spoločnú reč pri výchove syna, ich spory a nahrávanie maloletého neprispieva k jeho psychickej

pohode a obidvaja rodičia môžu svojím konaním zbytočne syna stresovať. Pre psychické zdravie
maloletého by bolo vhodné, aby sa rodičia naučili spolu znova konštruktívne komunikovať. Pri klinickom
rozhovore maloletý verbalizoval: „S ocinom vychádzam dobre. S maminou a s V. tiež dobre. V. ma nikdy
nezbil. U obidvoch rodičov sa mi dobre býva. Bojím sa medveďov a vlka. Pes ho zhodil československý
ovčiak s ocom ho máme. On to tak chcel počuť, otec si nahráva ma a povedal, aby som to tak povedal.

Klamal som, lebo otec to tak chcel, to je všetko už o tom viac nechcem hovoriť.“
1.3. Okresný súd dôvodil, že sa pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností zameral na zmenu pomerov, ktoré nastali od posledného rozhodovania a na overenie
tvrdení uvádzaných otcom. Otec pôvodne žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, na
pojednávaní konanom 09. 02. 2023 navrhoval maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti

a napokon požadoval zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti alebo striedavej osobnej
starostlivosti.
1.3.1. K prvému tvrdeniu otca, ktorým odôvodňoval zmenu výkonu rodičovských práv a povinností -
týraniumaloletého,jehobitiuzostranypriateľamatkyaneprimeranémutrestaniuokresnýsúduviedol,žesa nezakladá na pravde. V rámci trestného stíhania vedeného na základe trestného oznámenia otca bol
vyhotovenýznaleckýposudokpsychológomapodanéodbornévyjadreniesúdneholekára.Maloletýpred
psychológom priznal, že zranenie ramena (naštiepená kosť) mu nespôsobil priateľ matky ako uviedol

otec, ale otec prinútil maloletého klamať a toto zranenie mu spôsobil pes, ktorého vlastní otec. Súdny
lekár uviedol, že zranenie tak, ako tvrdil otec (priateľ matky maloletého udrel do ramena), je vysoko
nepravdepodobné. Maloletý má k matke aj otcovi bezpečnú citovú väzbu, neprimerané trestanie zo
strany matky sa nepreukázalo. Ak otec uviedol, že vychádzal len z toho, čo mu maloletý povedal, bolo
potrebné najskôr uvedené riešiť s matkou, uprednostniť záujem maloletého pred vlastnými spormi, ako

uviedol aj psychológ. Otec verí tomu, čo maloletý povie, pričom tento má veľmi silnú tendenciu hovoriť
to, čo chce ten-ktorý rodič počuť.
1.3.2. Druhým argumentom otca bolo tvrdenie o svojvoľnom premiestnení maloletého z pôvodného
do nového bydliska matky, čím bolo dieťa vyňaté z prostredia, v ktorom vyrastalo, kde navštevovalo
školu a malo svoje zázemie. Otec argumentoval, že ide o vec, o ktorej má rozhodovať aj on ako
zákonný zástupca, pričom s takýmto svojvoľným premiestnením maloletého nesúhlasil. Okresný súd

uviedol, že uvedené riešil aj pri otázke miestnej príslušnosti, pričom je viazaný názorom odvolacieho
súdu, ktorý skonštatoval, že matka ako osoba, ktorej je mal. zverený, má právo rozhodovať o bydlisku
dieťaťa. Matka pôvodne mala v úmysle žiť v G., avšak s otcom sa nevedeli dohodnúť o vyporiadení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a keďže kúpila nehnuteľnosť v G., presťahovala sa tam.
Okresný súd uviedol, že v čase schvaľovania rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozsudkom č. k. 21P/167/2018-886 zo dňa 31.
03. 2021 už matka prechodne bývala v Obci G., o čom otec maloletého vedel. Pokiaľ maloletý otcovi
hovorí, že sa chce vrátiť a bývať s ním, matka uvádzala presný opak, že maloletý je spokojný a vôbec
nehovorí, že by chcel ísť k otcovi. Ani iné dopytované subjekty neuvádzali, že by bol mal. nespokojný,
nešťastný v starostlivosti matky alebo že by s ňou nechcel bývať. Súd prvej inštancie ustálil, že bolo v

kompetencii matky rozhodnúť o bydlisku mal. dieťaťa a je úplne prirodzené, že muselo dôjsť aj k zmene
ZŠ, ktorú má maloletý navštevovať. Z uvedeného vyplýva, že bolo potrebné nahradiť súhlas otca so
zápisom do najbližšej školy vhodnej pre maloletého, ktorou je v tomto prípade ZŠ v O. spĺňajúca všetky
predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy a vzdelávania maloletého. Okresný súd nahradil súhlas
otca so zápisom maloletého do ZŠ v O., keďže sa rodičia o tejto podstatnej veci nevedeli dohodnúť.

