Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200780
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1518200780.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P. H., narodenej XX. Q. XXXX, A., B. XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Bratislava, Holíčska 13, proti žalovanému Bytovému
družstvu Petržalka, Bratislava, Budatínska 1, IČO: 00 169 765, o určenie neplatnosti vyhlásenia
písomného hlasovania, vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10C/3/2018,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2022 sp. zn.

4Co/23/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. (Od 01. júna 2023) bývalý Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný

súd“) v poradí druhým rozsudkom zo 7. septembra 2020 sp. zn. 10C/3/2018 žalobu zamietol (I. výrok) a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti vo veci samej (II. výrok).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
07. februára 2018 sa žalobkyňa domáhala ako vlastník bytu určenia neplatnosti Oznámenia o vyhlásení
písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici B. č. X a

XX v Bratislave, ktoré bolo vykonané v dňoch 09. až 13. februára 2018 na základe jeho vyhlásenia
správcombytovéhodomu,tedažalovaným.Namietala,žepísomnéhlasovaniebolooznámenévrozpore
so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), nebolo v ňom určené miesto hlasovania, ale iba čas s tým, aby si
každý usporiadal osobný program a mohol písomne hlasovať v uvedenom čase. Žalobkyňa svoju žalobu
opierala o názor, že hlasovanie o zmene účelu spoločných priestorov v dome nemá oporu v zákone a nie

je potrebné, nakoľko spoločné priestory v dome sa nevyužívali niekoľko rokov na pôvodne určený účel,
teda ako práčovňa, žehliareň, sušiareň, bicykláreň a kočikáreň a nie je potrebné hlasovať o ich využití na
účel skladový priestor. Súd prvej inštancie rozsudkom z 05. septembra 2018 sp. zn. 10C/3/2018 žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Krajský súd v Bratislave
na odvolanie žalobkyne uznesením z 26. februára 2020 sp. zn. 4Co/296/2018 uvedený rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1.2. Súd prvej inštancie po vrátení mu veci na ďalšie konanie opakovane vypočul žalobkyňu, právneho
zástupcu žalovaného a v zmysle intencií odvolacieho súdu posudzoval pasívnu legitimáciu žalovaného
v spore. Predmet konania ustálil tak, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že Oznámenie o písomnom
hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je neplatné. Následne citoval
§ 14 ods. 1 až 3 a 7 zákona č. 182/1993 Z. z. Uviedol, že oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov
bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia prijatého

na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov 24. januára 2018, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa
ako prehlasovaný vlastník nedomáhala. Žalobkyňa nepredložila ani listinný dôkaz o tom, že sa tejtoschôdze zúčastnila a bola prípadne pri hlasovaní o uznesení č. 4/2018. Povinnosť žalovaného ako
správcu domu vyhlásiť oznámenie o písomnom hlasovaní vyplýva z § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.
z. účinného v čase schôdze. Predmet a znenie otázok o písomnom hlasovaní si prijali vlastníci bytov

a nebytových priestorov v dome ako vyplýva zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov z 24. januára 2018 a uznesenia č. 4/2018 prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov 24. januára 2018. Žalovaný vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone
správy, preto bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej sa zmeny účelu využívania
spoločných priestorov, na ktorej sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli na schôdzi vlastníkov

bytov a nebytových priestorov z 24. januára 2018 - uznesenie č. 4/2018. Súd prvej inštancie konštatoval,
že správca je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy
ichspoločnéhomajetku.Právnyvzťahmedzivlastníkmibytovanebytovýchpriestorovvbytovomdomea
správcomjeregulovanýprimárneustanoveniamizák.č.182/1993Z.z.arovnakoajpodpísanouzmluvou
o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome pred súdom. Je to subjekt odlišný od vlastníkov bytov, preto nemá oprávnenie spojené
s hlasovaním na schôdzach vlastníkov okrem prípadu, ak by spravoval byt alebo nebytový priestor alebo
vlastnil takýto priestor v dome. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v konaní nie je pasívne
legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania.
1.3. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté na zhromaždeniach vlastníkov

bytov a nebytových priestorov zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, aj
žaloba musí smerovať proti všetkým vlastníkom. Spor o určenie neplatnosti navrhnutého hlasovania o
otázke prejednanej na schôdzi vlastníkov z 24. januára 2018 je sporom medzi jednotlivými vlastníkmi,
a nie sporom medzi správcom (žalovaným) a žalobkyňou. Z uvedených dôvodov dospel k záveru o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanom spore, a preto žalobu zamietol.

