Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211578
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723211578.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý
pobyt C. XX/X, D. E., zastúpený JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Železničná 12, 017 01
Považská Bystrica, proti žalovanému SIKERS, spol. s r. o., so sídlom Športovcov 2112, 017 01 Považská
Bystrica, IČO: 31 580 131, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13C/37/2023-31 zo dňa 10.11.2023 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal,
aby súd neodkladným opatrením nahradil vyhlásenie prejavu - podpis vôle žalovaného, že ako záložca
uzatvára dodatok k záložnej zmluve so žalobcom ako záložným veriteľom v znení predloženého Dodatku
č. 1 k Záložnej zmluve ako aj k Dodatku č. 1 Návrhu na vklad, ktorá by bola súčasťou rozhodnutia.

2. Uznesenie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 330 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia poukázal na to, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd
nahradil prejav vôle žalovaného na dodatku č. 1 k záložnej zmluve. Z obsahu je zrejmé, že žalobca

navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by konzumovalo vec samu, pretože ak by súd návrhu
vyhovel, nebol by dôvod na vedenie sporového konania. Podľa názoru prvoinštančného súdu zo
strany žalobcu nebola preukázaná výnimočnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým by bolo nahradené rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na charakter navrhovaného
neodkladného opatrenia, keď by neodkladným opatrením malo dôjsť k nahradeniu prejavu vôle
žalovaného, čím by došlo k vyriešeniu sporu medzi stranami, súd prvej inštancie dospel k záveru, že

nejde o vec, ktorú by bolo možné nahradiť neodkladným opatrením podľa § 330 ods. 2 CSP.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného nároku.
Nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy v prípadoch, ak povinnosť uzavrieť určitú zmluvu,
alebo urobiť nejaký právny úkon vyplýva z dohody účastníkov, alebo z právneho predpisu. Typickým
príkladom je zmluva o uzavretí budúcej zmluvy. V prípade uzavretia dodatku k záložnej zmluve takáto

povinnosť nie je upravená právnym predpisom a žalobca nepreukázal, že by takáto povinnosť mala
vyplývať z dohody alebo nejakého zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V tomto smere poukázalna rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrica sp. zn. 12Co/2/2020 zo dňa 4.3.2021, v ktorom
odvolací súd poukázal na skutočnosť, že nie je ničím neobvyklým, aby si účastníci záväzkového vzťahu,
napr. v prípade kúpnej zmluvy, dojednali povinnosť poskytnúť si potrebnú súčinnosť pri odstránení

prípadných nedostatkov alebo vád zmluvy vo forme písomného dodatku. Odvolací súd konštatoval,
že právna úprava záložného práva neupravuje možnosť nahradenia prejavu vôle na uzavretí tejto
zmluvy ako aj prípadných dodatkov k nej. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by
osvedčoval skutočnosť, že žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť dodatok k záložnej zmluve, preto
prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal jednu zo základných podmienok na

nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neosvedčil danosť uplatňovaného nároku.

5. Taktiež súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná ani
ďalšia z nevyhnutných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to preukázanie nutnosti
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že záložná
zmluva bola uzavretá pred cca 11 rokmi, doposiaľ nedošlo k jej zavkladovaniu, žalobca nepredložil súdu

žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, či počas tohto obdobia sa pokúsil o vymáhanie pohľadávky a
akým spôsobom. Podľa žalobcu dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia by mal byť postup
správneho orgánu, ktorý prerušil konanie o povolení vkladu. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že nesúhlasí s
postupom správneho orgánu, čo vyplýva aj z jeho podania adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad
zo dňa 17.8.2023. V tomto kontexte ešte uviedol, že účelom neodkladného opatrenia nie je naprávať

prípadný nesprávny postup správnych orgánov, k čomu slúžia iné procesné inštitúty. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za
nedôvodný, preto návrh zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d),

f) a h) CSP.

