Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010699
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423010699.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B. C., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1 Pv 301/23/4404
z 8.12.2023 , na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 25.01.2024 takto

r o z h o d o l :

I.
Obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Sanilurfa, Turecká republika, trvale bytom D. E. F. X, D.,
G. H., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

j e v i n n ý , že

dňa 23.07.2023 v čase približne o 00.15 hodine, ako vodič motorového vozidla značky Volkswagen
Transporter, dodávkového typu, bordovej farby, imatrikulované E. I., evidenčného čísla: J., E.: K.
prevážal 17 osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani nemajú trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, nedovolene cez štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky, a to tým

spôsobom, že potom, ako mu bola prisľúbená finančná odmena, ich naložil do predmetného motorového
vozidladňa22.07.2023približnevčaseo19.00hodinevlesevblízkostimestaC.E.I.potom,kdeobdŕžal
od neznámej osoby 200 EUR na pohonné hmoty a pre jeho potrebu, tieto osoby následne previezol
cez hraničný priechod Slovenskej republiky s Maďarskom Ostrihom - Štúrovo na územie Slovenskej
republiky a následne s nimi chcel pokračovať cez Slovenskú republiku, pričom následne pokračoval
vozidlom po slovenskom území až sa dostal do L. A., kde bolo predmetné vozidlo na ulici E. L. M. N.
I.´X dňa 23.07.2023 v čase o 01.35 hodine spozorované hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Nové Zámky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, motorovým vozidlom

jazdil z jedného pruhu do druhého, na čo sa predmetná policajná hliadka rozhodla vyššie predmetné
motorové vozidlo predpísaným spôsobom za použitia svetelného a zvukového znamenia zastaviť, na čo
A. B. C. nereagoval, v jazde pokračoval, až nakoniec vodič policajnej hliadky na služobnom motorovom
vozidle zrýchlil, dostal sa na úroveň prenasledovanej dodávky, na čo vodič motorového vozidla túto
odstavil na krajnici na L. O. (P. F. XX) E. L. A., oproti čerpacej stanice s názvom ,,G.“, pričom v
motorom vozidle na sedadle spolujazdca sedela žena s dieťaťom pôvodom z G. H., B. to Q. M., L.
XX.XX.XXXX, I. M. narodený XX.XX.XXXX a v ložnom priestore sa nachádzalo 13 osôb z G. H., a

to I. G. M., narodený XX.XX.XXXX, H. M., narodený XX.XX.XXXX, Q. M., narodený XX.XX.XXXX,
Avesta KAYA, narodený XX.XX.XXXX, I. M., narodený XX.XX.XXXX, Serif SEN, narodený XX.XX.XXXX,
C. O., narodený XX.XX.XXXX, R. M., narodený XX.XX.XXXX, D. P., narodený XX.XX.XXXX, S. M.,
narodený XX.XX.XXXX, A. M., narodený XX.XX.XXXX, I. D. M., narodený XX.XX.XXXX, S. B., narodený
XX.XX.XXXX, jedna osoba z B. B. D., narodený XX.XX.XXXX a jedna osoba z T. N. R., narodený
XX.XX.XXXX, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z
tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,t e d a

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej

republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie
štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie umožnil a spáchal čin závažnejším
spôsobom konania (na viacerých osobách),

č í m s p á c h a l

zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Za t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona na trest odňatia slobody 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- peňažných prostriedkov v sume 190,- (jednostodeväťdesiat) Eur, nachádzajúcich sa v úschove na účte
Okresnej prokuratúry Nové Zámky, vedenom v Štátnej pokladnici, číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX v súvislosti so spisovou značkou 1Pv301/23/4404.

II.
Podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona sa zúčastnenej osobe – neznámemu vlastníkovi,

zastúpenej opatrovníkom JUDr. Claude Trelajom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika
č. 30, ukladá zhabanie veci, a to :
- motorového vozidla Volkswagen Transporter, dodávkového typu, bordovej farby, imatrikulované
v Maďarsku, EČV: J., VIN: K., s kľúčom a papierovým osvedčením o evidencii vozidla č. U.,
ktoré motorové vozidlo sa nachádza v úschove v sklade zaistených vecí na adrese N. D. V. XX, W.