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalovaný bol v
konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 28. septembra

2022 sp. zn. 4Co/23/2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (II. výrok).
2.1. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne v súlade s § 191 CSP a dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny

skutkový a právny záver. Súd prvej inštancie dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj podrobne a
náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. S odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil
a konštatoval jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Následne sa vyjadril k relevantným odvolacím

námietkam žalobkyne.
2.2. Odvolací súd dôvodil, že súd prvej inštancie po zrušení v poradí prvého rozsudku a vrátení veci sa
v zmysle intencií odvolacieho súdu zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a ustálil
predmet konania tak, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti Oznámenia
o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhláseným žalovaným. S takto

ustáleným predmetom konania sa odvolací súd stotožnil a odvolaciu námietku žalobkyne, že sa
domáhala splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP a určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm.
d) CSP považoval za nedôvodnú. Odvolací súd zdôraznil, že po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie
nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že trvá na žalobnom petite tak, ako bol uvedený v
žalobe a žalobou napáda neplatnosť samotného Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania, podľa

čoho súd prvej inštancie ustálil predmet konania.
2.3. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že zákon č. 182/1993 Z. z. je svojím charakterom lex specialis
presne upravujúci špecifickú oblasť spojenú s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome, ako aj vzájomné vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom a vo vzťahu
k správcovi. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome rozhodujú síce o právnych

úkonoch týkajúcich sa bytového domu spoločne formou hlasovania, avšak ich faktickú realizáciu ďalej
zabezpečuje správca bytovému domu. V nadväznosti na uvedené odvolací súd argumentoval, že
Oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je
len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov24. januára 2018, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník nedomáhala a ako
sama uviedla, v danom prípade nejde o žalobu prehlasovaného vlastníka. Vyhlásiť písomné hlasovanie
žalovanému ako správcovi vyplýva z § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného v čase schôdze,

pričom predmet a znenie otázok o písomnom hlasovaní si prijali vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome. Táto skutočnosť vyplýva zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov z
24. januára 2018 a uznesenia č. 4/2018 prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov z
24. januára 2018. Žalovaný vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy, preto
bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej sa zmeny účelu využívania spoločných

priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov dňa 24. januára 2018 - uznesenie č. 4/2018.
2.4. Odvolací súd uviedol, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania o otázke navrhnutej a prejednanej na schôdzi vlastníkov
dňa 24. januára 2018, teda ide o spor spojený s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Pri posudzovaní vzájomných vzťahov vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom a vo

vzťahu k správcovi bolo preto potrebné použiť analógiu. Súd prvej inštancie správne skonštatoval,
že rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté na zhromaždeniach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a žaloba musí smerovať proti
všetkým vlastníkom. Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že spor o určenie neplatnosti
navrhnutého hlasovania o otázke prejednanej na schôdzi vlastníkov z 24. januára 2018 je sporom medzi

jednotlivými vlastníkmi, a nie sporom medzi správcom (žalovaným) a žalobkyňou a žalovaný nie je v
konaní pasívne legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom konania.
Rozhodnutiesúduprvejinštanciepretopostupompodľa§387ods.1,2CSPakovecneaprávnesprávne
potvrdil, keďže obsah odvolania žalobkyne nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom

konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a v súlade s čl. 17 základných princípov CSP a v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu

spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplýva.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) tvrdiac
dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.
3.1. Dovolateľka namietala, že žalovaný (správca) nielen navrhol, ale aj vyhlásil a vykonal písomné