7. Odvolanie odôvodnil tým, že predložil rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorý v rozhodnutí uviedol,
že pokiaľ nepredloží dodatky jednak k pôvodnej zmluve a k návrhu na vklad, nebude vklad zmluvy z
roku 2012 povolený a návrh katastrálny úrad zamietne. Podľa jeho názoru sa nejedná o také dodatky,

ktoré by akýmkoľvek spôsobom menili predmet zmluvy, jeho obsah, ako to skonštatoval aj Krajský
súd v Prešove v konaní sp. zn. 14Co/13/2017, kedy predmetnú záložnú zmluvu považoval za platnú.
Dodatkami, kde sa má doplniť len na jeho strane rodné priezvisko ako aj označenie pozemku registrom
C, hoci v čase, kedy bola spísaná záložná zmluva sa rodné priezvisko nevyžadovalo a parcela, ktorá
je označená číslicou, túto nie je možné zameniť s registrom E, nakoľko takéto číslo v registri E sa pre

k. ú. Svit nenachádza. Preto považoval uvedené vytknutie správy katastra za prílišný formalizmus a
pokiaľ veckonzultovalnainýchkatastroch(PovažskáBystrica,Púchov,Ilava,Žilina)bolomuoznámené,
že záložná zmluva by bez problémov a prerušení konaní bola odvkladovaná. Nakoľko správa katastra
Poprad trvá na dodatkoch, tieto vykonal, podpísal, nakoľko je presvedčený, že v záložnej zmluve bol
splnomocnený na takýto úkon, no opäť správa katastra trvá na tom v súlade s jej vydaným tretím

rozhodnutím o prerušení konania, aby dodatky podpísal žalovaný, inak bude návrh zamietnutý. Práve z
tohtodôvodupožiadalovydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýjeinštitútomrýchlehozásahu,preukázal,
že žalovanému zmluvy - dodatky aj s návrhom na vklad doručil, tieto neprevzal a preto nemá inú
možnosť, len sa domáhať intervencie cestou súdu, a síce vydaním neodkladného opatrenia. Len tento
inštitút môže v krátkej lehote nahradiť prejav žalovaného, aby záložná zmluva mohla byť odvkladovaná.

Z uvedených dôvodov zastáva názor, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, neposkytol
mu ochranu, bez tejto intervencie je jeho právo ohrozené. Verí, že súd druhej inštancie mu poskytne
ochranu, napadnuté uznesenie ako nezákonné zruší a návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Žiadal priznať
trovy konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9.Dopĺňacímuznesenímzodňa12.02.2024súdprvejinštanciežalobcovinároknanáhradutrovkonania
nepriznal.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvejinštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolateľ neodôvodnil, neuviedol akou inou vadou
malo byť postihnuté konanie pred súdom prvej inštancie, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolateľ nekonkretizoval a odvolací súd nezistil,
aby bol naplnený.

16. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom dospel k správnym

skutkovým záverom a odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383
CSP), zo zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom vychádzal.

17. Zo žalobcom predložených listín bolo osvedčené, že dňa 21.5.2012 žalobca ako záložný veriteľ
uzavrel so žalovaným ako záložcom záložnú zmluvu. Na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa

voči dlžníkovi v zmysle zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 28.05.2007 a zo dňa
30.10.2008 spolu vo výške 138 783,77 eur, ktorá predstavovala pôžičku vo výške 39 832,70 eur
a dohodnutý úrok vo výške 10 % ročne z istiny (čo predstavovalo 3 983,27 eur za každý rok) a pôžičku
vo výške 89 955,52 eur a dohodnutý úrok vo výške 10 % ročne z istiny (čo prestavovalo 8 995,55 eur
za každý rok) bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa k zálohu špecifikovanému

v tejto zmluve. Zároveň v uvedený deň strany sporu podpísali aj návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností.

18. Správa katastra Poprad rozhodnutím č. V 1894/2012 zo dňa 27.6.2022 prerušila konanie o návrhu
na vklad záložného práva do doby ukončenia viacerých exekučných konaní. Rozhodnutím Okresného

úradu Poprad, katastrálny odbor č. V 1894/2012-01/MK zo dňa 03.05.2023 bolo konanie vo veci návrhu
na vklad do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy zo dňa 21.05.2012 prerušené na dobu
30 dní za účelom odstránenia nedostatkov, a to doručenia dodatku návrhu na vklad a dodatkov k zmluve.
Okresný úrad Poprad, odbor katastrálny rozhodnutím zo dňa 7.7.2023 opätovne prerušil konanie na
dobu 30 dní za účelom odstránenia nedostatkov.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (Najvyšší súd SR, sp.zn.7Cdo7/2010).

