Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200113
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3021200113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: Power
Grid, s.r.o., Hviezdoslavova 145/21, 017 01, Považská Bystrica, IČO: 36 351 334 , právne zastúpený
advokátom: JUDr. Ján Súkeník, Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. 100229761/2021 zo dňa 9. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu
(ako daňového subjektu) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017.
O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 17.12.2018. Závery daňovej
kontroly sa premietli do vydania rozhodnutia správcu dane č. 102024343/2019 zo dňa 23.08.2019,
ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 102822304/2019 zo dňa 09.12.2019 zrušil pre
jeho nepreskúmateľnosť, nedostatočné odôvodnenie a rozpor s judikatúrou SD EÚ. Následne správca
dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 100437228/2020 zo dňa 14.02.2020, ktorým vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 5.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017
ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočet DPH z faktúry č.
2017019 zo dňa 07.06.2017 vystavenej dodávateľom EDOP, s.r.o. na sumu 30.000,00 Eur za prenájom
reklamnej plochy na podujatí Agrotec rally Hustopeče (ČR) v termíne od 16.06.2017 do 17.06.2017 za
základe zmluvy o reklame zo dňa 05.01.2017. Predmetom zmluvy o reklame bol prenájom reklamnej
plochy a zabezpečenie zverejnenia obchodnej značky žalobcu na závodnom automobile Mitsubishi
Lancer EVO IX Športového teamu ,,IMAXX-ADV rally“ team na podujatiach Majstrovstiev Slovenskej

republiky v rally a Majstrovstiev Českej republiky v rally v sezóne 2017 (celovo 9 podujatí v období
od marca do decembra 2017) v celkovej hodnote 300.000,00 Eur bez DPH. Dodávateľ bol oprávnený
poskytnúť plnenie aj cestou subdodávateľov.

2. Konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. A. B. dňa 23.01.2018 vypovedal, že so žalobcom, jeho konateľmi,
sa zoznámil na firemnom večierku, kde vystupoval ako DJ. Spoločnosť nemala zamestnancov a bola
bez majetku. Potvrdil obchodnú spoluprácu v zmysle spornej faktúry a zmluvy o reklame, ktorej plnenie

zabezpečil subdodávateľsky. Reklamnú plochu si prenajíma od spoločnosti Greentech Mobility Sk, s.r.o.,
ktorá je vlastníkom reklamnej plochy na vozidle. Časť plochy prenajal spoločnosti JaPeG, s.r.o, časť
žalobcoviačasťspoločnostiIMAXX,s.r.o.Reklamnépolepyslogomžalobcunavozidlozabezpečilajeho
spoločnosť. Spoločnosť KORNO MOTORŠPORT z ČR, majiteľ vozidla, dodávala pretekársky automobils už nalepenými logami firiem. Reklamný materiál ako video a foto zabezpečili profesionálne firmy, s
ktorými nemal žiaden obchodný vzťah.

3. Cestou medzinárodnej výmeny informácií (MVI) Finančná správa ČR oznámila, že podľa výpovede
C. D. spoločnosť KORNO motosport, s.r.o. vlastní vozidlo Mitsubishi Lancer Evolution IX. Predmetné
vozidlo prenajala na obdobie od 16.06.2017 do 17.06.2017 spoločnosti ADV consulting, s.r.o. na závod
Hustopeče. Vozidlo bolo prenajaté v základnej bielej farbe bez reklám, dizajn si zabezpečuje sám
nájomca. Keďže vozidlo bolo prenajaté na celú sezónu 2017, vozidlo bolo polepené takmer totožne po

celý čas nájmu.

4. Vypočutí boli aj konatelia spoločnosti IMAXX, s.r.o. E. F. a F. G. H., ktorí zhodne potvrdili spoluprácu so
spoločnosťou EDOP, s.r.o. na reklamnej činnosti v rámci rally súťaží. Faktúra od spoločnosti EDOP, s.r.o.
č. 2017021, zo dňa 12.06.2017 v sume 235.200,00 eur, základ dane 196.000,00 eur, DPH 39.200,00
Eur súvisí s prenájmom reklamných plôch v zmysle zmluvy, ktorej účelom je zabezpečenie reklamy

rôznych spoločností v rámci rally, pričom spoločnosť IMAXX, s.r.o. má od spoločnosti EDOP, s.r.o.
prenajatú reklamnú plochu, ktorú následne poskytuje svojim odberateľom. Prenájom reklamnej plochy
bol využitý na reklamu spoločnosti IMAXX, s.r.o. a taktiež, aj na reklamu ich partnerov (odberateľov).
Všetko zabezpečovala spoločnosť EDOP, s.r.o. pre spoločnosť IMAXX, s.r.o. a aj pre ich partnerov
(odberateľov).

5. Preverovaním správca dane ďalej zistil, že disponentom účtu spoločnosti Greentech Mobility Sk, s.r.o.
bol A. A.. Spoločnosť prijala na účet od spoločnosti EDOP, s.r.o. platbu vo výške 287.760,00 Eur a
uskutočnila úhradu pre ADV consulting, s.r.o. 10.200,00 Eur. Jej právnym nástupcom je nekontaktná
spoločnosť VS Bau, s.r.o. Bývalý konateľ A. A. vo výpovedi zo dňa 26.06.2018 uviedol, že spoločnosť

nemala zamestnancov ani majetok a sídlila na virtuálnej adrese. Potvrdil obchodnú spoluprácu so
spoločnosťou EDOP, s.r.o. Bol nájomcom celej reklamnej plochy na športovom aute, ktorú prenajal od
spoločnosti ADV Consulting, s.r.o. od 01.04.2017 do 31.12.2017 a následne ponúkol spoločnosti EDOP,
s.r.o. CD nosič s návrhom reklamných polepov od EDOP, s.r.o. postúpil spoločnosti ADV Consulting,
s.r.o. Nevedel kto zabezpečil realizáciu samotných polepov na vozidle.

6. Z výpovede svedka I. J., konateľa spoločnosti ADV Consulting, s.r.o. vyplynulo, že podniká v oblasti
stavebníctva. Využíva len služieb živnostníkov a nemá žiaden majetok. V roku 2017 podnikal aj so
spoločnosťou Greentech Mobility Sk, s.r.o., ktorej poskytol nájom reklamnej plochy na závodnom vozidle
Mitsubishi Lancer Evolution IX a iných nosičoch., pričom bol vlastníkom všetkých reklamných práv. Je

súčasne majiteľom licencie teamu „IMAXX-ADV rally“. Majiteľom spomínaného vozidla je spoločnosť
KORNO MOTOSPORT, s.r.o. z ČR. Celú reklamnú plochu na ňom poskytol spoločnosti Greentech
Mobility SK, s.r.o. Spoločnosť ADV Consulting, s.r.o. zabezpečila všetky polepy na závodnom vozidle
cezdodávateľazČR.NázvyspoločnostínapolepochimposkytolA.A.zospoločnostiGreentechMobility
SK, s.r.o. podľa zmluvy o nájme športového automobilu zo dňa 01.06.2017, uzavretej so spoločnosťou

KORNO motosport s.r.o., ČR, v zmysle ktorej spoločnosť KORNO motosport s.r.o. prenajala spoločnosti
ADV consulting, s.r.o. športové vozidlo Mitsubishi Lancer Evo IX.,RZ 01R 0080 na určitú dobu od
16.06.2017 do 17.06.2017 na závod Rally Hustopeče za odplatu l0.101,50 Eur. Podľa výpovede svedka
I. J., konateľa spoločnosti ADV Consulting, s.r.o., zo dňa 26.04.2019 v roku 2017 uzatvoril zmluvu so
spoločnosťou Greentech Mobility SK, s.r.o. Bol vlastníkom všetkých reklamných práv na závodnom

vozidle, ktoré vlastnila spoločnosť KORNO Motosport z ČR, ako aj ostatných reklamných nosičoch, ktoré
nájomnou zmluvou poskytol spoločnosti Greentech Mobility SK, s.r.o. Ich spoločnosť zabezpečila polepy
grafický návrh auta cez dodávateľa p. H. a partnerov, ktorých logá budú umiestnené na automobile,
mu oznámil p. A. na USB kľúči. DVD a fotografie zabezpečili cez ostatných dodávateľov. Obchodnú
spoluprácu so spoločnosťou EDOP, s.r.o. nemali.

7. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.07.2018 bolo zistené, že v súčasnosti zabezpečuje reklamu
prostredníctvom spoločnosti LIAM, s.r.o. V zmysle výpisu z Obchodn6ho registra SR bol konateľom
spoločnosti LIAM s.r.o. A. B., vznik funkcie 08.01.2018, skončenie funkcie 19.06.2020. V súčasnosti je
konateľom občan Maďarska.

8.ZvýpovedesvedkaA.B.dňa21.11.2018vsúvislostisdaňovoukontroloutýkajúcousakontrolovaného
daňového subjektu JaPeG, s.r.o., vyplynulo, že k zániku dodávateľskej spoločnosti EDOP, s.r.o. sa
rozhodol z dôvodu, že hľadal spôsob ako ukončiť podnikanie, pričom v ďalšej časti uviedol, že sa naďalejvenuje podnikateľskej činnosti prostredníctvom spoločností LIAM s.r.o. a GAL - FINANCE, s.r.o., ktoré
zabezpečujú reklamnú činnosť na športových závodných vozidlách.

9. Svedkyňa G. C. B., bývalá konateľka spoločností JaPeG, s.r.o. (personálne prepojená so žalobcom)
vo výpovedi zo dňa 20.11.2018 uviedla, že s p. B. spolupracovali už skôr, od roku 2016, v súčasnosti
spolupracuje so spoločnosťou LIAM s.r.o., kde je konateľom a poskytuje im tie isté reklamné služby,
pričom potvrdila, že pozná p. I. J., konateľa spoločností ADV consulting, s.r.o. Stretli sa na pretekoch a
jehomanželkapracujevspoločnostíPowerGrid,s.r.o.Privýsluchudňa30.04.2019konateliaspoločnosti

IMAXX, s.r.o. E. F. a F. G. H. potvrdili skôr uvádzané skutočnosti. Vo vyrubovacom konaní bol vypočutý
konateľ žalobcu F. I. B.. Ten dňa 31.07.2019 vypovedal, že uzatvoril s p. B., konateľom EDOP, s.r.o.,
zmluvu o reklame na celý rok. Manželka p. B., p. B., im vyhotovovala daňové priznania a účtovníctvo.
Fakturované služby boli poskytnuté v zmysle zmluvy a boli s nimi spokojní.

10. Správca dane na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nespochybňuje reálnu existenciu

zdaniteľnéhoplneniaasúhlasístým,žežalobcauniesolsvojedôkaznébremenonapreukázanísplnenia
hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Zo skutkových zistení vyvodil, že
plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo spojené s podvodným konaním na predchádzajúcom stupni obchodu,
o čom žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť. Preto mu právo na odpočítanie dane zo sporného
obchodu nepriznal.

11. Žalovaný rozhodnutím č. 100229761/2021 zo dňa 9. februára 2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Zdôraznil, že v predmetnej veci
nebola otázkou reálna existencia dodaných služieb a splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočítanie dane. Spornou otázkou bola dobrá viera žalobcu a jeho postup v súlade so zásadami

poctivého obchodu a náležitej obozretnosti podnikateľa. V predmetnej veci totiž bolo preukázané, že
žalobca sa podieľal na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pričom o tejto skutočnosti
mal a mohol vedieť. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť ADV
consulting s.r.o. nelogicky prenajala v mesiaci jún 2017 reklamnú plochu na prenajatom pretekárskom
automobile od spoločnosti KORNO motorsport s.r.o. nekontaktnej spoločnosti Greentech Mobility SK

s.r.o. za cenu 8.500,- € bez DPH (DPH v sume 1.700,- €), spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o.
následne prenajala reklamnú plochu na pretekárskom automobile spoločnostiam Pepe´s Media s.r.o.
za 236.116,- € bez DPH (DPH 47.223,32 €) a spoločnosti EDOP, s.r.o. za 249.600,- € bez DPH (DPH
v sume 49.920,- €), spoločnosť EDOP, s.r.o. predmetnú reklamnú plochu prenajala ďalej spoločnosti
IMAXX, s.r.o. za 196.000,- € bez DPH (DPH v sume 39.200,- €), spoločnosti JaPeG, s.r.o. (konateľkou

predmetnej spoločnosti bola v čase sporných obchodov pani C. B., manželka konateľa žalobcu) za
15.000,- € bez DPH (DPH 3.000,- €), žalobcovi za 25.000,- € bez DPH (DPH 5.000,- €) a ešte ďalšiemu
subjektu za 20.000,- € bez DPH (DPH 4.000,- €). Celkovo teda 4 spoločnostiam vo výške základu
dane 256.000,- € a DPH 51.200,- €. Cena reklamnej služby preto bola podľa názoru žalovaného
mnohonásobne (nereálne) navýšená, pričom k hlavnému navýšeniu došlo medzi reálnym dodávateľom

služby spoločnosťou ADV consulting s.r.o. a jeho účelovo nastrčeným odberateľom/subdodávateľom
žalobcu, spoločnosťou Greentech Mobility SK s.r.o.

12. Spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o. vo svojom kontrolnom výkaze uviedla dodávateľa
spoločnosť TCC Media slovakia s.r.o., od ktorého deklarovala prijaté plnenia v sume 496.214,04 € bez

DPH (DPH 99.491,53 €). Spoločnosť TCC Media slovakia s.r.o. deklarovala prijatie zdaniteľného plnenia
od spoločnosti TM service Slovakia s.r.o. v sume 496.214,04 € bez DPH (DPH 99.242,83 €). Spoločnosti
TCC Media slovakia s.r.o. a TM service Slovakia s.r.o. sú pritom nekontaktné, konateľ spoločnosti
Greentech Mobility SK s.r.o. (pán A. A.) sa odmietol vyjadriť k obchodom spoločnosti Greentech Mobility
SK s.r.o. s predmetnými spoločnosťami. Spoločnosť TM service Slovakia s.r.o. v kontrolnom výkaze

k DPH nevykázala žiadne zdaniteľné plnenia na vstupe a taktiež bolo zistené, že voči predmetnému
daňovému subjektu neboli vykázané žiadne obchodné transakcie inými subjektami. Z vyššie uvedeného
podľa názoru žalovaného vyplýva, že účelovým zapojením spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o.
a jej subdodávateľov do obchodného reťazca došlo nielen k umelému navýšeniu ceny reklamných
služieb, ale toto umelé navýšenie ceny reklamných služieb na výstupe bolo nasledované znížením

daňovej povinnosti vstupom do účelovo vložených subdodávateľských reťazcov, pričom daň na začiatku
podvodného reťazca nebola reálne do štátneho rozpočtu odvedená (konkrétne spoločnosťou TM service
Slovakia s.r.o., resp. TCC Media slovakia s.r.o.). Podľa názoru žalovaného spoločnosť ADV consultings.r.o. bola pravdepodobne konečným prijímateľom finančných prostriedkov plynúcich z podvodného
charakteru transakcie, keďže bola vlastníkom dotknutého pretekárskeho teamu.

