Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212205919
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2212205919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: SOCIETAS, s.r.o., IČO:
46 080 970, so sídlom Závodná 30, 821 06 Bratislava, zastúpený advokátom Mgr. Ľubošom Jurčom,
Pribinova 25, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Igor Takács, nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX
XX P., s miestom podnikania Trnávka 72, 930 32 Trnávka, IČO: 37 851 462, zastúpený advokátkou
JUDr. Evou Mészárosovou, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie 12.344,59 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
13.07.2015 č.k. 11Cb/74/2012-223, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.04.2012 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.344,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 10.09.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odôvodnil tým, že dňa 6.4.2011 bol vyhlásený Okresným súdom

Bratislava I., pod spis. zn. 2K/3/2011 konkurz na majetok úpadcu ŠAFÁRIK, s.r.o., Gelnická 1.,
Bratislava, IČO: 31379214 a správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 12.9.2011 vyhlásil ponukové
konania na postúpenie pohľadávok úpadcu a následne správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr.
PaedDr. Jozef Malich uzatvoril so žalobcom dňa 5.10.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej podľa prílohy č. 1. bola aj pohľadávka voči žalovanému vo výške 16.948,50 eur. Nakoľko žalobca
až po postúpení pohľadávky zistil, že dlžník uhradil o 4.603,91 eur viac ako právny predchodca žalobcu
evidoval v účtovníctve, pohľadávka voči žalovanému predstavuje žalovanú sumu 12.344,59 eur.

2. Žalobca podaním zo dňa 31.10.2014 zobral čiastočne žalobcu späť a to v časti o zaplatenie sumy
1.050 eur,

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.07.2015 č.k. 11Cb/74/2012-223 prvým výrokom konanie v
časti o zaplatenie 1.050 eur zastavil a druhým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 11.294,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.09.2011 od zaplatenia, zákonný

úrok z omeškania vo výške 964,87 eur, iné trovy konania vo výške 786,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 6.283,54 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 536 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vládyč. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, §
120 ods. 4, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, § 224 ods. 3 O.s.p.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania, z obsahu objednávky č. 090574 a projektu 09.979

dospel k záveru, že spoločnosť ŠAFÁRIK, s.r.o., Gelnická 1., Bratislava, IČO: 31379214 (ďalej ako
postupca) a žalovaný uzatvorili dňa 18.05.2009 a 13.07.2009 ústnu zmluvu o dielo. V prvej etape
bola jej predmetom dodávka a montáž: 1/ stenových polyuretánových panelov ISO-TP, 2/ otočných
chladiarenských dverí, 3/ chladiarenský box pre mäso a mäsové výrobky, 4/ zvod dažďovej vody, cena
diela bola dohodnutá na sumu 23.562 eur s DPH. V druhej etape bola predmetom dodávka a montáž: 1/

dvoch kusov chladiarenských boxov s dverami, 2/ chladiarenských zariadení, 3/ chladiarenských vitrín
s príslušenstvom a iné, cena diela bola dohodnutá na sumu 18.942,59 eur s DPH.
Ku dňu 01.12.2009 uhradil žalovaný len cenu diela v sume 18.110 eur. Dňa 31.07.2009 postupca
dielo odovzdal, so žalovaným dohodol 2-ročnú záručnú dobu a to od 01.08.2009 do 01.08.2011. Podľa
tvrdenia žalobcu žalovaný nereklamoval ani vady ani nedorobky. Následne žalovaný uhradil sumu
12.050 eur (spoločnosti Accentus s.r.o. sumu 11.550 eur, správcovi úpadcu 500 eur), a preto zostatok

nezaplatenej ceny diela predstavoval sumu 12.344,59 eur. Za obdobie omeškania od 04.12.2009 do
01.02.2010 zo sumy 24.394,59 eur patrí žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne, čo predstavuje sumu
354,89 eur, za obdobie omeškania od 02.02.2010 do 18.03.2010 zo sumy 23.394,59 eur patrí žalobcovi
úrok z omeškania 9 % ročne, čo predstavuje sumu 253,82 eur, za obdobie omeškania od 19.03.2010
do 17.04.2010 zo sumy 22.394,59 eur patrí žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne, čo je 160,14 eur,