20. Odvolací súd skúmal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že
prvoinštančný súd sa pochybenia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nedopustil. Prirozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový
stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci nepochybil.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22.Podľa§330ods.2CSPaktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

23. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V
rámcicivilnéhosporovéhokonania,jenariadenieneodkladnéhoopatreniamožnézasplneniazákonných
predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných
predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia

žalobcom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a
právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom

a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou
voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik, alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu.

24. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených
práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. O nariadení
neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenej lehote 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a bez vykonania plnohodnotného dokazovanie. Tu nie je na mieste, aby

sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie
dokazovania. Spravidla vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom. Súd rozhoduje
na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčovanie tvrdených skutočností (osvedčenie
nároku), na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

25. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného
opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre

také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do
takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie súdu, ktorým
by nariadil neodkladné opatrenie, by bolo rozhodnutím vo veci samej, lebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože konanie by sa v danej veci
skončilonariadenímneodkladnéhoopatreniabeztoho,abynaňnadväzovalažaloba.Takétorozhodnutie
nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie

o žalobou uplatnenom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné
opatrenie tak konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou).

27. Súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha veci pripúšťa nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Vyhovením navrhovanému neodkladnému

opatreniu sa vytvorí rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti žalovanému meritórnym
rozhodnutím. Žalovaný by bol povinný splniť uložené povinnosti už okamihom doručenia neodkladného
opatrenia (§ 332 ods. 1 CSP), ktoré nie je výsledkom dokazovania medzi stranami sporu, ohľadom
sporných skutočností, ale iba osvedčenia základných relevantných okolností tvrdených žalobcom.28. Nariadením neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti žalovanému bez riadneho dokazovania
by došlo k porušeniu princípu proporcionality, o to viac, že sa jedná o trvalé neodkladné opatrenie

konzumujúcevecsamu,t.j.vtomtoprípadežalobuosplnenie povinnosti.Vdanomprípadepretopovaha
veci neumožňuje, aby žalobca neodkladným opatrením dosiahol úpravu pomerov medzi stranami
nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo veci samej, nakoľko by sa jednalo o
zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo
veci samej. Spornosť veci má byť riešená riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho

dokazovania.

29. K uvedenému odvolací súd dospel v spojení s tým, že žalobca v konaní neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude
ohrozená, a preto žalobca ani neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle § 325 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že záložná zmluva bola uzavretá

ešte v roku 2012 a doposiaľ nedošlo k jej zavkladovaniu. Z čoho plynie, že vzťah medzi stranami
sporu, ktorý žiada žalobca upraviť neodkladným opatrením, je dlhodobo sporným, nejde o prípad
takej situácie, ktorú by bolo potrebné bezodkladne (urgentne) upraviť, čo je tiež jednou z podmienok
nariadenia neodkladného opatrenia. Nebola osvedčená ani žiadna bezprostredne hroziaca ujma, ktorá
by žalobcovi hrozila, ani žalobca netvrdil, aby hrozila, ktorá by zakladala dôvodnosť prípadného

vydania neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by ku dňu
rozhodovania súdu prvej inštancie akýmkoľvek spôsobom svedčali v prospech potreby upraviť pomery
strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

30. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného

opatrenia s totožným obsahom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v danom prípade zmysle §
330 ods. 2 CSP a taktiež súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nebola preukázaná ani
ďalšia z nevyhnutných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to preukázanie nutnosti
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

31. Súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a keďže
odvolací súd nezistil splnenie ani jedného z uvedených odvolacích dôvodov, napadnuté uznesenie
považuje za správne.

32. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že svojho nároku sa môže domáhať podaním

žaloby na súde, ktorý po riadne vykonanom dokazovaní, vo veci rozhodne, keďže vzhľadom na
neosvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery nebola splnená jedna z podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia a rozhodnutia o nároku žalobcu v tomto konaní.

33. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s postupom okresného úradu katastrálneho odboru, k tomuto sa vyjadril

správne aj súd prvej inštancie, že neodkladným opatrením nie je možné naprávať prípadný nesprávny
postup správnych orgánov, k čomu slúžia iné procesné inštitúty.

34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods.
1CSP, podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania,
pretože mu preukázateľne žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).