13. Žalovaný zdôraznil, že zmluvným záväzkom spoločnosti EDOP, s.r.o. bolo poskytnúť reklamu a
reklamné materiály – polepy na závodnom automobile, kombinézach, baneroch a pod., pričom tento
záväzokpodľazmluvymalaplniťpriamoEDOP,s.r.o.NapriektomuvšakspoločnosťEDOP,s.r.o.nemala
v účtovníctve žiadnu faktúru, ktorá by bola prepojiteľná so zabezpečením dodávaných služieb. Konateľ
spoločnosti EDOP, s.r.o. (pán A. B.) k tomu uviedol, že polepy zabezpečoval český vlastník vozidla, VIP

priestory organizátor pretekov, DVD iné neuvedené profesionálne firmy. Prostredníctvom MVI, šetrením
na strane vlastníka automobilu spoločnosti KORNO motosport s.r.o. (konateľ pán C. D.) však bolo
zistené, že vozidlo bolo prenajaté bez polepov a design si zabezpečoval sám nájomca (spoločnosť
ADV consulting s.r.o.). Z výpovede konateľa spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o. (pána A. A.) ako
aj z výpovede konateľa spoločnosti ADV consulting, s. r. o. (pána I. J.) vyplýva, že polepy s logom
žalobkyne a samotnú reklamnú činnosť nezabezpečovala spoločnosť EDOP, s.r.o., ale spoločnosť ADV

consulting s.r.o. Navyše spoločnosti Greentech Mobility SK, s.r.o. a ani spoločnosť EDOP, s.r.o. neboli
nájomcami závodného vozidla, to bolo prenajaté len spoločnosti ADV consulting s. r. o. Spoločnosť
EDOP, s.r.o. tak bola podľa názoru žalovaného len účelovo vložená do obchodného reťazca, skutočným
dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť ADV consulting s.r.o. Osobitne poukázal žalovaný
na pochybnosti založené na príliš všeobecnej výpovedi konateľa priameho dodávateľa spoločnosti

EDOP, s.r.o. (pána A. B.), ktorý neuvádzal presné informácie o tom, kto realizoval samotné reklamné
služby. Jeho popis dodávania reklamných služieb a prenájmu vozidla bol príliš všeobecný, rozporuplný
a nekonkrétny. Akcentoval tiež nezrovnalosti medzi výpoveďami konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o.
(polepy a reklamné služby v podstatnom zabezpečovala česká spoločnosť KORNO motosport, s.r.o.) a
vyjadreniami spoločnosti KORNO motosport s.r.o. (auto bolo dodané bez polepov, ktoré zabezpečoval

nájomca) a konateľov spoločností ADV consulting, s.r.o. a Greentech Mobility SK, s.r.o. (polepy a
reklamné predmety zabezpečovala spoločnosť ADV consulting, s.r.o., s ktorou spoločnosť EDOP, s.r.o.
nemalaprávnyvzťah).RovnakotakspoločnosťEDOP,s.r.o.aajsubdodávateľskáspoločnosťGreentech
Mobility SK, s.r.o. po uskutočnení zdaniteľných obchodov zanikli zlúčením so spoločnosťami, ktoré sú
už dnes nekontaktné.

14. Vo vzťahu k vedomosti žalobcu o jeho účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom žalovaný uviedol, že žalobcovi boli dodávané nadhodnotené reklamné služby, ktoré neboli
stanovené v závislosti od ponuky a dopytu, ale naopak s cieľom získať neoprávnený daňový prospech.
Samotné reklamné služby žalobcovi neboli dodávané spoločnosťou EDOP, s.r.o., ale spoločnosťou

ADV consulting, s.r.o. Žalobca sa vo svojich vyjadreniach nevyjadroval k spolupráci s deklarovaným
dodávateľom spoločnosťou EDOP, s.r.o., ale priamo popisoval dlhodobú spoluprácu s pretekárskym
teamomfungujúcimpodspoločnosťouADVconsulting,s.r.o.Fakturačnevšakžalobcadeklarovalpriamu
spoluprácu so spoločnosťou EDOP, s.r.o., nie so samotným rally teamom. Žalobca mal tiež podstatné
informácie o samotnom rally teame, o tom, že vlastníkom licencie tohto teamu je spoločnosť ADV

consulting, s.r.o. a napriek tomu obchodoval prostredníctvom neoverenej a neznámej spoločnosti EDOP,
s.r.o. S konateľom predmetnej spoločnosti sa pritom mal žalobca zoznámiť a byť oslovený na spoluprácu
na podujatí, kde bol konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. DJ-om. Keďže konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o.
v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nemal dostatok relevantných obchodných informácií o
realizácii reklamnej činnosti, podľa žalovaného mal žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou všetky

informácie priamo od spoločnosti ADV consulting, s.r.o. Manželka pána I. J., konateľa spoločnosti ADV
consulting, s.r.o., podľa vyjadrenia pani B. (manželky konateľa žalobkyne a konateľky spoločnosti JePaG
s.r.o. v rozhodujúcom období), pracuje u žalobcu. Rovnako manželka konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o.
(pána A. B.) F. F. B. pracovala pre žalobkyňu ako finančná poradkyňa, vypracovávala daňové priznania
a viedla účtovníctvo. Rovnako tak robila aj pre spoločnosť ADV consulting s.r.o. Žalovaný poukázal

na skutočnosť, že v rovnakej oblasti žalobca spolupracoval s pánom B. (predchádzajúcim konateľom
spoločnosti EDOP, s.r.o.) aj v ďalšom období, len prostredníctvom inej firmy – spoločnosti LIAM, s.r.o.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že overil spoločnosť EDOP, s.r.o. a zistil, že je reálne fungujúcou spoločnosťou,
žalovaný dal do pozornosti, že táto spoločnosť mala v rokoch 2011 až 2014 tržby v sume 0,- €. V roku
2015 dosiahla tržby 1,6 mil. €, v roku 2016 1,9 mil. €, v roku 2017 2,8 mil. €, pričom nezamestnávala

žiadnych zamestnancov, nevykazovala žiadne mzdové náklady. V súvahe za rok 2017 vykázala obežný
majetok v sume 704.406,- €, ktorý tvorili krátkodobé pohľadávky z obchodného styku. Obdobne tak tomu
bolo v rokoch 2015 a 2016. Spoločnosť sa mala zameriavať na predaj a montáž lamelových termo-
závesov a termoizolácie, nebola reklamnou agentúrou a nemala webovú stránku ponúkajúcu reklamnéslužby. Ide o verejne dostupné informácie, ktoré mohli a mali byť známe aj žalobcovi v čase realizácie
zdaniteľných obchodov.