čo spolu predstavuje sumu 768,85 eur.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.2.2015 pripustil zmenu návrhu v časti úroku z omeškania, keď
namiesto úrokov z omeškania vo výške 768,85 eur žalobca žiadal zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 964,87 eur a to s nasledovnou špecifikáciou: Faktúru č. 2009041 právny predchodca žalobcu
vystavil dňa 21.05.2009, faktúru č. 2009041 na sumu 10.710 eur s dátumom splatnosti 28.05.2009. Z

tejto sumy uhradil žalovaný dňa 21.05.2009 zálohu vo výške 3.000 eur a zostal dlžný sumu 7.710 eur,
ktorú mal uhradiť do 28.05.2009. Žalovaný však sumu 7.710 eur uhradil až 30.11.2009, čim sa dostal
do omeškania a žalovanému prináleží zákonný úrok z omeškania zo sumy 7.710 eur od 29.05.2009 do
30.11.2009 vo výške 9 % ročne, t.j. suma 351,70 eur. Faktúru č. 2009124 právny predchodca žalobcu
vystavil dňa 30.11.2009, faktúru č. 2009124 na sumu 31.794,60 eur s dátumom splatnosti 14.12.2009. Z

tejto sumy uhradil žalovaný dňa 03.12.2009 čiastku vo výške 10.400 eur a zostal dlžný sumu 21.394,60
eur, ktorú mal uhradiť do 14.12.2009. Žalobcovi tak vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania zo sumy
21.394,60 eur od 15.12.2009 do 01.02.2010 vo výške 9 % ročne, t.j. suma 253,22 eur. Dňa 01.02.2010
uhradil žalovaný sumu 1.000 eur.
Žalobcovi tak vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania zo sumy 20.394,60 eur do 02.02.2010 do

18.03.2010 vo výške 9 % ročne, t.j. suma 221,27 eur. Dňa 18.03.2010 uhradil žalovaný sumu 1.000,-
eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania zo sumy 19.394,60 eur od 19.03.2010
do 17.04.2010 vo výške 9 % ročne, t.j. suma 138,68 eur. Všetko spolu 613,17 eur. Celkový úrok z
omeškania z faktúry č. 2009041 je vo výške 351,70 eur a z faktúry č. 2009124 vo výške 613,17 eur, čo
spolu predstavuje sumu 964,87 eur.

V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 1.050,- eur a zastavenia konania v tomto
rozsahu zostala predmetom sporu suma 11.294,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
10.09.2011 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 964,87 eur ako i výrok o nepriznaní
práva z vád diela, keď súd nepriznal žalovanému právo z vád diela z titulu nesplnenia podmienky uplatniť
vady u zhotoviteľa včas a v súlade s ustanovením § 562 ods. 1, 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka

s poukazom na vznesenie námietky žalobcom o premlčaní tohto nároku žalovaného v súdnom konaní.
Z výpovede žalovaného, písomnej reklamácie (č.l. 113 spisu), podacieho lístka o doručovaní reklamácie
postupcovi dňom 31.03.2010 (č.l. 130 spisu) vyplýva a súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalovaný skutočne u postupcu, spoločnosti ŠAFÁRIK s.r.o. reklamoval „1/ nepravdivé hodnoty (m2),
oveľa viac ste mi narátali jak ste namontovali do budovy, 2/ vyfakturovali ste mi také veci čo do dnešného

dňa nie sú spravené, a to montážne lišty 454 m = 603,20 eur, doprava na montáž - 343,20 eur, dopravné
náklady pre dvere - 270,81 eur, spojovací materiál svetla - 60,54 eur, montáž osvetlenia v chladiacich
boxoch - 34 eur, žľab, hák pre žľab, čelo žľabov, zberný kotlík, objímka, koleno lisované, obskokové,
zvod rúra, spojovací materiál, montáž zvodov, dopravné náklady - 417,44 eur. Spolu 1.729,19 eur bez
DPH, PU panely rozdiel podľa faktúr a skutočnosti 8.967,20 eur. Vzhľadom na zistené nezrovnalosti Vás