a papierové osvedčenie o evidencii tohto vozidla sa nachádza ako príloha súdneho spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/64/2023.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 08.12.2023 pod sp.zn. 1Pv/301/23/4404
obžalobu na obvineného A. B. C. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin prevádzačstva

podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138
písmeno j) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f),

písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázkyodpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať,
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3

písmenod)Trestnéhozákonaspoukazomnaust.§138písmenoj)Trestnéhozákonazhľadiskaobjektu,
objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona)
zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom (záujmu štátu na tom, aby jeho hranice osoby
prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi), tým, že v úmysle získať pre seba
priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej

republiky a prechod cez jej územie umožnil a spáchal čin závažným spôsobom konania (na viacerých
osobách).
Súd na rozdiel od obžaloby nevzhliadol dôvody pre konštatovanie naplnenie aj ďalšej alternatívy
objektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného zločinu – pomáhanie pri prekračovaní štátnej
hranice Slovenskej republiky a prechodu cez jej územie, nakoľko skutková veta obžaloby okrem opisu

konaniaobžalovanéhovpodobeprevozumigrantovnímriadenýmmotorovýmvozidlom(ktorékonanieje
plne subsumovateľné pod konanie ako znak objektívnej stránky, vyjadrené pojmom „umožnenie“ takého
nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prechodu cez územie Slovenskej republiky), neobsahovala
žiadny opis iného, resp. aj iného konania obžalovaného a teda takého, ktoré by bolo možné podradiť
pod pojmový znak „pomoci“.

Súd súčasne nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným
zavinením na strane druhej. Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a ochranných opatreniach, a to listinnými dôkazmi, prečítaním správ a charakteristík
k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov.

Obžalovaný po jeho zadržaní dňa 23.07.2023 dobrovoľne vydal na účely trestného konania jednak

finančnúhotovosťvcelkovejvýške190,-Eur ajednakmobilnýtelefónzn.T.X,T.:XXXXXXXXXXXXXXX
zlatej farby s prasklinou na zadnej strane so SIM kartou č. 894921004478946209.
Obžalovaný pri vydaní uvedených vecí uviedol, že zaistenú finančnú hotovosť dostal od prevádzača
a túto mal použiť na pohonné hmoty a pre svoju vlastnú potrebu.
Pokiaľ ide o obžalovaným vydaný mobilný telefón, o tomto obžalovaný už v prípravnom konaní uvádzal,

že ho našiel v motorovom vozidle po prekročení štátnej hranice Maďarska a podľa pokynov prevádzačov
ho používal na kontakt s nimi a na navigáciu. Aj zo zápisnice o vydaní tohto mobilného telefónu vyplýva,
že obžalovaný uviedol ním používané mobilné telefónne číslo až po nahliadnutí do tohto telefónu.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že pri tomto úkone bolo zaistené ako vecná stopa motorové

vozidlo zn. Volkswagen Transporter, bordovej farby, imatrikulované v I. , EČV: J., VIN: K. s kľúčom ako aj
osvedčenímoevidenciivozidla,pričomzfotodokumentáciejezrejmé,ževčasezadržaniaobžalovaného
sa v ložnom priestore tohto motorového vozidla nachádzali migranti.
Z listinných dôkazov, zadovážených v prípravnom konaní, mal súd preukázané, že predmetné vozidlo
síce je stále v evidencii Maďarska evidované vo vlastníctve B. W. S., ním však bolo vozidlo predané

a odhlásené dňa 24.06.2023 na osobu L. B., ktorý vozidlo dosiaľ do evidencie neprihlásil. L. B. pri
kontakte s ním uviedol, že vozidlo kúpil bez kúpnej zmluvy a následne ho predal neznámej osobe tiež
bez kúpnej zmluvy a preto vozidlo nežiadal vrátiť. Vlastník zaisteného vozidla tak nie je známy.

Obžalovaný A. B. C. je štátnym občanom G. H., slobodný a bezdetný. Obžalovaný v odpise z registra

trestov nemá žiadny záznam a na území Slovenskej republiky nebol postihnutý za spáchanie priestupku.
Súd u obžalovaného z predloženého spisu nemal preukázané žiadne odsúdenie ani postih za
protiprávne konanie.Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), keďže nemal
preukázané, že by sa obžalovaný dosiaľ dostal do rozporu so zákonom. Priťažujúcu okolnosť podľa§

37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa
§ 355 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 10 rokov, podľa
§ 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených
poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona
postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j.
na 9 rokov, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala nezmenená.

Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1
Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany
spoločnostipostačujeajtrestodňatiaslobodykratšiehotrvanianež7rokov. Vtomtosmeresúdzohľadnil

predovšetkým postoj obžalovaného k za vinu mu kladenému trestnému činu v prejednávanej veci, kedy
tento priznal bez výhrad nielen v prípravnom konaní od začiatku, ale aj na hlavnom pojednávaní, urobil
vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (čo súd zohľadňoval
podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017). Obžalovaný si pritom

uvedomil nesprávnosť svojho konania a trestný čin súčasne i úprimne oľutoval. Súd tiež prihliadal na
motív obžalovaného spáchať predmetný trestný čin, keď tento sám (hoc nedovolene) smeroval do
Nemecka rovnako ako ostatní ním prevážaní migranti, na poskytnutie finančnej odmeny prevádzačom
nemal finančné prostriedky a preto prijal ponuku prevádzačov riadiť motorové vozidlo s ostatnými
migrantmi, aby im nemusel sám odmenu zaplatiť a súčasne mu boli prisľúbené finančné prostriedky

za úspešný prevoz. Súd tak dospel k záveru, že je možné aj vzhľadom na vyššie uvedený postoj
obžalovaného k ním spáchanému trestnému činu, aj s poukazom na jeho osobu, ktorá dosiaľ nebola
vo výkone trestu odňatia slobody ako aj ním uvádzaný motív spáchania trestnej činnosti, ktorý nebol
vyvrátený a súčasne mu ukladané aj iné druhy trestov (predovšetkým trest vyhostenia) dôvodne
očakávať, že nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie

(výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj nepodmienečný
trest odňatia slobody v nižšej výmere než 7 rokov. Za dostatočný v tomto smere súd považoval pri
dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
3 roky a 6 mesiacov, ktorý súčasne dostatočne ochráni spoločnosť a aj iných odradí od páchania
trestnej činnosti (generálna prevencia). Na druhej strane ukladaniu ešte nižšieho trestu v rámci zákonom

stanoveného limitu bránili viaceré faktory, týkajúce sa predovšetkým okolností samotnej jeho trestnej
činnosti. Z tohto hľadiska súd osobitne zdôrazňuje charakter trestnej činnosti obžalovaného, ktorá koristí
z nelegálnej migrácie ľudí, opúšťajúcich svoje domovské štáty s prebiehajúcimi vojenskými konfliktmi
alebo z ekonomických dôvodov a ktorá trestná činnosť, majúca cezhraničný a vysoko organizovaný
charakter, zaznamenala zvýšený trend. V tejto súvislosti súd osobitne zdôrazňuje, že obžalovaný

uvedeným skutkom naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu, keďže sa tohto
dopustil na viacerých osobách, a to na 17 osobách. Na druhej strane súd ukladaním trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby vo vyššie uvedenej výmere sledoval prevažne výchovný účinok, snahu
na obžalovaného pôsobiť motivačne tak, aby jeho aktuálne prezentovaný kritický postoj k páchaniu
trestnej činnosti u neho pretrvával a boli tak vytvorené podmienky preto, aby obžalovaný po výkone

trestu odňatia slobody v budúcnosti už viedol riadny život, a to aj v spojení s ukladaným trestom
vyhostenia s cieľom zabezpečiť ochranu spoločnosti dovŕšením nápravy obžalovaného a eliminácie
akéhokoľvek jeho kriminogénneho správania aj týmto osobitným spôsobom, zameraným na konkrétnu
osobu obžalovaného.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska
vonkajšej diferenciácie súd postupoval podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,keďže nemal preukázané, že by obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Súd mal u obžalovaného (ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený
azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana) splnené všetky zákonné podmienky na uloženie aj
trestu vyhostenia podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaného vzhľadom na charakter
ním spáchanej cezhraničnej závažnej organizovanej trestnej činnosti je možné dôvodne považovať
za hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky. U obžalovaného neboli zistené žiadne prekážky pre

uloženie tohto druhu trestu podľa § 65 odsek 2 Trestného zákona a preto mu súd uložil trest vyhostenia
z územia Slovenskej republiky na 7 rokov, ktorú výmeru súd považuje za dostatočnú na splnenie jeho
účelu, predovšetkým v záujme ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky.

Súd u obžalovaného vyslovil aj trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 190,- Eur, ktorá sa
odovzdaním obžalovanému za účelom spotreby na pohonné hmoty a jeho vlastné potreby pri prevoze

migrantov, stala jeho vlastníctvom a teda ide o jeho vec, určenú na spáchanie trestného činu. Súd preto
uložil obžalovanému trest prepadnutia týchto finančných prostriedkov, toho času sa nachádzajúcich
v úschove na bankovom účte Okresnej prokuratúry Nové Zámky, a to podľa § 60 odsek 1 písmeno b)
Trestného zákona a nie podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ako nesprávne aj vo vzťahu
k tejto veci navrhoval prokurátor v podanej obžalobe.