15. Pokiaľ žalobca namietal výsluch konateľa spoločnosti KORNO motosport s.r.o. z dôvodu, že o
tomto nebola upovedomený, žalovaný uviedol, že išlo o preverovanie vlastníka závodného vozidla
prostredníctvom MVI. Predmetná spoločnosť potvrdila prenajatie vozidla na sporné preteky, o čom jej
konateľ doložil aj doklady. C. D. tak nebol vypočutý v postavení svedka a k žalobcovi sa ani nevyjadroval.
Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nezákonnosti využívania podkladov z daňových

kontrol iných daňových subjektov.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

16. Žalobca podanou správnou žalobou namietal, že bol v priamom kontakte len so svojim dodávateľom
EDOP, s.r.o., pričom nespochybnil, že v obchodnom reťazci, ktorého bol súčasťou, mohlo dôjsť k

daňovému podvodnému konaniu. Argumentoval však, že o takomto postupe nevedel a ani nemohol
vedieť. Pri preverovaní svojich obchodných partnerov bol náležite obozretný. Namietal, že nemohol
vedieť o tom, že by obchodné vzťahy v danom reťazci organizovala a zabezpečovala spoločnosť
ADV consulting s.r.o., nakoľko bol v priamom kontakte len so spoločnosťou EDOP, s.r.o. Z výpovedí
konateľov spoločností EDOP, s.r.o. a Greentech Mobility SK s.r.o. vyplýva, že každý subjekt mal v

obchodnom reťazci svoje postavenie a osobitné úlohy. Žalobca nemohol vedieť a nenesie zodpovednosť
za obchodné vzťahy medzi jeho dodávateľom a jeho subdodávateľmi. Subdodávatelia mu ani počas
obchodného vzťahu neboli známi. Žalobca so spoločnosťou EDOP, s.r.o. riadne uzavrel zmluvu a po
každých pretekoch mu bolo odovzdané DVD, ktoré preukazovalo realizáciu reklamných služieb. Podľa
názoru žalobcu mal konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o., pán A. B., dostatok informácií o uskutočnenom

plnení. Vo svojej výpovedi vypovedal o podstate zmluvného záväzku, podstate poskytovaného plnenia,
že poskytoval reklamu prostredníctvom subdodávateľov a pod. Vo svojej výpovedi tiež uviedol aj iné
subjekty, ktorým poskytoval podobné služby. Mal tiež vedomosť, o aký konkrétny závod sa v prípade
spornej faktúry jednalo a potvrdil spoluprácu so žalobcom. Žalobca zastával názor, že cena poskytnutej
reklamnejslužbybolareálnaaprimeraná,žalovanýnepredložilžiadneargumenty,podľaktorýchbymala

byť určená trhová cena. Zdôraznil, že v dôsledku reklamnej činnosti sa mu podarilo v priebehu roka 2017
a 2018 zásadne zvýšiť tržby rádovo v miliónoch eur. Reklama mala preto podstatný vplyv na podnikanie
žalobkyne a bola pre žalobcu výhodná. Pri určovaní ceny reklamy sa zároveň vychádzalo z toho, že
ide o dlhodobú spoluprácu pri propagácii žalobcu. Reálna cena reklamy nie je definovaná žiadnym
právnym predpisom, v porovnaní s tržbami žalobcu bola sporná cena reklamy stále zanedbateľná.

Je nepochybne potrebné zohľadniť aj zmluvnú voľnosť samotných strán zmluvy. Pri určovaní reálnej
a trhovej ceny sa pritom podľa názoru žalobcu nemôže prihliadať len na cenu, za ktorú ju poskytol
prvý subdodávateľ (spoločnosť ADV consulting s.r.o.) ďalšiemu subdodávateľovi (spoločnosti Greentech
Mobility SK, s.r.o.) – dodávateľovi dodávateľa (spoločnosti EDOP, s.r.o.) žalobcu. Prvý subdodávateľ
podľa zmluvných vzťahov navyše nedodal komplexnú službu, ale len čiastkovú. Celkový reklamný servis

zabezpečovala spoločnosť EDOP, s.r.o. Ak mal žalovaný pochybnosti o reálnosti ceny reklamy, mal
túto za účelom jej objasnenia porovnať s cenami za reklamu, ktorú poskytujú iné verejné médiá (TV či
sociálne siete) a neurčiť ju len vlastným odhadom. Ceny reklám v súkromných médiách (napr. v TV) za
veľmi krátky čas ďaleko presahujú cenu reklamy, ktorú zaplatil žalobca spoločnosti EDOP, s.r.o. Žalobca
preto konal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a cena reklamy nemohla vzbudzovať

jej nedôveru. Žalobca tiež namietal, že jeho dodávateľ (spoločnosť EDOP, s.r.o.) bol dôveryhodný a
riadne si ho preveril dostupnými prostriedkami. Daná spoločnosť nebola v čase dojednania obchodov
v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie (nešlo o rizikový subjekt),
nebola evidovaná v zozname dlžníkov voči štátnym inštitúciám, podľa všeobecne dostupných údajov
bola aktívnou spoločnosťou (v roku 2015 a 2016 mala tržby presahujúce 1,5 mil. €), nebolo voči nej

vedené konkurzné konanie ani reštrukturalizácia, žalobkyňa konala priamo s konateľom predmetnej
spoločnosti, ktorý bol konateľom od roku 2011, nešlo o spoločnosť s častými zmenami konateľov a
spoločníkov. Spoločnosť EDOP, s.r.o. mala tiež zapísaný predmet podnikania „reklamná činnosť“ od 17.
novembra 1993 a „reklamné a marketingové služby“ od 12. augusta 2011. Z hľadiska posudzovania
obozretnosti žalobcu nie je podstatné, či manželka pána I. J. (konateľa ADV consulting s.r.o.) pracovala

u žalobcu, keďže nezastávala vedúcu pozíciu a nemohla ovplyvniť uzatváranie zmluvných vzťahov.
Od žalobcu, ako laika, tiež nemožno spravodlivo požadovať podrobnú analýzu účtovných závierok
spoločnosti EDOP, s.r.o., ako jej to práve vyčíta žalovaný. Žalobca preto zastáva názor, že konal v súlade
so zásadami poctivého obchodného styku a svojho obchodného partnera si riadne preveril, pričom nazáklade výsledkov tohto preverenia o ňom nemohol mať pochybnosti. Pokiaľ žalovaný poukazuje na
ďalšiuobchodnúspoluprácužalobcusospoločnosťamiNO1Productions.r.o.aLIAMs.r.o.,niejezrejmé,
z čoho vyvodzuje, že táto spolupráca by mala byť pochybná. Žalovaný nemôže obviňovať predmetné

spoločnosti z podvodného konania v tomto konaní, keďže sa voči týmto tvrdeniam nemôžu brániť. Podľa
názoru žalobcu sa správca dane dopustil tiež procesných pochybení, keď bez upovedomenia žalobkyne
vykonal výsluch svedka C. D. a použil tiež zistenia z daňových kontrol iných subjektov. I keď výsluch
pána D. bol vykonaný prostredníctvom MVI, aj česká právna úprava umožňuje účasť daňového subjektu
na výsluchu svedka, na ktorom práve nemohol byť žalobca ukrátený len z dôvodu, že výsluch bol

uskutočnený na základe MVI. Opätovný návrh na vykonanie jeho výsluchu správca dane bezdôvodne
odmietol. Zistenia z iných daňových konaní tiež podľa žalobcu nemožno využiť v daňovom konaní v tejto
veci ako dôkaz. Záverom navrhol zrušiť napadnuté a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie správcovi dane.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

17. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zotrval na tvrdeniach o podvodnom charaktere zisteného
a umelo vytvoreného obchodného reťazca, v rámci ktorého došlo k účelovému niekoľkonásobnému
navýšeniu ceny reklamných služieb. Žalovaný si podľa neho riadne neoveril svojho dodávateľa
EDOP, s.r.o., ktorý sa prioritne venoval predaju a montáži lamelových termo závesov a termoizolácie,

nebol reklamnou agentúrou a v tomto smere nemal žiadnu web stránku. Pochybnosti znásobilo
podnikanie konateľa dodávateľa pod obchodnou značkou LIAM, s.r.o., ktorej reklamné služby po zrušení
dodávateľa žalobcu využíva aj žalobca. V podanej replike a duplike účastníci konania zotrvali na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.

18. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. 13S/37/2021-83 zo dňa 24.11.2021 správnu žalobu
žalobcu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia zamietol. Najvyšší správny súd SR,
rozhodujúc o kasačnej sťažnosti žalobcu, rozsudkom sp.zn. 3Sfk/39/2022 zo dňa 27.10.2023 označený
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
správnemu súdu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec

prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov
nenavrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke tunajšieho správneho súdu dňa 08.02.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho

skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 14.03.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

20. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

29. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby....

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vznikne len vtedy, ak vznikla daňová
povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia 19 ods. 2 zákona o DPH.

32. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou

podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak po a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

34.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

35. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 13S/37/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5Sf/29/2023.
36. Správny súd preskúmaním veci zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že česká spoločnosť

KORNO motosport, s.r.o. prenajala spoločnosti ADV Consulting, s.r.o. na celú rally sezónu 2017
športový automobil Mitsubishi Lancer EVO IX RZ 01R 0080 v základnej bielej farbe bez polepov. V
rámci obchodnej spolupráce obe spoločnosti uzatvorili dňa 01.06.2017 smlouvu o nájmu sportovního
automobilu Mitsubishi Lancer EVO IX RZ 01R 0080 na dobu od 16.06.2017 do 17.06.2017 na závodRally Hustopeče za cenu 9.664,00 Eur. Následne spoločnosť ADV consulting, s.r.o. ako výlučný
vlastník reklamných práv na celej reklamnej ploche automobilu Mitsubishi Lancer EVO IX uzatvorila so
spoločnosťou Greentech Mobility SK, s.r.o. dňa 03.04.2017 zmluvu o nájme reklamnej plochy, ktorej

predmetom bol nájom celkovej plochy predmetného závodného automobilu za účelom zabezpečenia
reklamy rôznych spoločností a firiem za cenu 8.500,00 Eur bez DPH na dobu od 03.04.2017 do
31.12.2017. Zmluvou o nájme reklamnej plochy zo dňa 01.04.2017 spoločnosť Greentech Mobility
SK, s.r.o. prenajala celú reklamnú plochu na závodnom vozidle spoločnosti EDOP, s.r.o. na dobu od
01.04.2017 do 31.12.2017 za cenu 249,600 eur bez DPH. Spoločnosť EDOP, s.r.o. zmluvou o nájme

reklamnej plochy zo dňa 05.01.2017 prenechala spoločnosti IMAXX, s.r.o. celú reklamnú plochu na
závodnom vozidle Mitsubishi Lancer EVO IX na čas od 05.01.2017 do 31.12.2017 za odplatu 2.172.000
Eur a spoločnosti JaPeG, s.r.o. za sumu 15.000 Eur bez DPH. Zmluvou o reklame zo dňa 05.01.2017
spoločnosť EDOP, s.r.o. prenajala žalobcovi reklamnú plochu na závodnom vozidle Mitsubishi Lancer
EVO IX na 9 športových podujatiach Majstrovstiev SR a ČR v rally v sezóne 2017 za účelom
zabezpečenia zverejnenia obchodnej značky žalobcu za cenu 25.000 Eur bez DPH. Správca dane a

žalovaný vo svojich rozhodnutiach na základe výsledkov preverovania správcom dane skonštatovali,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva
na odpočítanie dane zo sporného zdaniteľného obchodu a rozhodli sa preukazovať účasť žalobcu na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom ako osobitnom dôvode nepriznania práva na
odpočítanie dane.

37. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ako aj
administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle,
efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí

obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje
úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav
správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v
napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

38. Správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve,
nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t.j. skutkových a
právnych tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
(aj správcu dane) bolo nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je

nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,
či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktorým nebolo
uznané odpočítanie DPH z preverovanej dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou EDOP, s.r.o.,

Farská 212/3, Žilina na tom právnom základe, že žalobca mohol vedieť alebo mal vedieť, že svojím
konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom správca
dane existenciu zdaniteľných plnení nespochybňoval, ale spochybňoval dodanie zdaniteľných plnení
žalobcovi zo strany označenej dodávateľskej spoločností.

39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu
rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,
Daňový poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. V zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ môže byť odpočítanie dane obmedzené v

prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo
k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a iné). Následne aj pri
dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a
to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním daňového podvodu alebo

zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane
práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť. Pre posúdenieskutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia
práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku
Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. K., P.

Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102)
tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší
správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa
26.05.2022):
a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť o tom daňový subjekt?

40. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako bolo naznačené vyššie,
dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel
Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu
účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich
preukázať. Správny súd v týchto súvislostiach poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu

SR sp.zn. 3Sfk/39/2022 zo dňa 27.10.2023 (body 51. až 53.), ktorým zrušil rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/37/2021-83 zo dňa 24.11.2021 o správnej žalobe žalobcu, kde uviedol,
že: „Posudzujúc prípad sťažovateľky v rámci Axel Kittel testu možno konštatovať, že správca dane
a žalovaný zistili daňový únik v obchodnom reťazci sťažovateľky, ku ktorému došlo v časti reťazca
týkajúceho sa subdodávateľa sťažovateľky (spoločnosti Greentech Mobility SK, s.r.o.) a jeho ďalších

subdodávateľov (spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o. a TM service Slovakia s.r.o.). Práve v týchto
článkoch obchodného reťazca malo dôjsť nielen k umelému navýšeniu ceny dodávanej reklamy,
ale aj k účelovému poníženiu daňovej povinnosti deklarovanými dodávkami bez reálneho plnenia, z
ktorých nebola na začiatku obchodného reťazca (spoločnosť TM service Slovakia s.r.o.) plnená daňová
povinnosť (bod 7 toho rozsudku). Únik bol podľa príslušných orgánov dôsledkom podvodného konania,

pričom sa týkal obchodného reťazca, v rámci ktorého boli reklamné služby dodávané sťažovateľke (body
6 a 7 tohto rozsudku). Kasačný súd konštatuje, že tieto závery a zistenia správcu dane sťažovateľka
nerozporovala ani v správnej žalobe. Medzi sťažovateľkou a správcom dane, žalovaným sa stala
spornou skutočnosť, či sťažovateľka vedela alebo mohla vedieť, že jej zdaniteľné obchody boli súčasťou
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, teda boli spojené s podvodným konaním.