žiadam, aby ste ma informovali čím skôr.“.
Žalobca dňa 31.10.2014 žiadal, aby súd žalovanému právo z vád diela nepriznal, nakoľko tento si
nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady diela v zmysle § 562 ods. 2 písm. a, b) Obchodného
zákonníka.Súd prvej inštancie mal za to, že minimálne dňa 21.10.2009 (č.l. 92 spisu), kedy Regionálny úrad
verejného zdravotníctva Dunajská Streda pod č. RH/2009/01603-BF vydal súhlas s uvedením priestorov
predajne ponúkajúcej mäso a údeniny v obci Trnávka č. 72 do prevádzky podrobne skúmajúc, či

pracovné priestory prevádzky spĺňajú požiadavky určené predpismi upravujúcimi ochranu verejného
zdravia, bol žalovaný povinný dielo prehliadnuť. Pri riadnej prehliadke by mal zistiť všetky zrejmé vady
diela. Ak by dielo nemal vôľu prevziať, nežiadal by sprevádzkovanie objektu.
Vychádzajúc z povahy diela a povahy vád diela (panely, osvetlenie v chladiacich boxoch, komponenty,
teda žľab, hák, kotlík, objímka, koleno, zvod apod.) a z účelu diela, v konečnom to bolo prevádzkovanie

predajne mäsa a údenín, mal žalovaný oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu, čo je štandardne
doba 8 dní. Počítajúc od udelenia súhlasu s prevádzkovaním predajne dňa 21.10.2009 + 8 dní =
29.10.2009. Žalovaný oznámil vady diela dňom 31.03.2010 (podanie reklamácie na poštovú prepravu),
to je s odstupom 5 mesiacov, teda rozhodne nie bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil (nejedná
sa o skryté vady, ale o vady zrejmé). Navyše žalovaný v reklamácii uplatňuje i iné nároky z vád diela
nevyplývajúce (vyúčtovanie prepravného za nevykonané prepravy komponentov diela). Ak hodnotu

nedorobkov a bezdôvodného obohatenia, to je 603,20 eur + 343,20 eur + 270,81 eur + 60,54 eur + 34,-
eur + 417,44 eur = 1.729,19 eur bez DPH + 8.967,20 eur navrhol započítať na pohľadávku žalobcu, tento
započítací prejav vykonal až predložením reklamácie na súd dňa 24.03.2014, kedy však uplynula 4-
ročná premlčacia doba, námietku premlčania žalobca uplatnil, premlčacia doba plynula od 30.11.2009,
čo je dátum vystavenia záverečnej faktúry č. 2009124 na sumu 31.794,60 eur, splatnej dňa 14.12.2009,

do 30.11.2013. Z opatrnosti, ak žalovaný vystavil reklamáciu dňom 20.03.2010, uplynula 4-ročná
premlčacia doba dňa 20.03.2014, započítaciu námietku žalovaný predložil súdu až dňa 24.03.2014.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že postupca a žalovaný uzavreli
ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonal postupca pre žalovaného montážne práce, s dodaním
predmetu montáže. Kvantitatívne vady diela žalovaný neoznámil postupcovi bez zbytočného odkladu,

započítacie námietky boli vykonané po uplynutím štvorročnej premlčacej doby, pričom žalovaný využil
svojho práva uplatniť námietku premlčania práva. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť uhradiť faktúry za
vykonanéprácenesplnilriadneavčas,čímsadostaldoomeškaniaažalobcovipopriprávenazaplatenie
dlžnej istiny vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.
Tvrdenie žalovaného, že žalobný návrh je nedôvodný z dôvodu, že žalovaný dielo ako vadné neprevzal,