hlasovanie nad rámec na schôdzi prijatých rozhodnutí. Dosiahnutie požadovaného kvóra na písomnom
hlasovaní nelegalizuje výsledky hlasovania, lebo bolo vyhlásené v rozpore so zákonom. Žalovaný
(správca) porušil zákon neoznámením miesta hlasovania a samotné otázky odporujú zákonu.
Argumentovala, že spoločné priestory sa nemôžu zmeniť na nebytové priestory len zmenou účelu
užívania, ale musia sa odčleniť od spoločných priestorov ako nebytový priestor. Súdy nižších inštancií

mali zisťovať súlad so zákonom č. 182/1993 Z. z. a so stavebným zákonom v otázkach, o ktorých
majú vlastníci hlasovať a ak dospejú k záveru, že boli porušené povinnosti žalovaným pri ochrane
práv vlastníkov, vyslovia neplatnosť písomného hlasovania, pričom dôvodom môže byť aj spôsob, akým
bolo hlasovanie oznámené, ako aj obsah samotných otázok. Dovolateľka citovala § 39 Občianskeho
zákonníka a uviedla, že je hrubým porušením povinností žalovaným vyhlásiť výsledky hlasovania, kde

v rozhodnutiach vlastníkov chýbal súlad so zákonom. Poukázala na bod 24. odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom sa konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané
dokazovanie, ktoré nebolo potrebné doplniť o ďalšie dôkazy, uvedené v žalobe. Odvolací súd tvrdí
nesprávny právny záver, pretože žaloba nebola podaná prehlasovanou vlastníčkou, ale bola podaná pre
porušenie povinností žalovaným pri ochrane práv vlastníkov bytového domu. Konštatovaním nedostatku

pasívnej legitimácie žalovaného došlo zo strany okresného aj odvolacieho súdu k porušeniu práva
žalobkyne na spravodlivý proces nesprávnou aplikáciou právnych predpisov (nesprávny procesný
postup) podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolateľka tiež poukázala na body 6. a 13. odôvodnenia rozsudku
okresného súdu (aj bod 4. rozsudku odvolacieho súdu), v zmysle ktorého oznámenie o písomnom
hlasovaní je len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov z 24. januára

2018, že správca bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej sa zmeny účelu
využívania spoločných priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci dohodli na schôdzi 24. januára 2018 -
uznesenie č. 4/2018 a že predmet a znenie otázok o písomnom hlasovaní prijali vlastníci. Toto skutkové
zistenie súdu je v rozpore s uznesením. V zápisnici nie je uznesenie o písomnom hlasovaní ani znenieotázok písomného hlasovania. Vlastníci zvolili overovateľov budúcich písomných hlasovaní a komisiu
na určenie účelu využitia spoločných priestorov. Konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolateľka poukázala na bod 21. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, podľa

ktorého rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z obsahu listín nevyplynuli. Dovolateľka namietala toto posúdenie skutkového stavu, pretože je v
rozpore so skutočnosťou, ako jednoznačne vyplýva zo zápisnice zo schôdze.
3.2. Na základe uvedeného dovolateľka navrhla, aby dovolací súd rozsudky súdov nižších inštancií zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila od žalovaného náhradu trov

dovolacieho konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

4. Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné. Argumentoval, že žalobkyňa
mala možnosť uskutočňovať procesné práva, o ktorých bola riadne súdom poučená. Bola poučená o
náležitostiach podania a pokiaľ nevedela v konaní pred súdom prvej inštancie ustáliť, čo presne podanou
žalobou sleduje, bola tiež poučená o možnosti zastúpenia alebo o možnosti poskytnutia právnej pomoci.

Žalobkyňa v dovolaní neuvádza, ktorým konkrétnym spôsobom jej súdy znemožnili, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva; v obsahu dovolania sa vyjadruje najmä k vecnej stránke svojho podania,
prípadne namieta nesprávne posúdenie skutkového stavu. Z obsahu žaloby od jej podania nebolo
zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáhala, či žiadala určiť neplatnosť písomného hlasovania ako celku alebo
neplatnosť samotného vyhlásenia písomného hlasovania ako úkonu správcu. Žalobný návrh tak, ako

ho formulovala žalobkyňa je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá však z osobitného predpisu
nevyplýva, preto je podľa § 137 CSP neprípustná. Hmotné právo nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu (napadnuté „Oznámenie o vyhlásení písomného hlasovania“).