Sťažovateľka v správnej žalobe tvrdila, že jej správca dane a žalovaný nepreukázali vedomú (vedela
alebo mala a mohla vedieť) účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Bolo pritom
úlohousprávnehosúduprávetaktopostavenéžalobnénámietkyposúdiťakonfrontovaťichsozisteniami
a právnymi závermi správcu dane a žalovaného“.

41. Správny súd stotožňujúc sa so závermi kasačného súdu preto len vo všeobecnosti dopĺňa, že
dôkazy a indície zistené preverovaním správcu dane považoval vo svojej spojitosti za dostatočné
pre prijatie záveru správcu dane a následne i žalovaného o daňovom úniku, na základe ktorého
žalobca získal daňové zvýhodnenie. Je potrebné podotknúť, že samotný správcom dane zistený nesúlad
medzi skutočným a na faktúre deklarovaným dodávateľom služieb môže byť jeden z článkov mozaiky

preukazujúcej daňový podvod alebo vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, body 53).

42. Z hľadiska dôkaznej situácie preto nebolo sporné vysporiadanie sa s prvými tromi podmienkami

Axel Kittel testu. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považoval
správny súd splnenie štvrtej podmienky, pričom tak, ako bolo uvedené už vyššie, len v prípade splnenia
všetkých štyroch podmienok mohol byť správcom dane odopretý nárok na odpočet DPH z titulu účasti
žalobcunadaňovompodvode.PodľaštvrtejpodmienkyAxelKitteltestusavyžadujezavineniedaňového
subjektu. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych

okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“
a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jejdodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11,
bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od

neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.
06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Podľa žalovaného správca dane uniesol
dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalobca vedel alebo vzhľadom na okolnosti mohol a
mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode.

43. Úlohou správneho súdu, teda bolo vo svetle žalobných námietok zodpovedať otázku, či v daňovom
konaní zistený skutkový stav vytváral dostatočný podklad pre záver o tom, že žalobca s ohľadom
na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal súčasťou daňového podvodu ohľadom plnení od
dodávateľa EDOP, s.r.o. Vedomostnú zložku žalobcu o účasti na daňovom podvode správca dane
a žalovaný preukazovali nasledujúcimi zisteniami:

- žalobcovi musela byť pri dodržaní primeranej miery obozretnosti podozrivá umelo niekoľkonásobne
navýšená cena reklamy, ktorá presahovala trhovú cenu reklamy (bod 11 tohto rozsudku),

-žalobcovimuselobyťpridodržaníprimeranejmieryobozretnostipodozrivé,žeskutočnýmdodávateľom

reklamnýchslužiebniejedodávateľskáspoločnosťEDOP,s.r.o.,ktorácelkovúreklamnúplochusúčasne
prenajala viacerým subjektom (okrem žalobcu aj spoločnosti IMAXX, s.r.o. a JaPeG, s.r.o.), ale
spoločnosť ADV consulting, s.r.o. (bod 13 tohto rozsudku), ktorá bola výlučným vlastníkom reklamných
práv,
- žalobca vo svojich vyjadreniach nepopisoval spoluprácu so spoločnosťou EDOP, s.r.o., ale priamo

s rally teamom fungujúcim pod spoločnosťou ADV consulting s.r.o. (body 13 a 14 tohto rozsudku),
čo korešponduje s faktom, že len táto spoločnosť bola skutočným vlastníkom reklamných práv na
pretekárskom vozidle, čo žalobca, vzhľadom na výpoveď jeho konateľa vedel, resp. mal a mohol vedieť,
napriek čomu si zabezpečil dodanie reklamných služby prostredníctvom dodávateľa EDOP, s.r.o.,
- neprehliadnuteľné personálne prepojenie medzi aktérmi obchodného reťazca – manželka konateľa

spoločnosti ADV consulting s.r.o. a manželka konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o. pracovali pre žalobcu
(bod 14 tohto rozsudku),
- žalobca nedodržal potrebnú mieru obozretnosti, keď napriek skutočnostiam, že (i) spoločnosť
EDOP, s.r.o. vykazovala vysoké tržby len v ostatných 3 rokoch pri obchodnej spolupráci, (ii) a to pri
nízkej daňovej povinnosti, (iii) bez toho, aby mala zamestnancov a mzdové náklady, (iv) jej obežný

majetok tvorili prevažne krátkodobé pohľadávky z obchodného styku a (v) išlo o spoločnosť, ktorá sa
neprezentovala ako reklamná agentúra, nadviazala so spoločnosťou EDOP, s.r.o. obchodnú spoluprácu
(bod 14 tohto rozsudku),
- v ďalšom období žalobca nadviazal s dotknutými osobami (konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o. a
Greentech Mobility SK s.r.o.) obdobnú spoluprácu, avšak cez nové firmy (bod 14 tohto rozsudku),

- rozpory v tvrdeniach svedka B. (konateľa EDOP, s.r.o., ktorá mala dodať reklamné služby priamo
žalobcovi) ohľadom reálneho vyhotovenia polepov vozidla, pričom bolo prostredníctvom MVI preverené
a zistené, že dodávateľ EDOP, s.r.o. polepy nevyhotovil a reklamné služby žalobcovi nedodal,
- dodávateľ EDOP, s.r.o. mohol s reklamnou plochou na vozidle podľa zmluvy o nájme reklamy
z 01.04.2017 disponovať najskôr od tejto doby, pričom žalobcovi (a súčasne iným uvedeným subjektom)

prenajal túto reklamnú plochu od 05.01.2017, čo nebolo reálne.
44. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe,
ktorá konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne požadovať, aby
sauistila,žetransakcia,ktorúuskutočňuje,nevediekjejúčastinadaňovompodvode(C-285/11Bonik).V
zmysle judikatúry Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie

práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Nie je v rozpore s
právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode (C-409/04 Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislosti od okolností prípadu

považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť
tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60).45. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť,
že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie DPH
však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia,

ktoré od nej bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k
jej účasti na daňovom podvode. To však nebol prípad žalobcu, ktorý preukázateľne neprijal žiadne takéto
opatrenia. Oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia odpočítania DPH, teda konanie daňového
subjektu v dobrej viere a prijatie všetkých opatrení, musia byť splnenú súčasne. Pokiaľ by súd aj uznal,
že žalobca konal v dobrej viere, ak uveril (nadobudol presvedčenie), že jeho dodávateľ bol spoľahlivým

obchodným partnerom, určite nebola splnená druhá podmienka, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode. Prirodzene sa mal žalobca zaujímať, či jeho dodávateľ, prípadne subdodávatelia
disponujú materiálnym, technickým a personálnym vybavením na dodanie fakturovaných plnení, resp.
samotnou možnosťou poskytnúť reklamné služby v dohodnutom rozsahu. Žalovanému nebolo veci
priliehavo zrejmé, prečo si žalobca za svojho dodávateľa zvolil takú spoločnosť, ktorá nebola priamym

nositeľom reklamných práv k reklamnej ploche na pretekárskom vozidle, o čom vzhľadom na výpoveď
jeho konateľa, personálne prepojenie osôb, zmluvné obmedzenia, kolidujúce termíny, mal a mohol
vedieť. Navyše si reklamné služby objednal u spoločnosti, ktorá síce takú činnosť mala zapísanú
v obchodnom registri, ale nebola jej hlavnou ani propagovanou činnosťou, jej konateľ nebol žalobcovi
bližšie známi (zoznámili sa s ním ako s DJ na podujatí) a neboli známe ani žiadne výsledky reklamnej

činnosti. pričom finančný objem vynaložený na reklamu práve prostredníctvom tejto spoločnosti bol
značný. Žalobca sa podľa názoru správneho súdu mal intenzívnejšie zaujímať o svojho dodávateľa,
preveriť si jeho pozíciu na reklamnom trhu, preveriť si jeho podnikateľské aktivity a výsledky jeho činnosti
v oblasti reklamy. Najmä to, ako sú realizované (na akej úrovni), prostredníctvom koho, mal sa viac
kontaktovať so zapísaným konateľom v obchodnom registri. Zistil by, že dodávateľ nemal zamestnancov,

materiálne vybavenie ani nebol priamym nositeľom reklamných práv k pretekárskemu vozidlu, čo by
viedlo k ďalším zisteniam, že dodávateľ plnenia nebol schopný poskytnúť.