1.3.3.Kpoukazuotcanavyjadreniamaloletého,žesachcevrátiťtam,kdevyrastalachcebývaťsotcom,
okresnýsúduviedol,žetietojepotrebnéurčitezohľadňovať,avšakmal.milujeobochrodičovažiadnemu
nechce ublížiť. Tento pocit ho môže častokrát viesť k uvádzaniu vecí, ktoré rodičia chcú počuť, čo otec
využíva a snaží sa dieťa dostať do pozície, aby povedalo, čo vyžaduje otec. Tieto skutočnosti okresný
súd zistil aj z obrazových záznamov maloletého vytvorených otcom a zámerne kladených otázok, aby

odznelo to, čo otec chce počuť. Je prirodzené, že maloletý je s otcom rád, má rád prostredie, kde žil
a je smutné, že je istým spôsobom zaťahovaný do problémov, príp. sporov medzi rodičmi. Okresný
súd uviedol, že maloletý má psychické a vývinové problémy z oblasti autizmu a je nutné nezaťažovať
ho a neriešiť s ním niektoré otázky, ktoré ho následne dostanú do pozície proti jednému z rodičov.
Zdôraznil, že strana otca opakovane uvádzala, že má vyjadrenia renomovaných neurológov a lekárov,

ktorí spochybňujú diagnózy mal. a jeho prípadnú liečbu, avšak žiadne dôkazy v tomto smere neboli
doložené. Okresný súd tiež zistil, že otec nie je zmierený s tým, že maloletý sa s matkou presťahoval,
možno ani s tým, že žije v jednej domácnosti s priateľom matky, avšak zneužívať maloletého na svoj
osobný prospech a dosiahnutie svojich cieľov nie je správne. Maloletý potrebuje citlivý prístup a oboch
rodičov na jednej lodi práve s ohľadom na jeho zdravotný stav a nie to, aby musel riešiť dilemy, ktorého

z rodičov viac chce.
1.4. Okresný súd poukázal na to, že otázkou zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
sa zaoberal už rozvodový súd, ktorý nariadil aj znalecké dokazovanie. Hoci znalkyňa neodporučila
zverenie mal. do striedavej osobnej starostlivosti, súd maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
zveril. Odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že matka

pozná limity a špecifiká zdravotného stavu maloletého. Uvedené sa potvrdilo aj v tomto konaní, kde
otec zľahčoval diagnózy odborníkov, nesúhlasil s postupmi matky ani so závermi lekárov a psychológov.
Okresný súd konštatoval, že v súčasnosti nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zakladala zmenu
pôvodnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Podotkol, že rozhodnutie je
rešpektované oboma rodičmi a mal. sa v zmysle rozhodnutia stretáva s otcom.

1.5. K návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania okresný súd uviedol, že „pôvodne mal
v úmysle rozhodnúť uznesením, nakoniec dospel k záveru, že bude vhodnejšie vysporiadať sa so
zamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania rozhodnutím vo veci samej“. Za dôvod zamietnutia
návrhu na vykonanie znaleckého dokazovanie označil najmä ochranu zdravia maloletého, ktorý bol vobdobí posledných troch rokov niekoľkokrát vypočúvaný, či už orgánom sociálnoprávnej ochrany detí,
psychológomvrámcirozvodovéhokonaniaajvrámcitrestnejveci.Maloletýpredkolíznymopatrovníkom
uviedol, že už nevie, čo má povedať, je z toho unavený; opakované vypočúvanie negatívne dopadá

na jeho zdravotný stav. Okresný súd, hoci vedomý participačných práv dieťaťa v každej veci, ktorá sa
ho týka, nepovažoval za nevyhnutné opakovane vystavovať mal. vypočúvaniu o jemu nepríjemných
otázkach. Dospel k záveru, že vypočutie dieťaťa súdom by nebolo v jeho najlepšom záujme. Maloletý
má zdravotné problémy, opakované vypočúvanie spôsobuje zhoršenie jeho stavu, čo potvrdil aj kolízny
opatrovník. Súd prvej inštancie uviedol, že názor dieťaťa mal dostatočne zistený sprostredkovanými

opakovanými rozhovormi, či už v konaniach na Okresnom súde Galanta alebo v tomto konaní.
1.6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

2.1. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 05. októbra 2023

sp. zn. 15CoP/83/2023 rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukázal.

Súdprvejinštancierozsudokprimeranýmadostatočnýmspôsobomvsúladesust.§220CSPzdôvodnil.
Otec maloletého primárne poukazoval na presťahovanie matky s mal. dieťaťom do bydliska v G. a na
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR (uznesenie
sp. zn. II. ÚS 40/2019, pozn. dovolacieho súdu). Odvolací súd zdôraznil potrebu posudzovať každý
prípad jednotlivo, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie. Je zrejmé aj z predchádzajúcich rozhodnutí,

že v tomto konkrétnom prípade či už súd prvej inštancie alebo súd odvolací posudzovali oprávnenosť
zmeny bydliska u mal. D. a dospeli k záveru, že nie je v rozpore so záujmami maloletého a matka mal.
bez toho, aby zasiahla do oprávnených záujmov a práv otca dieťaťa, takúto zmenu vykonala aj bez
jeho súhlasu. Zmenou bydliska nedošlo k odlúčeniu maloletého od otca, nakoľko naďalej v dohodnutom
rozsahu dochádza ku styku, ktorému matka nijako nebráni. Otec netvrdil ani nepreukazoval problém s

realizáciou styku (k dispozícii má osobné motorové vozidlo, dieťa je vo veku, kedy je schopné prevozu z
G. do Z. a späť). Okresný súd tiež správne poukázal na skutočnosť, že v čase schvaľovania rodičovskej
dohodymatkamaloletéhoužbývalavobciG.apokiaľdieťabolozverenédojejvýchovyaopatery,ďalším
logickým krokom bolo, že dieťa bude navštevovať základnú školu v mieste bydliska, ktorá je vhodná pre
výuku mal. D. aj s prihliadnutím na jeho zdravotné problémy. Zmena prostredia sa nijako neprejavila na