5. Žalobkyňa s tvrdeniami žalovaného uvádzanými vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasila. Podľa jej

názoru je bezprecedentným porušením odbornej spôsobilosti považovať nebytový priestor za spoločné
zariadenie domu a vybudovať ho bez stavebného povolenia a súhlasu vlastníkov. Súd a ani žalovaný
nemôže vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome obmedziť právo na spravodlivý proces,
pričom výlučne správca bol vecne legitimovaný k vyhláseniu písomného hlasovania. Súdy nižších
inštancií mali v konaní zisťovať súlad so zákonom č. 182/1993 Z. z. a so stavebným zákonom, či boli

porušené povinnosti žalovaným v ochrane práv a záujmov vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vysloviť neplatnosť písomného hlasovania, pričom dôvodom mal byť spôsob, akým bolo
hlasovanie oznámené, obsah otázok, samotné hlasovanie a vyhlásenie výsledkov. Uviedla, že podala
žalobu pre porušenie povinností žalovaným a hmotné právo stanovuje, aké práva a povinnosti komu
patria. Pri porušení zákona č. 182/1993 Z. z. žalovaným má právo vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome požadovať od žalovaného, ktorý spravuje majetok vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, aby si plnil vlastné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy a zákona
č. 182/1993 Z. z.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou
práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúcesúdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na
to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou

a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pod porušením práva
na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých môže súd

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,
patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

11. V zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný o. i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté

rozhodnutie považuje za nesprávne a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom
uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd,
pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP),
vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných než dovolateľom uplatnených dôvodov
napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Ak teda dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom

uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania.

12. V posudzovanom prípade dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP,
ale v súlade s § 431 ods. 2 CSP nešpecifikovala, v čom konkrétne spočíva vada zmätočnosti konania
predpokladaná v § 420 písm. f) CSP. Odvolací súd skonštatoval, že žalobkyňa sa domáhala určenia

neplatnosti oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania o otázke navrhnutej a prejednanej na schôdzi
vlastníkov dňa 24. januára 2018, teda išlo o spor spojený s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, resp. spor medzi jednotlivými vlastníkmi. Dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je
nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom konania. Dovolateľka namietala, že konštatovaním

nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného došlo zo strany súdov nižších inštancií k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces nesprávnou aplikáciou právnych predpisov (nesprávny procesný postup)
podľa § 420 písm. f) CSP. V tejto súvislosti však neuvádza v dovolaní žiadne relevantné, resp. vecné
argumenty, ale prezentuje nesúhlas s rozhodnutiami súdov a vyjadruje všeobecnú nespokojnosť s
konaním žalovaného, ktoré je podľa jej presvedčenia nezákonné. V dovolaní v zásade iba cituje

rôzne ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., opisuje skutkový stav veci a poukazuje na vybrané body
odôvodnení rozhodnutí súdov nižších inštancií, ktoré sú podľa jej názoru v rozpore so skutočnosťou.
Ani z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) nie je možné vyvodiť, v čom dovolateľka vidí nesprávnosť
postupu odvolacieho súdu vo vzťahu k dôvodom prijatého rozhodnutia. Dovolateľka tak nevymedzila
uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, keďže jasne nedefinovala

nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým jej mal odvolací súd v tomto spore znemožniť,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Dovolací súd pre úplnosť záverom poznamenáva, že pokiaľ dovolateľka v dovolaní uviedla, že

odvolací súd tvrdí nesprávny právny záver, lebo žaloba nebola podaná prehlasovanou vlastníčkou,
ale bola podaná pre porušenie povinností žalovaným pri ochrane práv vlastníkov bytového domu, tak
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017), ktorú dovolateľka
uplatnila.14. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

15. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací
súdtrovydovolaciehokonanianepriznal,pretožezobsahusúdnehospisunevyplýva,žemuvdovolacom
konaní trovy konania vznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.