46. Vychádzajúc z vyššie popísanej zmluvnej schémy záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným
dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť EDOP s.r.o. dodala žalobcovi fakturované reklamné

služby, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov. Dodávateľ
EDOP s.r.o. je spoločnosťou bez reálnej ekonomickej aktivity, resp. jej účasť v zdaniteľnom obchode
bola bez ekonomického opodstatnenia, bez personálneho a materiálneho vybavenia potrebného na
splnenie zmluvného záväzku, v ktorého účtovníctve nie sú evidované žiadne doklady o zabezpečení
zazmluvnených reklamných služieb. Okrem iného žalobca uzatváral zmluvu s dodávateľom EDOP,

s.r.o. v čase, keď dodávateľ nemohol disponovať s reklamnou plochou. Otázna je aj reálna možnosť
spoločnosti EDOP, s.r.o. poskytnúť žalobcovi reklamnú plochu, ak zmluvou zo dňa 05.01.2017
deklarovala poskytnutie celej reklamnej plochy na závodnom vozidle spoločnosti IMAXX, s.r.o., čo by
vylučovalo použitie reklamnej plochy na propagáciu obchodného mena – loga žalobcu. Žalobca len
všeobecne tvrdil, že si preveril dodanie reklamných služieb, pričom neuviedol, ako to urobil práve

vobdobíod05.01.2017do03.04.2017.Pochybnostioreálnostidodaniaplneniadodávateľomuvedeným
na spornej faktúre umocňuje aj zistený rozpor, keď konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. vypovedal,
že závodné vozidlo bolo dodané aj s polepmi, ale z výsledkov medzinárodnej výmeny informácií
vyplynulo, že závodný automobil bol dodaný v základnej bielej farbe bez polepov, čo dokresľuje fakt, že
skutočným dodávateľom nebol. Správny súd z fotodokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise

tiež zistil, že medzi reklamnými partnermi, ktorých obchodné meno sa propagovalo na reklamnej ploche
závodného vozidla, bol okrem žalobcu, spoločnosti JaPeG, s.r.o., IMAXX, s.r.o. aj samotný dodávateľ,
spoločnosť EDOP, s.r.o. Všetky uvedené skutočnosti preto spoľahlivo vyvracajú dodanie reklamných
služieb spoločnosťou EDOP, s.r.o., ktorá bola do obchodného reťazca umelo vložená, aby vytvorila
zdanie reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH za účelom získania neoprávnenej daňovej

výhody v podobe zníženia si daňovej povinnosti. Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané,
že skutočným dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť ADV Consluting, s.r.o., ktorej konateľ
presvedčivo ozrejmil podrobnosti poskytnutia reklamy. Zdaniteľné plnenie deklarované na spornej
faktúre je tak poznačené podvodným konaním, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu
a preukázané osobné prepojenia medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca mohol pri zachovaní

náležitej opatrnosti vedieť.

47. Zo žaloby vyplýva, že žalobcovi bola zrejmá skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázať, či žalobca
vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré bolo spojené s daňovýmúnikom, respektíve s daňovým podvodom, bolo na správcovi dane. Spochybňoval však unesenie
tohto dôkazného bremena. V podstate tvrdil, že správca dane a žalovaný vychádzali len z vlastných
domnienok o tom, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia na preverenie svojich dodávateľov.

V kontexte uvedeného správny súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom vysloveným správcom dane
a žalovaným o tom, že si žalobca svojho obchodného partnera – dodávateľskú spoločnosť EDOP, s.r.o.
skutočne dostatočne neoveril, teda nevykonal úkony, resp. neprijal také kontrolné opatrenia, ktoré bolo
možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojou účasťou nezapojí do daňového podvodu.
Tieto opatrenia nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu. V zhode so stanoviskom žalovaného (i správcu dane) aj správny súd zastáva názor,
že uvedené zistenia daňových orgánov vo vzájomných súvislostiach poskytli dostatočné východiská
pre právne posúdenie veci v tom zmysle, že žalobca sa stal minimálne nevedome, nedbanlivostným
konaním účastný na daňovom podvode v reťazci, a že pokiaľ by bol urobil všetky opatrenia (majúce
najmä preventívnu povahu), ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, musel by o tom vedieť.

48. Žalobca mal povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10),
pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si
nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany

predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej
(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a I. L. č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho
súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal potrebné vedomosti o svojich obchodných
partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je
základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny

orgán obchodnej spoločnosti, ktorý má zákonnú povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné
znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že
žalobca podstúpi riziko a začne obchodovať s nedôveryhodným subjektom, ktorý nemá vytvorené ani
základné podmienky a predpoklady na dodanie fakturovaných služieb, musí si byť vedomý toho, že pre

preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy,
ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

49. Judikatúra Súdneho dvora EÚ predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme
obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť

DPH. Správny súd považoval postoj žalobcu za nedostatočne obozretný, svedčiaci o ľahkovážnom
konaní v podnikateľskom prostredí, v dôsledku ktorého sa sám vlastným nedbanlivostným počínaním
vystavil riziku zapojenia do podvodných plnení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sám žalobca
neprijal žiadne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať,
aby zabránil svojej vedomej alebo nevedomej účasti na daňovom podvode. Úkony, ktorá žalobca

na overenie svojho obchodného partnera urobil (vymenované v bode 3. správnej žaloby) boli zjavne
všeobecného charakteru, nedostatočné na to, aby mohol so všetkou odbornou starostlivosťou dôjsť
k objektívnemu záveru o jeho spoľahlivosti. Nijako tým nevyvrátil zmienené zistenia správcu dane
preukazujúce skutkové závery, na ktorých založil právne posúdenie veci.