študijných výsledkoch, resp. zhoršení zdravotného stavu maloletého. Pokiaľ doteraz súdy vyhodnotili,
že zmena bydliska nezhoršila zdravotný stav a ďalšie vzdelávanie a rozvoj maloletého, je správne aj
rozhodnutie, že pre dieťa je vhodné navštevovať Základnú školu v O., a preto okresný súd dôvodne
udelil súhlas namiesto otca ako zákonného zástupcu k zápisu maloletého do tejto základnej školy.
2.2. K otcom navrhovanej zmene úpravy rodičovských práv a povinností tak, aby bol mal. D. zverený do

jeho výchovy, odvolací súd uviedol, že matka v celom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletého
vo vzťahu k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti, vykonáva návštevy u lekára, riadnym spôsobom
zabezpečuje, aby dieťa mohlo absolvovať vzdelávací proces v škole. Prebieha aj stretávanie otca s
maloletýmvzmyslerodičmiuzatvorenejdohody,ktorábolasúdomposúdenáaschválenáakoprospešná
pre dieťa. Skutočnosti uvádzané otcom, že dochádza k fyzickému napádaniu a týraniu zo strany matky

alebo jej partnera, preukázané neboli. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za dostatočné vykonanie
jednotlivých dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, bez toho, aby bolo opakovane nariadené znalecké
dokazovanie, ktorému by sa mal podrobiť maloletý, prípadne rodičia. Skutkový stav, ktorý zistil súd prvej
inštancie, bol postačujúci pre prijatie záverov bez potreby vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania.
2.3. Odvolací súd uzavrel, že v odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by

neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo
právny stav odvolacím súdom, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a
vyslovil, že žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktorého prípustnosť dôvodil z § 420 písm. e),
§ 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.3.1. V prvom rade tvrdil, že najneskôr na pojednávaní dňa 01. 06. 2023 bol sudca okresného súdu JUDr.
Peter Majcher zaujatý z dôvodu jeho pomeru k právnemu zástupcovi otca JUDr. Andrejovi Garovi, o čom
svedčia v dovolaní uvádzané prednesy sudcu na pojednávaní vyjadrujúce antipatiu a nepriateľský postoj

sudcu k právnemu zástupcovi otca. Nakoľko vylúčenie sudcu nastáva zo zákona, ak sú tu dôvody na
jeho vylúčenie, nie až rozhodnutím o vylúčení, otec má za to, že pojednávanie dňa 01. 06. 2023 viedol
vylúčený sudca, ktorý na tom istom pojednávaní aj meritórne rozhodol. Otec sa až do oboznámenia dňa
18. 10. 2023 so zvukovým záznamom z pojednávania o zaujatosti sudcu nemohol riadne dozvedieť.
3.2. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces otec maloletého (ďalej aj „dovolateľ“) videl v

nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa vôbec nevysporiadal s námietkou
nesprávneho obsadenia súdu, nevyjadril sa k nesprístupneniu nahrávky z pojednávania do uplynutia
lehoty na podanie odvolania otcovi maloletého, k doručovaniu uznesenia Krajského súdu v Žiline,
nedoručeniu listín zásadného významu vo veci otcovi, k absencii odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie ohľadom svojvoľného premiestnenia maloletého matkou bez súhlasu otca ani k námietke
nesúladu zisteného skutkového stavu s vykonanými dôkazmi s ohľadom na súdom konštatovanú

neexistenciu zmeny pomerov u maloletého. Odvolací súd sa relevantne nevyjadril ani k otázke otca, či
nemalo byť nariadené znalecké dokazovanie, ktoré navrhol. Za procesne nesprávny postup označil otec
dieťaťa skutočnosť, že pri jeho námietkach v súvislosti s premiestnením a zmenou bydliska maloletého
okresný súd uviedol, že odvolací súd už v súvislosti s miestnou príslušnosťou skonštatoval, že matka
ako osoba, ktorej je maloletý zverený, má právo rozhodovať o bydlisku maloletého dieťaťa.