súd prvej inštancie považoval za irelevantné, nakoľko žalovaný ani napriek poučeniu v zmysle § 120
ods. 4 O.s.p. súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukázal, resp. nárok žalobcu
spochybňoval, naopak predajňu mäsa a údenín využíval ako prevádzky schopnú.
Súd prvej inštancie považoval žalobný návrh za dôvodný v celom rozsahu, preto žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 11.294,59 eur s príslušenstvom.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko po procesnej
stránke mal žalobca plný úspech v konaní a preskúmal predložené vyúčtovanie trov konania a dospel
k záveru, že ten bol vypracovaný v súlade s citovanými ustanoveniami O.s.p. a vyhlášky, a preto
zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 790 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.283,54 eur (za 4 úkony právnej služby: prevzatie

zastúpenia, písomné podanie na súd, ďalšia porada s klientom, písomné vyjadrenie žalobcu po 287,14
Eur + 4x režijný paušál po 7,63 eur; za 4 úkony právnej služby: ďalšia porada s klientom, účasť
na pojednávaní dňa 27.03.2013, ďalšia porada s klientom, účasť na pojednávaní dňa 04.11.2013 po
287,14 Eur + 4x režijný paušál po 7,81 Eur; za účasť na pojednávaní dňa 16.06.2014 po 71,78 Eur
+ režijný paušál po 8,04 Eur; za 5 úkonov právnej služby: ďalšia porada s klientom, ďalšia porada s

klientom, účasť na pojednávaní dňa 18.09.2014, ďalšia porada s klientom, písomné podanie na súd
po 287,14 Eur + 5 x režijný paušál po 8,04 Eur; za 5 úkonov právnej služby: účasť na pojednávaní
dňa 26.02.2015, ďalšia porada s klientom, písomné podanie na súd, ďalšia porada s klientom, ďalšia
porada s klientom po 270,54 Eur + 5 x režijný paušál po 8,39 Eur; za účasť na pojednávaní dňa
22.06.2015 po 67,63 Eur + režijný paušál po 8,39 Eur; za účasť na pojednávaní dňa 13.07.2015 po

270,54 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH vo výške 55,78 Eur; za náhradu cestovného osobným
automobilom dňa 27.03.2013 vo výške 28,30 Eur, za náhradu cestovného osobným automobilom
dňa 04.11.2013 vo výške 28,02 Eur, náhradu cestovného osobným automobilom dňa 16.06.2014 vo
výške 28,42 Eur, za náhradu cestovného osobným automobilom dňa 18.09.2014 vo výške 27,10
Eur, za náhradu cestovného osobným automobilom dňa 26.02.2015 vo výške 26,94 Eur, za náhradu

cestovného osobným automobilom dňa 22.06.2015 vo výške 27,52 Eur, za náhradu cestovného
osobným automobilom dňa 13.07.2015 vo výške 27,86 Eur spolu s 20 % DPH vo výške 2,78 Eur; za
náhradu za stratu času dňa 27.03.2013 vo výške 26,02 Eur (2 x 13,01 Eur), za náhradu za stratu času
dňa 04.11.2013 vo výške 26,02 Eur (2 x 13,01 Eur), za náhradu za stratu času dňa 16.06.2014 vo výške26,80 Eur (2 x 13,40 Eur), za náhradu za stratu času dňa 18.09.2014 vo výške 26,80 Eur (2 x 13,40 Eur),
za náhradu za stratu času dňa 26.02.2015 vo výške 27,96 Eur (2 x 13,98 Eur), za náhradu za stratu
času dňa 22.06.2015 vo výške 27,96 Eur (2 x 13,98 Eur), za náhradu za stratu času dňa 13.07.2015 vo

výške 27,96 Eur (2 x 13,98 Eur) spolu s 20 % DPH vo výške 2,79 Eur.

4. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.10.2016 č.k. 11Cb/74/2012-267, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 10.11.2016 rozhodol tak, že súd nepriznáva žalovanému právo z vád diela z titulu
nesplnenia podmienky uplatniť vady u zhotoviteľa včas a v súlade s ust. § 562 ods. 1, 2 písm. a) a

b) Obchodného zákonníka s poukazom na vznesené námietky žalobcom po premlčaní tohto nároku
žalovaného súd v súdnom konaní zamieta.
V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že v priebehu konania súd prvej inštancie dňa 09.02.2015
pripustil zmenu žaloby, ktorou žalobca žiadal rozšíriť uplatnené právo na zaplatenie ceny diela vo výške
12.344,59 eur s prísl. o nepriznanie práva žalovaného z vád diela pre jeho premlčanie, keď svojou
podstatou išlo o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. a súd prvej inštancie dospel k záveru, že na

požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, keďže žalobca totiž podal priamo žalobu na
plnenie, v rámci ktorej súd riešil obranu žalovaného o vadách plnenia ako i námietku premlčania práva
vznesenú žalobcom tak, ako to má namysli ust. § 562 ods. 1, 2 písm. a), b) Obchodného zákonníka,
a preto žalobcu v tejto časti zamietol.

5. Žalovaný podal proti rozsudku odpor a následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.12.2015
vyzval žalovaného na doplnenie a opravu podania označeného ako odpor, aby uviedol, v akom
rozsahu napáda rozhodnutie zo dňa 13.07.2015 č.k. 11Cb/74/2012-223 a uviedol určitý zrozumiteľný
a materiálne vykonateľný petit, teda vydania akého rozhodnutia sa domáha a to v lehote do 15 dní
odo dňa doručenia výzvy, ktorá výzva bola doručená žalovaného dňa 22.12.2015. Dňa 07.01.2015

splnomocnená zástupkyňa žalovaného JUDr. Eva Meszárosová, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská
Streda oznámila súdu, že jej žalovaný udelil plnú moc na zastupovanie v konaní a žiadala o predĺženie
lehoty na doplnenie odvolania.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.02.2016
doplnila odvolanie a uviedla, že podáva odvolanie proti druhému výroku z dôvodov v zmysle uvedených

v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), e) O.s.p. s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a uviedla, že súd
prvej inštancie svojim konaním porušil ust. § 45 ods. 4 a 5 O.s.p. v súvislosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p., nakoľko žalovanému nebolo riadnym a zákonným spôsobom doručené predvolanie na vytýčené
pojednávanie na deň 13.07.2015, nakoľko to bolo odoslané iba elektronicky a to dňa 23.06.2015, pričom
vtomtoobdobíbolžalovanýhospitalizovanývnemocnicikvôlizdravotnýmťažkostiamanavyšežalovaný

tentoe-mailnepoužíva.Predvolanienapojednávanieneboložalovanémužiadnymzákonnýmspôsobom
doručené.
Ďalej uviedla, že na pojednávanie konané dňa 26.02.2016, ktoré sa konalo ešte pred pojednávaním ,
na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za ukončené, sa dostavil žalovaný priamo z nemocnice v pyžame
a o barliach, nakoľko sa na poslednú chvíľu dozvedel o termíne pojednávania a teda nemohol riadnym

spôsobom uplatniť svoje práva, nakoľko bol v rozrušenom stave po operácii chrbtice a nesúhlasil, aby sa
pojednávanie otvorilo, nakoľko nebol v stave ani v fyzickom ani v psychickom postačujúcom na konanie
pred súdom.
Vzhľadom na uvedené závažné porušenie procesných práv žalovaného navrhla, aby odvolací súd vrátil
vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s tým, aby bolo predvolaní a vypočutí svedkovia E. P., T. P. a I.

