Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011274
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323011274.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 14. mája 2024 v Trnave prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 10. januára 2024 č.k. 0T/222/2023 – 63 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 09.11.2023 v čase okolo 19.55 hod. v predajni Tesco na Drevenej 762/2 v Galante zobral z regálu
v predajných priestoroch Nicolaus vodku 0,7 l a Nicolaus vodku 0,2 l v celkovej hodnote 13,98 €, ktoré

si vložil do ruksaku a následne prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, pričom bol rozhodnutím
Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta č. bloku A2200582768 dňa 23.01.2023 postihnutý
pokutou za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov a trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/39/2023 zo dňa
07.02.2023, právoplatný toho dňa, bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g)
Trestného zákona za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému („citácia“) :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona na, s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní

zahlásil odvolanie obžalovaný (č.l. 62 spisu).
Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania (č.l. 62 spisu).
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podané odvolanie v rozsahu č.l. 67
spisu.Porekapituláciizáverovnapadnutéhorozsudkuuviedol,žeobžalovanýstovaromvhodnote13,98
eur prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, z predajne neodišiel, bol pri čine prichytený, tovar
vrátil, teda predajni TESCO nevznikla žiadna škoda. Z uvedeného je zrejmé, že závažnosť spáchaného

činu zo strany obžalovaného je nepatrná, teda považuje uložený trest za neprimeraný. V konaní bolo
ďalej preukázané, že u obžalovaného došlo k porušeniu podmienky za odsúdenie v konaní vedenom na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/39/2023 teda má za to, že vykonaním trestu po jeho nariadení
pre porušenie podmienky bude vykonanie skôr uloženého trestu dostatočné pre nápravu obžalovaného
ako aj pre ochranu spoločnosti. Okresný súd nesprávne postupoval, keď neaplikoval pri ukladaní trestu
obžalovanému ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona na základe čoho uložil obžalovanému trest,

čo odôvodňuje zrušenie rozsudku Okresného súdu Galanta podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku. V súvislosti s primeranosťou trestu je potrebné uviesť, že obžalovaný v konaní pred súdomprvej inštancie učinil vyhlásenie o vine, svoju trestnú činnosť nepopieral, nepochybne ju oľutoval, pričom
zdôrazňuje, že trestná činnosť vo forme drobných krádeží páchal pod vplyvom alkoholu. V súčasnosti
sa nachádza vo výkone väzby v inej trestnej veci a teda abstinuje, čo má podľa jeho vyjadrenia v úmysle

dodržiavať aj po jeho prepustení na slobodu.
V závere navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku
zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 10.01.2024 č.k, 0T/222/2023-63 v časti výroku o treste
a obžalovanému A. B. uložil primeraný trest.
Konanie na odvolacom súde

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 Trestné poriadku
(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len
preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma
dôvodnosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť
postupu konania, ktorým predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací

súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné a to z nasledujúcich dôvodov.
Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným čo do výroku o treste ako aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenie súdom prvého stupňa sa
meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

Krajský súd vo vec vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,
obžalovaného a jeho obhajcu.
Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa považuje
za správne a zákonné, preto navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319
Trestného poriadku.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného dovolania. Trest súdu I. stupňa
považuje sa nezákonný a preto navrhuje, aby krajský súd uložil obžalovanému miernejší trest.
Obžalovaný A. B. uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho obhajcu.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné na ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle

dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa bez výhrad s týmto

odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň.
Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,ževinštančnomsúdnomkonanírozhodnutiasúduprvého
a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňaa tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale
stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).
Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody okresný súd zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili

v prospech a neprospech obžalovaného. V tomto smere okresný súd správne poukázal na to, že
obžalovanýsakspáchanejtrestnejčinnostipriznal,tútooľutoval.Vneprospechobžalovanéhojecelkovo
6 záznamov v registri trestov, pričom posledné tri odsúdenia sú pre majetkovú trestnú činnosť ( prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona) a dvakrát bol odsúdený súdom v Spojenom
kráľovstve pre trestný čin spoločnej kategórie krádeže. Za skutky mu boli kladené podmienečné