3.3. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ dôvodil, že rozhodnutia
súdov nižších inštancií záviseli od vyriešenia právnej otázky, či zmena bydliska maloletého dieťaťa sa
považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností podľa § 35 Zákona o
rodine. Súdy nižších inštancií podľa otca uvedenú otázku vyriešili nesprávne ustálením, že o zmene
bydliska môže rozhodovať samostatne rodič, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

a to bez súhlasu druhého rodiča. Podľa otca je zmenu bydliska nutné považovať v kontexte § 35 Zákona
o rodine za podstatnú vec. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávnosti
otca aj matky pri ich výkone. Ich výkon pritom nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého
manželia ani od toho, či spolu žijú alebo či jeden z nich žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a
druhý nie. V bežných veciach je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne, v podstatných

veciach sa však musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Bežnými sú záležitosti vznikajúce pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. K prelomeniu zásady
rovnoprávneho postavenia matky a otca možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, a to keď jeden
z rodičov nežije alebo nie je známy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený
výkonu rodičovských práv a povinností alebo ich výkon mu bol pozastavený alebo obmedzený. Otec

maloletého nespadá pod žiadny z uvedených prípadov. Konanie jedného z rodičov, ktorý bez súhlasu
druhého rodiča zmení miesto pobytu mal. dieťaťa je v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 40/2019 protiprávnym v tom zmysle, že porušuje výkon práv a povinností druhého
rodiča a je konaním v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

4. Matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla,
že otcom uvedené konkrétne citácie zákonného sudcu prednesené na pojednávaní 01. 06. 2023, ktoré
vyhodnocuje ako prejav nepriateľského vzťahu k jeho právnemu zástupcovi aj k samotnému otcovi,
boli absolútne korektné s poukazom na povinnosť súdu viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu
sporu v zmysle čl. 7 ods. 2 CSP. Konajúci súd je oprávnený viesť zúčastnené strany k rešpektovaniu

záujmu maloletého dieťaťa. Podľa vnímania matky bol prednes zákonného sudcu mienený práve v
tomto koncepte. Záujem dieťaťa vnímajú strany diametrálne odlišne. Matka z postavenia účastníka
konania vnímala procesný postup obidvoch konajúcich súdov ako zákonný. K tvrdeniu otca, že sa
nestotožňuje s konštatovaním súdu, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu pôvodnej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností matka uviedla, že oproti podmienkam, v ktorých bola

uzatvorená dohoda rodičov schválená súdom sa nezmenilo v pomeroch rodičov a maloletého nič. Už
v čase schválenia uvedenej dohody matka aj maloletý prechodne žili v súčasnom bydlisku v obci G..
Súdy správne vyhodnotili, že vykonanie znaleckého dokazovania nie je potrebné a žiaduce s ohľadom
na čl. 17 CSP a súd rozhodnutím nevykonať znalecké dokazovanie chránil záujem maloletého. Skutkový
stav bol zistený dostatočne aj bez vykonania takéhoto dôkazu. Argumentácia otca, že matke neudelil

súhlas k presťahovaniu mal., je irelevantná, nakoľko v rámci územia štátu, v ktorom sa dieťa obvykle
zdržiava, súhlas nie je potrebný. V opačnom prípade by dochádzalo k neprimeranému zásahu do práva
matky na rozhodnutie o vlastnom mieste pobytu, lebo súhlas otca by sa neudeľoval len pre maloleté
dieťa, ale vlastne aj pre matku. Styku otca s maloletým matka nezamedzuje. Bol to otec, kto na poslednúchvíľu ustúpil od pôvodnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vo vzťahu
ku ktorej mala matka prioritne záujem riešiť svoje bývanie v G.. Po tomto kroku otca bola nútená
presťahovať sa do nehnuteľnosti patriacej jej matke v G.. Navrhla zamietnutia dovolania.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k dovolaniu nevyjadril.

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a
spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolací(§35CSP;ďalejlen„najvyššísúd“alebo„dovolací
súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu (účastník

konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods.
1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania.

8. Dovolací súd musí v prvom rade dôrazne pripomenúť začiatok druhej vety čl. 4 základných princípov

Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná
súd v jeho najlepšom záujme. Inak povedané, vo veciach starostlivosti o maloletých musia byť súdy v
každom štádiu konania vedené pri ich rozhodovaní najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

9.1. Aj podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná,

prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je
najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom
článku 18 (rodičovská zodpovednosť).
9.2. Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 13 (2011) o práve na ochranu pred všetkými

formami násilia upozornil, že „posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa zo strany dospelého nesmie
prekonaťpovinnosťrešpektovaťvšetkyprávadieťaťavyplývajúcezDohovoru“.Hmotnéprávokoncepcie
najlepšieho záujmu zakladá právo dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé
zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy.
9.3. Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29. 05. 2013 o

právedieťaťanaprvoradézohľadneniejehonajlepšiehozáujmu(č.3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa)
obsah komplexného pojmu na najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov
a prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext,
situáciu a potreby. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je teda jedinečnou činnosťou, ktorú treba
uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho

individuálnymi charakteristikami, napríklad vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové
alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov,
kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do
posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a
bezpečnosť dieťaťa, jeho zraniteľnosť (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút

utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici, atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.
9.4. Aj v kontexte potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné uskutočniť posúdenie
a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni
právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných
vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho alebo jej najlepším

záujmom (čl. 9 ods. 3).

10. Z ustanovenia § 420 písm. e) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd.

11. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu dovolací súd považuje za potrebné najprv uviesť, že
integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (fair trial) tak, ako je vymedzené v čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) je garancia, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.