T., ktoré osoby sú spôsobilé vypovedať o spôsobe a forme prevzatia jednotlivých súm, ktoré sú v konaní
sporné a neboli relevantnými dôkazmi preukázané, ďalej o dodávke a stave zariadení spoločnosťou
G.P.R. spol. s r.o., Rybničná 40/E Bratislava, ktoré mali byť vybavením žalovanej prevádzky. K odvolaniu
priložila aj lekársku správu zo dňa 18.01.2016.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podmienkou odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods.
2 písm. e) je, aby uvádzané skutočnosti alebo dôkazy boli nové a to také, ktoré neboli účastníkmi
uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak navyše nevyšli najavo. Nemôže ísť
teda o dôkazy, ktoré sa v pôvodnom konaní navrhli ale nedošlo k ich vykonaniu. Žalobca sa domnieva,
že v danej veci nejde o prípad podľa § 205a ods. 1 písm. e) O.s.p., pretože nejde o skutočnosti a

dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej
inštancie, keď žalovaný bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a podľa právnej teórie a ustálenej
súdnej praxe v odvolacom konaní možno prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali pred
rozhodnutím súdu prvej inštancie a to iba v prípade, ak sa preukáže, že účastník objektívne nemohol onich vedieť alebo ak z procesného hľadiska inak nezavinil nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo
dôkaznej povinnosti, avšak o takýto prípad v danej veci nešlo. V predmetnom konaní bolo vykonaných
sedem pojednávaní, na ktoré sa žalovaný sporadicky dostavoval nepripravený na svoju obhajobu,

svoje tvrdenia nepreukazoval žiadnymi podpornými dôkazmi, pre správanie žalovaného sa muselo
niekoľkokrát pojednávanie odročiť, nakoľko žalovaný tvrdil, že disponuje ďalšími dôkazmi, ktoré však
nikdy v lehote určenej súdom nepredložil. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bola splnená
niektorá z podmienok v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vene správne potvrdil a aby mu priznal náhradu trov konania.

Žalovaný v doplnení k vyjadreniu k odvolaniu uviedol, že podanie, ktoré bolo doručené súdu prvej
inštancie dňa 03.02.2016 označené ako týmto dopĺňa svoje odvolanie má podľa názoru žalobcu úmysel
rozšíriť obsah a dôvody odvolania, ktoré v pôvodnom odvolaní zo dňa 21.08.2015 absentujú. Ďalej
poukázal na to, že podanie žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 03.02.2016 je
podané po lehote na odvolanie, a preto by súd pre zmeškanie lehoty nemal naň prihliadať. Taktiež
poukázal na to, že súd vyzval žalovaného už dňa 22.12.2016, aby sa písomne vyjadril, pričom svoje

vyjadrenie súdu predložil až 03.02.2016 opätovne po lehote. Lehota podľa § 205 ods. 3 O.s.p. je
zákonnou lehotou, na zmeškanie ktorej mal súd prihliadnuť a po jej uplynutí už nemal vykonávať ďalšie
procesné úkony. Ak sa súd domnieval, že odvolanie nemá zákonnom predpísané náležitosti bol povinný
vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil súdom stanovenej lehote a poučiť odvolateľa, s
akými následkami sa bude spájať neodstránenie vád odvolania. Žalovaný bol na pojednávaní dňa

26.02.2015, na ktorom sa mohol vyjadriť ku všetkým tvrdeniam žalobcu a dostaveného hlavného
svedka. Na pojednávaní nepôsobil v stave rozrušenia a teda v ňom nebol pre svoju dôkaznú núdzu bol
súdom predložený, že má predložiť dvojmo do 30.03.2015 ním navrhnutú expertízu, ktorú následne súd
mal doručiť žalobcovi na vyjadrenie, avšak túto svoju povinnosť si nesplnil. Z predloženého výmenné
listu doplneného k odvolaniu vyhotoveného praktickým lekárom dňa 18.01.2016 nevyplývajú žiadne

skutočnosti, že v termíne od 15.06.2015 do 15.07.2015 sa nachádzal žalovaný v nemocnici. Nejde o
lekársku správu ale o výmenný list, ktorý má slúžiť na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie
pre pacienta v ordinácii odborného lekára. Navyše je vyhotovený dodatočne dňa 18.01.2016, teda takýto
poukaz nemá dôkazný charakter listiny lekárskej správy ako ju označil žalovaného.

