Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100648
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100648.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. D. XX, XXX XX E., IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101633945/2023 zo dňa 29.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.08.2023 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“)
dňa 16.08.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
101633945/2023 zo dňa 29.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím

Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100391978/2023
zo dňa 24.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca
dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume
X XXX Eur za zdaňovacie obdobie december 2020.

2.Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia pre neho znamená
ohrozenie celkovej existencie tým, že
- poškodzuje dennodenný chod žalobcu, výkon jeho podnikateľskej činnosti,

- ohrozuje ho na dôveryhodnosti,
- dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, spôsobuje stratu obchodných partnerov
a zákazníkov, absenciu finančných prostriedkov na výplatu miezd, odvodov a daní,
- znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami, teda možnosť žiadať o úvery a iné,
- ohrozuje reálnu možnosť žalobcu plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu,
- spôsobuje žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade výkonu daňovej exekúcie bude žalobca vedený

ako dlžník, čo sťažuje výkon jeho podnikateľskej činnosti, spôsobuje stratu dôvery a hrozí odstupovanie
od doterajších obchodných aktivít zo strany obchodných partnerov a zákazníkov.

3. Podľa žalobcu následok všetkých uvedených skutočností predstavuje už teraz škodu, ktorá je ťažko
vyčísliteľná a určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia mu
značnýmspôsobomsťažujeplneniezáväzkovapovinnostívovzťahukinýmsubjektom,poškodzujejeho

dobré meno a znemožňuje mu účasť na verejných súťažných konaniach. Vzhľadom na uvedené je podľa
žalobcu preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre odloženie výkonu napadnutéhorozhodnutia, teda skutočností, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda,
zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá je predmetom tohto
konania), a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti nie je

v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na uvedené navrhol priznanie odkladných účinkov správnej
žalobe a na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil okrem dotknutých rozhodnutí aj účtovné doklady
(Podklady pre mesačné výkazy poistného za obdobie 6/2022 – 6/2023, Rekapitulácia uhradenej dane
za rok 2022 – 2023, Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2022, Účtovná závierka
za rok 2022).

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo
dňa 04.03.2024. K návrhu uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodov
uvádzaných žalobcom, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 07.03.2024.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho

konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne
zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť
relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že
k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba,
že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska

alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018
z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným
predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný
dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť.

Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu
právnychúčinkovprávoplatnostirozhodnutiaakzásahudoprincípuprávnejistoty,jemožnékonštatovať,
že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody
hodnoverne a dostatočne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne,
pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie
prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov
uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto

časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
132/2022-11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí
podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri
dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a
skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere

závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil,
že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vovzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

11. Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že prípadný výkon napadnutého rozhodnutia by mohol
pre neho znamenať ohrozenie jeho celkovej existencie, dennodenný chod, výkon podnikateľskej
činnosti, ohrozenie dôveryhodnosti, ohrozenie disponovania finančnými prostriedkami na výplatu miezd,
odvodov a daní, hrozbu odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok vo verejnom
obstarávaní, a iné, teda mu hrozí značná hospodárska škoda, finančná škoda a mnoho iných vážnych

nenapraviteľnýchnásledkov.Správnysúdkonštatuje,žeideovšeobecné,nekonkrétnetvrdeniažalobcu,
ktoré neboli preukázané a nevyplývajú ani z predložených dokladov, preto súd v takto formulovanom
tvrdení nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Ak
žalobca zakladá svoj návrh na skutočnostiach, ktoré len eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k
nútenému výkonu rozhodnutia, pričom jeho finančná situácia či iné skutočnosti nesvedčia v prospech
jeho tvrdení, nemôže z týchto dôvodov návrh obstáť ako dôvodný. Dokonca ani začatie daňového

exekučného konania samo osebe nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe, pokiaľ
k nemu nepristúpia iné závažné skutočnosti.

12. Správny súd konštatuje, že predložené účtovné doklady, konkrétne Podklady pre
mesačné výkazy poistného a Rekapitulácia uhradenej dane svedčia jedine o tom, že žalobca je povinný

platiť poistné v určitej výške, resp. o tom, že z jeho strany bola uhradená daň vo forme preddavkov
v konkrétnej výške, a to za obdobie 6. až 12. mesiaca roku 2022, čo samo osebe nie je spôsobilé
ovplyvniť dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ide totiž o bežné výdavky
súvisiace s podnikaním a s povinnosťami podnikateľského subjektu, resp. s jeho rozhodnutím byť
zamestnávateľom. Správny súd podotýka, že každá podnikajúca fyzická aj právnická osoba je povinná

plniť zákonom stanovené povinnosti, a musí počítať s tým, že produkovanie zisku so sebou prináša aj
náklady.

13. Ďalej správny súd konštatuje, že z predloženého daňového priznania za rok 2022 je zrejmé, že
výnosy z podnikania žalobcu predstavovali v rozhodnom období sumu XXX XXX,XX Eur. Podľa účtovnej

závierky za rok 2022 výsledok hospodárenia žalobcu za účtovné obdobie po zdanení bol mínus XX XXX
Eur, pričom náklady na hospodársku činnosť prevyšovali výnosy z nej. Bezprostredne predchádzajúce
účtovné obdobie z hľadiska hospodárenia sa podľa predmetných dokladov pohybovalo v kladných
číslach. K uvedených skutočnostiam správny súd dodáva, že u konkrétneho podnikateľského subjektu
je pri posudzovaní negatívneho výsledku hospodárenia potrebné zohľadňovať nielen jeho výšku, ale

aj pravidelnosť, preto je v danej veci možné konštatovať, že v prípade žalobcu táto skutočnosť nie
je relevantná. Celkovo možno hodnotiť, že ide o prosperujúci podnikateľský subjekt, ktorý priebežne
dosahuje (nie zanedbateľný) zisk, a negatívny výsledok hospodárenia sa v predchádzajúcom účtovnom
období neprejavil (bol kladný), teda nejde o pravidlo. Na základe uvedeného nie je možné rezultovať,
že celková ekonomická situácia žalobcu je tak nepriaznivá, že neumožňuje plnenie jeho daňových

povinností, zvlášť, ak predmetom tohto konania je zaplatenie rozdielu dane v sume X XXX Eur.

14. Skutočnosti a doklady, tvrdené a predkladané žalobcom, podľa správneho súdu neosvedčujú, že
jehofinančnásituáciajenatoľkonepriaznivá,žebyžalobcovimalahroziťlikvidáciavdôsledkuzaplatenia
sumy uvedenej v napadnutom rozhodnutí, a nie je možné z tejto situácie nijakým spôsobom vyvodiť

žiadnu priamo hroziacu ujmu, hospodársku alebo finančnú škodu. Správny súd preto v aktuálnej situácii
žalobcu nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP,
pretože nebola hodnoverne osvedčená hrozba vzniku závažnej finančnej škody, hospodárskej škody, či
iných vážnych nenapraviteľných následkov.

15. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem
týka včasného a riadneho výberu daní, pričom v danom prípade bol žalobcovi určený rozdiel dane
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.

16. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný
zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základnézákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s §
188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].