12.1. Nestrannosť a nezaujatosť sudcu sa podľa judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva posudzuje v dvoch krokoch, a to prostredníctvom tzv. subjektívneho a objektívneho testu
nestrannosti.
12.2. Cieľom subjektívneho testu je zistiť, aké je osobné presvedčenie alebo záujem dotyčného sudcu
v danom prípade (porov. rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. decembra

2005 vo veci Kyprianou v. Cyprus, sťažnosť č. 73797/01, § 118), teda či sudca je alebo nie je vnútorne
zaujatý voči strane sporu, a to bez ohľadu na dôvody tejto zaujatosti. V tomto poňatí je nestrannosť
predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou, vyjadrujúcou vnútorný, psychický vzťah sudcu k
prejednávanej veci v širšom zmysle (zahŕňa vzťah alebo pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo
zúčastneným osobám - § 49 ods. 1 CSP). Uplatňuje sa pritom vyvrátiteľná domnienka nestrannosti
sudcu - platí, že sudca je považovaný za (subjektívne) nestranného, pokiaľ nie je preukázaný opak. Hoci

ide o test subjektívnej nestrannosti, uvedenú domnienku možno vyvrátiť len objektívnym spôsobom;
subjektívne stanovisko sudcu ani strany sporu k tomu nie je dostačujúce.
12.3. V rámci objektívneho testu sa skúma, či osoba sudcu poskytuje dostatočné záruky, vylučujúce
akúkoľvek oprávnenú pochybnosť o jeho nestrannosti. Nutné je zistiť, či existujú skutočnosti, ktoré
by mohli vzbudiť oprávnenú pochybnosť o nestrannosti sudcu, ale nie je potrebné zaoberať sa ich

skutočným vplyvom na osobné presvedčenie sudcu v danom prípade. Nestačí, že sa sudca subjektívne
necíti byť zaujatý vo vzťahu k stranám sporu (ich zástupcom) či vo vzťahu k sporu, ale i pri objektívnom
nazeraní musia byť vylúčené oprávnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Inými slovami, nejde len o
hodnotenie subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý, ale o objektívnu úvahu, či
- vzhľadom na okolnosti prípadu - možno mať za to, že by sudca mohol byť zaujatý. V tomto ohľade

môže mať i zdanie istú dôležitosť, lebo v stávke je dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti
musia u verejnosti vzbudzovať (porov. Ľalík, M. - Ľalík, T.: Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2019, s. 164 a nasl.).

13. Názor strán sporu (účastníkov mimosporových konaní) na nestrannosť sudcu môže byť podnetom

na jej skúmanie, ale o nezaujatosti sudcu je potrebné rozhodovať na základe vyššie uvedených kritérií
subjektívneho a objektívneho testu. Sudca sa nesmie uspokojiť s tým, že sa subjektívne necíti zaujatý,
ale vždy sa musí zaoberať aj otázkou, či s ohľadom na jemu známe okolnosti prípadu sú vylúčené
oprávnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

14.Civilnýsporovýporiadokposkytujestranámsporuprostriedky,ktorýmisamôžuprávananezaujatého
sudcu domáhať. Jedným z týchto prostriedkov je námietka zaujatosti podaná podľa § 52 a nasl.
CSP. Okrem námietky zaujatosti môžu strany sporu podať i odvolanie zdôvodnené tým, že rozhodoval
vylúčený sudca [§ 365 ods. 1 písm. c) CSP]. Na vadu spočívajúcu v tom, že rozhodoval vylúčený sudca
prihliada i dovolací súd v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. e) CSP.

15. Pri posudzovaní opodstatnenosti dovolacej námietky uplatnenej podľa § 420 písm. e) CSP vychádzal
dovolací súd z ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že sudca je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo
osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom

tohto ustanovenia je nestranné prejednanie sporu, nezaujatý prístup súdu k stranám sporu (účastníkom
konania) alebo k ich zástupcom a tiež predídenie možnosti neobjektívneho rozhodovania. Tomu
zodpovedá právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu k sporu (prejednávanej
mimosporovej veci) alebo jeho osobného vzťahu k stranám sporu (účastníkom mimosporového

konania), prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na spor (vec), a
preto objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k sporu (veci) je daný najmä
vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu (veci) a rozhodnutia
v spore (vo veci).

16. Nezávislosť, nestrannosť a odbornosť (kvalifikácia) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania
a sledujú význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Európsky súd pre ľudské práva pri
riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ
aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru, ktoré rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní(napr. Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov
vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu (účastníkom konania), prípadne k ich zástupcom.
Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Objektívna nestrannosť sa
neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov - uplatňuje
sa tu teória zdania nezaujatosti. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký
aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších
inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k sporu (prejednávanej

veci) a k stranám sporu (účastníkom mimosporového konania). Posúdenie nestrannosti sudcu potom
nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať,
že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim je, či obava strany sporu (účastníka konania) je objektívne
oprávnená. Relevantnou je len obava z nedostatku nestrannosti založená na objektívnych, konkrétnych
a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek,
čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného.