Súd nemohol vyhovieť návrhu prokurátora na uloženie trestu prepadnutia veci aj vo vzťahu k zaistenému
mobilnému telefónu T. X, pretože nemal splnenú základnú podmienku pre vyslovenie jeho prepadnutia
obžalovanému–vlastníctvoobžalovaného.Akovyplývazvykonanéhodokazovania,takakoajmotorové
vozidlo, aj predmetný mobilný telefón bol obžalovanému poskytnutý prevádzačmi, organizujúcimi tento

konkrétny nedovolený prechod migrantov cez štátne hranice štátov Európskej únie, zo žiadneho
z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by bol obžalovanému odovzdaný za tým účelom, aby sa stal
definitívne jeho vlastníkom, pričom na rozdiel od peňažnej hotovosti, jeho používanie nespočíva v jeho
spotrebe a preto držba tohto mobilného zariadenia obžalovaným a jeho používanie pri páchaní trestného
činu nemá za následok vznik jeho vlastníctva k tejto veci. Súd preto nemohol vysloviť u obžalovaného

trest prepadnutia tejto veci ako ani zhabanie jej (zjavne neznámemu) vlastníkovi ako zúčastnenej
osobe, nakoľko prokurátor nepodal kvalifikovaný návrh na jej zhabanie a zúčastnená osoba sa preto
ani nezúčastnila konania od začiatku. Prokurátor však má možnosť taký postup iniciovať samostatne
podaným návrhom podľa § 299 odsek 1 Trestného poriadku.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Je nepochybné, že obžalovaný sa trestného činu v prejednávanej veci dopustil tým, že umožnil
migrantom nedovolene prekročiť štátne hranice Slovenskej republiky a následne prechod cez jej území
tak, že ich prevážal v ním riadenom motorovom vozidle. Ust. § 61 odsek 2 Trestného zákona však ani
v prípade spáchania trestného činu v súvislosti s určitou činnosťou súdu neustanovuje trest zákazu

takej činnosti uložiť obligatórne a súd pri úvahe o tom, či je na mieste uložiť aj takýto druh trestu,
musí nevyhnutne zohľadňovať všetky kritériá pre ukladanie trestov a sledujúce dosiahnutie účelu
trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti tak súd u osoby tohto konkrétneho
obžalovaného zohľadňoval predovšetkým záujem chránený Trestným zákonom, do ktorého obžalovaný
svojim trestným činom zasiahol a ktorým v prejednávanej veci je práve vyššie uvedený záujem na

ochrane štátnych hraníc Slovenskej republiky pred ich prekračovaním osobami bez povolenia, a nie
dodržiavanie pravidiel cestnej premávky a ochrana jej bezpečnosti a plynulosti. Súd tiež prihliadal na
to, že obžalovaný je občanom Tureckej republiky, nemá na Slovenskú republiku žiadne väzby, nemienil
na jej území vôbec zotrvať a taký úmysel neprezentuje ani do budúcnosti. Obžalovanému je súčasne
ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov a následne po prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný bude vykonávať prísny trest vyhostenia vo výmere 7 rokov,
počas ktorej doby mu nebude umožnené na územie Slovenskej republiky vôbec vstupovať. Výkon
trestu zákazu činnosti pritom počas výkonu trestu vyhostenia nespočíva a preto by uloženie takéhoto
druhu trestu (v prokurátorom navrhovanej výmere 3 roky) popri výkone trestu vyhostenia vo výmere
7 rokov, bolo zjavne iba formálnym a bez akéhokoľvek významu z hľadiska účelu trestu v zmysle

ust. § 34 Trestného, osobitne bez vplyvu na zabezpečenie ochrany slovenskej spoločnosti. Z týchto
dôvodov súd návrh prokurátora na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému
neakceptoval.Pokiaľ ide o zaistené motorové vozidlo spoločne s osvedčením o jeho evidencii, súd mal z vykonaného
dokazovania za nepochybne preukázané, že toto bolo použité na spáchanie trestného činu, pričom jeho
vlastník nie je známy. Súd tak za podmienok podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona vyslovil

u neznámeho vlastníka tohto motorového vozidla (na tento účel zastúpenému súdom ustanoveným
opatrovníkom) jeho zhabanie aj s poukazom na to, že v prípade použitia veci na spáchanie zločinu je
vyslovenie jej zhabania obligatórnym.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l

Trestného poriadku).