Odvolacísúdbypodľanázoružalobcunemalnadoplnenéodvolanieprihliadať,nakoľkonebolodoplnené
v odvolacej lehote.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že dňa 26.02.2016 bol žalovaný na pojednávaní

prítomný, avšak nebol v stave rozpoznať dôsledky svojho konania, nachádzal sa v stave rozrušenie,
trpel vážnymi zdravotnými problémami, ktoré mali za následok krátkodobej zmeny vedomia bez
výpadkami pamäte, o ktorých predložil lekársku správu zo dňa 18.01.2016. Žalovaný sa dostavil na
pojednávanie priamo z nemocnice, kde bol hospitalizovaný pre účely komplexnej diagnostiky z dôvodu
vážnych zdravotných dôvodov. Na tomto pojednávaní zo strany súdu nedošlo k riadnemu poučeniu

žalovaného o možnosti právneho zastúpenia, o možnosti odročenia pojednávania z dôvodu jeho
zdravotného stavu rozrušenia. V zápisnici z konania z pojednávania zo dňa 26.02.2015 absentuje okrem
aktuálneho stavu žalovaného položenia otázok ohľadom zachovania zákonnej lehoty na prípravu tak
i na konanie a samotné poučenie. Keby bol žalovaný riadne poučený o svojich právach, nesúhlasil
by s konaním v stave, v akom sa nachádzal. Žalovaný priložil výmenný list poukaz, ktorý obsahuje

výpis o zdravotnej dokumentácie z obdobia od 15.06.2015 do 15.07.2015, vystavené 18.01.2016 ako
i výpis o zdravotnej dokumentácie zo dňa 26.02.2015, ktoré konštatujú zhoršenie zdravotného stavu
žalovaného ako i neprirodzené vnímanie okolia. Zároveň trvá na odvolaní aj čo do vyčíslenia trov
právneho zastúpenia žalobcom a to namieta počet vykonaných porád medzi žalobcom a právnym
zástupcom a ich odôvodnenosť.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenia a prílohy zaslané vo
vyjadrení žalovaného zo dňa 27.07.2016 a to lekárska správa z 18.01.2016, že nejde o lekársku správu
ale len výmenný lístok, ktorý má slúžiť na odborné vyšetrenie a navyše bol vystavený dodatočne až dňa
18.1.2016. Žalobca opätovne poukázal na to, že pokiaľ tento doklad chcel žalovaný použiť v odvolacom

konaní, bol povinný tak urobiť do konca lehoty na podanie odvolania, a preto tieto jeho nové tvrdenia
sú irelevantné a spôsobujú len zbytočné prieťahy v konaní, nakoľko doplnenie odvolania bolo podané
po lehote.9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
voči rozsudku nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutej časti ako vecne správny s použitím 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

12. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zodpovedá zákonným požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne
zrozumiteľne vysvetlil.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

15. Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môžesúd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku odvolateľa, že postupom súdu prvej inštancie mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože podľa tvrdení odvolateľa nebol riadne a zákonným
spôsobom predvolaný na pojednávanie na deň 13.7.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nakoľko
z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie na termín
13.07.2015 ako to vyplýva z doručenky na č.l. 200, keď dňa 26.06.2015 prevzal predvolanie na

pojednávanie, z čoho vyplýva, že bol riadne predvolaný aj prostredníctvom pošty na pojednávanie, a
preto súd prvej inštancie postupoval v súlade s citovaným ust. § 101 ods. 2 O.s.p. keď pojednával a
rozhodol na pojednávaní dňa 13.7.2015 v neprítomnosti žalovaného a prihliadal pritom na obsah spisu
a dovtedy vykonané dokazovanie.

16. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že na pojednávanie dňa 26.02.2015 sa mal žalovaný dostaviť v

rozrušenom stave a teda nemal byť schopný posúdiť následky svojho správania, odvolací súd uvádza,
že tieto tvrdenia nevyplývajú ani z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 26.2.2015, ani z obsahu
zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 26.2.2015, keď žalovaný na pojednávaní ani netvrdil a ani
nepredložil potvrdenie od lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, a
že by z tohto dôvodu žiadal o odročenie pojednávania. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 26.02.2015,

na ktorom ani nebolo rozhodnuté vo veci samej, ani nebolo súdom vyhlásené dokazovanie za ukončené
uviedol,žesadávkonanízastúpiťadvokátom,ažepredložídokladoúhradesumy3.000eur,keďztohto
dôvodu bolo aj pojednávanie odročené a ďalší termín pojednávania bol určený na deň 22.6.2015, ktoré
pojednávanie bolo odročené z dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní, ktorý nemal predvolanie na
pojednávanie vykázané, a to na termín 13.7.2015, teda od pojednávania, ktoré sa konalo dňa 26.2.2015

do termínu pojednávania, ktoré sa konalo dňa 13.7.2015 uplynul dosť dlhý čas na to, aby si žalovaný
ustanovil zástupcu a predložil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, teda mal možnosť brániť
sa a využívať prostriedky procesnej obrany až do vydania uznesenia o vyhlásení dokazovania za
ukončené ako tomu bolo na pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Za zdravotný stav neumožňujúci účasť na pojednávaní sa považuje stav, keď účastník konania alebo

jeho zástupca nie sú schopní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
sa zúčastniť pojednávania. Ošetrujúci lekár musí vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať, že
účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že výmenný

list - poukaz zo dňa 18.1.2016 bol vystavený skoro až rok od pojednávania, ktorého sa žalovaný
zúčastnil dňa 26.2.2015 a bol predložený až spolu s doplnením odvolania a navyše ani neobsahuje
vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalovaného, že žalovaný dňa 26.2.2015 nebol schopný bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, sa nestotožňuje s
názorom odvolateľa, že postupom súdu prvej inštancie, keď pojednával dňa 26.2.2015 za prítomnosti

žalovaného, ktorý bol na pojednávaní aj vypočutý, malo dôjsť k odňatiu práva žalovaného konať pred
súdom.

17. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania a to výsluchom svedkov označených v odvolaní,
odvolací súd uvádza, že žalovaný ani neuviedol, prečo nemohol tieto návrhy na doplnenie dokazovania

uplatniť pred súdom prvej inštancie, a prečo ich uplatnil až v odvolacom konaní, a preto sa stotožňuje
s právnym názorom žalobcu, že nejde o prípad podľa § 205a ods. 1 písm. e) O.s.p., pretože nejde o
skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvej inštancie, nakoľko to žalovaný ani netvrdil ani nepreukázal, a preto odvolací súd na túto
odvolaciu námietku neprihliadal.

18. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa týkajúce sa priznaných trov právneho zastúpenia vo vyjadrení k
vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.7.2016, doručené súdu dňa 27.7.2016, odvolací súd uvádza, že na tieto
námietkynemoholprihliadať,nakoľkoboliuplatnenéažpouplynutílehotynapodanieodvolaniaanavyše
odvolateľ len vo všeobecnosti namietal odôvodnenosť trov právneho zastúpenia a počet vykonaných

porád, bez akéhokoľvek odôvodnenia ním tvrdenej neúčelnosti trov právneho zastúpenia.

19. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam prerozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení

skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti, vrátane závislého výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,

§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalobcovi,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalovanému
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257
CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).