17. Dovolateľ vyvodzoval zaujatosť sudcu prejednávajúceho spor na okresnom súde jeho pomerom
(nepriateľským postojom) prezentovaným na pojednávaní konanom dňa 01. júna 2023 k právnemu
zástupcovi otca maloletého D. JUDr. Andrejovi Garovi, o ktorom sa podľa jeho tvrdenia nemohol riadne

dozvedieť až do obdržania zvukového záznamu z tohto pojednávania dňa 18. októbra 2023. K tomu
dovolací súd iba okrajovo poznamenáva, že na pojednávaní konanom dňa 01. júna 2023, ako vyplýva
z písomne vyhotovenej zápisnice, boli prítomní ako otec maloletého, tak jeho právny zástupca a ich
účasť bola aktívna. Ak preto nadobudli odôvodnené pochybnosti, že vec prejednal a rozhodol sudca,
ktorý nebol nezaujatý, otec ako účastník konania zastúpený advokátom mal a mohol vzniesť v zákonnej

lehote kvalifikovanú námietku zaujatosti. Tvrdenie, že tak otec resp. jeho právny zástupca mohol urobiť
až po doručení zvukového záznamu z pojednávania, hoci na ňom boli prítomní, vnímali jeho priebeh a
vyjadrenia všetkých účastníkov aj osôb zúčastnených na konaní (vrátane sudcu prejednávajúceho vec)
a reagovali na ne, nevyznieva presvedčivo. V podaní z 18. 10. 2023 označenom ako „Oznámenie nových
skutočností k postupu prvoinštančného súdu v právnej veci vedenej na Okresnom súde Martin sp.

zn. 9P/230/2022, doplnenie odvolania“ otec konajúci prostredníctvom advokáta opäť (a to posudzujúc
podanie aj podľa jeho obsahu s poukazom na § 124 CSP) explicitne námietku zaujatosti nevzniesol,
keď uviedol, že sudca Mgr. Peter Majcher sa mal vylúčiť z prejednávania tejto veci sám (zrejme mal na
mysli postup podľa § 50 ods. 1 CSP, kedy sudca prejednávajúci spor, ktorý zistí skutočnosti, pre ktoré je
vylúčený, tieto bezodkladne oznámi predsedovi súdu a ten rozhodne o jeho vylúčení, pozn. dovolacieho

súdu). Navyše, odvolací súd o odvolaní rozhodol skôr, už dňa 05. októbra 2023, preto sa vo vydanom
rozsudku týmto podaním otca z 18. októbra 2023 zaoberať (a vysporiadať sa s ním v obsahu písomného
vyhotovenia rozsudku) nemohol.

18. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP odkazoval dovolateľ na rozhodnutie

najvyššieho súdu z 21. augusta 1997 sp. zn. 3Cdo/153/1996, publikované ako judikát č. R 59/97.
Právna veta uvedeného rozhodnutia vydaného za účinnosti predošlej procesnej právnej úpravy
Občianskeho súdneho poriadku (ktorá ku dňu 21. augusta 1997 nelimitovala vznesenie námietky
zaujatostiúčastníkomkonanianijakoulehotou,akotomubolood01.09.2003aakojetomuvsúčasnosti)
znie: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného

súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu
súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) O.s.p., posúdiť
túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo
veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti“. Predmetom posudzovania najvyššieho
súdu v uvedenom konaní bola prípustnosť dovolania v situácii, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal v

odvolacom konaní vznesenou námietkou zaujatosti sudcu prvoinštančného súdu s odôvodnením, že
tento sudca odišiel z justície a dokazovať jeho zaujatosť v čase rozhodovania by bolo kontraproduktívne;
dovolateľ v dovolaní zopakoval, že v spore rozhodoval zaujatý sudca a uviedol dôvody, z ktorých túto
skutočnosť vyvodzuje. Najvyšší súd tiež uviedol, že inštitút vylúčenia sudcu je objektívnou procesnou
kategóriou, a tým i na rozhodovaní podľa ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p. (t. j. rozhodovaní o vylúčení

sudcu na základe podanej námietky zaujatosti, pozn. dovolacieho súdu) zásadne nezávislou. Vylúčenie
sudcu totiž nastáva priamo zo zákona a nie až výrokom nadriadeného súdu. Preto tiež má sudca
oznamovaciu povinnosť o svojom vylúčení (§ 15 O.s.p.). Odvolací i dovolací súd k vylúčeniu sudcuprihliadnu z úradnej povinnosti a posudzujú ho bez ohľadu na to, či skutočne bolo o vylúčení rozhodnuté
podľa § 16 O.s.p.

19. V posudzovanej veci sudca, ktorý vec prejednával a rozhodol na súde prvej inštancie nezistil
skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, inak by ich bezodkladne musel oznámiť predsedovi súdu (§ 50 ods.
1 CSP). Otec námietku zaujatosti tohto sudcu nevzniesol (argumentujúc len tým, že sudca sa mal sám
vylúčiť, čo, ako je uvedené zhora, nie je v civilnom procese možné) do ukončenia odvolacieho konania
ani v dovolacom konaní (nehovoriac o povinnosti strany sporu/účastníka konania uplatniť námietku

zaujatosti, na rozdiel od právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený - § 53 CSP).

20. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou
vyplývajúcou z § 420 písm. e) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho
uplatneného dovolacieho dôvodu - porušenia dovolateľovho práva na spravodlivý proces v dôsledku

zaťaženia odvolacieho konania vadou zmätočnosti [§ 420 písm. f) CSP], ktorá mala spočívať v
nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu.