a nepodmienečné tresty, pričom posledne uložený trest Okresným súdom Galanta sp. zn. 0T/39/2023
mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnom dobo v trvaní dvoch rokov, pričom
skúšobná doba mu začala plynúť 08.02.2023 do 07.02.2025. V centrálnej evidencii správnych deliktov
a priestupkov má 18 záznamov, o priestupkoch proti majetku, verejnom poriadku a v doprave.
Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnos, teda, že sa obžalovaný ku
skutku priznal a svoje konanie oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona), jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol v minulosti súdne trestaný. Teda správne ustálil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1. Trest ukladal okresný súd v rozpätí 6 mesiacov až 3
roky. Trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje za
zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne

naplní funkciu tak individuálne ako aj generálnej prevencie. Nakoľko sa jedná úmyselný trestný čin
spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia okresný súd v zmysle § 49 ods. 2 Trestného
zákona ukladal správne nepodmienečný trest odňatia slobody.
Okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm.a) Tr.zákona, pretože v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K odvolacej námietke obžalovaného
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa

navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestných

činov ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípade, zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu
súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.05.2024 sp. zn. 4To/7/2013)
Ak páchateľ svojím konaním naplní zákonné známky skutkovej podstaty trestného činu je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpo-vednosť s postupom podľa

Trestného poriadku. Pravidlo ultima racio možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu
v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy len pri
prečinoch (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Tdo/35/2013 zo dňa 13.08.2013).
V danom prípade je podstatné, že obžalovaný konal spôsobom a za podmienok stanovených Trestným
zákonom, preto ním spáchaný skutok mohol byť posúdený ako trestný čin, za ktorý možno podľa zákona

uložiť trest a preto použitie trestného práva nemožno v danom prípade spochybňovať. Odvolací súd
zdôrazňuje, že pri prečinoch je nutné vždy skúmať či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť
jeho konania nepatrná § 10 ods. 2 Trestného zákona. Ide o zákonom predpokladaný materiálny korektív,
ktorý je spôsobilý negovať záver o trestnosti činu, ktorého ostatné znaky sú inak naplnené. Pokiaľ

ide o závažnosť vyššiu než nepatrnú v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, táto vyplýva z popisu
skutku uvedeného v rozsudku okresného súdu. Je pravda, že v danom prípade boli odcudzené veci
vrátené poškodenej spoločnosti, ale až potom, ako bol obžalovaný pracovníkom bezpečnostnej služby
obmedzený na osobnej slobode. Navyše obžalovaný sa uvedeného konania dopustil napriek tomu,
že bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý pokutou za priestupok

a zároveň bol za obdobný trestný čin na tej istej poškodenej spoločnosti odsúdený na podmienečný trest,
pričom uvedeného konania sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda je zrejmé, že
jeho konanie nemôže byť posúdený len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č.
372/1990 Zbierky o priestupkoch. Pri skúmaní poľahčujúcej okolnosti správne okresný súd prihliadolna skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti doznal. Ako priťažujúcu okolnosť možno
hodnotiť okolnosť, že už bol v minulosti za rovnaký trestný čin a proti tej istej poškodenej spoločnosti
odsúdený. Pokiaľ ide o mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je potrebné uviesť, že išlo o úmyselný

trestný čin a úmyslom páchateľa bol zištný prospech, teda snaha získať materiálnu výhodu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol odvolací súd predovšetkým na spôsob spáchania
činu a na predchádzajúce početné odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný sa dopustil
špeciálnej recidívy pričom možnosti jeho nápravy sú menej priaznivé a teda je potrebné zdôrazniť
ochrannú funkciu trestu k ostatným členom spoločnosti a tiež morálny aspekt trestu. Prihliadnuc na

zištný motív obžalovaného, jeho osobu dospel súd k záveru, že na splnenie preventívneho, morálneho
a výchovného účelu trestu bolo potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.
S odvolacou námietkou obžalovaného, že trest je neprimerane prísny sa odvolací súd nestotožňuje a
to poukazujúc na krátky odstup medzi jednotlivými odsúdeniami ako aj počet ním spáchaných trestných
činov a priestupkov v podobe drobných krádeží., ako aj skutočnosť, že sa trestného činu dopustil počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Z predchádzajúceho spôsobu života obžalovaného

je zrejmé, že ako invalidnému dôchodcovi poberajúcemu čiastočný invalidný dôchodok vo výške 206,30
eur, mu tento nepostačuje na pokrytie potrieb a drobnými krádežami si vylepšuje svoju finančnú
situáciu.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. považoval za nedôvodné a preto

v zmysle vyššie citovaného § 319 Trestného poriadku.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.