50. V podanej žalobe žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, nakoľko bol v priamom kontakte len
so spoločnosťou EDOP, s.r.o., taktiež namietal, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z príslušných
ustanovení Zákona o DPH a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom nemal vedomosť
o právnych vzťahoch svojej dodávateľskej spoločnosti s jeho subdodávateľmi, ktoré nemohol nijako
ovplyvniť. Ďalej vyjadril presvedčenie, že bol dostatočne obozretný a dostatočne si preveril svojho

obchodného partnera. Podľa jeho názoru nie je pravdou, že konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. A. B. nemal
podstatné vedomosti o reklamných činnostiach, nakoľko tento svedok vypovedal o detailoch spolupráce
tak, že poskytoval reklamu prostredníctvom subdodávateľov. Vzhľadom na to, žalobca nemal a nemohol
mať vedomosť o tom, že plnenie bolo spojené s podvodným konaním na predchádzajúcom stupni. Ďalej
žalobca polemizoval ohľadom primeranosti ceny reklamy ako aj opodstatnenosti vynaloženia nákladov

na ňu. Žalobca ďalej vyjadril názor, že žalovaný nemôže obviňovať iné spoločnosti, ktoré sa nemôžu
brániť z podvodného konania, a to na základe jednostranného hodnotenia dôkazov a prezentoval ďalšie
tvrdenia a názory.51. Vo vzťahu ku kvalite uvedených žalobných námietok považuje správny súd za potrebné poukázať na
závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa
ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom
správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom
úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom

znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.
Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
Bez vyjadrenia jasného stanoviska žalobcu k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého
rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a pri právnom
posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, je
zrejmé, že vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru žalobcu,

resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
onezákonnostinapadnutéhorozhodnutia. Taktovšeobecneuplatnenénámietkyneumožňujúuskutočniť
súdnyprieskumnapadnutýchrozhodnutí,pretožepráverozsahomadôvodmisprávnejžalobyjesprávny

súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. K dôvodnosti žalobných námietok teda nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce
za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického
uvažovania (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo
napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
vyhľadávať, ani v žalobách všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Uvedeným námietkam tak
chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený
zákon (predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu

správny súd nemohol doplniť.

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov
a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil
vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán

verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza
zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo

vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia,t.j.jehorozsahjeobmedzenýúčelomsprávnehosúdnictva(§119ods.1SSP).Úlohousúdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené

zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v rámci označených žalobných bodov dostatočne
nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so
zásadami logického uvažovania v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto
žalobným bodom vyhovieť.

53. Preto možno len vo všeobecnosti dodať, že správca dane a žalovaný uniesli dôkazné bremeno
a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také
zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvodbol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal alebo mohol vedieť. Naopak, žalobca nepreukázal,
že prijal účinné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Svedecké výpovede
ako aj iné zabezpečené dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom, so zachovaním zásad

logického uvažovania a najmä v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, teda vo vzájomných
súvislostiach s inými dôkazmi. Práve žalobca svoje skutkové závery prispôsoboval svojim potrebám
vytrhávaním z ich kontextu a vzájomných súvislostí.

54. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, že ho zaťažil povinnosťou príliš detailne poznať svojho

zmluvného partnera, je v tejto súvislosti vhodné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011, sp.
zn. III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie, že: Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si
za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania
DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca nebol povinný detailne
poznaťúplnýobsahpodnikaniajehododávateľovanimaťsniminadštandardnéosobnévzťahy,žalovaný
to ani netvrdil. Je však súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať obchodného partnera
do takej miery, aby mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v súčinnosti s ním
dostatočne preukázané v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca zo

zmienených dôvodov ľahkej zneužiteľnosti bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných vzťahov so
svojim dodávateľom, ktorých bol bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré osvedčovali
realizáciu zdaniteľných plnení tak, aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil ani nemohol
zapojiť do podvodnej schémy. Na to nebolo potrebné ovplyvňovať obchodné vzťahy svojho dodávateľa
s jeho subdodávateľmi, ani mať nadštandardné oprávnenia na kontrolné mechanizmy mimo bežného

rámca.

55. Žalobca namietal, že mu bolo upreté právo klásť otázky svedkovi C. D., čím malo byť porušené
ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Potrebné je prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ nie je
daňovému subjektu účastnému na daňovom konaní umožnené realizovať právo byť prítomný pri

ústnom pojednávaní a klásť svedkom otázky, dochádza k porušeniu zákona. Správny súd sa oboznámil
s obsahom administratívneho spisu správcu dane týkajúceho sa daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2017 a zistil, že súčasťou jeho obsahu nie je zápisnica
o výsluchu tohto svedka. V spise sa nachádza formulárová žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
(č.l. 13) a rovnako formulárová odpoveď dožiadanej českej finančnej správy na MVI (č.l. 15) obsahujúca

informácie požadované správcom dane poskytnuté formou voľného textu – oznámenia obsahujúceho
informácie použité pri argumentácii správcu dane a žalovaného, súčasťou ktorých je zmienka o tom,
že boli čerpané z vyjadrenia p. D.. Pokiaľ administratívny spis neponúka informáciu, akým úkonom
zahraničný partner žalovaného získal poskytnuté informácie, správny súd nemá možnosť preskúmať
zachovanie zákonnosti v postupe pri výsluchu svedka, pretože nie je zrejmé, či poskytnuté informácie

boli získané práve prostredníctvom využitia inštitútu svedeckej výpovede. Požadované informácie totiž
mohli byť zabezpečené aj iným legálnym úkonom v rámci správy daní, ktorý umožnil českej finančnej
správe zákon, ktorým sa pri svojom postupe riadi. Napríklad miestne zisťovanie v rámci (slovenského)
Daňového poriadku je inštitút, ktorý umožňuje legálne získať informácie bez toho, aby mal kontrolovaný
daňový subjekt právo byť na ňom účastný. S obsahom MVI bol žalobca v ďalšom postupe správcu

dane oboznámený. Navyše žalobca nevymedzil, čo konkrétne „výpovedi svedka“ vytýkal (nepravdivosť
jednotlivých tvrdení a jej preukázanie a pod.), iba čo by mohlo mať potenciál osvedčiť, že táto svedecká
výpoveď bola vyhodnotená nesprávne a aký to malo alebo mohlo mať konkrétny dôsledok na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, preskúmanie ktorého je predmetom správneho súdneho konania. V rozsahu
žalobných námietok preto nebolo možné správnym súdom preskúmať, či uplatneným postupom bol

porušený zákon, resp. či došlo k jeho porušeniu v takej intenzite, ktoré v súlade s § 191 ods. 1 písm. g/
SSP mohlo mať za následok podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia.

56. K žalobcovej námietke nepoužiteľnosti informácií z iného daňového konania je potrebné poukázať

na ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku
správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 4
Daňovéhoporiadkuakodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočnostírozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o

miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k
nim. Úkony správcu dane v iných daňových kontrolách sú úkonmi pri správe daní, ktoré sú v súlade so
zásadou hospodárnosti v zásade vždy použiteľné aj pri iných, súvisiacich daňových kontrolách. Jediným
obmedzením je získanie takejto informácie (ako dôkazu) v rozpore so zákonom. Žalobca neidentifikoval
žiadne porušenie zákona len vlastnú domnienku, že tieto informácie nebolo možné použiť ako dôkaz

vtomtodaňovomkonaní,čonazáveronezákonnostinapadnutéhorozhodnutianestačí.Rovnakotoplatí
k predchádzajúcemu odseku tohto rozsudku, nakoľko žalobca netvrdil porušenie zákona ani pri získaní
informácií prostredníctvom MVI, resp. k spôsobu získania informácií českou finančnou správou. Takéto
nazeranie je v súlade s judikatúrou NS SR, ktorý napr. v rozsudku č.k. 5Sžf/14/2015 uvádza, že tieto
v daňovom konaní je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi
kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora

EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa 17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť aj svedecké
výpovede z trestného konania (teda o to viac s iného daňového konania), ak boli získané zákonne a ak
bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp. počas daňového konania
oboznámený.

57. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok žalobcu,
a preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V Banskej Bystrici dňa 14. marca 2024