21.1. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v
rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody týkajúce sa skutkovej aj právnej stránky veci, na ktorých
svoje rozhodnutie založil (napr. III. ÚS 107/07). Ak právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení

v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný
záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v

rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I.
ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
21.2.Všeobecnýsúdvodôvodnenírozhodnutianemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutiastačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani v opravnom konaní súd nemusí dať
odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru
súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom odvolacieho preskúmania (II. ÚS 78/05).

22.1. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie
rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj
zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných otázok, či už z hľadiska skutočného stavu veci, alebo z

hľadiska právneho. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP je vo všeobecnosti možné
považovať to, že odvolací súd rozhodnutie neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, avšak v
tomto prípade tomu tak nie je. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky
náležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania

vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z obsahu preskúmavaného
rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Odvolací súd síce stručným, ale
jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu záverov súdu prvej inštancie a
jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať

za zjavne neodôvodnený či arbitrárny. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení
s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) obsahuje jasné vysvetlenie dôvodov,
na základe ktorých založil svoje rozhodnutie.22.2. K dovolaciemu tvrdeniu otca, že sa odvolací súd nevysporiadal s námietkou nesprávneho
obsadenia súdu dovolací súd opakuje (viď posledný riadok 17. bodu tohto rozsudku), že odvolací súd
o odvolaní rozhodol 05. októbra 2023, preto sa v rozsudku nemohol zaoberať neskorším podaním otca

z 18. októbra 2023.
22.3. K odvolacím námietkam relevantným pre meritum veci sa odvolací súd vyjadril. Konkrétne
tvrdenýmsvojvoľnýmpremiestnenímmaloletého(vzmyslejehopresťahovania,pozn.dovolaciehosúdu)
matkou bez súhlasu otca sa odvolací súd zaoberal v bode 8. odôvodnenia rozsudku (z ktorého napokon
dovolateľ cituje na str. 11 v bode 2.4.4. dovolania) uvedúc, že zmena bydliska maloletého nie je v

rozpore so záujmami maloletého a matka túto zmenu vykonala bez toho, aby zasiahla do oprávnených
záujmovaprávotcadieťaťa,keďvzhľadomnarealizovanýstyknedošlokodlúčeniumaloletéhoodotcav
situácii, keď už v čase schvaľovania rodičovskej dohody (ktorou sa rodičia dohodli na zverení maloletého
do osobnej starostlivosti matky, pozn. dovolacieho súdu) matka maloletého bývala v G.. Z uvedeného
záveru súdov nižších inštancií vyplýva, že ak okresný alebo odvolací súd v tejto súvislosti poukázali
aj na obsah uznesenia, ktorým bola ustálená miestna príslušnosť Okresného súdu Martin na konanie

(uvedúc, že odvolací súd už v súvislosti s miestnou príslušnosťou skonštatoval, že matka ako osoba,
ktorej je maloletý zverený, má právo rozhodovať o bydlisku maloletého dieťaťa), čo dovolateľ označil
za procesne nesprávny postup, nejde o nosný dôvod, na ktorom by bolo založené ich rozhodnutie o
uvedenej otázke, vyžadujúci špecifickú odpoveď odvolacieho súdu.
22.4. Dovolateľ videl nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu aj v tom, že tento

nezaujal postoj ani k odvolacej námietke nesúladu zisteného skutkového stavu s vykonanými dôkazmi
vo vzťahu k súdmi konštatovanej neexistencii zmeny pomerov u maloletého. Dovolací súd zistil, že súd
prvej inštancie sa v rámci zisťovania skutočného (nie skutkového, pozn. dovolacieho súdu) stavu veci (čl.
6 základných princípov Civilného mimosporového poriadku a § 35 Civilného mimosporového poriadku)
zaoberal hlavnými argumentmi otca k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré v

odôvodnení rozsudku (37. bod) rozdelil do troch skupín (týranie a neprimerané trestanie maloletého,
svojvoľné premiestnenie maloletého a vyjadrenia maloletého o tom, že chce bývať s otcom) a každú z
nich analyzoval a konfrontoval s vykonanými dôkazmi (body 39. až 42. odôvodnenia rozsudku) nezistiac
dôvody pre vydanie otcom požadovaného rozhodnutia (44. bod odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd (v
záverečnej časti 8. bodu odôvodnenia jeho rozsudku) vychádzal zo záverov súdu prvej inštancie (§ 387

ods. 2 CSP), ktorý nezistil dôvody, pre ktoré by takáto zmena bola prospešná dieťaťu a doplnil, že matka
starostlivosť o maloletého zabezpečuje aj z hľadiska jeho zdravotného stavu a vzdelávania. Stretávanie
sa otca s maloletým prebieha v zmysle rodičmi odsúhlasenej dohody, ktorá bola súdom posúdená a
schválená ako prospešná pre dieťa. Tvrdenia otca, že dochádza k fyzickému napádaniu a k týraniu
mal. zo strany matky alebo jej partnera, preukázané neboli. Žiada sa doplniť, že súdy pri posudzovaní,

či došlo k zmene pomerov mal. D. v podobe zmeny jeho bydliska vychádzali aj zo skutočnosti, že v
čase schvaľovania rodičmi uzatvorenej rodičovskej dohody o. i. aj o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky, ktorej zmenu otec v posudzovanej veci navrhol, bolo bydlisko matky v obci G.Š.,
kde sa už zdržiaval aj maloletý.
22.5. Otec tiež v dovolaní namietol, že odvolací súd sa relevantne nevyjadril ani k otázke, či nemalo byť

nariadené ním navrhnuté znalecké dokazovanie. V predposlednej a poslednej vete 8. bodu odôvodnenia
svojho rozsudku odvolací súd uviedol: „V tejto súvislosti aj odvolací súd považuje za dostatočné
vykonanie jednotlivých dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii bez toho, aby bolo opakovane nariadené
znalecké dokazovanie, ktorému by sa mal podrobiť maloletý, prípadne rodičia. Skutkový stav, ktorý zistil
súd prvej inštancie, bol postačujúci pre prijatie záverov súdu bez toho, aby bolo potrebné vykonať ďalšie

znalecké dokazovanie“. Odvolací súd sa teda v odôvodnení svojho rozsudku k problematike nastolenej
dovolateľom vyjadril jasne a dostatočne.
22.6. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu dovolateľ napokon
namietal, že sa odvolací súd nevyjadril k nesprístupneniu nahrávky z pojednávania konaného 01. júna
2023 do uplynutia lehoty na podanie odvolania otcovi maloletého, k doručovaniu (bližšie neoznačeného)

uznesenia Krajského súdu v Žiline a k nedoručeniu listín zásadného významu vo veci otcovi (dovolací
súd zo súdneho spisu zistil, že obsah všetkých zásadných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
súdnom spise bol podľa zápisnice o pojednávaní oboznámený na pojednávaní konanom 01. 06. 2023).
Dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd dbajúc na najlepší záujem mal. D. v odôvodnení rozsudku
uviedol dostatočné a relevantné dôvody týkajúce sa skutočného stavu aj právnej stránky veci, na ktorých

svoje rozhodnutie (v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie) založil. Právne závery súdov vyplývajú
z dokazovaním zisteného skutočného stavu veci. Odvolací súd sa dostatočne a logicky vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami. Ak nereagoval na zhora uvedené
námietky otca maloletého, táto skutočnosť nezakladá vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f)CSP, pretože odvolací súd jasne vysvetlil kľúčové dôvody, ktoré opodstatňovali rozhodnutie vo veci
samej.

23. Konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté ani dovolateľom namietanou vadou vyplývajúcou
z § 420 písm. f) CSP, preto dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného
dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

24. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

25. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Aby určitá otázka mohla byť

relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Musí ísť o právnu
otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna
otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k
záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. V dovolaní, ktorého

prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku
riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako
najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.

26. Dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom výklade § 35 Zákona

o rodine a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či zmena bydliska
maloletého dieťaťa sa považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností
podľa § 35 Zákona o rodine. Dovolací súd v dovolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie sa
pri rozhodovaní o tom, či existujú dôvody na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. D. zaoberal tromi hlavnými bodmi argumentácie otca (v podrobnostiach viď bod 22.4. tohto

rozsudku dovolacieho súdu); jedným z nich bolo aj tvrdenie o svojvoľnom premiestnení (zmene bydliska)
maloletého jeho matkou bez súhlasu otca. Okresný súd a v zhode s ním aj súd odvolací mali ustálené, že
bolo v kompetencii matky ako osoby, ktorej bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, rozhodnúť
o bydlisku maloletého dieťaťa. Táto otázka však nebola rozhodujúcou (bola len čiastkovou) pre záver o
nenaplnenípodmienokprezmenuosobnejstarostlivosti.Inýmislovami,súdynižšíchinštanciínepristúpili

k zmene osobnej starostlivosti o mal. iba na základe odpovede na uvedenú otázku, ale aj preto, že
nebola preukázaná pravdivosť tvrdení otca o týraní a neprimeranom trestaní maloletého a hodnotené
boli aj vyjadrenia maloletého (milujúc obidvoch rodičov uvádza veci, ktoré rodičia chcú počuť).

27. Dovolací súd konštatuje, že takto dovolateľom predostretá dovolacia otázka nebola pre rozhodnutie

sporu rozhodujúca, pretože odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) na nej (iba a len) nezaložil svoje
rozhodnutie. Zodpovedanie danej otázky dovolacím súdom by preto nemohlo viesť k zrušeniu alebo
zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť
dotknutej strane reálnu ochranu jej práva, nie riešiť teoretické alebo akademické otázky. Právna otázka,
na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom

vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola v priebehu konania súdmi posudzovaná,
nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP. V takom prípade dovolanie podané
podľa § 421 ods. 1 nielenže nie je dôvodné, ale nie je ani prípustné. Dovolací súd sa preto takto
vymedzenou právnou otázkou nezaoberal.

28. S poukazom na uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. e), f) CSP
je prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je prípustné, nakoľko
dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, čo by bolo dôvodom
na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania podľa § 420
písm. f) CSP ale dovolací súd dovolanie zamietol ako celok podľa § 448 CSP.

29. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP), ktoré
prebehlo na základe dovolania podaného otcom maloletého dieťaťa.30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.